unavena z manzelstva, Ja žena, Diskusie

Bara, sedieť naraz na dvoch stoličkách nejde. Kým si sama neupraceš v hlave a neurčíš si, čo je tvoja skutočná priorita (rodina, alebo "slobodný život"), tak sa nikam nedostaneš. To je také ani čihi, ani hota.

Jasne Georgina, tomu rozumiem. Nechajme upratovanie teraz bokom. Na tomto fore pozorujem raziaci sa trend, aby zostali zeny zenami, muzi muzmi, ako mat stastne manzelstvo a rodinu, ako sa nevzdavat, ako pracovat na sebe, na vztahu, ako sa akceptovat aj s chybami a pod. Mne je to sice sympaticke, ale ja som ina. Co je to TO co robi zenu zenou ? Aka som ja zena, ked mam taky zivotny styl aky mam ? Otazka znie, je manzelstvo a rodina jediny sposob ako prezit stastny zivot ?

Pravdaže to nie je jediný spôsob. Spýtaj sa madam Curie.

Lenže to, čo je pre teba šťastný a naplnený život, a aká chceš naozaj byť, to vieš len ty.

Takže bez toho upratovania to nepôjde.
Aspoň nie tým pozitívnym smerom.

super napad s tou madam Curie

Ty sama určuješ kto a čo je tvojim šťastím v živote.
Mám známu, ktoré prežila celý život v kaviarenskej spoločnosti a hovorila že je šťastná.
Neviem či naozaj, nikdy sme až takú debatu neviedli.
Pravda je, že sa ťažko žije pri tvojom spôsobe života tvojmu partnerovi ak nie je takto aj on naladený a preto to treba zrejme riešiť.

to, ze sama urcujem kto a co je mojim stastim v zivote som pochopila len nedavno ... trosku mi to trvalo uznavam
moj partner by to asi aj pochopil, keby som ho v tom svojom druhom zivote potrebovala, ale ja sa zaobidem, som radsej sama za seba, vzdy som bola radsej JA ako MY ... a preto to riesim a rada si precitam aj vase nazory, pretoze si myslim, ze ste vnimave a mudre zeny

este mi chyba podstatna informacia - vek. Castokrat az vekom sa upracu priority. Za druhe prilis vela casu. \pokial ma cloek furu volneho casu na "sprtanie" sa v sebe, hotova pohroma.
BTW ide to. Ja napriklad mam "muzskeho principu" pozehnane. Manzel to vedel uz ked si ma bral, vedel ze nedostane typicku zienku domacu, ochranitelku rodinneho krbu a citlivu matku, ale partaka na blbosti. A klape nam to (klop, klop na drevo). A hlavne respektuje aj moju velmi silnu potrebu slobody a samoty.
"Otazka znie, je manzelstvo a rodina jediny sposob ako prezit stastny zivot ?" - odpoved je v 99% ano. Rodinu nicim nenahradis. To je fakt, ku ktoremu som dospela aj ja po XY rokoch hladania.

a to je to marge ... vek (mimochodom 33), trosku sa obavam toho, ze sa mi vekom upracu priority a ja pridem na to, ze to nebolo az take stastne riesenie ... i ked nie az tak unahlene, nakolko to riesim uz 5 rokov a viac menej neuspesne a to uz uznajte je dost dlha doba
som rada, ze tebe to tak klape a, ze ste si s manzelom tak sadli a super je aj to, ze si na odpoved prisla po XY rokoch hladanie bez vacsej ujmy

Teraz citam,ze mas dcerku. To si poblahozelaj, to je to hlavne. ja som totiz ani deti nikdy nechcela. Maly sa mi "pritrafil" a za to som neskutocne stastna. Inak by som mozno ani deti nemala a to by bolo zleeee.
Inak co ti tak strasne vadi na manzelstve? Pocit neslobody, ze sa musis spravat podla nejakych vzorcov k tomu patriacich? Samozrejme vernost napr., vyzadovanie manzela pri niektorych pravnych ukonoch, prisposobenie domu/bytu atd atd? Alebo nieco uplne ine?
Ja napriklad do buducnosti ratam so "svojou" izbou, ktoru si zariadim ako chcem, zavriem sa tam a nikto iny tam ani nepachne . Len cakam bud na vacsi dom, alebo kym sa junior osamostatni. Co pride skor . Ale na manzelstve by mi strasne chybal ten pocit vseobjimajucej podpory a lasky. Vzdy je tu niekto, kto ta vypocuje aj ked tliachas a nemas pravdu, lebo ta miluje, navzdy a velmi. Ja viem, to sa da aj bez manzelstva, len ked u mna je to manzel, tak toho sa nevzdam...
Inak zavidela som rozvedenej kamoske, zivotny styl, samostatnost, vsetko. A ta si len klepe na celo, ci mi nesibe, ze je to uplne ine ked to zazivas, ako ked o tom len snivas. Inak je bisexualka, mrcha jedna stastna, ta to podla mna uplne vychytala, ta nema uz uplne ziadne limity.

Marge, ja budem skor unavena z toho svojho manzelstva ako z manzelstva/partnerstva vseobecne a preto mam teraz na to taky trosku negativny pohlad. Keby som mala vztah, ktory by ma naplnal asi by som ozelela aj tych par veci, ktore sloboda prinasa. Tu vseobjimajucu podporu a lasku som vo vacsej miere dostavala ako davala a to je velky problem.
Rozvedenym kamoskam nezavidim absolutne nic, lebo tie z mojho okolia si skor ci neskor zavesili na krk podobneho typka akeho sa predtym "zbavili" ... ale to nie je moj problem.
Tak kamoska bisexualka to vychytala ? Tak az taka volnomyslienkarka nie som

Jaaj, tak to som potom cele zle inak pochopila. Ale pre teba dobre , ked je problem v konkretnom manzelstve a nie v manzelstve vseobecne. Ak si uz skusala poradne aj konkretne vztah tak potom sa spravaj ako chlap. Nerieees, nech teraz riesi druha strana, respektive obaja spolu. Tu je ta emancipacia fakt na mieste. Ono vravi sa ze zena je emocnou ochrankynou vztahov, ale ked je ta zena muzskejsieho razenia, tak sa musi zapojit a rozdiel dorovnat aj druha strana. Inak by to bolo asi vynutene a neuspokojive.
Inak to s tym vesanim na krk je velka pravda. Akosi podvedome vyhladavame v partneroch ten isty vzorec, lebo sa nam zda pritazlivy. Konkretne ta moja kamoska bola zamerana na tie typy, co su na povrchu macho, vo vutri slaboch. A tak vystriedala kurevnika, alkoholika a tyrana v tomto poradi (menovatel tn isty, ona je prilis vzdelana, prilis dobre zaraba, prilis samostatna. A to maloktory chlap zijuci v prevazne patriarchalnej spolocnosti utiahne ). Preto to vychytala, zeny taky "problem s egom " obvykle nemaju .

