Stretko zo strednej ...alebo ako to nase stretko nazval moj spoluziak "Dochodcovia z SPoS" :-)

Niekde po Novom Roku sme sa vdaka tomu sialenemu Facebooku dostali do kontaktu s jednym mojim byvalym spoluziakom.. drzka ako ja a zacali sme si po tych rokoch vymienat nase pohlady na zivot.. Isty cas zil vo Francuzsku, takze moju tuzbu po domove a tych kontaktoch z minulosti, ktore nam tak pripominaju mladost vedel dokonale pochopit.. slovo dalo slovo a zhodli sme sa na tom, ze by sme mohli skusit zorganizovat nejake to stretko. Nejake kontakty som mala ja, nejake on a tie kontakty mali dalsie kontakty.. bolo to neuveritelne, ale v priebehu 3 dni sme mali asi 27 telefonnych cisel.. celkovo nas bolo v triede 35 takze sme boli neskutocne stastni, ze sa nam to takto vsetko krasne dari..
Kedze nasa trieda bola trosku narocna, co sa tyka nasej triednej, dohodli sme sa, ze stretko urobime neformalne a bez nej.. mna osobne to celkom mrzi, triedna zila sama a tak nas sice cepovala, ale ja si myslim, ze ma to teda riadne pripravilo na zivot.. okrem toho presli tolke roky.. ale kedze sme vedeli, ze polovica spoluziakov by v jej pritomnosti stretko odmietla, zvolili sme tuto cestu..

Nasa spoluziacka nam prezradila, ze jej manzel ma momentalne v prevadzke jednu restiku, a ze ak by sme chceli dalo by sa to teda urobit u nich.. suhlasili sme, ved aspon dame peniazky spoluziacke a bude o nas aj postarane, kedze bude spolu s nami a trosku na to vsetko dohliadat.
Dohodli sme sa aj na tom, ze nebudeme organizovat ziadne spolocne jedlo, ze proste len zajedname stol pre tot osob a kto bude chciet si objedna to na co ma chut a kedy bude mat chut.. Proste uplne neformalne stretko..

Bolo to uzasne.. stretavat sme sa zacali v piatok o 17 a pomaly nas pribudalo a pribudalo..vzdy, ked sa otvorili dvere a do restiky vstupila nejaka nova osoba, so zatajenym dychom sme ocakavali, kto to bude, ci sa zmenil a ci ho alebo ju spozname.. spoznali sme vsetkych az na jednu spoluziacku, pri ktorej som len podotkla "To nie je k nam, ta nie je nasa.."
Ona k nam naopak podisla, usmiala sa a az vtedy som spoznala tu neskutocnu grimasu pri jej usmeve.. Pamatam si ju ako vysoku mohutu babu, ktora nosila vzdy rifle a flanelove kosele, dlhe hnede rozpustene vlasy az po zadok, vcelku malovravna, ale ked zahlasila nejaku hlasku, tak to stalo za to.. teraz pred nami stala vysoka kocka s peknou postavou, pekne oblecena, namalovana a s nakratko a hlavne moderne cik cak ostrihanymi ciernymi vlasmi.. Tak tomu hovorim premena!
Pridala sa k nam aj jedna spoluziacka, ktora najskor zamietla stretnutie s tym, ze v polovicke maja ma termin, a ze to asi nebude na konci aprila zvladat.. nakoniec na par hodin predsa len dorazila (a teraz uz vieme, ze mame v triede dalsiu malu krasku)
Vecer ubiehal neskutocne, vela ludi sa vobec nezmenilo, len z chalanov vyrastli chlapi ako hora a z mojich spoluziacok su maminy.. jeden spoluziak sa stal knazom, druhy ma zas nadherne dvojicky a ked nam rozpraval pribeh o tom, ako mu zena oznamila, ze namiesto jedneho dietata budu mat dve, lomila som sa od smiechu.. Dva pary sme mali v triede a tie aj ostali. Kazdy z nas sa jednoducho snazi zit ten zivot najlepsie ako vie, s detmi ci bez, s manzelmi a manzelkami, ci single.. rehlili sme sa, papali a pili, menili miesta a kecali.. ja a moj spoluorganizovatel sme sa stali aj fotografmi.. mame neskutocne vela fotiek a ja som si z domu doviezla aj tie origos zo strednej.. je to sranda, kukat na tie "minule" a "terajsie" tvare.. zaspominali sme si na spolocne trapasy, padli mena tych, ktori sa nedostavili, ci o nich niekto nieco vie a ako sa asi maju.. na par ludi sa nam totiz nepodarilo vobec zohnat kontakt.. najvacsia "bomba" bola, ked som vybehla so spoluziakmi von na ich cigaretkovu pauzu a okolo nas preslo auto.. par minut na to sa obzriem a vidim jedneho spoluziaka s manzelkou.. jedneho z tych, na ktoreho sme vobec nemali kontakt.. uplnou nahodou sa rozhodol v ten vecer ist do tej istej restiky s manzelkou na veceru Niektori zdvihli kotvy uz okolo 22, niekto o polnoci, ini sa presunuli do jedneho baru.. ja som bola z tych, co domov dorazili o pol piatej rano a bolo mi neskutocne krasne..

Uz nebudem cakat dalsich tot rokov na to, aby sme sa stretli, dohodli sme sa, ze sa o taketo stretko pokusime zas za rok dufajuc, ze dorazia aj ti, co tento rok neprisli.. ak mate moznost, ak ste boli vcelku dobra trieda, nevahajte.. v dnesnej dobe facebookov, skype, e-mailov a mobilov to ani tolko nestoji a zohnat ten kontakt je omnoho jednoduchsie.. Stoji to naozaj za to, ved s tymi ludmi som prezila denno denne 4 dlhe roky mojho zivota a v podstate to boli tie najkrajsie roky dospievania. Je na co spominat!