pobyt v nemocnici a zazitok nezabudnutelny

Mile nanicmamky......
neda mi nepopisat Vam moj zazitok z nemocnice, kde som stravila 3 tyzdne so zapalom pluc a pohrudnice. Na pohotovosti mi povedali, je to zacviknuty nerv a len nahrievat chrbat, malo by to prejst, no ale ked po celonocnom nahrievani som sa nemohla ani nadychnut, tak som absolvovala konecne rontgen, ktory poukazal na silny zapal pluc a pohrudnice a skoncila som okamzite na nemocnici.

Pochmurne tmave chodby, pach liekov a ticho ma sprevadzalo na izbu, kde uz lezala starucka pani ma dost deprimovalo, ale nie je to smrtelna choroba a kedze som celkovo optimisticka osoba, vybalila sa a poskulovala po tetuske, kedy sa konecne preberie. Bola byvala ucitelka 83 rocna, mila drobna osobka a stali sme sa za chvilku kamaratkami, aj ked som mala len ledva 45. Mam rada mudrych starych ludi, rada pocuvam ich zivotne zazitky a tato dama bola obdivuhodna.
Na druhy den nam priviezli na voziku nepeknu, ale velmi draho oblecenu lady, nejak nam bola nesympaticka, ale co sa da robit, nie sme na dovolenke. Lenze pani X bola dost arogantna, stale vyzvanala sestrickam, stale nieco chcela a stale jej nieco vadilo. Akosi nam narusila nasu pohodu a navyse sme nemohli spat, lebo chrapala tak na druhy den sme ju prestahovali do vedlajsej volnej izby a opat nastal klud. Neviem preco, mala som vycitky, ze sme sa jej zbavili a nechali samu, a navyse sme sa dozvedeli, ze v noci dostala porazku, nikoho nema a je natom ddost zle. Boli sme sa na nu pozriet, ja som dokonca isla k nej spat , aby nebola bez dozoru, rano mi napadlo, ze aj tak ju nikto nenavstivil, nemala deti, tak aspon farara jej zavolam. V nemocnici bol aj kostol, tak som s kamaratkou ucitelkou sme tam zasli a poziadali knaza, nech jej pride dat posledne pomazanie, lebo lekari hovorili, ze je velmi slaba. Uz nekomunikovala, len nepritomne pozerala a obcas trieskala do ohrady na posteli. Belgicky knaz prisiel a doniesol svate obrazky a ruzence a poprisil nas kazdy den sa pomodlit pri posteli aby odisla v klude. Vedela som ze je neveriaca, lebo to povedala hned ked prisla, ale protestovat nemohla chudatko. Popochodovala som po chodbach a izbach a zorganizovala som catu modliacich sa asi 7 starych ludi, ktory prisli do jej izby, sadli sme si na krahj postele a modlili sa. Som katolicka a veriaca, nechodim pravidelne do kostola, ale pravidelne sa modlim vecer pred spanim, je mi tak fajn, ale vtedy pri jej posteli som mala taky zvlastny pocit, taky slavnostny, neviem ani preco......Na druhy den prisiel za mnou knaz a hovoril mi,aby som ju drzala za ruku pocas modlitieb, lebo to je dolezite pre toho cloveka. Tak sa aj stalo, vsetci akceptovali ze sa modlime a coskoro ma zastavovalicudzi ludia ako sa jej dari a podobne. Druhy den vecer som ju tiez drzala za ruku a zrazu som pocitila ako jasne na mna pozera a ma uplne jasny pohlad, chcela nieco povedat, ale neslo jej to, tak mi stisla ruku a pomaly si ju tahala k ustam, bola som v soku a ked mi pobozkala ruku a povedala potichu, ze DAKUJEM.Neviete si predstavit ako mi bolo . Ledva som dychala. Na druhy den nad ranom potichu zomrela. Nejak ma to inspirovalo byt lepsia, prisaham snazim sa , chcem sa snazit vidiet ludi v tom lepsom svetle....co ked ten idiot co mi prekrizil cestu je len tiez clovek co sa mu nieco hrozne stalo, alebo je len clovek, ktory zatial neobjavil ten uzasny pocit, ze vieme byt lepsi ked chceme. Nie je to lahke, ale vedie k tomuto poznaniu cesta, ktoru chcem objavit. Cely pobyt som sa venovala starcekom a babkam, chodila som im pre vodu, pre kolace, uzitelku som donutila sa vyspovedat a snou aj inych, smiali sme sa ze usli certovi, trochu veselosti do ich bolu.....boli vdacni za kazde slovo a sestricky sa divili, ze v spolocenskej miestnosti je aj smiech, ak nejde o zivot nejde preds o nic.......