Potrebujem vážne serióznu radu

manny, trosku som pogooglila a zaujala ma jedno forum, kde sa pyta presne tuto istu otazku jedna zena a tam sa vyjadrili, ze moze ist o fobiu...
nemoze to byt fobia aj v tvojom pripade? ked sa nic ine nedeje, ked je to "nevysvetlitelny" (bezpredmetny)strach z niecoho (napr. aj z tmy)
lebo ako pisala Polarka, ak sa nieco deje po tom, co sa zotmie, tak to nie je nevysvetlitelny strach, inak Polarka, ja by som sa nie ze skoro pototo, ale urcite by som sa pototo
bigmama

Manny, neviem čo ti mám napísať ale veľmi ťa chápem.Od istého času už nemám tie strašne kŕče v bruchu, strach . Rozviedla som sa, šťastne vydala. Síce niekedy pri sledovaní filmu kde je žena týrana ,bitá tie pocity sa mi vrátia...Preto nikdy nesledujem horory alebo filmy ako Odsúdené a podobne.Viem nieje to, čo ty prežívaš,ten strach z tmy... ale nenapadlo ti ,zveriť sa nejakej dobrej lekárke?? takej dušičkovej... Včera večer, som stretla anjela,vravel ,že ho moja mamka, z neba posiela,vraj aby ma chránil.Ďakujem Bože,že mi mamičku,vraciaš vo forme anjela,ktorý ma chráni.Toho anjela Ti, milá Manny,teraz rada posielam.

Nie nie si,si len opatrná.. ani ja nevleziem do vody, ktorú nepoznám a neviem kde má dno...

Manny ,neviem,ale presne takto to zacinalo so mnou.Lezala som v posteli vedla mm,ktory ma drzal za ruku a ja som sa bala,nepresla som ani na zachod,musel ist so mnou.Kto to neprezil,asi nepochopi,ten strach sa stupnoval a zacal mat aj fyzicke priznaky,neskor mi zacalo busenie srdca, strach sa pri nom stupnoval,lebo som sa zacala bat,ze zomriem,ani tep sa mi nedal zmerat -hadam dvesto uderov, hyperventilacia-nemozes dychat,tak sa to pomaly nabalovalo,lebo k lekarovi som nesla.Najhorsie na tom bolo aj je,ze ja som sa za pomoci psychiatra z toho dostala ,ale moj syn,ktory vyrastal v tejto atmosfere,pocul,videl,tak u neho to zacalo tiez a ma dnes 20 rokov a spi pri zapatom televizore.Tiez nechcem vidiet ucet-doplatok za elektrinu.Nechcem ta strasit,ale cim skor sa zveris lekarovi,tym lepsie,mozno bude stacit psycholog,ktovie.U mna sila mojich myslienok ,obav a strachu,bola silnejsia,ako boli slova a presvedcovanie psychologa.Musela sa zacat liecba liekmi,bohuzial,inak sa nedalo,dlho som skusala sama,dokonca,ked mi bolo pri liecbe lepsie ,svojvolne som ju prerusila a chcela som dokazat,ze to zvladnem sama,bohuzial,dostavila sa recidiva a ja som skoro zomrela .Nikto by neuveril,aku silu ma strach a ako ovplyvni cloveka,jeho fyzicno.U mna je to o to horsie,ze mam aj agorafobiu,sama nikam neprejdem,nikto by to neuveril,dokonca aj ked lieky nadalej uzivam,je to iba skvalitnenie mojho zivota do urcitej miery.Je mi podstatne lepsie,z tmy uz strach nemam,ale urcite fobie pretrvavaju.Moj syn odmieta lieky aj lekara,jemu vadi iba ten srach z tmy.Mozno by to vyriesili aj u mna nejake hypnozy,kde by ma dostali do minulych zivotov a nasla by sa pricina,ale ja mam z tychto veci strach,neviem preco.Vsetko sa u mna zacalo tehotenstvom mojho stvrteho dietata,po porode velmi tazkom ,z obav o dieta-nevysvetlitelnych pre niekoho,ale ja som vedela preco-je to na dlho...takze cim skor zacnes riesit,tym lepsie,ked nezvladas sama bez odb,pomoci.Mam vynikajuceho psych.v Piestanoch,ale je to bohuzial o liekoch.Kto ma predsudky,co sa tyka psychiatrov,tak to vobec nedokazem pochopit zaase ja.Musela by si vidiet,aki ludia k nemu chodia-sportovci,rozne kapacity,ale i obycajni ludia .Dnes su uz moderne lieky,nie oblbovaky,ktore boli niekedy,psyche sa stale skuma, viac sa o nej vie,lekari dokazu vela veci vyliecit ambulantne.Je to iba informacia pre teba,a nevadi mi ,ze to bude citat xy ludi,lebo fakt ti,co to neprezili nikdy nepochopia....takze citaj moja-moj lekar je velky humorista a tak mu kolkokrat poviem-no kto by to do mna povedal,ze mi nieco je,ze?baba ako hrom,ale inak ,som normaaalna a smejeme sa spolu.Ze vraj to preto,lebo mam moc dobreho muza-poznaju sa.Som mu vdacna za vsetko, aj za pristup nielen ku mne, ale aj k ostatnym-starym,mladym,je to uzasny nielen lekar, ale aj clovek.No to su litanie!!!
Ahoj moja,roman napisany,citaj...

