List pre Katku

Milá Katka,

úvodom môjho listu ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem a hneď sa chce poďakovať za tvoj "list" čo si mi poslala, asi vieš že tým myslím tú krásnu správičku na FB Mrkám

Je 1:54 a ja som si zapla muziku, naliala baileys, zapálila cigu a ...

...skús, nádherná hudba...

Vieš že vždy keď sa mi mihneš na FB alebo keď ťa tu vidím, vynorí sa mi jeden obraz - ako ti varujem bábätko na niektorom našom portálovom stretku v jedálni?Srdce

Ako sa mám...nuž prešla som kadečím... Už dva a pol roka denne chodím opatrovať otca po mozgovej príhode na pol dňa a to mi ubralo zo života veľa sily a času... Občas čítam príspevky kade tade ako ľudia píšu že je to vlastne morálna povinnosť, čas, čo venoval on mne teraz vlastne vraciam ja jemu...a podobné drísty...Že sa rúham?Nie, to hovorím so všetkou vážnosťou.Nemôže to byť o morálnej povinnosti, nemôže to byť o vracaní času, musí to byť jedine o pomoci - človek človeku.Takto som si to v hlave uložila ja, inak by som to dávno vzdala... Dávať pozor aby sa nezadusil pri jedení, cvičiť aby nedostal zápal pľúc, prebaľovať, snažiť sa dostať z neho nejaké slovo aby sme sa dohovorili, potom obehávať doktorov lebo lieky nedostane len tak, plienky nedostane len tak a toto stále dokolečka... Pozerať sa na človeka ktorý je odkázaný so všetkým, aleže úplne so všetkým na druhého človeka...ja som to nezvládla a skončila som u psychologičky.Vlastne bolo toho viac, v ten istý týždeň ako sa toto stalo otcovi mi ochorelo dieťa na srdce.Ťažko a vážne... Nuž šla som si po pomoc ku odborníkovi.Vraj nemala moja starostlivosť prekročiť istú hranicu, otec mal zomrieť v nemocnici po pár mesiacoch a toto čo robím, nedobre robím, lebo som otočila energie a oni nesmú smerovať od dieťaťa k rodičovi ale od rodičovi ku dieťaťu.Toto čo robím je moja sebeckosť vzdať sa človeka.Asi som sebecká sviňa...

No a pomedzi to žijem Úsmev Sem tam sa mi podarí niekde vypadnúť a vypnúť od reality.Strašne moc som si užila leto s mojou novu "jachtou", na mori aj na jazereSlnko Užila som si nespočetné nočné oblohy...

Baileys je mooc mňam!Dám ešte jeden Mrkám

Stromček už máme dva týždne, už asi tri týždne dozadu som začala piecť vianočné koláčikyHambím saale všetky som porozdávala, to by do Vianoce nevydržali..ale proste tento rok som chcela Vianoce naozaj od začiatku adventu a dnes nám konečne aj napadol sneh!Chcela som aj otca postaviť nech sa pozrie..ale už sa nepostaví...

Synak skončil školu, najprv trojročku, potom dorobil maturitu a zvládol to úplne bravúrne!S jeho poruchami učenia sme nevedeli či skončí vôbec trojročku...Už aj pracuje a prácu miluje.Vážne miluje.Strašne sa moc sa teší do práce, nenadáva na vstávanie, nenadáva na nočné... Padol mi obrovský kameň zo srdca že to tak skvele zvládol.

Zatiaľ všetko zvládam tak akosi po svojom...posledné dni trošku ťažšie...všetkým čo sa teraz deje som si prešla, vyšetrenia, výsledky, túto liečbu áno, na túto vám kašlem, toto všetko poznám...ale...teraz sedím po nociach pri hudbe a poháriku, nemôžem spať, dusí ma strach, cítim silu kazajky ktorá ma spútava a nedovolí ani reálne rozmýšľať...synovi vybrali nádor z hlavy a čakáme na výsledky...a ja sa zrazu nepoznám.Neviem kedy nastal ten zlom že strach ma premohol a nie som na to hrdá.Keď to čakalo mňa, nebála som sa.Vážne nie.On to berie úplne v pohode, možno aj preto že ja to beriem pred ním takto.Jediná cesta - výsledky budú dobré.Bodka.