Aby to zas nevyzeralo tak, ze si "kakam" do huby Ked som pisala moj uplne prvy prispevok, tak som myslela aj vseobecnu unavu z manzelstva, nie len z toho svojho, ale ked si citam niektore vase odpovede tak sa musim pripustit aj to, ze keby moje manzelstvo bolo naplnene, tak by som z toho az taka unavena nebola. I ked vylucit to nemozem, ako sa poznam
Som unavena z tej nekonecnej snahy, aby to fungovalo, som unavena z toho, ze ma moje manzelstvo nenaplna a preto si hovorim, ze by mi bolo lepsie samej, pretoze stracam vieru v to, ze ja mozem byt niekedy v manzelstve stastna. A z toho potom vyplynula ta moja otazka, ci moze byt zena stastna aj bez manzela/partnera, ci len v manzelstve a v kompletnej rodine moze byt jej zivot naplneny.
K tomu vyhladavaniu rovnakych vzorcov ... bude to tak ako hovoris, stretavam sa s tym v mojom okoli stale. Ach ake uvolnujuce je chvilu rozpravat o cudzich problemoch teraz budem velmi mudra, lebo ako som citala v knihe od Hellingera "kazdy rozvod je zbytocny, ked budeme dalej opakovat tie iste chyby." A tak ked vidim, ako moja blizka kamaratka vymeni jedneho "luzera" za druheho, tak mi zostava rozum stat. Ale mnohym zase asi zostava rozum stat nadomnou ... a potom sa mi este paci myslienka, ktoru som sa tiez docitala tiez len tu a to, ze kazdy ma len takeho partnera ako si zaslusi a to nam tiez moze o nas vela povedat ...

Ja som aj takto pochopila tvoj blog, že si unavená z manželstva, ktoré nefunguje tak ako by malo.
Neverím, že každy máme iba takého partnera akého si zaslúžime, je to skôr inak. Vybrali sme si takého partnera, ktorý nás ma posunúť dalej a preto ak sa naplní to čo sme od tohto partnerstva mali dostať, tak ostáva ten pocit prázdnoty, lebo možno nás čaká niekde niečo čo vyváži ten pocit, netvrdím že to musí byť nový vzťah - veľakrát je to len ten pocit, že už nemusím nič preto robiť aby som naplnila svoje manželstvo - partnerstvo, jednoducho niekto chce ísť sám alebo iba s deťmi a priateľmi svojim životom a nepotrebuje už k tomu partnera, niekto možno nájde to čo ho čaká a niekto je na polceste od toho, celý život žije vo zväzku, ktorý mu nič nedáva, je nešťastný, ale predsa rodina je rodina a tak ju treba udržať aj napriek všetkému a potom sa môže stať to, že ked jeden z partnerov zomrie tak sa konečne oslobodí aj ten druhý, lenže možno vtedy je už neskoro, lebo neostáva veľa dobrých spomienok.
Myslím, že málokto vie takto povedať svoje pocity, ako si to povedala ty, priznať že vlastne ten vzťah už možno kaziš.

Dakujem margori, toto mi dalo nadej

Bara, mne sa paci, ze si to uvedomujes. Ze zistujes, alebo si uz zistila, ze nie si zienka domaca. Myslim, ze emancipacia je prave o tom. Aby mala zena moznost volby. Suhlasim s Margesimpson a tlieskam jej, ze mala v sebe jasno uz pred manzelstvom a nasla si vhodneho partnera. Ak zena chce ostat slobodna a budovat si profesionalnu karieru, budiz, ak chce zit v lesbickom vztahu, nech to spolocnost toleruje, rovnako, ak sa rozhodne byt mniskou. Aj ja si myslim, ze rodina je pre vacsinu tym "najnormalnejsim" riesenim, ale mensina existuje a kazdy nech si zije zivot, na aky sa citi, ved ma len jeden. Problem nastane, ak sa clovek prebudi neskoro, najma ak ma deti, lebo tu podla mna matka ma ostat matkou a aspon do urciteho veku prebera zodpovednost za niekoho, koho dobrovolne privieda na svet. Neviem, ci mas deti, ake su velke, kolko mas Ty rokov. Zelam Ti, aby si svojim prerodom neublizovala Tvojim blizkym. Vzdy je cas najprv uzavriet minulost, dokoncit veci a potom sa vybrat novou cestou. Aby cesty spat nezostali spalene, ale ciste, upratane.

Ja neviem ci by som to nazvala tak ze,som sa zobudila neskoro. Myslim si, ze keby som si nepresla tym manzelstvom tak by som na to ani neprisla. Vzdy tuzime po tom co nemame, ze ? Urcite ako kazda zena, by som tuzila po dietati a mozno aj po tom stastnom manzelstve. Stretla som muza, zamilovala som sa, bol ako stvoreny pre mna, aspon vtedy som si to myslela(bol to ten pripad, ze protiklady, ktore sa pritahuju), vydala som sa a narodilo sa nam dieta. Vsetko ako v rozpravke, vsetci spokojni (rodicia, manzel), az na mna ... hmmmm.
Suhlasim s tebou, ze matkou som teraz na prvom mieste a aj to tak citim. Dcera ma 7 rokov a s manzelom robime vsetko preto, aby ten vplyv, ktory to na nu bude mat nebol vyslovene devastacny, i ked stastna z toho urcite nebude. Uvedomujem si, ze kompletna rodina, je pre dieta to najlepsie co mu mozeme ponuknut. Ako rodina fungujeme v poriadku, ako partneri ... ako sa hovori ... cele zle

Voľnosť, sloboda a samostatnosť je mojou črtou od malička a pritom som vychovala tri deti a drela som za troch chlapov. Kedysi ma volali Mišo. Nepovažujem to za nedostatok, ale za danosť, ktorú som dostala do kolísky. Nemusím sa vôbec za nič hanbiť. Bez pocitu slobody neviem dýchať a svoje mužské myslenie považujem za svoju prednosť. Treba si len plniť povinnosti ktoré vyžaduje rodina a ostatné je o dôvere a pochopení u partnera. Je to síce náročné, ale dá sa to. Držím palce

Dakujem za povzbudenie Gladys a drzim palce aj tebe !

odvcera rozmyslam, ci sa zapojim, este sa mi o tom aj snivalo .

bara, marge, otvarala som usta, ked ste to pisali. Ja som otehotnela v 23, vedela som, ze si dietatko necham a tusila som, ze kebyze sa to nestane takto nahodou, ze by som po dietatku velmi tazko zacala tuzit neskor ... s cim mam problem, je, ze nie som uplne sebestacna, nemam vlastne byvanie. Ale doma som si nikdy nepripadala divna, brali moj nocny biorytmus v pohode. Varenie upratovanie, vsetko normalne cinnosti, ktore zvladam ... ale ked si to mozem dovolit radsej narazovo, v zivote ma to nebavilo. Bez dietatka, tehotna, s babatkom, s dietatom sme absolvovali tolko chat a vyletov a doteraz som bola z celej partie jedina s dietkom. Teraz mame jednu tehulu, ktora s nami po slvestrovskej chate uz planuje chatu na leto , a uz nebude 2v1 .

Mali sme tam este aj kamaratov, ktori s nami dlho neboli ... vysli na Silvestrovsku chatu, pretoze ked pridu deti, prestanu s nami chodit ako ostatni. Teraz si to este chceli uzit a aj na nejaku chvilu posledne dovolenky v lete. Tak kym sme my ostatni s vervou do siestej rano buchali po stole a riesili nesmrtelnost chrusta , oni o desiatej vecer zalahli. Chatu si velmi pochvalovali a vraj si ju uzili, akurat maju iny sposob uzivania si a ten moj - nas ostatnych - bol pre nich zbytocne divny a nezlucitelny s vychovou deti.

