velke deti velke starosti, Ja žena, Diskusie

Zalezi asi do veku "dietata" jeho precinov. Viem, ze tu niektore zienky spominali situacie, ked boli nutene svojim detom pribuchnut symbolicky dvere pre nosom.Neviem ci by som to dokazala.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiez si myslim, ze zalezi od veku a dovodu preco odisla. Ja by som asi nedokazala nepomoct , ak by padla naozaj na dno ako pises a nieco by sa jej stalo naozaj vazne, navzdy by som si to vycitala. Ine je ked rodic musi dieta "vyhodit " lebo je na drogach a okrada ho a nechce sa liecit, ked rodic spravi vsetko co je v jeho silach, ale bez uspechu, vtedy sa uz naozaj neda nic robit... Alebo pripad , ked uz davno dospele dieta je z vlastneho rozhodnutia nezamestnane a vyuziva komfort "mama hotelu" , nema zaujem postavit sa na vlastne nohy, nepomoze s nicim, nedodrzuje ziadne dohodnute pravidla, vtedy ma pravo rodic povedat nie a donutit dieta k vlastnemu zivotu. Je vela roznych pripadov , neviem co sa tyka teba a tvojej dcery...

Ano v urcitom veku uz maju rodicia pravo na komfort a sukromie. Ale na druhej strane - deti su ti najblizsi koho mame, ja si nedokazem predstavit, ze by som svojmu dietatu, aj ked dospelemu nepomohla, keby pomoc potreboval.

Len treba asi rozlisit pomoc a zneuzivanie. A potom su tie extremne pripady , o ktorych som pisala, ked pomoc nie je naozaj pomocou a rodic je bezmocny, ale to podla toho co pises, nie je tvoj pripad.

Kedze neviem aky problem riesis ty, tak je tazke poradit. Drzim palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Boli sme lyžovať. Ja som neni moc dobrý lyžiar, čo sa techniky týka. Známy nás so synom vytiahol na čiernu trasu (najťažšia), ale hovorím si, ide moje decko, idem aj ja. Na jednom strmom úseku - bolo to 20-30 metrov bol samý ľad. Pekne pomaly som si to oblúčikovala dolu, zišla som pod ten ľadový úsek a čakala na syna. Zišiel pluhom. Frflal, že to už nikdy nejde, ale pod vlekom "pome ešte" (adrenalín a ego sú sviňa ). Išli sme teda druhýkrát. Ja už som vedela do čoho idem, tak v pohode. Zas som to zišla prvá a čakala na syna. Ten sa hore šprajcol a dole ani za svet. Známy išiel posledný, videl, že je problém, zišiel za ním a hovorí mu, takto musíš. Syn "JA VIEM!" a robil si po svojom. Teda panika neskutočná, nevnímal čo na neho kričím, čo mu hovoríme. Mohol vyzuť lyže a zísť ten úsek. Mohol ho splužiť. Mohol ho na zadku šmyknúť. Mal x možností. Zaťal sa a mal strach. S plačom to zišiel bokom lyží krok za krokom. Úplný amok. Zišli sme dolu, kúpili čaj, kofču, sladké. Napchali ho, tíšili. Túlila som ho, dohovárala, zas ľutovala. A mladý muž reval, v živote že nejde na lyže už, že chce ísť OKAMŽITE domov a mne začínala po 15 minútach dochádzať trpezlivosť. Známy hovorí, "nechaj ho tak, nerobíš dobre". Lenže! To bol chlap. On matku nechápe!!! Tak mi hovorí, že on ide ešte na svah, reku hej, nemá zmysel tu všetci sedieť, poodišla som s ním, ešte sme sa bavili. Hovorí mi " Pošli ho do prdele. Vážne." Ešte sme sa bavili, že sa tak za pol hodinu stretneme tu, hádam už mladý bude v pohode. Ja sa otočím a decko hladká psa. Nereve. Tak sme kúpili čoklovi párok v rožku - rožok sme zjedli my, lebo evidentne pes tam plnil úlohu utešovača nervov a tých párkov zjedol viacero za ten deň. Decko dokŕmilo psa a hovorí "ideme na lyže". Vyšli sme na červenú (menej strmé, ale furt strmé). Decko v prvej pätine zas "ja sa bojím, ja to nezleziem". Ubrzdila som pri ňom na zadku. Dotrieskala som sa, lebo som videla zas ten des a nezvládla som ako lyžiar terén a okolo lyžujúcich. Ublížila som si fyzicky. Synátor zas začínal pesničku "chcem ísť domov a spol". Hovorím si, teraz alebo nikdy. "Vieš čo? Sám si povedal, že lyžujeme. Ak sa nevieš dať sám dokopy, choď dolu ako chceš. Ja lyžujem." S gráciou som si oprášila boľavý zadok a nejak to zliezla bez otočenia sa. Dolu na vlekoch ma syn dobehol.