...ale asi pre to sú noci moje, s mojim strachom, mojim baileys a mojom hudbou.

Tak som ti aspoň napísala, Katka, ako sa máme.Naozaj ma tvoj "list" veľmi potešil a rada si prečítam zase niečo od tebaMrkám

Už dlhšie razím teóriu že ak ráno vstaneš z postele a dokážeš si sám utrieť zadok, nemáš nárok sa sťažovať. Tak ani tento list neber ako sťažovanie, len takú malú spoveď, čo u nás nové.

Maj sa krásne a budem rada keď sa zase ozveš.

Pa

 

 

Komentáre

ObjímamObjímamObjímamObjímamSrdce

ĎakujemeObjímam

Moja krásna. Dva a pol roka už je to? Ako ten čas letí. Neskutočne.

Ten profi radca sa mýli. Strašne moc. Keby to bolo tak ako radí, nebola by rozprávka o Troch grošoch. A to máme historicky podložené, že funguje a má to tak byť. Generačne odskúšané! Dieťaťu požičiavame a otcovi vraciame. Zobrať Dobšinského a otrieskať aspoň o stôl (ja by som aj o hlavu Úsmev), lebo ak takto niekto radí ... nuž, celé zle.

Takže dobrý postoj si k tomu vzala. Len ten sily na to, aby bolo čo najviacej.

Držím palce mladému, ale fakt to bude dobre.

Pac a pusu posielam Bozkávam

...a to si predstav že na také rady čakáš dva mesiace, lebo predsa musíš prísť na radChichocem sato je úúplne jedno že v tejto minúte ti padá svet na hlavu, ku psychologičke si treba počkať, tak, ako na iného lekára...a to som bola veľmi prekvapená ako ich máme málo, aspoň u nás v blízkom okolí veľmi málo...mono zaplaťpánboh...Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

ĎakujemeSrdce

SrdceSrdceSrdce

Zimomriavky mám z teba, úžasnica  Bozkávam

Drž sa, objímam ťa aspoň takto, a keď bude, dobehnem aj osobne, veď mám tebe tuším najbližšie, myslím lokalizačne Mrkám 

A veľké dikes Katke, jej listy sú navskutku inšpiratívne, už aj mne sa písmenká v hlave ukladajú Slnko

Držím zlatík môj, zubami, nechtami, baileysom, všetkým Hambím sa

Mila Aramana...Sedim trosku so slzickamni v ociach...absolvovala som to teraz nedavno, ale nie s otcom...s dedkom. Bolo to narocne obdobie, ale naplnene velkou laskou a Bozou milostou. Bola som jedina z rodiny, kto nesuhlasil s nemocnicou a tak som prebalovala, masirovala, umyvala.... ved vies....a odprevadila az na vecnost... Strasne mi chyba...som stastna, ze sme to spolu dali, ze to bolo doma, tak ako si zelal. 2,5 roka je velmi dlha doba...mas narok na smutok...u nas to bolo omnoho menej a aj tak to bolo narocne. Mas moj obdiv, lebo z vlastnej skusenosti viem, ze to nedokaze hocikto.

Nenapísala som to celkom presne...my sme mali otca najprv mesiac v doliečováku a potom pol roka v ústave.Nehanbím sa za to ale nedalo sa inak.Bolo treba najprv dieťa ratovať, mamka čakala na operáciu..celé zle.Ale podarilo sa mi ho nenechať samého.Každý deň so synm doobeda strávené u doktorov, poobede sadla do auta, 50km za otcom do doliečováku, prebaliť, umyť, prezliecť, pocvičiť, 50km nazad a takto to šlo mesiac...môžem zodpovedne hoci "nezodpovedne" povedať že veľa ciest si ani nepamätám...Ústav už sme mali v našom meste tak to bolo jednoduchšie, bližšie... Nie je to sranda keď človek ostane zo dňa na deň nehybný..som si úplne istá že dokážem pochopiť každého jedného kto svojho príbuzného do ústavu dá, kým zariadi všetko potrebné ale dokážem aj pochopiť ak ho tam nechá...

