jeej, adus, bola si pekna nevesta
v mojich predstavach som sa vydavala vo vypasovanych, sexi satach, ktore sa nize kolien rozsiria do krasnej sukne...
v reale som take saty nezohnala a vydavala som sa v princeznickovskych, ligotavych s krinolinou
. Mali farbu slonovej kosti, boli krasne.
Eva 
No, tie moje boli v najsvetlejšej ružovej, akú som dokázala zohnať a v rovnakej farbe bol aj ten "klobúčik" - pôvodne to mal byť skutočný veľký klobúk - ten stred presne taký ako aj je, ale okolo mala byť široká krempa z takého niečoho prievitného plastového. Obrázok som mala z Burdy, obehala som s tým všetky modistvá v Blave (medzi kojeniami, to bola fuška), ale keďže vtedy ešte zúril socializmus, tak všade len híkali, aké je to krásne, ale že bohužiaľ taký materiál nemajú. Musím ale uznať, že to čo mi spravili, bola v zásade úplne verná kópia!
Pred setnastimi rokmi, som ja bola pre zmenu v tretom mesiaci
a ked si pomyslim, ze s takouto postavou som mala pred x rokmi komplexy, tak je to na figu borovu. A nejak velke predstavy o svadbe, som ani nemala , riesila som vtedy vsetko ostatne len nie svadbu, samozrejme najprv dieta a zasnuby sucasne 
, prerabanie nasho bytiku, statnice, promocie, svadba bola druhorada, odtiahli ju nasi s setrou.
vyzeras ako dievcatko
Eva
Kami, bola si vôbec plnoletá????? Veď to vyzerá skôr ako fotka z prvého svätého prijímania a nie zo svadby!
Mala som 23 rokov i kus.
Kamilka, naozaj vyzeráš na tej fotke ako dievčatko . Ale krásne dievčatko .
kami nadhera,bola si fakt ako dievcatko a tie tvoje krasne tmave a leskle vlasky
take som vzdy chcela mat
nooa toto som jaaa.. o 25kg lahsia... v 4 mesiaci..moja manzel o 35 kg lahsii..
Krásna nevesta a fešák ženích .
georgii dakujeeeemeee
ste pekni
Eva
nadhera
presne tak si ťa ,fanti,predstavujem.si tam krásna!všetky ste krásne!
presne tak si ťa ,fanti,predstavujem.si tam krásna!všetky ste krásne!
dokonca som to zdupľovala!
noo hhodila som ti adus dalsie fotky,nech vidiis lepsie uuces..na tej prvej je to rozmazaneee... 
Dík, sú pekné
No, my sme to nejak nestihli, kým to ešte nebolo na mne vidieť, s bruchom som sa vydávať nechcela a tak sme sa "vyhovorili", že počkáme, až sa vrátia jeho rodičia zo zahraničia, aby mohli byť aj oni na svadbe - a to už stihla mať Barča tie 4 mesiace
Adus, dobrá výhovorka stojí groš, všakže?
Ja som sa vydávala pred vyše dvadsiatimi rokmi v bielom, so závojom, mala som 21 rokov a nejaké drobné, bruško ploché. Manžel mal skoro 22 a bol tri týždne doma z vojenčiny. Fotku nepridám, pretože sme na všetkých spolu a manžel nechce "visieť" na webe .
(Ale ak chceš, pošlem ti ju mailom .)
jasne že chcem
Poslané .
Ď.
Ked som sa vydavala, mala som 29 rokov a "nemusela" som sa. Moj nastavajuci chcel, aby som mohla aj na stole tancovat .
Eva
Nenájde sa tu žiadna "rockerská nevesta" (viď Zuzanine šaty z Paneláku)? Všetko samé princezné? Rebelky, kde ste???
Alebo nejaká potápačská svadba v neopréne, letecká na padákoch, nič také tu nemáme?????
Ja som s vydávala v 3mes a mala som krátke šaty strihané pod prsiami.Moja babka nechcela ísť na svadbu,že kto to kedy videl nevestu s holými "ciepami" a ešte aj s bruchom..