Sám sa ukľudnil, sám sa postavil na nohy, sám potom lyžoval ďalšie 3 hodiny. Má 13 rokov. Dokázal to sám. Čím viac som sa mu snažila pomôcť, tým to bolo horšie. Zvyšok dňa som len z povzdiali dohliadala, či sa spúšťa a ako mu to ide. Stretali sme sa, míňali sme sa, kývali sme si, kričali po sebe (ja vlek, on svah a opačne), že sa stretneme na čaji po ďalšej jazde. Od toho dňa chodíme v štýle - daj o sebe vedieť, inak si sám na seba odkázaný. A všetci si to užívame.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dovoľ mi dokázať to!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

možno práve takýmto prístupom zabránime aby sme sa neskor nedostali do važnejších problémov

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

toto je učebnicový príklad ako sa musela aj mama zmeniť aby sa mohol zmeniť aj syn. Verím že teraz si naozaj tu lyžovačku uživate všetci a bez veľkých strachov.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To si dobre podkurovala pod kotol jeho sebaľútosti Mám doma niečo podobné, len o rok mladšie. Nechcem, nebudem, neviem.. zúrivosť, kopanie naokolo... a nakoniec ho nejdeme dostať zo zjazdovky, keď sa ukľudní.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Noooo ... sebaľútosť som podkurovala, to priznávam. Lenže som mama - od koho iného by mal dostať poľutovanie, keď nie odo mňa, však áno.

Vieš, ale toto bolo po 2 hodinách lyžovania. On sa toho ľadu normálne zľakol. Ja som sa bála, aby mi tam psychicky nekiksol, lebo bol na tom FAKT ZLE. On po tom, čo zišiel ten ľad sa bál pohnúť aj "na somárskej lúčke" plnej snehu. Proste strach, stres a blok.

Viac sa to neopakovalo a keď som videla, čo natočil a kadiaľ jazdil po AKOM ĽADE túto nedeľu! A že sa na okraji zjazdovky (vľavo priepasť, vpravo strom) otáčal dozadu, či niekomu nekrižuje cestu ...

Proste tým chcem povedať, že "ak prežil hento, dal sa dokopy ako vedel a ja som to prežila s ním, tak už ho nič nezlomí". A môžem pokojne povedať, že na tých lyžiach išlo fakt o veľa. O zdravie, aj zdravý rozum a hlavne o sebadôveru.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Však ten môj je tiež po mne. Vieš ako ma to niekedy vytáča? Aj by som poľutovala, ale keď si spomeniem, ako som sa nechala párkrát poľutovať (frajerom) a potom som ešte viac zúrila, že som si nezalyžovala Teraz rozmýšľam, že na lyžovačky som chodila sama od 14 rokov - teda ráno som sadla na autobus a odviezla som sa na najbližšiu zjazdovku a poobede naspäť. Tak 12 ročný sa hádam nestratí, keď budeme v okruhu 2 km a má aj mobil. Ešte drahého presvedčiť treba, že už starší môže lyžovať sám a on môže ofukavať mladšieho a konečne po 13 rokoch si aj ja poriadne zalyžujem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nestratí. A keby, má hubu. Personál najmenej na vlekoch je, tak vás vyhlásia. Mobily u nás nehrozia - jednak neni na kopcoch signál, druhák kto by si ho doma nabil, že áno. Tretiak, lyžuješ, nevoláš .

My sme len mali scuka po 2 hodinách - aj to blbo - decko pri lanovke dolu, dospelí hore v bufete ... kto pil najmenej a najlepšie lyžoval, musel preň.

Inak ja som v sobotu chodila na sedačkovej lanovke s deckami, čo nemali 10.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Treba mať dobré nervy, devy moje ... Od chvíle, keď moji zvládali sami nasadnúť a vyviezť sa, tak lyžovali samostatne - presne ako Balalajka píše - kývali sme si, dávali si znamenia a občas na mňa posmešne zakričali "dole ťa počkáme, ale pohni si, aby nám nebola zima" ;-).

Keď mal synátor 2 (Barča 8 a Kiska 5) boli sme na lyžovačke s partiou v Zakamennom. Ráno som im na ubytovni pozaťahovala klipsy na lyžiarkach, to by naozaj samé nezvládli, previedla ich na druhú stranu cesty, strčila Barči do vrecka peniaze na vlek a .."iďte vo meno Božie"... Vždy tam bol niekto z partie, neboli tam úplne samé, ale teda ja som sa došuchtala tak po hodinke dvoch - keď sa mi krpec dospal ... a fungovalo to.

To nie je, že nemáš decko rada, to je o tom, že musíš vychovať človeka, ktorý dokáže samostatne fungovať ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vieš, ja si tak často hovorím - " Neboj sa, dobre si deti vychovala."

Však pre Boha, nejaký pud sebazáchovy majú. A zas .... biely kódex, či jak sa to volá platí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Leni, neskutočne výstižné . Chlap mal pravdu, keď ti radil nechať mladého tak, ale ty si na to potrebovala prísť sama - prišla. Posledný odstavec je absolútne symbolický. To, že sme mamy, neznamená, že MUSÍME obetovať sa do morku kosti, že MUSÍME dieťa ťahať z každej sračky. Nemusíme. Len si myslíme, že musíme. A niekedy mám pocit, že to robíme kvôli sebe, nie kvôli tomu dieťaťu. Že tým pomáhame nie jemu, ale sebe.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nooooo!!!!! Našla to tam . Ja som chcela povedať, že ja som si ublížila fyzicky, keď som v snahe ho utekala zachraňovať. Vlastne teraz pozerám, som to nenapísala, synátor v podstate ani nepadal. ON SA BÁL, ŽE PADNE!!! A ja som si skoro nohu v kĺbe zlomila, čo som sa nechala tak rozhodiť.

Takže - NEMUSÍME! Presne ako si napísala - často to robím pre seba a vlastný pocit.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Minule jedna pani veľmi plakala, že jej prišiel syn z basy a vyčítal jej že za každé jeho zlyhanie môže ona. Všetci ju utešovali že to vôbec nie je pravda že ona by bola za deti aj dýchala a on sa jej tak odvdačil - mlčky som počúvala a bolo mi ich ľúto všetkých - rozhovor nepatril mne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak, tak... Len Evi, teraz poraď, ako presvedčiť toho chlapa, že chlapčeka netreba tak strážiť U nás som skôr ja tá, čo postrkáva dieťa do samostatnosti a zodpovednosti, a tatinko by ochraňoval. Ale to bude asi preto, že ako decko som sa ja musela o seba postarať, zatiaľ čo celá rodina ofukovala môjho brata A ak som niečo v určitom veku zvládla ja, tak tak to zvládnu aj moje deti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Niekedy je to najlepšie riešenie, aj ked srdce plače a celá bytosť kričí, vždy treba vidieť čo sa už dialo predtým. Nie každý človek unesie to že ju dieťa v tu chvíľu veľmi nenávidí a vykričí možno veci ktoré by v živote neboli vypovedané, ale čas všetko hojí. Myslím že treba dieťaťu povedať že nech vráti kľúče, nech ide z domu ale dať možnosť že ta mama bude vždy pre ňu len musí niečo urobiť aj ona aby to tak bolo. Zatvoriť dvere ale nie srdce aj ked to naozaj bolí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak sa "musela" odsťahovať, tak zrejme niečo vyvádzala. Je v podstate jedno, čo to bolo, ale rodičom sa to nepáčilo. osobne, ak by sa mi decko chcelo vrátiť domov, tak by som striktne trvala na dodržiavaní pravidiel. dala by som tie pravidlá na papier a nechala dcéru podpísať. A trebárs, nech si to dá aj zarámovať. Ale keby tie pravidlá nedodržala, tak by letela z domu nadobro. Určite by som vyžadovala, aby mala prácu a prispievala na domácnosť - nie symbolicky, ale zrátať približne koľko sa minie na nájom, energie, stravu, drogériu a rozrátať podľa počtu osôb - aj keby mala odovzdávať celú výplatu. Lebo poznám veľa dospelých, ktorí už ani nie sú takí mladí, ale stále zneužívajú rodičov.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ivi, súhlas do bodky

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

b. johnsova...ide o dcerenku predpokladám tak 20ročnú. Odsťahovala sa k frajerovi, či žije celkom sama?? Záleží prečo sa chce vrátiť(rozišli sa? nemá prácu??)

Ak ide o drogy, tam treba postupovať asi veľmi opatrne a poradiť sa trebárs aj so psychológom, či iným poradcom.

Ak ide o nedorozumenia medzi vami dvomi spôsobené trením na nezhodách okolo poriadku, nakupovania, obliekania...vecí, ktoré sa dajú zmeniť...treba jej dať šancu zmeniť sa-dospieť, avšak mantinely je nutné určiť ešte pred začiatkom spolužitia.

Viem, že si často nevieme predstaviť trápenia druhých, tak by som bola opatrná na akékoľvek rady. čo sa týka mňa asi som na svoje dievčatá pricitlivá, hranice vždy skôr držal manžel

držím palce

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

pekny vecer dievcata, skutocne som si so zaujmom precitala kazdy prispevok a som velmi vdacna ze ste mi napisali. Je to velmi tazke rozhodnutie, ale je len na mne. Vase "rady" mi samozrejme pomohli dospiet k rozhodnutiu, a to takemu, ze svoju dospelu dceru este jeden krat prijmem / nakolko situacia sa opakovala uz dva krat / ale s casom obmedzenym, a s napisanymi podmienkami, ano na papier, ako to hore niekto spominal. Pribeh s lyzujucim deckom je velmi naucny, len problem je ten, ze nie vzdy vieme byt take razne, a radikalne... vzdy zalezi od situacie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Deti su nase vsetko iked sa obcas chovaju strasne. Kazda mamka chce vsak pre svoje dieta to najlepsie a kokaze odpustit aj neodpustitelne. Take sme a take aj budeme. Casom sa vsetko utrasie a bude lepsie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ono sa to tak veru hovorí ale nemusí to vždy byť tak. V živote sa môže stať veru všeličo a starosti môžu prísť väčšie aj menšie. Hlavne však je aby sa vždy dali vyriešiť v pokoji a hlavne na lepšie obrátiť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veru tak, mám veľa známych a kamarátok, ktoré to tvrdia a často túto vetu používajú. Všetko záleží od výchovy detí a samozrejme do akej partie sa dostane. Vtedy človek nič neurobí. Hlavne sa treba veľa rozprávať, možno aj kontrolovať - pre istotu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak to je take oravidl, ze im su deti vacsie tym je s nimi viac starosti lebo sa snazia zit svoj svet. No zabudaju pri tom, ze aj ich rodicia maju stale ako take pravo im don zasahovat. Potom sa robi na truc a zvacsa to tak potom aj dopadne, ci sa mylim?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale tak nie je to tak vzdy. Ono sa to sice tak hovori ale je to podla mna len uhol pohladu. Jasne ze ked pride puberta problemy narastu ale tak to bolo predsa aj s nami.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Toto my vzdy aj moja mama vravievala tak si myslim ze na tom bude kus pravdy ale je to aj uhol pohladu. Kazdy rodic si prejde slabymi chvilkami ale aj tak tie svoje deti lubime

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

uhol pohladu ale je na tom vela pravdy. velke deti robia viac hluposti a hlavne nam robi vrasky na cele hlavne puberta no taki sme boli aj my a kadzy rodic si tymto prejde

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To je také staré porekadlo ale áno je na ňom veľa pravdy. S menšími deťmi je možno viac starostí ale sú to také bežné a nie až tak závažné ako čo vedia vytvoriť tie väčšie decká. No treba pamätať, že oni ak budú mať deti, tak ich to tak isto čaká.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ano tak ako vravis. Jednoducho to patri k zivotu . Vsetky starosti. clovek si nimi prejde ci chce ci nechce a patri to jednoznacne k vychove deti. Na starostiach sa da co to aj naucit.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pekný deň dievčatá, nechcem zakladať novú tému, lebo súvisí s touto :) dcérku som prijala, podmienky spísala "zarámovala" dievka sa mi vysmiala, a vlastne vysmieva denne. Tak som si povedala presný dátum do kedy, a potom budem nemilosrdná, hoci to bude bolieť. Ano som matka, a milujem svoje deti, ale využívať sa nenechám.