Dobrý deň,
s priateľom sa poznáme probližne 4 mesiace no napredovalo to veľmi rýchlo už od začiatku. 2 mesiace už spolu bývame. Je nám spoli veľmi dobre a veľmi sme si na seba zvykli. Až tak, že si už nedokážem predstaviť žiť bez neho. Priateľ je veľmi slušný, inteligentný no veľmi nad všetkým premýšľa, zamýšľa sa,trápi. Padla otázka, ktorá sa týkala mojej minulosti a to sex.partnerov. Priateľ chcel stále slušnú ženu, ktorá partnerov nemala veľa alebo vôbec. Ja som však minulosť nemala peknú. Partnerov som prestriedala trochu viac. Na túto otázku som zo začiatku odpovedala klamlivo, pretože som sa bála že ma odsúdí opustí. No strašne ma trápilo svedomie. Vedela som, že keď mu poviem pravdu neskončí sa to dobre. Ale nakoniec som mu pravdu povedala. Teraz je to medzi nami zvláštne. Aj keď mi priateľ povedal že ma nesúdi a odpúšťa mi ale, že jeho dôvera je teraz nadštiepená. Bojí sa, že ho podvediem. Chcem byť len s ním a chcem aby mi veril ale neviem ako to dosiahnuť. Povedal mi, že nesľubuje, že so mnou ostane, že potrebuje čas na premyšľanie. Čo si o tom myslíte dá sa ešte tento vzťah zachrániť? Veľmi mi na ňom záleží. Ďakujem.
Dobrý deň,
Zdá sa mi, že v tomto ťaháte za kratší koniec povrazu a na rade je priateľ. Z vašej pozície nemáte 100 percentný vplyv na to či sa ho podarí zachrániť, skoro to znie že ste tak trochu vydaná napospas.
Čo môžete robiť je otvorená komunikácia z vašej strany, o tom ako sa v tej situácii cítite vy. Ja si viem predstaviť bezmoc, ale aj veľký hnev a krivdu že som hodnotený podľa mojej minulosti a nie podľa toho kým som dnes, že dnes to prežívam inak a on to nevidí. Tiež si predstavujem, že by som možno mal zmätok v tom že počujem o odpustení a nesúdení ale zároveň cítim podozrievanie. Otázka je, čo cítite teraz vy? Vo vzťahoch najlepšie funguje na emočné zblíženie ukázanie svojej zraniteľnosti. Ale bez zaväzovania druhej strany, že "mne je smutno tak ty sa musíš zmeniť", iba sa zvidteľníť, netajiť že som zranený alebo sa trápim, netejiť ako mi to či ono padlo, ale to ani účelovo nevyužívať na emočné "vydieranie" partnera. Len ukázať tú krehkú časť. Povedať o sebe.
Druhá vec je, prečo on vlastne má takú potrebu vyberať podľa histórie. To je ale tenší ľad lebo to je už jeho kapusta. Rozprávať sa ale o tom môžete, čo to pre neho znamená, či žena mala viac či menej mužov, nakoľko verí tomu, že naozaj sa z toho dá predpovedať ako sa človek bude správať vo vzťahu na ktorom mu ozaj záleží vo vyššom veku. Môžete spolu hovoriť o iných ľuďoch a príkladoch, kedy to vyšlo či nevyšlo, filozofovať o tom či sa ľudia môžu meniť (pod vplyvom lásky a veku) prípadne prečo by ste sa vy nemali báť že on podvedie vás keď je nevybujačený. A tvorivo takto môžete hľadať témy pri ktorých sa nepohádate, nezraníte, ale spoznáte sa navzájom lepšie.
NIekde vnútri ale treba priznať právo rozhodnúť sa akokoľvek, vybrať alebo nevybrať si hociakoa aj iracionálne koho koľvek, on má to právo, a máte ho aj vy.
Držím palce,
Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.sk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
