Trocha nostalgie (alebo ďalší prieskum)

my sme mali v máji výročie 19 rokov.ani neverím,že už toľko.na svadbu som sa chystala sama.šaty som dostala od nastávajúcej svokry,ktorej ich poslala neter z ameriky,tá ich vyhrala v dajakej súťaži..vlasy,nechty,mejkap...všetko som si robila.Vtedy som vôbec neriešila,ako budem vyzerať.bola som ešte nedozretá pubertiačka,mala som 18 a pol.dnes to už viem,ale aj tak by som nič nemenila.ale keby mi teraz syn povedal,že sa žení,má presne toľko,asi by som odpadla. .na svadbe,ktorá bola pravá dedinská,bolo 220 ľudí,plus asi 100 mladých ,ktorí poprichádzali z okolitých zábav.vtedy sa to tak robilo.samozrejme,že som nikoho nepoznala.ale bolo veselo.Hrala nám živá hudba a každý bol opitý nakoniec.len bitka nebola ,našťastie,žiadna.nemala som ani kameru,lebo sme sa hanbili,že nie sme fotogenickí,ale toto jedno dnes ľutujem,mohli sme sa posmiať.fotky otras,vyzerám ako Lucy z filmu Dracula. Ale šaty mali asi dvojmetrovú vlečku,niesli mi ju tri asi trojročné dievčatká,ktoré boli rovnako oblečené,ale ma pekne brzdili,ťahala som ich za sebou.Ale bolo fakt veselo a pokračovalo sa aj v nedeľu.ale nikdy viac!

.....no, ja som mala celkom veľkú svadbu, ale svadobné šaty ma vyšli presne 200Sk, toľko stála látka na ne, ušitie bolo zadarmo. Šila ich krsná môjho manžela, látka bola biely satén, ale keď ich už išla strihať, napadlo ma že ten satén sa mi nepáči ako sa leskne, že to bude vnútorná-rubová strana.....tak si viete predstaviť ako strašne ma tie šaty vo februári chladili...... keď som ich doniesla domov, zavesila som ich na vešiak....boli veľmi, veľmi jednoduché, nemali jedinú mašličku, jedinú korálku, jedinú krajku, nič. Sestra sa vtedy veľmi tešila ako si moje svadobné šaty vyskúša, ale ostala stáť ako obarená.....myslela si že to je len spodnička a šaty sa mi ešte šijú......Keď som sa chvíľu pred svadbou do nich obliekala, trvalo mi to presne 2minúty, šup, cez hlavu a zapnuť zips a bolo...... Teraz keď si na ne spomeniem, mohla som si ich v týchto tropických nociach nechať ako chladivú nočnú košeľu....

dievčata už je veľa hodín aby som vám opísala svoj svadobný deň,ale bol to cirkus na ktorý stále spomíname vydávala som sa v r 1987,bola som tak trochu rebelka, a tak som si šaty šila sama a na redovy som došívala v piatok pred svadbou jeden frajer nám bol starší družba ,druhy nás viezol na aute pamätám že to bola volga a manžela som si brala viete si predstaviť ten trapas, ked manžel povedal že jeden je jeho spolužiak zo strednej a druhy dobrý kamarát s ktorým bol na vojne.Ale prežila som to.veľmi radi na to spomíname a možno inokedy vám to dopíšem

Ja som sa vydavala dva krat. jedna krajsia ako druha. Obe boli male len par hosti, ale na kazdej som si brala uzasneho chlapa. Moj exmanzel je stale mojim kamaratom. Je to dobry chlap a ja si ho vazim, Vtedz som mala dlhe saty biele i ked som tuzila po niecom uletenejsom. Bevadi , vydrzala som. prave dnes som mala v ruke svadobnu fotku. Ak sa muzovi bude chciet ju naskenovat, tak poslem. Vydavala som sa v 1996, druha svadba 2008. Konecne som si splnila sen a mala bielo cervene saty.
Sobasil nas starosta a neviem preco stale sa uskrrrrrrrrnal. Bolo veselo a men sa to pacilo. Obed sme mali v miestnom kulturnom pohostinstve. Celkom fajn, vyslo nas to par korun a potom hajde k nam na tortu. Tanecky neboli, svadobna noc tiey nie, unavene sme boli ako steniatka, ale dopriali sme si kratucku svadobnu cestu v Besenovej,mam to tam velmi rada a blaznime sa na tobogane.
Pikoska sand len je, ze ked som sa vydavala prvy krat, kazdy hovori ze na tej fotky som ako malachovska

..som sa vydávala tiež dvakrát....
1) jún 1999...perličkami pošité krinolínové šaty....nádhera....odhalené ramená, rukavičky, lodičky...kytica z rudých rúží....lokničky, perličky vo vlasoch.....až budem mať sken, tak to sem hodím....mala som väčšiu radosť z toho ako vyzerám, než z toho, že sa vydávam ...bolo veeeľa hostí...všetko ako má byť...a samozrejme, obrad v kostole....a začali sme:
ženích: ja, M... beriem si teba, Andrea..blablabla...
a ja : ja M..., do riti...Andrea, beriem si teba, M....

2) apríl 2006...belasé nohavice, strieborný top...vystrihaná na ježka, tehu brucho...kytičulienka z 3 žltých ruží, ktoré mi viazal kvetinár..mimochodom veľmi milý mladý umelec....po obrade opekačka na záhrade....dohromady 9 ľudí: svokrovci, moja mama (ktorá sa o svadbe dozvedela 4 dni pred dátumom...skoro ju vykotilo ), svedkovci-švagrovci, my, moja Ivka a synovec Jimmyke....
...

jaj adus, tymto tvojim blogom, si mi dala mini chrobáka do hlavy a premýšlam, ze teda co a ako svadba. . Koho pozvat, co si obliect, kde mat hostinu, svadba v lete alebo v zime, ... milion pat otazok a ta hlavna este neprisla , ale sak hadam pride, ... romantikus vecer a otozka za milion.
Pekny den aj ked u nas chčie a chčie a chčie

Tak túto fotku som tu raz už mala,ja a môj manželík.Toto je naša svadobná. Obyčajná svadba s desiatimi ľudmi,ale z veľkej lááásky ktorá stále trvá

Pekne sa to cíta.Tak pridám aj ja.Ja som bola nevesta v bielom.Saty som si vybrala v prvom salóne,prvé ktoré mi padli do oka.Vyskúšala,zajednala.Chcela som také jednoduchšie,nemala som konkrétnu predstavu.Ked som si išla pre ne,nevedela som ci sú to ony.Asi boli.Svadba bola taká ako som si vysnila.Z mojej strany 7 ludí.Dokopy 18."Eno nuno".Sama som sa "odcepcila",navliekla do riflových kratasov a košele a hajde pre kvety a darceky,aby sme sa nemuseli vracat na druhý den. .