Problemy okolo mna od kedy som.....

...... pocit, ze som nie zena ale nieco co treba vyuzit  a zahodit, alebo nevsimat si

nemám žiadne vztahy

 

ani s matkou, ani so sestrami, 

ani vztahy s partnermi - kym nevedeli kto som co som, potom prekracovali hranice mojej unosnoti

a neviem to ovplyvnovat, lebo v krize, ked nieco sa deje- som paralyzovana, neviem reagovat, len sa stiahnem

a uz ani to nema vyznam, mam 40 a som vycerpana

v praci som vyhorela, a uz ma to nebavi - zasa vztah- ku koncu po 2 celkom dobrych chlapoch, ale nechapali sme sa - ja mam ADHD nestihala som ani riesit co maju za problem, ked mne bolo s nimi dobre, a zrazu len cau, a niekam zmizli, a neviem kam sa tak podnahlali, ja som si vztah uzivala pomaly. A ani som nevedela ze problem je ze mam vobec nejaky ADHD. Pomala som bola , ked si to unedomila, az hlavne  pri citani . Nevedela som pochopit preco toto je A a toto  je slovo mama, uplna dysgrafia, ci ako sa to vola. Matka kaslala na vsetko, mala vlastne problemy s manzelom, tak sa vrhla popri praci este na externe studia VS a za titulmi. Len povunnosti a ziadne prava a ani som nevedela ze nejake detske prava maam na pozornost od matky, .........

A cim som sa viac snazila zapadnut, tym viac som sa len vycerpavala, az som nakoniec doma, a nedokazem ani vychadzat poriadne s kolegami- ti chodia len ked problemy su, a ja som od destva len problemy videla- a s nich som sa nenaucila nic, len stihanut chvost, pripadne pri vyhoreni, som uz  z unavy zjapala po kolegoch, preco chodia za mnou LEN KED NIECO POTREBUJU, ALEBO KED UZ JE VAZNY PROBLEM, a nepridu mi ani oznamit ze nieco sa deje, nieco sa chysta- PREVENCIU NIK NERIESI OD KEDY SOM SA NARODILA, LEN SOM AKOBY STALE V NEJAKEJ VOJNE KTORA BUD JE TICHA, A POTOM BUM- zrazu sa objavi, a neviem co s tym ked uz je to v tom zlom stadiu. JA NEVIEM uz ani co dalej. Kamosky nemam- po svadbe zmizli. Im kamaratky asi netreba , neviem, lebo mne chybali aj ked som s niekym chodila - lebo asi vdaka ADHD ma nebavilo len sa stretavat s frajermi, aj ked som bola zalubena, potrebovala som zrelaxovat pri niekom koho som uz poznala. 

 

Ja neviem nechapem tomuto svetu, co sa okolo mna od decka nejak divne premieľa. 

UZ som aj centr pomoci hladala pre zeny- ti ma poslali prec, socialne oddeleni , psychologov nevhodnych- chladny ako cencul, namiesto davania rieseni,analyzy ako to mam vnimat, a riesit ked boli este vztah s celkom normalnym chllapom- a nijako mi neporadili, len mi davali citat knihy, o aserivtivie, mala som pocit, ze tie terapeutky su akoby na spanie- zaspate, mimo, asi preto tie knihy mi posuvali. Nenasla som nic vhodne pre seba. Jedine relaxacie som si na cas nasla v istom centre. Tie mi fakt pomahali, aj od vyhorenia, aj od myslienok o zivote. Konecne som nasla nieco co ma vyplo ako televizor ked nevypnete len ovladaco, ale uplne centralne od zasuvky. Inak nic. Ziadne riesenia pre mna v socialnej sfere som nenasla u nikoho. A ani nikoho som nenasla, tak ustretoveho ako som ja. 

 

Ja neviem ci nie som nejaky " posledny mohykan" ale bo co, ale nevidim tu nikoho z ludi co by ma ispirovalo KONECNE MAT ASPON TEN KAMARATSKY VZTAH. KAZDY LEN NEICO CHCE - kamaratstvo z vyhodami, zeny zasa ma vyuzili ked nemali s kym ist na diskoteku, a ked si niekoho nasli, uz ani SMS -ahoj, ani cŕn cŕn NIC. nepoznam jediuneho cloveka co by nieco nechcel. len to kamaratstvo. 

a ked som aj SNAZILA SA ist sama na konceert, prednasku- POCAS PRESTAVKY SA MI KAZDY OBZERAL , CO STOJIM SAMA ....cakala som ze sa niekto zastaví. ozve. lebo pred vstupom som par ludi pozdravila, oslovila, A LEN POHLADY OčíSK, A NEPRíJEMNY POCIT AKOBY SOM UZ PARAANOJU MALA CI CO. 

