myslím,že pred rokmi som čítala knihu s takýmto názvom..
puzzle sa kedysi skladali aj u nás.Hlavne kamiony na to bola dcéra expert..
a načo to riešiš?každý sme nejaký..hlavne,že tebe je pri tom dobre!tak ako ja vypínam hlavu pri háčkovaní či občasnom vyšívaní pri dlhých večeroch,iní pri krížovkách,knihe,pc,v krčme či vo fitku..aspoň vieme,že žijeme a nečakáme v posteli na smrť!
Ano, je taka kniha, necitala som, len ta fraza mi casto napadne. Ako neriesim to dramaticky, skor to beriem s nadhladom, aka blbost ako skladanie puzzle a aky uplne rozdielny pristup ... 
Krásna záľuba na vypnutie
Ja by som to tiež tak skladala...zo zadu, podľa vzoru papiera, podľa tvaru...v tom prípade keby som mala na to nervy
No ja nemám.Dokážem dieťaťu, aj cudziemu (doučujem sem tam cudzie deti), tisíckrát vysvetliť to isté v pokoji a v kľude.Ale na pucle by som nervy nemala...
Dostala som do daru od rôznych ľudí antistresové omaľovávanky...vymaľovala som pár obrázkov...nemám na to nervy
Omaľovanky tiež nemusím, aj keď k zopár obrázkom ma dcéra dokopala. Netuším, čím ma puzzle chytilo, vždy mám voľajaké načaté, už mám k tomu aj vlastný stôl, bo stále voľačo po deťoch zdedíme. 
kedykoľvek pristáli v našej rodine puzzle, vždy to doskladanie ostalo na mne
deti sa chvilu zabavili, ale vo mne bolo to že "musím" dokončiť
je pravda, že ku koncu už idem na to tvarovo, triedim, ukladam
Minulý rok mala dcera ťažký zápal pľúc, ked som ju chodila navštevovať, ležali sme spolu vo veľkej posteli a ukladali puzzle- eifelovu vežu, vždy keď som prišla, dali sme kúsok...
teraz keď sa sťahovala, som ten obrázok rozložila späť do krabice, bola v tom nostalgia :-) spločne stráveného času
Puzzle plné spomienok, to znie krásne. Snáď raz bude repete, možno s vnúčatami. 
"pucle" som vždy len pomáhala ked už sa už deti hádali,že to nejde..antistres.omáľovánky a akože mandaly samozrejme predkreslené na to som sa chystala!nakúpila som si pasteliek a tenkých fixiek a urobila som jednu!!moje nervy...pre mna to bole stresové!takže pekne krásne kresliace potreby som podarovala..ale ovoskovať velkonočné vajíčko môžem-to ma nestresuje.
Stres z antistresovým omaľovaniek znie úžasne 
New York skyline 1000 puzzle mas za sebou?
Posuniem rada.
Nie, NY som este neskladala v ziadnej verzii, potesi urcite.
mňa baví triedenie. A tuším čím menšie tvary, tým lepšie. Kedysi som kupovala mixy koráliek, druhy aj farby. A super relax si sadnúť, porozkladať poháre a pekne krásne triediť. Jednu maličkú po druhej
takže ty si za popolušk. 
Ono zväčša začínam puzzle skladať tak, že najprv povyberáme krajné, spravím okraj, to sa občas aj deva pridá a potom triedim zhruba do troch krabíc podľa dominujúcej farby.
Presne, popoluška Stále sa chystám, že raz vytriediť lego podľa farieb a tvarov. Ani nechcem otvoriť ten šuflík pod posteľou, ktorý je ho plný.
Posledný mesiac som sa trápila s jednou náročnejšou kombináciou, ale už som k voľačomu spela .. Občas som zúfala žiadala o pomoc drahého ... Jeho tradičná odpoveď bola, "však si poskladaj podľa tvarov". No dobre občas také spravím, niekedy keď finišujem s nejakou farbou, alebo celým puzzle, ale do poslednej chvíľu sa budem "riadiť" farebnými odtieňmi, odtienikmi, hľadaným vzorov, vzorčekov... aj vo fázach keď to ide len veľmi ťažko, lebo ....
No delenie podľa tvarov je o systéme, ktorý nemám rada, neznášam ... A tak sa občas trápim, ale zásadne po svojom ... Včera som to zabalila v samom závere. Došiel synátor, že uz dozrel čas aby sa pridal.
On vyberal tento námet, že spolu budeme skladať. Dieliky si ich rýchlo poskladal podľa tvaru, ešte aj podľa jemnulinkého vzoru "papiera", správne otočil a po chvíľke mal hotovo. 
Ale však keby sa som tak rýchlo skladala, nemala by som čo robiť.
Tuším takto fungujem vo všetkom, nielen pri skladaní dielika, ku dieliku ... Alebo možno len ja som divná ešte aj v tomto.
PS: Poskladané puzzle rozoberiem, uložím do krabice a posúvam ďalej, našla som kočku, ktorú to baví asi rovnako ako mňa ...