Moje dietko ma o dva tyzdne 7 rokov, v skole mu to ide a bavi, na vylety chodi s nami velmi rad a vie, ze ma ma nechat rano vyspat! . A s jeho otcom, ked nie sme par, funguje nam to spolu lepsie ako kedykolvek predtym. O tyzden ideme na skolsky ples, o dietko sa stara. Viem si moj zivot kadejako inak predstavit zit, plany s byvanim su, aj s partnerom po boku by sa asi niekedy zilo lahsie, ale to by som musela byt menej komplikovana povaha, ci skor on nejaky dalsi uzasnak a asi aj varit by musel rad a sam od seba ... ale myslim, ze takto je to najmenej problematicke a so sukromim som vcelku spokojna, skor riesim pracu a fin, na chybajucu radost zo zivota sa stazovat nemozem .

a vratim sa "kaviarenska spolocnost" u nas fungovala, teraz su vsak vsetci komplet rozlezeni a na chatu 2x rocne, ci nejake zurky pomimo - svadby a tak, sa niektori zliezaju cez pol zemegule a stretneme sa na samote, kde nase stretnutie nebude nikomu tyzden prekazat . joj, len pri odchode padaju slzy ako od krokodila .

ak sa mozem opytat, preco si otvarala usta? A blahozelam k spokojnemu sukromiu inak

rypat sa v tom nie je moja silna stranka. Zapajam sa do cohokolvek, no clanky o "zene" nechapem. A nemyslim, ze mam muzske myslenie. Akurat ma asi minula nejaka tradicia, nieco co by som mala mat v sebe. Som nestala, to je aka hrozna vlastnost pre zenu ! Teraz nemyslim, ze neverna, lahkovazna ... skor mi chyba mudrost, ktora by ma drzala pri zemi. Empatia mi nie je vlastna. Intuiciou sa riadim a casto ... ale ide o situacie, nacasovanie ... pretoze u ludi mi nic nie je platna. Proste nula bodov.

A teraz sa vratim na zaciatok - clanky o zene mi vnuknu pocit, ze som priam vadna. Preto to otvaranie ust, ze to viete pomenovat a v pohode prekleniete. Ved, aj ja. Ciastocne. Nesedi mi nejaka informacia, ok, selektujem. Ezoterika mi je blizka, muzom sa necitim, a ani nehladam pokoj v dusi. Neviem preco to o "zene" nevytlacim. Tlak okolia si v kope veci nepripustam - od ockovania cez spolocnost a ako riesim vztahy - a "spravnu zenu" si privelmi pripustam. Partner mi chyba. Keby bol partner, chyba mi to odstrihnutie od neho. Toto su veci, ktore necham plynut a neznasilnujem. Najdeme sa alebo nenajdeme.

Asi ma kus tlaci to, aky priklad spoluzitia davam synovi. Dvaja, ktori sa presadzuju a su relativne spokojni, namiesto tych, ktori sa nasli pripadne zapracovali a budu stastni kym nepomru. Moje vlastnosti ma zenu vpred, nemozem ich pokladat za svoje zlyhanie ci chybu. Ale ubezpecovat sa, ze je to v pohode a netrapit sa tym, asi nie vzdy sama zvladam. Asi preto sa tie clanky ku mne vzdy dopracuju.

Takých, čo nepasujú do tabuliek, je viac ako si možno niekto myslí . Skôr záleží na tom, kto tie tabuľky zostavoval

Ja to viem u seba pomenovať tiež, som spokojná takto ako to mám. Akurát ma niekedy prekvapí okolie, keď moje manželstvo ide posudzovať ako divné. Alebo keď mi dcéra doniesla zo školy podpísať papier o rodinných pomeroch, kam si učiteľka napísala, že rodičia sú rozvedení.... Nie sme. A aj keď nebývame cez týždeň v jednej domácnosti sme spolu viac, ako niektoré, čo majú muža každý deň doma.

Podstatné podľa mňa je, či to vyhovuje obom partnerom. Jasné, určite budú námietky "a čo deti, tie to ako vnímajú?".... Ale myslím, že vzťah, kde dieťa je zasvätené do situácie a kde sú partneri bez stresu, hoci nie fyzicky vedľa seba je lepší, ako keď decko tŕpne, či dnes bude musieť byť na strane mamičky, či tatinka, alebo má cítiť doma nervozitu.

.. Každá je v prvom rade sama sebou. Potom matkou, potom partnerkou... neubližuj, ale zas prečo by si si mala vyvolávať pocit, že niekoho sklamávaš len preto, že to vnímaš inak? Veď aj tvoj partner má "hubu", ak mu to nie je je po vôli - nech to dá najavo.

Ja tvrdím, že môj muž si zobral to najlepšie čo mohol, a ja tiež Bolo to naše rozhodnutie, našli sme sa tam, kde sme sa cítili dobre. V prostredí, ktoré nás oboch baví. Zo srandy hovorím, že druhýkrát si vezmem vyšportovaného auparkového prachatého úspešného fešáka hrajúceho golf, no popravde - ..... asi nie

jancila ten spolocensky tlak je obrovsky a preto je niekedy tazke ist inou akou spolocenskymi normami uznanou cestou, kazdy ma ine zazemie, iny vychodiskovy bod, inu vychovu a preto sa v tom niekedy stracame, lebo chceme vyhoviet ... co ja viem napr. rodicom, sirsej rodine ... robit to co sa povazuje za normalne, ale casto ideme len po povrchu a vnutorne sa zozierame, lebo nas to nenaplna, ale ako si napisala, kazda sme v prvom rade sama sebou az potom partnerkou a matkou a preto by sme si mali dat bacha na kompromisy, lebo ked ich je privela tak vyhorime

Vies preco, ja zacinam clanky o zene. Lebo ako zena velmi tapem, mam styri deti, bola som doma 13 rokov, nadalej mam pracu taku aby som mohla detom za bezpecovat servis a zaroven sa realizovat. V domacnosti som stratena ...., ale co je najpodstatnejsie od deti niekde v podvedomi utekam.
Po styridsiatke mam pracu, pri ktorej sa plne tvorivo realizujem, ale stastnejsia nijak nie som. Prichadzam na to, ze to nie je najdolezitejsie.

Ked si spomeniem, tak prve dieta prislo na svet, lebo som mala pocit, ze ma zachrani, jasne ze sa tak nestalo, ani s tymi dalsimi. Do prace som sa vrhla o dusu spasenu, lebo som si myslela ze ma to spasi. To iste predtym so vztahom s MM, aj do vztahu uz skoro 24 rocneho som sa vrhla v tej istej viere. Preslo vela vody, kym som pochopila, ze take nehrozi, len ja sama mozem zachranit a aj nas vztah vyzera teraz uplne inak.

Je este jeden dovod preco rozoberam temu zeny. Zeny nasho rodu a to uz ide o siestu generaciu v rade su velmi ubolene. Rada by som to zastavila, ale kym sa nezrovnam s tym ze som zena a nezacnem si to plne vychutnavat, asi sa mi take nepodari. zatial mam dve dcery bojovnicky.