No vidíš, ale nakoniec určite išla, však?
hm, tak ja som si šaty nakreslila sama, urobila som ústupok mamine. mala som pozvaných 156 hostí, EX asi 8 a stálo celé manželstvo za prd. 4.12. do toho s najväčšou pravdepodobnosťou vhupsnem opäť, ale teraz už tak, ako chcem ja: kovbojské čižmy a biely klobúk mám už doma, chalani z country kapely zajednaný len zohnať správne šaty pre uletenú fanynku country
Tak to bude určite svadba ako remeň. Držím palce!
Pred 36 rokmi ( v rovnaký deň ako Adus ) pršalo. Ale len chvíľočku - presne na čas, kedy moji rodičia utekali z MNV spolu so svadobčanmi - vraj im mali pršať peniažky z neba . A presne v ten istý deň zaplakalo ešte jedno dieťa v pôrodnici - môj manželík.
18.8.tomu bude 8 rokov, čo som môjho "nahovorila". Musela som sa? Nooo - musela! Diplomovka ma čakala písať a ja som potrebovala PC. A kde zobrať? Snúbenec mal doma, tak najrýchlejší spôsob ako to poriešiť bol, že sme sa zobrali 
. Bolo v ten deň úúúžasné teplo - cca 34st. Ja síce v šatách bez rukávkov - a la Carmen ( s rukavičkami!!! na obrad a fotenie ) ale aj tak, ufff a chudák ženích mal tiež dlhý rukáv ( akoby to vyzeralo bez manžetových gombíčkov. O pol noci sme sa boli prejsť spolu so súrodencami a na námestí pri vodníkovi odfotiť. A keďže vonku na terase miestneho baru bolo ešte kopec ľudí a živá hudba, tak aj pesničku sme dostali. Krásnu, na gitare - len ja nepamatám akú 
.
Jéééj, to sa mi páči! Takže vy ste si tiež boli nejakým takým zvláštnym spôsobom "súdení".
Za rukavičky a ženíchov dlhý rukáv dostávaš odo mňa pochvalu pred nastúpenou jednotkou!!!!!
Ja neviem, čím to je - asi sa pretláča vo mne navrch nejaké moje dávne ja, ale mne sa ozaj páčia také tie "staromódne" pravidlá - kedy je vhodné mať šaty s holými ramenami a kedy nie, kedy dlhé, kedy krátke,.... Dnes aj etiketa (tá oficiálna) je trochu benevolentnejšia, viem, že pred ostatnou plesovou sezónou ubezpečovali dámy, že už si môžu k plesovým šatám aj sandálky obuť, že to už nemusia byť topánky so zavretou špicou. Mne je za tým všetkým veru ľúto.
A vidíš, aj topánky si pripomenula - na obrad a fotenie a nosenie na rukách cez prah som mala lodičky! Však ako by to vyzeralo, aby mi palec spod lemu čúhal?????!!!
A na trsanie boli sandáliky - tie mám dodnes . A už párkrát vymenené na nich opätky .
A čul čo? Čul ma odfotíte pred zástavou - dúfam .
Jasnéééééé, počkaj, ak budem mať večer čas a chuť, možno niečo vymyslím, na nete sú všelijaké programy, čo sa dajú robiť rôzne fotomontáže.
Chcete vedieť, akú budeme mať my svadbu? Chcete? Chcete?
Ja ju mám len v hlave, takže fotky ništ. Ale môžem nakresliť
No šup, tak nech to tu už aj je
Tak dobre.
Keď raz bude náš dvor a záhradka vyzerať k svetu, urobí sa u nás ska-party (budú aj nejaké tie klasické svadobné odrhovačky pre tradične zmýšľajúcich hostí, ale v ska úprave ) a vzadu stanové mestečko (pre hostí so záujmom o prespanie) a bude sa grilovať a opekať a variť kotlíkový guláš (hlivový, sójový aj mäsový ) a tancovááááááť.
A ja budem mať krátke šatky a bosé nohy. A maco nebude mať kravatu. A Kubo bude niesť prstene.
Starejší z našej rodiny to možno budú musieť nejaký čas predýchavať, ale čo už Je to predsa naša svadba
Šaty ako Jula tu:
http://www.tatugirls.com/photos/
Skvelé, viem si to živo predstaviť! Tak už len aby ten dvor so záhradkou čo najskôr nadobudol želanú podobu. A z toho hlivového guláša by som si veru dala aj ja, napriek tomu, že som zarytý mäsožravec, ale z hlivy môžem čokoľvek, tá je naozaj fajná.
