Sedím v práci, zatiaľ ešte "nepadla", kolegyňa už odišla, tak premýšľam, veď mám aj o čom. Vody sa ukľudnili, teda popracovala na tom, aby sa ukľudnili, boje ustali, nastal pokoj a mier, nejak ľahšie sa jej dýcha, tá škaredá vráska na strede čela záhadne zmizla a na tvári sa objavuje najskôr len náznak úsmevu , po čase celý úsmev, len taký jemný, potom širší, širší, až je najširší akého je schopná a keby nemala uši usmieva sa okolo celej hlavy. Už žiadne starosti, nevyriešené problémy, len ona a jej myšlienky, ktoré triedi, vyhodnocuje, ... a čaká ... čaká ...