par krat som aj zasla pomoct ako dobrovolnicka- ZASA DIVNE PRIBLBLE OTAZKY, PRECO TO ROBIM.......a co tym sledujem....a ked ma prijali tam pomoct, ci detom, ci seniorom, este ma aj ZATAZILI- ZE PRECO NEVIEM CO MAM ROBIT? CO MI NEDALI INSTRUKCIE, A DANA SOCIALNA PRACOVNICKA CELU DOBU SEDELA A ANI RUKU K DIELU NEDALA  s ostatnymi. Ja som bud malovala tvaricky deti pred divad. predstavenim na MDD v jednom centre, alebo krakala ovocie- divne obcersrvenie co si vymyslela soc. pracovnicka, kedze ja som 15 rokov robila s detmi, a este vecsi nezmysel som nevidela, krajat jablka- ked po case zhnednu na vzduchu - zoxiduju. Potom ma hnali ze treba zbierat dobrovolny prispevok na prestavenie, kym oni dalej sedeli a kukali soci. pracovnicky, na mna jednu dobrovolnicku- este mne bolo nalozene ze preco iba jedna sa prihlasila, ked oni sedeli. Totalen ponizovanie cloveka dobrovolnika, pritom som bola starsia a skusenejsia. pRI SENIOROCH KED SOM PRISLA POMOCT, SESTRY ODISLI- AKOBY ZUTEKALI, A NECHALI MA TAM SAMI S 20 SENIORMI - ABY SOM SA IM VENOVALA, ESTE VYZDOBILA STROMCEK. 

TA SOM DUFALA ZE ASPON SESTRICKA JEDNA TAM OSTANE, RESP. OPATROVATELKA. BOLO MI OTUPNE BYT TAM SAMA NA TOLKO SENIOROV CO VECSINA BOLA AKOBY MIMO . NEVEDELA SOM ANI KDE SKOR KOHO VYPOCUT, ASPON BY MI PORADILA, KTO JE AKY KLINET CO SA TYKA ESTE SOCIALNEJ AKTIVITY- POTREBY SA VYROZPRAVAT. 

 

BOLO TO STRASNE. DESIVE. 

 

ZOBRALA SOM NOHY NA PLECIA, A UZ SOM TAM NIKDY NESLA. ANI NEDVIHLALA TELEFON KED MI VOLALI. 

 

TOTO JE SVET PLNY LASKY, OOCHOTY? KDE? ANI doma jej nebolo, a v zivote este horsie, lebo clovek ide do neznamej oblasti- cudzieho miesta. doma aspon viete kde co mate. tam co svete som mala pocit ,ze stracam aj to co viem. a to som sa tak tesila ze KED DOSPIEM VSETKO BUDE INaksie ako doma pri chladnej "slobodnej" frustrovanej histerckej matke samozivitelke co unikala pred zivotom aj pred svojim deckom a jeho potrebami - vrhanim sa na neustale studium na VS doteraz, az na obcasne navstevy jej sestry kedy som mala pocit na mikrosekundu ze viem co je to byt milovane decko - neter tety

 

sory sa chyby, a odflaknuteho stavu celeho tohto chaosu - tazko sa o tom pise, skor by som chcela pocut CO BY STE VY ROBILI NA MOJOM MIESTE, A KED NIEKTO TU TAKY JE, NECH MI NAPISE SVOJ PRIBEH, KRITIKY SI NECHAJTE NIEKDE INDE, ZAZILA OSM JEJ UZ FFAKT DOST - BUD NAPISTE CO BY STE ROBILI VY NA MOJOM MIESTE- ALEBO KED TAK dopnujuce otazky- ked neodpisem hned, napisem inokedy, idem na bicykel, ahojte, a vopred dik

Diskusie Naničmama.sk: 

Tažké veci píšeš. V detstve si to nemala jednoduché a to je často základ, toho, na čom (ne) dokážeme v živote stavať.

Neprešla som si takým, ale tiež si nesiem, svoje ani neviem čo ... Tiež som skúsila v zopár životných etapách psychológov,  a možno až na prvú, ale to som bola veľmi mladá, boli pre mňa psychologičky prínosom, každá inak.

Problém, je v tom, že za mňa žiadnu prácu nespravia, a je to často boľavá cesta, mne v mnohom pomohli ... Aj táto stránka vznikla, vďaka jednej úžasnej psychoanalytičke, možno po troch rokoch pravidelno nepravidelných sedení ..., vo mne zvudila vieru vo vlastné schopnosti. Chce to čas.