tiez som ako dieta zazivala priserny strach z tmy. do pivnice by ma samotnu nedostali ani parom volov. noci som travila zakutrana do periny bez ohladu na horucavy a trcali mi len vlasy. kazdu noc nieco prichadzalo do naseho domu az ku mne do izby. ale mohli to byt moje fantazie.
no stale mam pocit, ze v tej tme nieco striehne. a minule, ked som sa zobudila po asi hodine spanku s tym, ze sa cosi neurcite zle v dome deje, sa nieco aj vznasalo nad nasou postelou v spalni. tak bleskovo som sa otcenas este nemodlila. a rozplynulo sa to prec. ale mohla to byt len moja fantazia. kazdopadne otcenas zabral.
ale od kedy mam deti, nejak ten strach trosku polavil. prave preto, ze si uvedomujem, ze nech sa stane cokolvek, musim ich ochranit a nie sa toho cohosi bat prva.
tak skusaj modlit sa a presvedcit samu seba, ze si prva linia obrany pre svoje deti, keby sa v tej tme nieco stalo. nemozes ich nechat napospas a utiect, lebo sa bojis.
ak je to ale stale horsie, asi by som sa obratila na nejakeho psychologa, ci psychiatra. ved ked sa da liecit klaustrofobia, arachnofobia a ine fobie, preco by ti nepomohli so strachom z tmy?

manny,

voči strachu z tmy veru poradiť neviem, nepoznám niečo také, ba priam naopak, od skorého detstva som si zámerne vymýšľala svoje strašidlá - niektoré na mňa "číhali" na našej 7 m dlhej chodbe ktorou som musela prejsť celou, keď som sa mala dostať zo svojej izby do kuchyne a vedela som, že svetlo ich zaženie ale ja som si schválne nezažala a pretekala som sa s nim na tej chodbe... ; potom som mala vymyslenú ďalšiu "kategóriu", tie boli pod mojou posteľou a iné bývali v kamrlíku na metly - proste, všade, kde bolo prostredie vhodné pre strašidlá, tam som si nejaké nasťahovala a hrala som sa na strach.... musí ti to pripadať hodne bláznivé, čo??

Ale vážnejšie - určite by som to skúsila s modlitbou - riešila som to aj ja pred časom kvôli vnučke - nemala ešte 3 roky a o niečom takom ako duchovia v zásade nemohla mať ani potuchy (takej vedomej) a napriek tomu v postieľke vždy ukazovala do jedného rohu a šepkala "ghost". Bola tam naša Kiska práve vtedy, tak som jej kázala, aby sa tam modlievala "anjeličku môj strážničku" a pomohlo.

no neviem ja mam zapnuty telkac celu noc a nebojim sa lebo ked je vsetko vypnute taak pocut vselijake hlupe zvuky napr.ako praska nabytok a podobne hlupe zvuky a taak ked ide telka tak nic nepocut a nieje tma a aby som nezabudla manzel mi na stenu zavesil par krizov a velky sväty obraz

Baby, jednu z možných príčin nevysvetliteľného strachu z tmy krásne popisuje psychiater Brian L. Weiss v knihe Mnoho životov, mnoho majstrov. Ide o veľmi zaujímavú knihu, odporúčam ju prečítať aj tým, ktoré nemajú fóbie. Mne veľmi pomohla táto kniha v "uprataní" si v teórii minulých životov, reinkarnácie a celkovom pohľade na život a príčiny problémov. Strach z tmy som mávala aj ja, aj iné strachy, aj keď sa nedostali do štádia ozajstnej fóbie. Vtedy mi pomáha, keď si v duchu poklebetím so svojim strážnym anjelom a pomodlím sa. A ešte mám jeden spôsob: vždy si poviem (aj nahlas), že v duchov (alebo nazvite tie energie ako chcete) verím, ale ešte nie som dostatočne silná na to, aby som sa s nimi stretla, tak nech si kľudne existujú vedľa mňa, v mojom byte, ale nech ma nechajú na pokoji, aj ja nechám ich (to, že tam niečo je, registruje aj moja mačka). A pomáha to.
Manny na Tvojom mieste by som zašla za psychológom, možnože nezistí príčinu v minulom živote, ale len v rannom detstve.

Keď to tu čítam, tak sa môžem pridať... tiež kým som nemala deti, som spala tak zabalená, že mi len tie vlasy trčali. Na záchod som večer chodila tak, že som musela mať pootvorené dvere a svetlo som zapínala takou rýchlosťou .... Teraz to robím väčšinou, keď si pozrieme nejaký horor a manžel sa na tom baví . Ale keď som v noci sama doma s deťmi, tak sa k nim tak zahrabem na veľkú postel, že by ste ma nenašli . A potom sa čudujem, že sa deti boja tmy . Inak sme kúpili na chodbu to malé svetielko, keď idem spať a hneď zhasnem, tak s ním nie je veľmi vidieť, ale keď ma v noci deti zobudia, že sú smädné, tak v úplnej tme je to super. Dali sme to pred kúpelku a záchod .

Many, ako daleko ste od Malaciek? Poznam velmi sikovnu zienku, ktora vraj vie celkom uspesne pomoct pri fobiach.

...TMA Ti neublíži...skôr tie myšlienky, ktoré sú s ňou spojené...
Neni krajšej chvíli, ked všetko doma zaspí, a ja si pri svetielku čítam knihu...ani si nemusím svietiť, na WC-ko chodím po tme, aj napiť sa do kuchyne...poznám byt tak, že viem, čo mám kde položene.
Ako by povedal MM, v tme sme si všetci rovný...skôr sa skryješ pred nebezpečenstvom v tme, ako za svetla.
A ja mám teda fobií pomerne dosť...ale tma je moj kamarát ...
Držím palce Manny....a skús porozmýšlať, čo môže byť za tým tvojim strachom z tmy...to nieje len tá tma...to musí byť niečo za ňou

Ahoj Manny,ja viem dlho som sa neozvala ale ako som ti raz povedala,keď nieje čo dodať neriešim.
Práve dnes som mala nad ránom strašno strašidelný sen,v ktorom som si spomenula na jednu z tých hnusných vecí ktoré sa nám ako deťom stali.Niekedy premýšľam či nemajú nejakú súvislosť s touto fóbiou.
Aj ja mám malú led lampičku zapnutú celú noc.Minule sa ma manžel pýtal,že kedy s tým už prestanem.A ja na to,že keď sa prestanem báť.
Neviem kto mi kedy nakukal do hlavy všetky tie strašné predstavy ktoré som ako dieťa mala.
Všade kde idem,či už do pivnice,ale skrátka niekde kde je tma MUSÍM mať svetlo.Maličkú baterku mám aj na kľúčoch od auta aby som sa nezbláznila od strachu po ceste do alebo z garáže.
Nie si v tom sama,aj ja taká veľká sa bojím..a nepozerám ani horory...stačia mi úúúúplne rozprávky:)

Ahoj Manny,

ja viem z osobnych skusenosti o com hovoris.

Ak mas problem s liekmi, nie si velmi informovana o tom, pretoze nechcem sa hrat na diagnostika, ale takmer s istotou tvrdim, ze sa jedna o jeden z mnozstva fobii a to je jedine /vovelkej vacsine/ liecitelna v pohode liekmi, ktore Ti neublizia a pomozu. Rozhodne chod k psychiatrovi, je jedno ci je dobry, alebo nie.......potrebujes poradit.

Kvalita zivota je poznacena a ked sa clovek nevyspi a nevie sa dockat rana, je to hruoza, ktoru pozna len ten, ktory to prezil.

Ak sa nelieci tento panicky strach, mozu sa k tomu pridruzit aj ine druhy strachu.....z nakupnych centier, z vytahu, z preplnenych priestorov.....atd
Su ludia, ktori roky nevysli zo svojich bytov co domov a to musi byt hrozne.

Je to dlhodobejsia liecba a nemusis sa obavat ma to velke percento zien, vela sa ich boji o tom hovorit, lebo navsteva psychiatra je este stale povazovana za akusi hambu. Mne sa neslutocne ulavilo, lietam v optimizme, lebo uz viem o com to je.