Ono byt zenou podla mna neznamena, mat vsetky vysostne zenske vlastnosti, nemoct sa podobat muzom, len mozno si uvedomit niekde v podvedomi nasu prapodstatu. napriklad denno denne sa presviedcam, ze som liecitelkou rodiny. Moje dusevne rozpolozenie, kratkodobe konflikty s detmi sa automaticky prejavia na zdravi mojich deti, a len na mne je liecenie rodiny so vsetkym vsudy. Nas menstruacny cyklus nas tiez ovplyvnuje, aj inak ako PMS a nemusime si to vobec uvedomovat. Ale pri troche vhladu, do tejto temy, mozeme prist na vela opakujucich sa faz nasho spravania, nasich meniacich sa schopnosti ... Laska k sebe svojmu telu, nasa sexualita, mensie ci vacsie emocie, su tiez nasou sucastou ...

Viem preco ich davas. Ale nerozumiem im. Pritom na Kysuciach na jar sme aj okolo toho chodili a hladali. A zapojila by som sa aj do duch. cviceni, cohokolvek posilnujuceho ci ocistujuceho. S prezitym nemam problem. A snazim sa zlahcovat, ze tie clanky nemozu obsiahnut vsetko, vsetky vynimky, citit za kazdeho ...

Ehm ... bola som az na jednej zabijacke. Nevedeli si poradit s prasatom, tak im hospodar povedal, aby tu svinku potiahli za chvost opacnym smerom a ona pojde sama vpred kam treba a bez namahy.

Neviem, ci to nie je moj pripad. Nesmiem sa nechat chytit za chvost .

inak sme kus od temy.
Jasne, ze tie clanky nemozu obsiahnut vsetko, kazdy je len zrnkom v piesku. Ani ich neberiem striktne.
Vies co si predstavim pod tym byt zenou,citit sa zenou ... to sa vlastne neda opisat - vnutorna sila, pokoj, a laska, ktora sa so ženami nesie po tisícročia a už len sa na chviľu utíšiť a vnímať ju.

BaraB,

ako napisala Geo, co chces, vies len ty.
Isty velmi mudry muz (monsieur Poirot ) povedal: "Kazdy clovek vie, co chce, len si to musi povedat nahlas!" Nie je to citacia, vyznam ostava.

A teraz k veci tvojej unavy. Poviem to zo svojho pohladu. Bola som vychovana vydrzat. Ucili ma:"Ked iny nevladzu, ty sa po nich neobzeraj, vydaj zo seba maximum a ked si myslis, ze uznevladzes, zistis, ze budes vladat este velmi dlho!"
Ked sa pozriem spatne, cely moj zivot je boj so sebou samou, ktory sa nesie v duchu "vydrzat". Mozno to nie je idealna filozofia, ale velakrat sa mi osvedcil tento trening. Ked som sa po roznych situacich obzrela spat, neskoncila som ako xy ludi, len preto, lebo ked som si uz myslela, ze uz je cas na kapitulaciu, ze uz to nezvladnem, este som na chvilku zabrala, lebo som tak naucena a ono to slo, krv striekala, slzy tiekli, nadavala som pomedzi zuby, mnoheho som sa musela vzdat a potom vyslo slnko.

Ty vies, ci si unavena tak, ze uz to dalej nema vyznam alebo tak, ze sa len treba este postavit na nohy a potiahnut a podla toho sa vies zariadit.
Usudzujuc z tvojich prispevkov, nepatris k tym, ktore sa len stazuju a cakaju lutovanie a uistovanie o nepravosti voci nim spachanej. Posobis racionalne, teda si myslim, ze nielen tieto prispevky, ale aj svoj vnutrony postoj budes vediet spracovat uzitocne.

Drzim palce.

Nie je správne držať sa kritérií, ktoré stanovil niekto kto nepozná náš život. Podobné obdobie som zažívala aj ja a podarilo sa mi z toho bravúrne dostať. Nájdi si záľubu-záľuby, ktoré ťa budú napĺňať. Nebudem sa hrať na vzornú. Ak sa Ti pripletie do života čokoľvek, či ktokoľvek a cítiš, že Ti to nabíja baterky, využi to no nestrácaj pevnú pôdu pod nohami. Všetko má svoju príčinu. Ak pochybuješ o svojom manželstve - napíš si na papier pre a proti. Ak prevažujú klady- vždy sa dá situácia riešiť. Ak zápory, je čas sa zamyslieť nad tým čo ďalej. Toť môj názor.
A ešte jedna dobrá rada: nauč sa myslieť pozitívne.

Nooo... máme s kolegyňou takú súťaž o Matku roka. Prípadne pri menších prúseroch udeľujeme len titul Matka mesiaca, ale inak bývame často víťazkami. Keď chceš, môžeš sa zapojiť Víťaza vyhlasujeme v priebehu roka, týždňa, mesiaca, proste kedykoľvek, kritériá sú rôzne a len na posúdení poroty

A pri dostatočnom počte môžeme vyhlásiť aj súťaž o Manželku roka, adeptiek bude tiež určite dosť

zaujimavé tak vám všetkým gratulujem ako to super zvládate! napriek všetkému :) ja som to o tej slobode zistila až ked bolo neskoro..mám 2 chlapcov 5 rokov vydatá a totálne na dne, iba sa snazím preživať zo dna na den ako robot, priam nenávidím sv. život..:))) blee...muža už asi nelubim neviem si predstaviť že by som s ním mala spať...ale inak je dobrá povaha, dobrý kludný stará sa pomože, ale mna už ničím neprekvapí neobohatí, nenadchne, NUDáááááá, neviem kolko ešte vydžím...držte mi palce..a inak si myslím že ma je skoda ja mám tolko toho v sebe, sem tam idem von ale čo z toho ked som vydatá...už nikdy nebudem mocť prežiť lasku,,...a inak aký máte názor na to že ci sa dá žiť bez sexu? :(((( da sa to vydržať??? bo ja som zufalaaa už..... help meeeeee

no, netreba to zas tolko idealizovat. nie JA som sa rozhodla, ze budem sama, rozhodol byvaly partner a ten moj "prvy sok" ked som sa drzala zubami nechtami a hystercila trval 1.5 roka! ked som to konecne nechala plavat, som zistila, ze to je ono, prestali sme sa nicit a znovu sme zacali dobre vychadzat, ja som zacala zit, autoskola, praca, auto aj dieta prestalo byt z nas nervozne a je z neho slniecko. kriza mi to kus s pracou a dalsimi plamni trosku skomplikovala, ale furt sa da a plany sa neodlozili do suflika na "dakedy mozno".

ale mna už ničím neprekvapí neobohatí, nenadchne, NUDáááááá

a nevies sa postarat o nenudu ty? mne sa to zda alibisticke.

ale viem už vela krát som to iniciovala ja...a už nemám energiu...chcela by som aby aj on niečo vymyslel a sa snažil..a ked mu to poviem tak on sa zacne lutovať, a že naco by to robil aj tak ho nelubim už..samého od seba ho nič nenapadne .už aj ja by som nechcela niekedy niečo riesiť planovať vymýslať...aspon jeden den sa nechať viesť :((

niee, jeho kludne nechaj na pokoji ak ho potrebuje. ty si nieco najdi. nejaku umelecku cinnost, vzdelavanie, zrucnost? o teba ide. on je predsa v pohode a nepotrebuje nic vymyslat.