Dúfam, že potom ale dáš nejaké to foto aj svoje, origoš !
Tak to víš, že dám. Keď to bude aktuálne, určite to tu zahltím blogmi a diskusiami až ma Kamilka vyhodí ako spamerku
Jeeeeeej - ja ti ich oháčkujem, steš? Tie šatinky. A dúfam, že kytička z kopretin.
A na guláš sa hlásim. Na všetky .
Kopretiny = ďatelina? Podľa ročného obdobia, možno budúcu jar-leto-jeseň, takže ktovie aká kytička. Ale jasné, že lúčne kvietky - tie uznávam viac ako pracne pestované.
S gulášom s tebou teda rátame Chceš rezervovať špeci miesto v stanovom mestečku? VIP budú pri jazierku
Šatičky budú asi nočná košeľa či kombiné. Ako som tak pátrala, kde dostať čosi také podľa mojich predstáv, tak buď na emo stránkach sú také, ale tie sú čierne a ja chcem biele šatky a potom nočné košieľky sa na dačo také ponášajú...
Myslíš, že by si také čosi zvládla na mieru? Ty más také šikovné ručičky? Chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že by bolo pekné, keby som si svadobné šaty ušila vlastnoručne, no keď pozerám na tie gombíky, čo som minule Kubiakovi prišívala na košeľu neviem-neviem
Kopretina = margaréta
hehehe - ak to bude do budúceho roku, tak ti ich obháčkujem. Ale tie trojuhlníčky si na ten obdlžnik naši sama! Ramienka viem dorobiť .
Kopretina je margarétka - teda pokiaľ ja viem .
A miestečko v stane? Ano, prosím. Ale komáre dúfam, že má kto odháňať .
rátam s tebou
Jéééj, preboha len tonie, nevesta si NESMIE sama šiť šaty v žiadnom prípade, to nosí smolu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
JežišMaríaJozef! Som zabola!
Nič neši. Adus že sa ty hlásiš!? Kto ušije Konvalinke šaty?
nie je problema, moja mamina je krajcirka, ale len stes usije, aj mne bude sit, xixi, len to este nevie,
Ja nechcem strašiť, Petaka, ale to s tým šitím svadobných šiat je tak trochu - no nielen, že by si ich nemala nevesta sama, ale ony by sa nemali ani V DOME NEVESTY - tak nech ti ich mama šije u susedy
adus no no no, sak ne doma, ona ma krajcirsku dielnu, xi xi, ale sak uvidime, mozno si dam na seba len plachtu
Cica, ušila by som, ale ja som len taká veľmi "obmedzená" krajčírka - musím mať strih, ten si veru sama urobiť neviem. Keď mi dáš Burdu, ušijem z nej čokoľvek, ale bez strihu - pomaly ani záclonu
Takže - ak bude strih, tak áno - inak som sorry.
fíha, o tom som ešte nepočula. ale nepočula som ani o tom, že veci sa nemajú kupovať, kým sa dieťatko nenarodí a nakupovala som skoro každý deň dačo a smolu nám to neprinieslo. ani to s tým podväzkovým pásom a niečím modrým a starým... bla bla neplánujem dodržať. vy ste dodržiavali? do bodky? ani muž vás v šatoch nevidel pred svadbou?
mám zrazu takú slávnostnú náladu
No, to vieš, sú to všetko povery a je len na tebe, či ich budeš dodržiavať alebo nie. Mne to príde (zväčša) také milé, proste udržiavanie tradícií pri živote Aj s tými detskými vecičkami - ja som to poznala tak nejak, že veci tuším po 3 mesiaci už áno, ale kočík v žiadnom prípade pred narodením nie. To som aj dodržala, ale viac menej nie zámerne - chcela som jeden konkrétny a v zúriacom socíku sa také veci nedali kedy si človek zmyslí kúpiť - tak som musela čakať. Aj už mama nadávala na toho môjho, že je nezodpovedný, že veď s dieťaťom treba von chodiť (klokana som tiež ešte nemala vtedy). V šatách ma samozrejme nevidel, a tie ostatné (modré, požičané,... ) tak čiastočne: nemala som nič modré, mala som požičané a staré. Ale všetko presne podľa tradícií do bodky samozrejme bolo, keď sa vydávala naša Lucia, lebo veď bez toho by to nemohla byť pravá americká svadba
No, a som rada, že vďaka môjmu blogu máš slávnostnú náladu, tak poďme tú svadbu plánovať aj ďalej
konvalinka ja som to vsetko dodrziavala..moje saty nevidel,mala som stare,novee pozicanee aj modree na sebe...mne sa to paaci tie tradiicie...