Teraz po dosť dlhej dobe chodím druhý rok, k inej psychologičke, k tej predchádzajúcej je len ťažko sa dostať. Po necelom roku a pol, mám stále pred sebou dlhú cestu ... A celé je to o tom, že len sama so sebou môžem pracovať, sama na sebe niečo zmeniť ... Nezmením, manžela, nezmením, deti, asi ani prácu, lebo v mojom veku, po 27 rokoch doma, si na inú netrúfam. A nepokúšam sa až tak ani veľmi meniť seba. Ale zrovnať sa s tým, že toto som ja, a je to ok, až na tu únavu.

Už len sa zrovnať s niektorými kostlivcami v skrini .... Nemám ADHD, som len strašne pomalá a bez energie .., dlho staršne dlho ...., hľadám to dobré v ľuďoch okolo seba, mala by som s rovnakou zhovievavosťou pristupovať aj k sebe.

Neviem ti poradiť, mnohé si skúsila bez výsledku. Opísala som ti svoj príbeh, ako sa ja vyrovnávam s démonmi vo svojej hlave. Nie je to porovnateľný príbeh, je iný .... 

S mamou už nič nespraviš, ja viem ľahko sa hovorí, teraz o svojom bytí už rozhoduješ ty sama. Z vlastnej skúsenosti viem, že to vôbec, ale vôbec nie je jednoduché. Dnes na mňa zasvietil v mailovej schánke titulok, k článku na psychológii.cz "Nespokonejnost? Dělejte víc toho, co vám funguje." Skús aj ty hľadať to, čo ťa baví, robí ti radosť, aj úplné maličkosti (pre mňa sú to romantické knihy, skladanie puzzle, chodenie - práchádzky, fotenie ...., joga je skvelá, somarinky, ale veľmi dôležité), ktoré ti možno dajú vieru v lepšie zajtrajšky. Držím palce.

ja neviem co prezivas a ako. MOzem ti len svoj nazor povedat na napisane. 

Si strasne zatrpknuta. V celom tomto tvojom napisanom nie je jedina pozitivna postava. Pardon, tvoja teta, jedna zmienka vo vete. Ostatni su vsetci zobrazeni negativne, kolegovia, matka, partneri, psychologovia, sestricky, seniori, dobrovolnici.... Podla mna nie je statisticky mozne, aby bol problem vo vsetkych naokolo. Skor si velmi negativna a pravdu povediac, vyznie to hnusne, ale neviem ci by som sa chcela kamaratit s niekym, kto ma taky pohlad na svet. ADHD pouzivas ako barlicku, ale poznam vela ludi s ovela zavaznejsimi diagnozami, ktori funguju v ramci zivota normalne a s kludom a s laskou. Ale toto ti isto nie je nezname, ked uz vopred pises o kritikoch. Nechces si zobrat nic, co nezapadne do tvojho obrazu.

Co by som robila ja? Uvedomila by som si to stare zname, mozem zmenit len seba, nie tych naokolo. A nepozerala sa na vsetko okolo seba hned odsudzujucim pohladom (krajanie jablka detom je uplne normalna vec a ziapanie po kolegoch je tazko mimo). Ku vztahu nepristupuj s vopred negativnymi emociami, ako ta zase chce niekto vyuzit. Ty chces od ludi vztahy v nejakom standarde. Sku sa realne zamysliet, ci ty splnas ten standard, ci naozaj nevies zapracovat na sebe a byt zacat vyzarovat to, co chces prijimat. A kupila by som si psa, to pomaha vzdy. Ten jedine co chce je ta milovat.

ÁnoÁnoÁno

Vrúcne objatie Googlovi. Bozkávam

je ti asi ťažko, keď si to takto zo seba vychrlila

Objímam

hlavne sa nevzdávaj

neviem,čo by som robila na tvojom mieste, lebo môj príbeh je úplne iný

každý máme to svoje a never že len ľahšie

práca, pohyb, ľudia...to je môj liek na veľa problémov

Moja hlava potrebuje niečo riešiť, tak ja idem týmto smerom

Keď lásku cítiš od svojej tety, navštív ju, upevni váš vzťah...nebavte sa o tvojej mame..nájdite inú tému

a píš, keď ti to pomáha,

možno aspoň pár riadkov čo si cez deň pozitívne zažila...možno netreba ani písať, stačí si to len uvedomiť

drž sa

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok