ahoj baby,rozhodla som sa ze vam porozpravam moj pribeh.zacala som ho pisat uz vela krat a sama neviem ci sa ho tentokrat odhodlam poslat.v mojom detstve bol moj otec alkoholik.prezila som si rychle evakuacie z domu,cakanie na ulici kym zaspi aby sme sa mohli vyspat aj my,rano odchod do skolky,kde som sa pomocovala pri kazdom hlasnejsom vykriku ci uz na mna alebo na nieake ine dieta.nasledovala skola,potom otcove prve liecenie,bratova svadba a novy zaciatok otcovho alkoholizmu.netyral ma,dostat od neho som dostala len parkrat.dalsia otcova liecba.zatial uspesna,momentalne nepije desat rokov.no bohuzial aj v case jeho abstinencie sme si vytrpeli dost,nakolko bol chorobne ziarlivy a mama prisla domov z roboty krvava,kopoal ju a mlatil,
pretoze co ma co chodit z roboty spolu so svojimi kolegynami a kolegami.casto sa nam vyhrazal ze nas pozabija a postriela,lebo ze ma pistol.ked som bola sama doma tak som cele dni snorila v dome a hladala som ju.nc som nenasla.ked som si lihala spat,tak som spavala oblecena,obuta s pripravenym kabatom,to keby ze budem musiet rychlo utekat prec zavolat pomoc.potom som mala obdobie ked som otcovi kradla lieky na spanie,nevsimol si to,pretoze on bral uz madzicasom ine.dala som si tabletku,lahla spat a cakala ci sa zobidim ziva.dnes,musim odklopkat,da sa povedat ze je vsetko v poriadku,mama mu odpustila a tvaria sa akoby nic nebolo.no ja to nedokazem.neviem sa s nim rozpravat...kazdy odcudzuje mna,pretoze moj otec je hrdina ktory prestal pit,co zvladne malokto,lenze ja viem aky bol aj ked nepil,kazdy hovori ze ma moju mamu strasne rad,lebo aj do obchodu vzdy idu spolu,nikto nevie,ze bez neho by sama ist nemohla...momentalne mam stale strach ze mu znova rapne v hlave a ze moju mamu zabije(ja som uz da sa povedat v bezpeci,byvam s priatelom v podnajme)nakolko je cerstvy drzitel zbrojneho preukazu,ma zbran,pretoze pracuje ako sbskar...nechapem ako je mozne ze psychiater mu povolil byt drzitelom zbrane,a ako mohol takyto clovek prejst psychickymi skuskami.tak baby som na konci mojho pribehu,ospravedlnujem sa ze bol taky dlhy.ale chcela som sa trosku anonymne vyrozpravat...a inac smutne je to ze aj ja som ziarliva na svojho priatela,bojim sa ze onho pridem,no zaroven dufam,ze nikdy moja ziarlivost nebude na takej urovni ako mojho otca... 
yasmina,
mala si tazky zivot,a teraz je uz len a len na tebe ako si ho zariadis dalej.
Drzim ti palce!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie on, nie tvoja matka, ale Ty si hrdinka....a viem, o com hovorim!
ja ti prajem, aby si Ty bola lepsia matka, ako tvoja a vyber si naozaj toho praveho partnera! zivot mas pred sebou, tak si ho nepokasli, ako tvoji rodicia!