Hmmmm...aj ja som sa vydávala....na Deň detí pred 24 rokmi....bolo to dávno a predsa sa tie spomienky vracajú,ako keby to bolo len pred rokom..dvoma..a neviem prečo..Nebola to láska..neviem čo to bolo ale viem,že sme mali dostať týždeň po svadbe byt,on potreboval odísť od mamy a ja v podstate tiež som potrebovala usporiadať si život..Keď sme sa šli fotiť,bežala som cez cestu vo svadobných šatách a všimla som si,že zabrzdil autobus a dal mi prednosť..a za volantom - moja prvá,veľká a nenaplnená láska.. .Zastala som v strede cesty a pozerala som sa na neho...pozdravili sme sa a ked som sa spamätala,len som mu ukázala na kyticu a mykla plecami...on už bol dva roky ženatý..Mám ten okamih v podstate stále pred očami..s otázočkou,prečo on nestál po mojom boku vtedy...Ale to je už iné rozprávanie a možno...niekedy o ňom napíšem...
Milujem nostalgické spomienky..
Všeličo sa v živote stáva
A samozrejme ak budeš mať chuť - napíš, vyzerá, že by to mohol byť zaujímavý príbeh.
tak ja som sa este nevydavala, ale predsavu mam, ktora z nas ju nema? Saty nemusia byt biele, nemusia byt princez, pekna luka zelena, nevesta zenich, svadobcania, deti hostiny, ziadne vysluzky, secko na mieste, umiaty zenich a pekna nevesta.
No, však to je super - skoro mi to príde ako tá svadba z Perinbaby - to sa mi vždy páčilo
sak ved toto, len hudba bude asi ina, v style depeche mode, U2, a hity minuleho stoleti
Hlavne, aby sa vám páčila, veď to musí byť tvoja a nie Alžbetkina svadba
dievcata,
nadherne nevesty ste boli...
To ja sa s vami "merat" nemozem... Vydavat som sa vlastne ani nechcela, zdalo sa mi, ze "nemam na to vlohy" - byt dobrou manzelkou a matkou.
Nakoniec (mala som 23) som "ustupila" a svadbu absolvovala - aj na urade, aj v kostole (tam nas farar v den svadobny ani zosobasit nechcel, lebo vraj na to potrebuje mat nas sobasny list z MsNV, lenze ten sme nemali, lebo ho bolo treba prepisat - meno mojej kamaratky, co mi bola za svedka, so v tlacive zle uviedla Sme z jednej dediny, boli sme kolegyne v praci, od mala som ju poznala ako Lenku a az ked odovzdala svoj obciansky matrikarke, zistila som, ze ona je Helena ) No bola zabava, svokra v strese, prosila knaza, ci sa to predsa len nejako neda, on bol "neoblomny"... tak som zahlasila, ze fajn, tak zmena planu - svadba v kostole sa nekona a ideme uz len k fotografovi a na hostinu - a v tej chvili sa to uz (so stvrthodinovym oneskorenim) dalo aj bez sobasneho listu...
No a saty som si sila sama, uplne najjednoduchsie ako sa dali - z bieleho polopriesvitneho materialu so satenovou spodnickou a lemom zo satenovej stuzky - lahla som si na baliaci papier, obkreslila obrys tela a podla "sablony" strihla vcelku hornu cast, k tomu kruhovu suknu a bolo... a vlasy do copu, s jedinou bielou kvetinkou, co som si tiez sama spravila...
fotky! fotky!
jaaaaaj - no to by nemohli byt cca 1700 km daleko... ved v tych casoch - pred 22 rokmi - digitalne fotaky hadam ani neboli
Aj tak sa mi ten tvoj svadobny pribeh paci, najma to ako si si sila tie saty ju suprove - si mala odvahu, ti poviem. Ja by som si veru take nieco netrufla ani na inu prilezitost, o svadobnych uz ani nehovorim. A ze boli jednoduche - ako sa to hovori, ze v jednoduchosti je krasa. Ja si ich vcelku viem predstavit, hlavne ten saten tomu mohol dodavat ten spravny smrnc.
elin ten sposob sitia nema chybu,si macherka 
a to som sa nestihla ani pochvalit, ako som sobasiaceho knaza prekvapila pri obrade, ked som podla scenara mala povedat, ze "tento prsten ti davam ako prislub svojej lasky"... mne sa to nepozdavalo, prislo mi to dost "suche", tak som si pripravila asi troj ci stvor minutovy "preslov" pamatam si len, ze zacinal:"Od nepamati je kruh symbolom vecnosti..." a knaz ostal ako obareny a nevedel, co sa deje...
...ale inak svadba v pohodicke, o pol desiatej vecer sme uz boli v posteli
Pripomenula si mi jeden taký starý vtip:
Kedy má byť slušné dievča v posteli? O 8 - aby mohlo byť o 10 doma
Ja som mala svadobné šaty také tie s napuchnutými ramenami a krátkymi rukávmi, bol 15- ty január, mala som mať na tom pelerínu, ale ja som radšej mrzla, ináč by som mohla konkurovať Terminátorovi
pred 2 rokmi, 17. februára 2007 Mala som princeznovské šaty, bola som v 3 mesiaci ale bruško nikde. Zhodených 7 kíl, vyblitá na blití Za požičanie šiat som zaplatila 2 krát toľko čo stáli obrúčky
, k tomu som si kupovala kožúšok /lebo mi zabudli rezervovať a tak som deň pred svadbou zháňala bielu chlpaňu kde sa dalo /, a čelenku do vláskov. UŽ NIKDY BY SOM TO NEUROBILA!!!! Šaty boli príšerne ťažkééééé, padali mi, lebo sťahovali korzet a na mojej plochej hrudi nemali na čom držať. Konvalinka- ja som mala úúúúžasnú fotku s púpavami vo vlasoch, bolo to náááádherné Vlasy spletené do vrkoča a medzi vlasmi púpavy Keď sa budem raz ešte vydávať 
...
Inak na nohách som mala balerínky- vypadali ako cvičky Maľovala som sa sama a nemala som na sebe ani silónky- zrušila som ich ešte pred fotením Účes sa mi tiež rozpadol ešte pred tým, ako ho stihli zvečniť a tak mi na každej fotke trčí z hlavy "anténka" Mala som kyticu z náááááááááádherných tulipánov a dnes už sa na ten deň krááásne spomína 
..keď tak nad tým rozmýšľam,tak svadbu som si organizovala sama..mali sme pozvaných skoro 60 hostí..rodičia sa pol roka pred tým rozviedli a tak ako keby som chcela celú rodinu dať znova dokopy...Týždeň pred svadbou sme s mamou samé piekli,poslednú noc som plnila koláče a nohy v lavóre,čo ma tak boleli,v sobotu ráno v deň svadby som vzala otcov služobný Gazík a vozila som si všetko na chatu,kde bola hostina..Ešte som preliezla obchody ráno,nakúpila,roztrhala som si gate na zadku ked som vláčila bedničky s pivom do gázika..Celá moja rodina sa dovalila o desiatej predpoludním,sobáš o piatej poobede..takže kopec ľudí v dome a na záhrade..obed som im podávala vo svadobných šatách so zásterou okolo....keďže som mala kľúče od izieb na chate ubytovávala som chasu celú noc...ráno som zistila,že šofér autobusu spí ožratý pri potoku,tak som rýchlo zlanárila dvoch chlapov,ktorí ešte aspoň trochu boli pri zmysloch ,nahodili sme tú moju femily do troch áut a odviezli na autobus smer - východ..keby sme to neboli stihli,boli by u nás zasa celý deň a ja by som to už asi neprežila...heh..pekné to bolo...
Nooo, veselá slovenská svadba ako z filmového scenára - úplne živo si to viem predstaviť
Tvoju fotku som tu veru niekde videla
A inak - že spomína - veď po IBA 2 rokoch to ty musíš mať v takej čerstvej pamäti, ako keby to bolo včera, spomínať budeš až budete mať minimálne 10 výročie
Aduš...moja...to bolo pred 24 rokmi!!..hehe...moju fotečku si niekde videla?...prosím!!..aj ja chcem vidieť...
Nijeeeeee - Akirinu
ta dobre potym...asi mi už rajbe...heheeee
neee, nie tebe, ale tomu čo tu tie príspevky "upratuje" - hodil mi to úplne niekde inde, než kde som chcela
Babyyyyyy ... ste suprové !
Len v kocke - ako SEM vložím foto ?? ďakujem.
V "návode" k NM je to popísané - v zásade potrebuješ taký program (je tam link, pomocou ktorého si ho stiahneš do počítača), čo zmenšuje fotky (nie rozmerovo, ale na požadovaný počet pixelov). Fotku myšou pretiahneš nad ikonu toho zmenšovacieho programu, vyskočia ti jedno po druhom dve okná, obe potvrdíš Enterom a urobí sa ti kópia tej pôvodnej fotky, len bude mať za názvom ešte -800. Tú potom vložíš tak, že klikneš tuto dole pod rámček na to zelené + s obrázkom, otvorí sa ti okno, tam si dáš že nahrať nový (obrázok), vyberieš ktorý a nahráš.
Fotky zmenšovať aj vkladať do galérie viem, či sa mi to podarí aj takéto mini sem, uvidíííííím .
V každom prípade adus dík za odborný návod .
tak tu je nasa svadba:
v parku, uprostred rozkvitnutych kvetinovych zahonov pri slnecnych hodinach, aby nam vzdy svietilo , ja jednoduche smotanovo-perletove saty, na hlave klobucik, padajuca kyticka z nevadzi, delfinia a bielych ruzi, Staussov valcik Na krasnom modrom Dunaji, v tonoch ktoreho sme po slube kruzili okolo tych hodin a tancujuc tak vykrocili do manzelstva.
Zahradna party s kvetmi a balonikmi a v brusku 1 cm velke stasticko .
Celkovy cas pripravy svadby: 6 dni.
Tancime spolu uz 14-sty rok.
Toto si dokážem úplne živo predstaviť! A svadba za 6 dní - no veru tú našu som tiež tak nejak chystala - takže dá sa to!
Ja som sa vydávala 18.5.1991, po 4 rokoch chodenia za moju prvú lásku .Napriek celkom serióznej fotografii svadba bola trochu atypická , mimo miesta bydliska /Bratislava, Zischiho palác/len rodičia, súrodenci a svedkovia, po svadbe posedenie v reštaurácii a rozchod , ja s manželom sme prešli električkou k internátom Družba, kde sme mali objednanú hotelovú izbu, večer sme si zašli do mesta na večeru, z romantického túlania sa nočnou Bratislavou nebolo kvôli ukrutnej zime a trojdňovému lejaku nič . Druhý deň doobeda vlakom k manž.rodičom, tam bola rodinná "sešlost".Oznámenia sme posielali až po svadbe, chceli sme to takto "inkognito" . Nám sa to páčilo, bolo to iné, ale podľa našich predstáv.Dnes môžem povedať, že napriek mladučkému veku a chýbajúcim skúsenostiam mám doma úžasného a milujúceho chlapa a otca našich detí .
P.S. Foto vo fotogalérii, Svadobné-sem mi nešlo pridať
Keď boli všetci spokojní - tak je všetko v poriadku. Veď vzhľadom na Barču tá naša tiež nebola nijak typická - po obrade som klusala domov nakojiť malú, rodina sa medzitým presunula do reštiky na obed a ja som sa k nim potom pridala. Z obeda sme sa presunuli späť k nám (najužšia rodina), my s drahým sme šli na "svadobnú cestu" na Rendez skontrolovať robotníkov na stavbe nášho domu a moji a jeho rodičia pozerali futbal - boli nejaké majstrovstvá - už neviem či sveta alebo Európy. Keďže "svadobnú noc" sme už mali za sebou, drahý pekne odcupital s rodičmi domov na Kramáre a ja som sa k nemu nasťahovala až keď svokrovci znova odišli preč - čo bolo dva mesiace po svadbe
.....hm...neviem ako zacat,nejako mi to pisanie v poslednej dobe nejde,ale bistu Adus sem dala taky pekny blog patri sa,no nie?