Vela uspechov Ti prajem.

Poradim Ti , najdi si v googli panicky strach a najdes sa tam a dozies sa vela podrobnosti.

Skús si dať vysvetit byt byt mne to veľmi pomohlo tiež sa mi robili rôzne čary v byte čo kamarátky nechceli veriť až som ich raz zavolala skoro sa po.... ale od vysvetenia farárom je taký iný pocit v tom dome kľud pohoda držím palce

chuck norris sa neboji tmy. tma - sa boji chucka norrisa!

ja mam rezim ako sova, ale tmy som sa bala odjakziva. ale vacsi strach ako z tmy je o blizkych. kedze chodievam spat posledna, pomotam sa po byte, mama spi, brat spi, drobec spi, vyvetram ak treba ... a mozem ist aj ja spat.

poradit neviem, na stretku ma k autu bola odprevadzat kefara a jahodka kebyze tma ... ale v lese este aj medvede , drzim palce manny

manny ked nemozes lieky skus nejake homeopatika na ukludnenie alebo skus bachove esencie.
Ja ich uzivam par tyzdnov a musim povedat ze mi pomohli. Chcela som pridat link ale nejde mi to tak skus dat do google Milota Pfeffer a najdes vsetko info...

Diky za kazde nove rano...

manny aj ja som mala z niecoho strach ,ale to bolo len v noci,velmi som sa bala,neviem coho,navstivila som psych.dala mi lieky ,prve dva mesiace silnejsie,potom uz slabsie,teraz nemam ziadne ,je to dobre,

Ja tiez svietim, ked manzel neni doma alebo si zaleziem ku detom Ale ani nasi chalani nezaspia, ked je tma, hlavne mladsi. A este mi pomaha levandula, vankusik nou naplneny si davam k hlave a je to velmi prijemna vona Najlepsia kombinacia je levandula a pohar cerveneho, to spim ako mimino.

manny,
neviem ti poradit, posielam aspon .
Ked je moj muz na sluzobke a nie je v noci doma, spia deti so mnou a na chodbe nechavam zasvietene . Som potom pokojnejsia.
Eva

Manny, určite by som riešenie tvojich problémov neodkladala. Ak sa v noci nevyspíš, ako sa budeš cez starať o dieťa? Pokiaľ tvoj strach nemá zjavnú príčinu (podozrivý chlapík v úzkej tmavej uličke ap.), môžeš mať nejakú panickú poruchu. Mám vo veľmi blízkom okolí niekoho, komu pomohli len lieky a terapia psychiatra a teraz je to neporovnateľne lepšie. Na tvojom mieste by som skombinovala modlitbu (jej sila je nepopierateľná) s návštevou zatiaľ psychológa, ten ti poradí ako ďalej, či stačí terapia alebo bude treba aj lieky /ordinuje psychiater/. Drž sa.

mám jednu super taktiku. pomyslím si..."bože ako krásne sa mi nechce spať. vstanem a idem niečo urobiť" ..,a v tú ranu spím...tmy sa nebojím. dokonca sa v nej skvele orientujem, takže v tomto ti neporadím....

Mannykadievčatá veru dobre poradili, aj o svojich skúsenostiach popísali Ja som na tom podobne ako Cibinkals,rada sa v noci po byte motám bez svetla,ak niečo potrebujem.A tak trochu viac vnímam,aké to je vidieť tmu už na trvalo-tak ako moja maminka.Nemám strach zo samoty a tmy doma,či na chalupe.Tiež je pre mňa veľkou záhadou,že som v detstve práve počas tmavej noci zažila všeličo,ale nemalo to na mňa nijaký negatívny vplyv a ani ma to nesprevádza počas života naďalej.Naša záhrada končí pletivovým plotom,za ktorým je cintorín a kostol.Ak som dostala v noci chuť na chlebík s čertstvou pažítkou,jahody,či strapec hrozna,behala som v pyžame po záhrade,strašila miestne stašidlá a svietil mi len mesiac na cestu.Nemala som problém u nás na dedine zo stanice sama kráčať tmavou uličkou z posledného nočného vlaku.A navyše na tej stanici bývala moja naj kamoška,kde som sa veru často pozabudla.Tma nám naozaj neublíži,možno len ten,kto by sa v nej s nekalým úmyslom skrýval.A ako sa hovorí,že mŕtvy neublíži,len živí....tak ma táto povedačka a prostredie,kde som vyrastala naučilo sa tmy,duchov,strašidiel nebáť.
Moje fóbie sú iné a sú tiež pre mňa nepríjemné.Celé detstvo som mala veľký strach,že zostanem sama,že sa rodičom,súrodencom niečo stane a toto ma sprevádza i dnes.Nemám strach o seba,ale o manžela,deti.Je to síce dnes už trošku lepšie,zvládam to, ale sem tam to so mnou zamáva,najmä,ak idú deti do šíreho sveta. Sám človek svojou vnútornou silou,pokojnou povahou,meditovaním,či modlením dokáže veľa, ale je fajn mať niekoho,kto nám poradí,pomôže,stojí pri nás.
Takže mannynka,až ti princezničky povyrastú,zoberiem ťa na preliečenie ku mne na chalúpku.Budem sa spolu krásne báť. Ako začiatocnú terapiu ti nariadim nočnú cestu do záhradky,pre tú pažítku,neboj požičiam ti baterku a ja zatiaľ natriem tie chlebíky.