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yasminka,asi viem v akej situácii si,môj otec je dodnes alkoholik,nepil 3 krát po roku kôli pečeni,ale pred 3 mesiacmi vysadil lieky a začal piť znova,nikdy nebol žiarlivý,ale strašne agresívny,maminu zopárkrát v minulosti zbil,ja to už netrpím,lebo žijem so svojou rodinou preč,ale našťastie do rodičovského domu sa nasťahovala sestra s rodinou,pred ktorou má otec rešpekt a ona sa ho nebojí.Takže fyzické násilie sa nekoná,no poviem Ti to psychické je niekedy oveľa horšie,ten jeho krik a nezmyselné myšlienky aká je mamina pi...a pod.ja som s ním prestala komunikovať,lebo už mu nedokážem odpustiť a on pokiaľ je stále naložený v alkohole tak aj tak nič nepochopí.Viem,nemala by som to tu písať,ale ja svojho otca nenávidím....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dospelé deti alkoholikov potrebujú prejsť terapiou u odborníka...aby si sa vyliečila,nájdi si psychologickú pomoc a pomôž sama sebe, svojmu uzdraveniu, je to v Tvojej moci...to pre začiatok...dá sa to,yasmina, asi to bude trvať dlhšie - ak nájdeš správnu pomoc,vyzdravieš a možno aj mama...to je tiež na nej...držím palce a nedaj sa, určite o svoje zdravie bojuj, preber zodpovednosť za svoje uzdravenie, si mladá a nech je Tvoja budúcnosť ako má byť - čiže pekná, minulosť nemusí mať žiadnu silu, ak sa pousiluješ - len samej sa Ti zrejme nepodarí po takom detstve , aké si prežila....držím všetky paľčoky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yasmina, máš dosť podobný príbeh ako ja, až na to, že otec sa nikdy neliečil, nemal snahu, veď alkoholici a drogovo závislí sme boli my...tiež sme sa odsťahovali...tiež som žiarlivá a bojím sa, že svoje negatívne zážitky prenesiem na svoje deti, bojím sa, že v kritických situáciach budem problémy riešiť spôsobom jemu podobným...vinciffuk má asi pravdu, treba sa nejako z toho vyliečiť, inak sa to s nami povlečie celý život...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá všimnite si naľavo od tohto stĺpčeka modrý obdĺžnik, je tam napísané Konštelácie.sk. Tam si kliknite, myslím, že vo vašej situácii je toto tá najúčinnejšia pomoc 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
absovovala som, ale nemam pocit, ze by TOTO mohlo cloveku pomoct. Je to dobre, ze sa clovek zamysli nad zivotom a nad vztahmi aj z inych uhlov nazerania, co ho mozno bezne nenapadne a tym padom konstelacie otvaraju novu dimenziu, ale byt odkazana na ne ako na akutnu POMOC by som nechcela. Tot moj osobny nazor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem za reakcie,moja mama si vytrpela dost,no vtedy este neboli riesenia ako teraz,ju mam strasne rada,a aj ked sme sa obcas spolu rozpravali na temu otca,tak len povedala,ze co bolo to bolo,a ze ona ho ma rada aj napriek tomo vsetkemu.ja by som to urcite neriesila tak ako ona,ja by som to nezvladla...snazim sa zit vlastny zivot,k alkoholu nemam kladny vztah,no a stou ziarlivostou by som mala trosku popracovat,otca si beriem ako negativny priklad,co dokaze ziarlivost sposobit....a este raz dakujem za povzbudenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojky,si úžasná a mamine určite veľká opora ...troška si mi pripomenula moje detstvo,bo otec je alkoholik,v detstve ma zneužíval,brata bil,mama nás opustila,tiež som utekala z domu a spávala s nožíkom pod podušku(ktorý by som aj tak v živote nedokázala použiť)...ale to trápenie sme vydržali, a určite sme teraz silnejšie,a vážime si každý deň a každú drobnosť... 
...a tiež nenávidím alkohol,cigarety a drogy ...a gény sa dedia,ale dajú sa zaprieť(alkoholizmus,žiarlivosť)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, tiež som dcérou agresívneho alkoholika a moje detstvo tým je poznačené. Keď sa teraz stretnem s otcom, vidím v ňom chorého človeka, trosku.
Pestovať v sebe nenávisť, pomstu, pocit krivdy a podobné zranenia nie je nič príjemné. Čítala som, že ak sa má rana na duši dobre uzdraviť, treba sa do nej vrátiť, nanovo ju rozrezať, vyčistiť hnis, poriadne ju vydenzifikovať a nechať jej čas, aby sa nanovo zhojila, ale už poriadne. Tak, aby viac nezdravo nebolela. Určite to nie je ľahký proces.