Napriek odhovaraniu,poveram,ze nevesta si nema sama sit saty,dokonca ani v dome,ci v rodine,som sa rozhodla si ich usit podla seba a sama,no strihat ich mi na oplatku pomohla moja spoluziacka-priatelka zo skoly.Obe sme tento obor studovali a v siti sa vyzivali.Takze moja volba bola jasna.Z mojich prispevkov mnohe viete,ze mam vzacne pekne manzelstvo aj vztah....chvala bohu chranim a pestujem.
Foto nikdy na web nedam a ani neviem,akoby som sem to nase svadobne dala,mame tie pohladnicove od fotografa,takze vam len popisem.
Biele,spodna cast muselinovy saten a vrchna cast bola cela z tylu,na ktory som nasivala perlicky,prsty som si riadne dopichala,ledva som sa na obrade podpisala Vo firme,kde som po skole pracovala sa mi podarilo na jednom obchodnom kontrakte u dodavatela materialov objednat vysivanu tylovu 12cm krajku z Francuzska.Stastim som skoro pukla-v tej dobe 1983 to bol zazrak. Krajka zdobila spodny volan sirokej sukne,ukoncenie len tylovych rukavov a na korzete tiez naberane volany s kombinaciou stepovaneho(ten mi dal riadne zabrat)muselinu s perlickami.Vrchny diel bol dost zlozity na sitie,ale vysledok stal za to.Tazko sa to popisuje Adus k vasej predstavivosti,no este neboli dosite a uz boli predane a potom dalsia nevesta este raz.Modre som mala-podvazok-aj pozicane-perlove nausnicky,aj stare-vreckovkuAsi najvacsie problemy som mala s kyticou.Vtej dobe bol problem nahovorit kvetinarku na malu "bidermaierku" nechapali,ale nakoniec som bola milo prekvapena.Biele ruze a nezabudky.No a k oltaru ma doviedol moj ocko,ktory mi este predtym na chvilu odhrnul klasicky,ale pekny zavoj s celenkou a naposledy ako slobodnu pobozkal.Manzel mal na mieru sity tmavomodry zamatovy oblek a motylika.
Bol sice november,ale mali sme krasny slnecny den a cestou na urad a potom hned vedla do kostola mi v tom museline ani nebola zima.
Boli aj stresy,take ake pred svadbou byvaju,lebo som si vsetko musela vybavovat sama (moj drahy prisiel az vo stvrtok pred svadbou-(bol namornik a bol daleko odomna
)ale nakoniec vsetky pripravy dobre dopadli.
No a ci som sa musela?musela,lebo by sme nestihli vyuzit mladomanzelsku pozicku,ktoru davali len do 30 a moj drahy mal 29 -ja 23... hmmmm ale bol s nami aj 6tyzdnovy hrasok....ked som to mojmu napisala od radosti by to more preplaval ako zelezny muz,este dnes citim tu jeho radost a nehu,ked ma ten stvrtok objimal. Sme spolu 25 rokov.
....a ze vraj mi to v poslednej dobe nejde prepacte,ze je to dlhe a dakujem az ste to cele dokonca precitali.
krásne
Lusesita, bolo to krásne rozprávanie - to s tou krajkou si viem živo predstaviť, veď viem, čo som zažívala s tým mojím klobúkom - že som tiež musela ustúpiť od svojej predstavy práve kvôli tomu, že nebol materiál. No a našívanie perličiek - tiež som v tom veku robila podobné "psie kusy" - v duchu hesla, čím zložitejšie, tým lepšie, veď keď už v tých obchodoch nebolo nič schopné, tak sme si museli samé pomáhať ako sa dalo. Ja na to vcelku nostalgicky spomínam, rada som trávila čas za šijacím strojom, vlastne ešte aj decká som tak do nejakých 10-12rokov kompletne obšívala (občas aj vyobšívala ) - od šatočiek na krst až po futrovanú kombinézu som vedela ušiť všetko.
ja som tusila,ze si sikulka aj na sitie, ved co nam v tej dobe ine zostavalo vsak? som rada,ze sa ti to moje spominanie pacilo.