...ja nemôžem sama do nákupného centra...konec, strpnem, lapám po dychu...a neviem, čo so sebou...raz sa mi segra Barby stratila, a našla ma sedieť na prepravke s malinovkami...konečná, skoro bolo po mne.
Fakt je, že živých sa treba báť, nie mrtvych...doma si doma, tam neni, čoho sa báť,
Manny, čo ked je to strach o deti, denné svetlo ti dáva istotu, že ich vidíš, a že je všetko ok...noc je tmavá...dlhá, spánok neprichádza...v hlave sú nepríjemné myšlienky...
Hmm...ved nemusíš brať lieky, antidepresíva...možno fakt stačí psycholog, iba sa porozprávať...aby Ti to objasnil...

Monika,moja dcéra mala podobné problémy ,ja som si myslela,že žošaliem sňou,lebo som bola s ňou hore aj do 3h a o5som vstávala(vtedy mala 15)išla som k obv.lekárovi poslal nás k neurologičke,dala lieky- niečo ako uvolnenie napätia Asi rok ich brala ,pri takýchto stavoch -pomohli!Už neviem ani ako sa volajú,nie preto aby som Ti poradila,ale preto že ich už nepotrebuje !

Manny ja by som skúsila kyneziologičku. Poznám dve a viem, že dokážu veľa.Dcéra chodila a pomohlo to.

asi ti neporadím,ale aospon poteším že nie si sama. síce v noci zaspím,aj to rýchlo zatvorím oči,aby som nevidela tmu a potencionálnych duchov tiene a podobne a schovám sa pod manžela. ked som v noci smädná alebo potrebujem cikať (wc mame o pos hodie nižšie ako spálnu) tak zobudím môjho milého, a on ide so mnou . prvýkrát ho to zarazilo,teraz si už zvykol

Ja sa tmy teraz nebojím, ale mala som obdobie, keď boli deti malé, že som sa hrozne bála, stále som musela svietiť a ešte sa mi zdalo, že ak zavriem oči, niekto na mňa dýcha. To bolo otrasné obdobie. Ani som to nikomu nevravela, bála som sa výsmechu. Potom to prešlo samé. Psychika je fakt hrozná vec. Čím viac som na to myslela, tým viac som sa bála večera a bolo to horšie a horšie.

Baby dakujem, dakujem, dakujem Ja som si myslela, že som iba ja strašpytel . Zajtra 39 na krku a ked musím v noci na WC, tak budím man aby šiel so mnou. No a je jedno či je to v byte v paneláku alebo teraz v dome. O tme ani nehovorím Ked zostane veľká tma, hned sa zobudím a musím si zapáliť sviečku alebo zapnúť telku či lampu. Ani si neviete predstaviť ako ste ma momentálne potešili

Strach je tiež asi určitý druh fobie.Ja našťastie také niečo nepoznám,ale celý život počuvam výčitky,lebo moja rodina,aj manžel má strach o mna.Ja sa vyberiem v ktoru kolvek nočnu hodinu prezrieť okolie vonku,po záhrade a pod.Ked sa uistím,že buchot zrobilo len nejaké zvieratko,potom idem spokojne spať.Ja,keby som sa nepresvedčila,tak sa bojím.A tmu milujem.Je prekrásna,tajomná a mesiačik vytvára rozne tvary.Skus sa nadýchnuť,povedať si že nič sa nedeje.A psychologia je u nás už na vyspelej urovni.Smelo tam chod.Oni ťa nenapchaju liekmi.Poradia ti niečo relaxačné,aby si sa pekne vyspala a tmu si nevšímala.