kava 25 skus najskor spravit nieco preto aby si to zmenila, aby si sa nenudila, ak ta neprekvapuje on, tak prekvap ty jeho, rozpravaj sa s nim o tom kym nie je neskoro ... nehadz to vsetko cez palubu, len preto, ze sa nudis, vynaloz maximalne usilie, popasuj sa trosku s tymi nasledkami svojich zivotnych rozhodnuti
co vsetko si ochotna spravit preto, aby sa tvoj zivot zmenil a aby si bola stastna ?
ja sa s tym pasujem uz 5 rokov a stale verim, ze to dobre dopadne, aj keby sme nemali byt spolu,ale nerobim to len kvoli tomu, ze sa neviem zmestit do koze, nudim sa a nenavidim svoj zivot, robim to preto, ze si myslim, ze kazdy ma pravo na to aby zil stastne a tak ako ho to naplna, mam na to pravo ja a ma na to pravo aj moj muz, robim to pre nas
a nebud taka samoluba v zmysle ako ta je skoda a kolko toho mas este v sebe a vyuzit to co mas v sebe na to, aby si tuto situaciu vyriesila, nebud ako znudene pani Bovaryova, co je sice dobra kniha, ale vobec nie dobry priklad

takže mám sa snažiť si nahovarať že ma pritahuje a aký je zabavný už len kvoli nemu bo on má tiež právo na spokojný zivot? ved pokusím sa..už asi len kvoli nemu asi som sebecká...mrcha

keď je koze dobre, ide na ľad tancovať

Gueva, aj mne to prve napadlo Ked niekto nema problemy, tak si ich vyrobi.

presne Ariesa - to aj mňa napadlo...
kava - myslíš, že ty ho prekvapuješ, obohacuješ, nadchýnaš...? toho "nudného" muža si si sama vybrala za otca svojich detí, zrejme ti ho nikto nenanútil

ano myslím že ja som ho obohatila dosť prevzal vsetky moje názory aspon tak mi hovoria kamosky že akoby sa rozprávali so mnou ked sa rozprávaju s ním..jasne vybrala bol iný, vtedy potom ked sa narodil syn sa zmenil...dokonca hudby bola jeho zivot a teraz ked mu kupim cd s jeho srdcovou skupinou alebo volám na koncert povie že jemu to už nič nehovorí :(((,,
mate asi pravdu porozmýslam nad sebou že ci som neni samoluba

Nechcem súdiť, ale neviem pochopiť ako sa mladá žena s dvomi deťmi môže nudiť?
Láska ako si rýchlo vyprchala 5 rokov?

No to je práve to...že nuda....čo to vlastne je?
Niekto má za nudné starať sa o deti, rodinu, domácnosť, dennodenné chodenie do práce....
Keď som v klietke, chcem ísť von, keď som vonku, chcem byť v klietke....
No hrozné...nuda.

nerozumiem Evka1223.Veď v dnešnej dobe majú mladé ženy veľa možností,

Nevadí, že nerozumieš....ja trošku ironizujem, vieš.
Heja, nielen mladé ženy majú veľa možností....
Napriek tomu sa nudia....preto aj to prirovnanie s klietkou.

tak stale je co robiť..ano vyprchala bo nás prevalcovali povinnosti...a vobec to nieje tak ako som si myslela že nás deti ešte viac spojja...práve naopak

ved mna to trápi že to takto citim, že sa toto deje, vsetko tým kazím, myslite že je t len moja chyba? že sa s ním nedokažem vyspať pritom mi to chýba? da sa ziť cele roky bez toho? ...a fungovať v manzelstve len kvoli detom a sa len o ne starať spoločne stalo sa toto uz niektorej? prečo ma tak nudí ja už presne ked ide niečo rozprávať viem o com a takým tonom že ma stojí usilie sa na to sustrediť a reagovať ked sme raz boli na večeri som sa pristihla pri tom ako pocuvam o com sa zhovaraju o stol vedla...som nemožna?..kolko krát si hovorím ved musím vidieť aj tie jeho dobré stránky...ale ja ho už nevnímam ako muža s testosteronom , ale ako chudatko submisívne a pasívne, kam ma das tam budem, a on mi na to že vidíš čo si zo mna spravila???pritom mu nič nekážem nezakazujem ja strácam nervy casto sa musím ovladať ked sa ma opýta co ma trápi tak ked mu poviem on mi také akoby kyselinárske lutostivé reči zacne ..sa zacne lutovať,,,a to ja v tej cvhíli nepotrebujem...a že potrebujem iného atd...mám chuť ho buchnúť normálne udrieť, za to že je taký slaboch...sama si za to možem bo som ho zbalila a iniciovala ja....a teraz ked už mám toho dost...tak on nič..kamoska mi povedala že ho musím chváliť ako maleho chlapca za vsetko že ho to nastartuje zvýsiť mu sebavedomie...boha kde sa stratili naozajstný silní chlapi..ja nechcem byť v tejto pozicií dominantnej je to vela na mna..aj co sa týka bývania co mu týžden nekážem jeho to nenapadne opraviť zacho, alebo ked máme cosi pokezané to mu musím ja nakazať..nic netvorí, len z práce domov jak bulo..

Neverim, ze sa muz za taky kratky cas takto uplne zmeni. Ak je submisivny, bol submisivny vzdy, len Ti to z nejakeho dovodu nevadilo. Si si ista, ze by si zniesla pri sebe "ozajstneho, silneho chlapa"? A ako Ti moze byt pri sexe odporny alebo nepritazlivy muz, s ktorym si si urobila dve deti a to pomerne nedavno? To si sa jedneho rana zobudila s novym poznanim, ze je Ti odporny, pohrdas nim, nic na nom nie je dobre? Neries s kamaratkami, zajdi za odbornikom do psychologickej poradne, mas moznost aj tu na nanicmame. Aby Ta to chudatko submisivne jedneho dna neprekvapilo, nezdvihlo kotvy a nenaslo si inu hrud na utesovanie.

Aby Ta to chudatko submisivne jedneho dna neprekvapilo, nezdvihlo kotvy a nenaslo si inu hrud na utesovanie.
Teraz asi budem hnusná, ale potom možno budeme čítať novú tému, ako sviňa jedna zas super ženskú opustila, ako sa kôli nemu obetovala, dve deti mu porodila,vychovala ho, naučila ho vnímať svet inými očami... a on takto.
Máme takéto číslo v najbližšom okolí a keď ťuťko partner zdvihol kotvy, to bolo plaču, scén, prosenia - on je teraz šťastný, druhá strana asi stále nevie čo vlastne chce, či slobodu, alebo zväzok DVOCH ľudí. Jedna strana silne zameraná výlučne na seba, druhá roky dúfala a robila veľa vecí preto, aby sa stav zmenil. Raz to však prasklo a ťuťko sa pobral tam, kde mu je lepšie.

máš asi pravdu buba..pouvažovalo som nad tým..asi bol sub. už odjakživa a vtedy mi to nevadilo..otázka je čo s tým ..:):( a aj keby si nasiel..už mam toho rozmyslania nad tým dosť..nech si ho užije druhá..tak ale mrzelo by ma to asi by sme mali isť do tej poradne alebo mu musím povedať až sa nelutuje?

Kava, ako by som o svojom manzelstve citala a presne to si myslim i ja - najvacsia chyba bola, ze som sa "nenechala zbalit" , ale od zaciatku som prebrala akukolvek iniciativu a tak vyzera cely nas zivot. Tretie dieta.

Neviem, ako riesit takuto situaciu. Ked to niekto nema doma, ani si to nevie predstavit. Mozno to vyzera fajn, ze chlap "poslucha", ale od zdraveho rovnocenneho partnerstva to ma daleko.

Myslim vsak, ze podkopavat ho vyhlaseniami, ze ho nelubis a nemas si ho za co vazit, skodis velmi aj detom. Toto nema v manzelstve co robit. Z toho, co pises, mi to trochu pripada, ako psychicke tyranie manzela. Mozno prehnane vyjadrenie. Viem si vsak aj zivo predstavit, ze ta jeho sebalutostiva poza ho priam predurcuje k nakopnutiu... Tou poradnou nic nepokazite. Skuseny psycholog Vam pomoze najst cestu. Manzela dokaze povzbudit k vykonu a v tebe mozno najde tiez nieco, pre co mas pocit, ze si pre neho pridobra. Lebo zit s niekym, kto ma pocit, ze je viac ako ty, musi byt ubijajuce.

Rady kamaratok treba vzdy brat s rezervou My zeny casto vravime kamoskam co chcu pocut; ked su na dne, chceme ich utesit aj za cenu polopravd; po dalsie ako mozu k situacii zaujat jednoznacne stanovisko, ked poznaju len vyjadrenie jednej strany a napokon - mnoho zien ma tendenciu radit veci, na ktore nemaju samy odvahu. Napriklad nestastna kamoska ta bude huckat do rozvodu, pritom sama po rozvode tuzi, len nan "nema gule".

a vy ste boli niekedy v tej poradni? presne tak ja si už pripadaám ako hysterka...tyranka...tak sa snažím byť ticho a dať mu s tým pokoj...bože ako može byť niekto taký..len s deckami sa hrá kukne tv a ide spať..nieje nic na tom zléé ale aspon obcas cosi by nezaskodilo...aspon keby sme sa vedeli spoločne schuti zasmiať..keby ma vedel rozosmiať to by bola V7HRA !!!!!! nič viac by už nebolo treba keby ma rozosmial ostatné by prislo samo a mne by sa tak ulaviloo....ja normalne som už taká že závidím ostatným že ako im to može fungovať...normalne ma bolí ked vidím že sa niekto lubi, a nedajboh...aj ich baví spoločný sex..:(((((( to nebolo zo dna na den že ma to prestalo s ním baviť...jednoducho som cakala kedy zacne on...a on aj týžden 2 nic...tak som zúrila...ja neviem kto trpí viac..ci ja ci on...drogy ani iné zavislosti su v to není...je možné že by som sa ja tak mohla zmeniť že by mi už viac vyhovoval silnejsí muž? a prečo na zaciatku to tak nebolo?

Ahojki, napíšem ti mail, dúfam, že máš v kontaktnom formulári správnu mailovú adresu.

Tak všeobecne - s manželskou poradňou mám osobnú skúsenosť, môžem len odporučiť. Neviem, či každý terapeut vedie sedenie rovnakým spôsobom, my sme sa len rozprávali, ale povedali sme si iné veci ako pri vzájomných "výmenách názorov" doma (kde sme viedli také naťahovačky kto z koho - čo mi predtým tak nepripadalo, myslela som, že "sa hádam konštruktívne", tiež som zistila, že ho vlastne poriadne nepočúvam; stačí, že začne prvé dve-tri slová, čo ma vytočia a ohluchnem... atď atď...). Ten psychológ vedie rozhovor tak, aby sa príliš neodbočovalo od témy, zároveň však príliš nezasahuje.

Podľa mňa (úplne laický názor) tvoja neustála nespokojnosť s ním je zástupný problém. Skutočná príčina je inde. A práve tú vám dokáže pomôcť nájsť poradca. Zároveň sa pri tých stretnutiach dozvieš určite mnoho vecí, ktoré si netušila. Aspoň pre mňa bolo tak zo päť zásadných vecí, čo vypadli z môjho muža, takých, že som skoro spadla zo stoličky. Nemyslím, že niekde inde ako v tej poradni by mi o tom povedal...

A zit v manzelstve bez sexu sa samozrejme da. Za predpokladu, ze tuto povinnost za manzela preberie nejaky kamarat, kolega, sused, postar, instalater Ale vazne. Nic ti nepomoze, ze sa postazujes. Treba s tym nieco robit. Zase asi len ty, ale to mas dan za to, ze si si vybrala protiklad ku svojej dominancii Na druhej strane, ked pride k zlepseniu, zacne ho to viac bavit, iste prilozi aj on ruku k dielu. A, Kava, nie je za tym nezaujmom o sex nieco ine? Napriklad pri roznych zavislostiach sa vyskytuje nezaujem o taketo aktivity. Pripadne, ak ma problemy v praci, konflikt s nadriadenym, financne problemy... Alebo pride domov a zena mu povie, ze je neschopny a zaspaty a uz ho nemiluje ani nikdy nebude... to vie tiez asi odradit Vela zdaru pri rieseni problemov. Podla mna to nie je z kategorie "bolo koze dobre". Vlastne si myslim, ze to s tym smykanim na lade sa zas tak casto nestava, ako to nezucastnenym pozorovatelom moze pripadat...

dík už som si pripadala fakt ako koza nevdacná ...že co by iné za takého dali že aký ja mám problém...nie ziadna závislosť v tom není ani problémy v práci ...ževraj je len unavený, a už si to aj asi uvedomuje...bo sa mi niekedy akoby ospravdlnuje : že zajtra už budem fungovať normálnejsie" tak robí na 3 smeny..v tom su aj nočné

Bože, Bara, JA S VAMI ABSOLUTNE SUHLASIM!! Mam 54 a nemyslim, že by si moj muž važil toho, že som bola skutočne perfektna manželka. Dosť som tým trpela a až v40-tke, ked od nas na par rokov odišiel, som zistila, ako mi je bez neho dobre! Takže vôbec nezáleží na tom, čo robíte alebo nerobíte. Manželstvo je o úplne niečom inom. A okrem toho,ten vzťah s mužom si veľmi idealizujeme. Tak by sme chceli byť pre toho svojho jedinečné! - nech sme akékoľvek.

Nedá mi to ešte neprispieť z pohľadu mužského, ale samozrejme iba to čo som počula od kolegov.
Patrím k ľudom, ktorých si veľmi radi vyberali iní za bútľavé vrby a nakoľko som vtedy robila viac s mužmi tak ich pohľad na nie najlepšie manželstvo.
Jeden prípad, nemilujem ju, nepriťahuje ma, nič nevie robiť to čo by som chcel a na otázku - a prečo so s ňou? vieš ona sa stará o deti, dáva mi voľnosť, nemusím jej doma pomáhať a tak sem tam mám nejakú bokovku a život ide dalej.
Druhý prípad: - veľmi rad rozoberal čo v noci robili a potom vždy začal hovoriť, že jeho žena nie je dobrá gazdiná, nestará sa dobre o deti a odpoved na otázku - prečo je s ňou?
Vieš ten sex stojí za to a do spoločnosti môžem ísť aj s inou.
Tretí prípad - ja som sa nechcel ženiť, mám dve deti z manželstva, dalšie som mal s jednou ktorá ma uhnala a kvôli ktorej som sa rozviedol a ona tiež, ale nežil som s ňou, lebo som nechcel.
Teraz mám dalšie ročné dieťa, ale ona sa rozviedla kvôli mne a uháňa ma a ja neviem čo robiť ...
další - moje manželstvo je na hovno, moja stará estojí za nič, najradšej by som bol keby zdochla - a prečo ste spolu? - vieš máme deti a ja prežijem hocijako, mne je to jedno.

Prečo som to takto napísala? od včera mi to chodí po rozume a neviem sa toho zbaviť. Tí muži boli veľmi nešťastní a radi by boli obšťastnili každú a hocijakú a predsa nič nechceli riešiť v rodine, každý z nich čakal že to vyrieší ta druhá strana. No nemyslím že by to bolo prospievalo rodine ako celku, popri tom všetkom to neboli iba nejakí trulkovia, jednoducho radi to hovorili a sťažovali sa, ale to im k tomu stačilo.

Margori presne ako si napisala, čo sa tyka chlapov. Ako by sa mi opät odvijali rozhovory u mna v praci. Dlhodobo pracujem takmer vyhradne v muzskom kolektive a je to to iste ako si napisala ty . Samozrejme netyka sa to vsetkych, ale s kludom anglicana mozem povedat, ze prinajmensom polovice.
Dokonca poznam aj pripady, kedy sa chlap rozviedol, ma druhu partnerku a aj ta to nema veru vyhrate.
No poznam aj takych, ktory ziju pre rodinu a manzelka s detmi je pre nich vsetkym.
Su to take typy, ktore nepotrebuju ohurovat a robit dojem na okolie.

Povedala by som, že viac ako polovia žien považuje svojich mužov (a mužov celkovo) za ťuťmákov, neschopných tárajov, namyslených egoistov a tak ďalej.
Stretla som sa už aj názorom (citujem doslova): "Chlapi sú svine a hovädá, ale bez nich by sme nemali naše krásne detičky, tak to s nimi musíme aspoň chvíľu vydržať. Potom ich treba kopnúť do prdele a zbaviť sa ich."

Podotýkam, že základ psychiky a osobnosti sa kladie do siedmych rokov života, kedy má na dieťa vplyv v prvom rade matka.
Otázka teda znie - ako my, ženy, vychovávame budúcich mužov?

Geo, ako muži - teda otcovia deti vychovávajú do siedmich rokov svoje deti?

Napísala som - do siedmych rokov má vplyv v prvom rade matka.
Ďalších sedem rokov je "na rade" vplyv otca, potom už ide dieťa "podľa seba", rodičia už len "doprevádzajú".

To neznamená, že tých prvých sedem rokov je otec vo vzduchoprázdne, druhých sedem zase matka, a potom obaja.
Veľký význam a vplyv majú obaja rodičia, a to po dobu celého života, bez ohľadu na to, či sa na výchove reálne podieľajú, alebo úplne v rodine absentujú. (Aj chýbajúci rodič paradoxne "vychováva" - svojou neprítomnosťou).
Základy charakteru (na ktorých sa potom "stavia" všetko ostatné) však kladie matka.

Nikomu sa to nemusí páčiť, nikto s tým ani nemusí súhlasiť.
Nič to nemení na tom, že tak to skrátka je.

A ja aj nadalej som presvedčená, že aj prvých sedem rokov si berú vzor s otca a preto sa ťa pýtam, akí sú vtedy ich otcovia?

Ako ktorý. Jeden je taký, druhý onaký a tretí ešte iný.

Margori, nikde som nijako nepoprela význam otcov v prvých siedmych rokoch života dieťaťa. Práve naopak - tvrdím, že otec na dieťa určitým spôsobom vplýva dokonca aj vtedy, ak v rodine nie je.

Som posledná, ktorá by išla mužom upierať ich dôležitosť. Toto je duálny vesmír, všetko má dve "polovice", ľudstvo nie je výnimka.
Tvrdím, že akékoľvek vyvyšovanie sa (alebo zhadzovanie) či mužov, či žien, je veľká chyba.

Geo T
tu si to napísala
Podotýkam, že základ psychiky a osobnosti sa kladie do siedmych rokov života, kedy má na dieťa vplyv v prvom rade matka.

Neviem čo sa tu deje a anio neviem ko mám nazvať ženské spolky, ktoré idú priam proti ženám a vinia ich úplne za všetko, zrejme sú nejaké tabuľky, no ja radšej ostanem ri obyčajnej žene - matke, s jej nedokonalosťou ako robotickou superženou či matkou.
Možno to má byť ta zmena naničmamy, že teraz ak nejde podľa tabuliek tak je v naozajstnom zmysle slova naničmama.

Margori, v prvom rade neznamená IBA.

A na to nepotrebujem žiadne spolky, ani ženské, ani mužské, ani nijaké, a ani nejaké tabuľky, aby som niečo také tvrdila. Teda, netvrdím to ja, ja len "reprodukujem" staré duchovné náuky.

A tie ženy z ničoho nevinia, proste konštatujú, že dieťa rastie v tele matky, tá ho privedie na svet, potom prvé mesiace života živí materským mliekom, prevažne matka dieťa opatruje (neraz takmer výlučne ona), čiže pre dieťa JE matka najdôležitejším človekom.

Tento veľmi silný detský vzťah k matke je teda daný od prírody a môžeme sa aj na hlavu stavať, nepohneme s tým.
A to dokonca ani vtedy, ak matku (nemusí to byť nutne biologická matka) zo života dieťaťa (nejako) vylúčime.
Bez tohto vzťahu totiž dieťa doslova nemôže žiť.

Ty si nevyrástala s viacerými súrodencami, - inak by si musela vidieť tu hlúposť. Matka je dôležitá no ako v niektorých veciach ju odmietaš tu jej prisudzuješ priam nadstav - zrejme, aby po čase vedela že za všetko môže ona - žena.
Už malé dieťa vo viacdetnej rodine sa pridruží k súrodencov a preberá ich správanie a všetko ostatné. Moja mama mala pravdu ked hovorila, že najťažšie sa vychovávali prvé dve deti o tých dalších ani nevedela ako vyrástli. Neboli sme horší ani nič iné, neučili nás kradnuť či zle robiť. Bolo nás sedem.

Ja som najstaršia zo štyroch súrodencov.

Margori, vidíš v mojich písmenkách iba to, čo vidieť chceš. To však neznamená, že to tam aj skutočne je.

Som žena a matka, nemám v úmysle ženy a matky akokoľvek zhadzovať, ponižovať či obviňovať.
Ale nemám v úmysle ženy a matky ani naivne "ospravedlňovať" a "uvoľňovať" z toho, čo je proste dané. Či sa to niekomu páči alebo nie, či s tým súhlasí alebo nie.

eur úplný súhlas, vieš za mnou raz prišiel jeden s plačom na krajíčku, aby som mu pomohla, že urobil také hlúposť. Skončili niekde v bare a on sa spamätal pri nejakej mladej a vôbec nevedel nič či niečo bolo či nie, bol skoro oblečený. Bolo mi ho ľúto, on sa naozaj strašne bál, že kvôli tomu príde o manželku a celú rodinu. Nakoniec som mu poradila podľa svojho vedomia a svedomia a v pondelok ma na stole v kancelárií čakala veľká čokoláda a ja som vedela že je dobre. Verte či nie, ale toto sú typy pre manželstvo aj ked sa skoro poriadne popálil.

Pekne vhlady do muzskeho myslenia.

čo to tu tak čítam, tak v podstate sa muži sťažujú na ženy a naopak. Akurát, že ženy to riešia na internete a chlapi asi pri pive, športe, pri robote...
Poznám minimálne 3, ktorí žijú život spôsobom dlhoročne ženatí, popri tom striedajú milenky, ale o svojich ženách sa vyjadrujú vždy pekne, dokonca tak pekne, že keď som jedného z nich stretla s frajerkou skoro som odpadla. Tak krásne rozprával o svojej polovičeke, že som nechcela tomu veriť, čo som videla. Potom som spoznala aj jeho ženu. Bola presne rovnaký typ ako jeho frajerky, krásna mladá kočka. Toto je potom aká kategória?

Je ti to divné, ak slovné spojenie dobrý manžel chápeš ako ten, ktorý má oči (plus všetky ostatné časti svojho tela) len pre svoju ženu.

Nie všetky ženy však majú takú istú definíciu.

Ako "ilustrácia":
http://www.csfd.cz/film/4683-prezila-jsem-picassa/
http://www.csfd.cz/film/15093-frida/

tak môj muž má oči tam, kde sa mu len zachce, to mi ver. Ale podľa mňa je normálne, keď tú jednu časť využíva len pri svojej žene.

Niektorí ľudia si totiž a to je v tejto dobe asi moderné zamieňajú pojem sloboda (vo vzťahu) a promiskuita. Prípadne za slobodu považujú že ja si robím čo chcem - flákam sa po nociach, spávam s hocikým, robím to, z čoho mám len ja prospech a za mnou popol. Čo tam nejaké deti, manželka, hlavne že JA som spokojný. Veď mám na to právo. Veď mám právo žiť tak ako ja uznám za vhodné. Toto mi príde trošku choré. Ja nehovorím, nech si tak ľudia žijú keď ich to baví, ale načo sa zaväzujú manželstvom, rodinou?

Ty o voze, ja o koze.
Nevadí

ja si to nemyslím
Viem, že ženy dokážu potichu mužom tolerovať všeličo, ale väčšinou je to zo zištných a praktických dôvodov. Viac možností, čo ich drží pri takomto mužovi dlhé roky si už ani veľmi predstaviť neviem. Len či sú aj šťastné. Ale podľa toho, čím sú zaplavené internetové fóra asi ani nie.

Filmy o Fride, Picassovi a podobných indivíduách ma vždy privedú len k myšlienke, že nie každý sme v poriadku a pri predstave, že by sme všetci viedli rovnaký štýl života, či už ako páni umelci, alebo ich spolubývajúci mám prinajmenšom čudný pocit. Mne toto nič nehovorí. Použijem vetu, ktorá bola v komentári pod filmom o Picassovi. Vytrhnem ju s kontextu, ale hodí sa mi na okomentovanie mojich pocitov z takýchto ľudí. Nechápem ich:
"Snad proto, že jsem nikdy neměla správnou bohémskou povahu: chlastání i promiskuita jsou mi cizí, nemám ve zvyku vést pseudofilozofické pindy."
Asi nie som "cool", ale čo už.

kedysi bohémsky spôsob života bol výsadou umelcov, dnes je to trendy aj v bežných vzťahoch. A nazýva sa to akože sloboda.

Gueva, naozaj si nerozumieme.

Ja takymto hovorim “rozsievači“ vojho genetickeho potencionalu a zial casto aj pohlavnych chorôb. Chúďata manželky vybehavaju po gynekologoch s pretrvavajucimi zapalmi as inymi svinstvami, manzelia sveto svete prisahaju na vernost, popritom klamu do oci. Odnasa si to chuda manzelka. Gynekolog nemoze nebadat na podozrenie z neveri a tak maju radost lekari, lekarnici.... skoda reci.

Eur, spôsobov spolužitia je X, a nikde nie je napísané, že jediný správny je ten "kresťanský".
(Prosím, všimnite si, že to slovo je v uvodzovkách, myslím spôsob spolužitia v duchu - v dobrom aj zlom, v šťastí aj nešťastí, bohatstve aj chudobe, v zdraví a chorobe... atď.)

Ja si vôbec nemyslím, že partneri musia byť jedno telo - jedna duša. Práve naopak. Myslím si, že snaha o takýto "model" nevyhnutne vedie k rozvratu partnerstva.

Suhlasim s časti. Manželstvo má byť o vzájomnom doplňani, opore a pomoci.

Isteže.

Ale to nikomu nepadne z neba, treba sa k tomu nejako "prepracovať". Vzťah sa buduje rovnako ako dom.

Ale ak jeden z partnerov začne "stavbu" tým, že ten druhý sa má okamžite a bez odporu napasovať do nejakej zidealizovanej predstavy, a to bez ohľadu na jeho názory, postoje, povahu a tak ďalej, tak to proste skôr-neskôr skončí krachom.

Geo, načo tu niečo rozoberať,
- všetky ženy, ktoré majú neverníkov aô
le krásne hovoria o svojich manželkach v práci či inde, samé si za to môžete a vy ste na vine že musite chodiť so zápalmi a inými vecami ku gynekologom.
Treba im dať, všetko sa musí zrovnať do tabuľky. Dohovorila som

Margori, ježkove oči, čo máš FURT s tou vinou? Ak poviem, že hus je biela, kominár čierny, tráva zelená a jablko červené, tak to je obviňovanie?
To je len nazývanie vecí a javov pravými menami.

A FAKT je, že po svete behajú ženy (a nie je ich práve málo), ktorým je šum a fuk, s koľkými ženami a kde a kedy a ako a koľkokrát spali ich manželia, pretože od jeho vernosti neodvodzujú ani svoju hodnotu, ani hodnotu manželstva, ani manžela.
Proste tie ženy žijú inak a iným spôsobom, ako je v našich končinách zvykom. To z nich nerobí ani poľutovaniahodné chudery, ani nasprostasté puťky.

Ak považujeme svoje videnie sveta za jediné správne, je isté, že sa mýlime.

Geo ak ty preferuješ manželský život - voľný a bez akýchkoľvek zábran a obviňuješ zo všetkého ženu a hlavne tie čo tu napíšu, tak ma do toho niečo je. Mne je jedno čo bude robiť či robil tvoj muž či ty, je to vaše súkromie a tvoj život - ty si predsa nikdy nechcela radu, takže si nad vecou.
No prečo nenechaš na pokoji tie ženy, ktoré chcú od manželstva niečo iné ako ty a možno ta polovica sveta o ktorej tak rada hovoríš.

Šmaria, ako a z čoho si pre zmenu vyvodila, že JA niečo preferujem? Píšem o tom, že na svete sú AJ také ženy.
A už vôbec som nepochopila, kde niekoho nenechávam na pokoji.

Nič, táto naša debata zjavne nikam nevedie.
Prajem ti krásny a pokojný večer