Lusesita nádhera - keď niekedy zas dofrčím na kafčo, tak mi tu fotečku nachystaj
ok.... aspon sa zasmejes
Dievčatá moja, som rada, že sa nám tu tak pekne spomína - a v niektorých prípadoch teda aj plánuje. Ďakujem všetkým , ktoré sa o svoje spomienky (resp. plány) so mnou podelili. Dúfam, že sa pridajú aj ďalšie.
Dobrá téma Aduš.Naša svadba bola pred 18,5 rokmi(v decembri) na obecnom úrade kde nás sobášil môj sused a bolo mi všetko strááášne smiešne.Hihňala som sa celý sobáš a nemohla som sa dosmiať.Po sobáši sme šli do kostola na druhý sobáš a tam ďalší príval smiechu.Tak som na oltári počítala strapce aby ma smiech trochu prešiel,ale nadalo sa.Nedopočítala som ani raz,len som sa smiala a smiala.Hostinu sme mali na horskej chate.Všade naokolo bolo snehu a počas zábavy a tanca keď bolo všetkým teplo,muzikanti vyhlásili prestávku a išli sa spolu so svadobnými hosťami sánkovať a keď im zostalo zima,prišli,zahrali,zatancovalo sa a takto sa zabávali všetci hostia.A po skončení svadby sme všetci nasadli do aztobusu,manžel dostal do rúk tú najväčšiu tortu ktorá sa už medzitým roztápala a rozpadávala sa.Držal ju chúďa dobrú hodinu v rukách a vyrovnával aby sa celkom nerozpadla.
Tak veru o sánkovačke na svadbe som ešte nepočula. Tot by sa páčilo mojej Barči. Keď jej to poviem, ona je schopná sa toho chytiť a naplánovať si tú svoju tak, aby sa aj ona mohla na svadbe sánkovať. Ďakujem, že si aj ty prispela
Na deň presne pred 23 rokmi
" dievča, tak poteší moje srdce ďalšia "vzorová" nevesta.
tak je jasné, že ma dnes trochu chytá nostlagia. Naša Barča mala v ten deň presne 4 mesiace a tak som upustila od svadby v bielych a po zem dlhých princeznovských šatách. Veď som mala dcéru, ktorá mi to raz všetko vynahradí - myslela som si (naivne). Barčina stužková ma vyviedla z omylu - moja prvorodená dcéra má ozaj osobitý štýl vo všetkom vrátane obliekania a hlavne ozaj tvrdú hlavu. Dnes si vlastne ani nie som istá, či niekedy nejakú svadbu vôbec bude mať, hoci ak zostane pri tom terajšom, tak mi to dáva nádej (Nie, že by ona menila svoje názory, ale z lásky snáď spraví svojmu milovanému nejaký ústupok. Ale rozhodne to nebude žiadna "klasická svadba").
Ešte, že mám tú mladšiu - sú tu jej fotky zo stužkovej, takže vám môže byť jasné, že na nej sa (s najväčšou pravdepodobnosťou) "vyhojím". No a koniec koncov, keď si môj synátor nájde "správne
Už dávno neplatí, že je to len raz a na celý život, ale minimálne prvýkrát je to vždy len raz - a preto si myslím, že svadobný deň by mal byť výnimočný aj tými šatami. Čo to znamená, o tom som mala už veľmi dávno jasnú predstavu. Rady sme sa s mamou pozerali aj na úplne cudzie svadby (ak sme náhodou išli okolo) a potom sme dlho rozoberali, čo neveste chýbalo (rukavičky, napríklad), čo sa nám páčilo a čo nie - ale nielen na neveste, ale aj ženíchovi, svadobčanoch.
Nuž, koľko ľudí toľko chutí - tak by som chcela vedieť ako to bolo u vás - vydávali ste sa v bielom a princeznovskom, alebo to bolo niečo netradičné? Aké sú predstavy tých z vás, ktoré to ešte nemajú za sebou? Poďme spolu trochu zaspomínať a zasnívať si (sa?)