Včera som prikladala polienka do ohňa v krbe a myslela som na Adus, ktorá na jar napísala krásny blog o poslednom polienku pripravenom na tento účel. A zrazu je tu opäť zima a kúrime nanovo. Dívajúc sa medzi plamene vo mne zrazu buchla myšlienka - takto treba hádzať do ohňa všetky polienka, ktoré nám život hádže pod nohy. Do ohňa spaľujúcej lásky. Tam zhoria na popol.
"S láskou zmeň aspoň kúsok zeme". Zahrňte svojho otca láskou, skúste to všetci spoločne. Intenzívne, spaľujúco, vhoďte ho ako polienko do ohňa. A rozprávajte sa. Hnis musí z rany vytiecť von. Otec by sa mal dozvedieť o bolesti v Tvojej duši. Možno to s ním nepohne, možno sa Ti to bude zdať nezmyselné, no skús to. Urob krok k zahojeniu svojho vnútra. Ako s tým naloží on, to Ťa už nemusí zaujímať. To už nechaj na jeho zodpovednosti. Ty urob, čo je potrebné pre Tvoj vnútorný pokoj. Posielam objatie a prajem veľa slnka do duše.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlasim s amalkou, dokonca by som to zdramatizovala - chapem, tvoju bolest, odpor .... lenze dievca, robis zle len sama seba, alebo teda v prvom rade sama sebe. ja vzdy tvrdim, ze "najsebeckejsie", co mozes urobit, je, snazit sa otcovi odpustit. Viem, ze to nejde, necitis odpustenie, citis skor negativne pcoity a emocie, ale nevadi ... tie netreba vyhanat, ani skyvat, zatlkat ... Dolezite je rozhodnutie, ze mu chces odpustit vsetko, co vam urobil, ze necakas, ze on bude ten prvy, co sa bude snazit prosit o odpustenie, ze on prvy pochopi, co sposobil, ....
Ono to casom pride, moze to trva mesiace, mozno roky, no ja som presvedcena, ze to raz pride a budes sa skutocne citit slobodne, budes voci odcovi poctovat skor lutost nad jeho slabostami, kvoli kt. ste trpeli.
pre man osobne by bolo Amalkino riesenie - aktivny rozhovor - ovela tazsie a asi je to ja nemozne, pokial aspon ty nie si s problemom ako-tak vyrovnana. ale mozno treba skusit.
Drz sa!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mala si to naozaj velmi tazke... kto tym nepresiel urcite ani neuveri ze taketo zlo na svete existuje.Ja som mala pekne a pokojne detstvo a za to z celeho dakujem mojim rodicom,som rada ze som nemusela prejst takymto detstvom ako ty...
ale viem ake je tazke sa cez to preniest,pretoze moj manzel nieco podobne zazil... a co je hlavne tvoje deticky urcite takymto peklom nebudu nikdy prechadzat,pretoze by si to urcite nedovolila... drzim ti palceky....paaa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yasmina...tvoj pribeh je velmi smutny...je fain ze byvas s priatelom...a co sa tyka tvojej mamy ..ona sa zrejme zmierila so svojim osudom...co ja dost nechapem..ale je to jej volba...s tym ty asi vela nenarobis...zi si svoj zivot ...s otcom by som na tvojom mieste tiez nemala asi dobry vstah po tom vsetkom ...co mate za sebou...ty si len stoj za svojim nazorom a nech si vravi kto chce co chce...pravda je len jedna...skus sa co najmenej zaoberat s minulostou...mas zivot pred sebou...nepokaz si vstah svojou ziarlivostou...bola by to skoda....pokial sa mate radi...vies...vo vstahu by mala byt dovera...tak...drz sa ..nic neni v zivote neriesitelne