 

Aramana, aj dedko bol v nemocnici, na geriatrii. Lietala som ako ty. Medzi domacnostou, robotou a nemocnicou...a prve dni dni som cez slzy ani na cestu nevidela. Velmi to bolo narocne...potom som ho zobrala domov na reverz...prenajala polohovatelnu postel, zohnala toaletnu stolicku, lebo ked som obehla s predpismi vsetko, naivne si mysliac, ze ved to hned dostanem... Vedela som, ze to dlho nepotrva...nesudim nikoho kto ma pribuznych v ustavoch, nemocniciach, domovoch...lebo tato doba nepraje...lebo z niecoho zit treba...

Dievčatá, ste úžasné Srdce ono sa všetko dobré vracia alebo vráti 

Moja zlata ObjímamObjímamObjímamSrdceSrdceSrdce Verím, s tebou, že vsýledky budú ok a ty a tvoj syn, úžasný po  tebe. to všetko dáte s prehľadom. Objímam

Dáme...dali sme všetko, dáme aj totoMrkámlen ten debilný strach ma ovládol...

žena, si neskutočnáááá Srdce aké energie? LÁSKA je to! Pravá a nefalšovaná, obetavá a namáhavá. Láska dcéry k otcovi. Buď na seba hrdá!!! Nepochybuj o sile dobra a o zmysle utrpenia. Byť človekom je najviac a to Ty si!!! Hudba je prekrásna. A prebdené noci dobre poznám. Prebúdzala som sa presne po 5 a pol hodine spánku od usnutia. Ak som zaspala pri ukladaní Evičky okolo 20tej, od pol druhej som už bdela. Boli to noci plné rozhovorov s Bohom. Noci plné jeho milosrdnej uzdravujúcej Lásky. Boli to duchovné cvičenia, nekonečná škola života. Obdobie, ktoré bolo veľmi ťažké, ale veľmi úrodné. Určite to poznáš. Smiala som sa, že bolesť formuje. Som vo forme. Naučila som sa odovzdať. Všetko. Celé bremeno. Stať sa súčasťou veľkého plánu, dobre pripraveného príbehu. Tajuplného, dobrodružného, náročného a neskutočne krásneho. Príbehu, v ktorom nikdy nie som sama a už vôbec nie opustená. Plakať je dovolené, byť slabou povinné MrkámObjímamObjímamObjímam Nepochybuj. Veľmi Ti držím palce a posielam objatie. SrdceSrdceSrdce a ďakujem za Tvoj list tu na NM. Taaaaaaaaaaaaakto sa usmievam! Je veľmi príjemné čítať tu slová "starých" naničmamiek. Ďakujem!

p.s. spím ako dudok odo dňa rozvodu. Vždy som vravela, že je to len papier, ale v ten deň sa mi vystrel chrbát, vyrástla som, bremeno spadlo z mojich pliec. A snívam celé noci ;) každé trápenie má niekde svoj koniec

...moja zlatá, veľmi ma to potešilo že si napísala a asi prišlo v pravú chvíľu...ja som už túto noc skoro celú prespala SlnkoSlnkoSlnkoSlnko

"Plakať je dovolené, byť slabou povinné" SrdceSrdceSrdce

ÁnoObjímamObjímamObjímamKvietokKvietokKvietokSlnkoSlnkoSlnko paráááádne Mrkám 

Aramanka..ver plačem.Ty ,silné úžasné žieňa,takúto ťa poznám a verím že ňou stále ostaneš.Viem čím prechádzaš,prežila som to na vlasntej koži. 8 rokov po porážke sme takto s manželom opatrovali jeho mamku.Úžasnú ženu..8 rokov plienkovala,opatrovala,kúpala a na rukách nosila ..doslova .Ja som chodievala do práce veľmi zavčasu...no 5 hod a tak manžel sa musel postarať aj o moje deti a svoju mamku,prebaliť,prezliecť a dať raňajky. Poobede prišiel podať obed,obriadiť mamku a naspäť do práce.Z práce som chodievala rovno ku mamke,posedieť porozprávať ,vypočuť 100 x povedané.Nevadilo mi to,stále som sa zasmiala aby mamka nemala ten pocit, že je už na príťaž.Tak do večera sme kecali,sedeli .Večera,okúpať do pyžama a uložila  som do postele. Nikdy som neodišla od mamky aby som jej navtlačila bozk na čelo.Tak to bolo aj posledný krát.Vedeli sme ,že dlho s nami už tu nebude ....ale jej odchod bolel. Rada si ma tú milú žienku spomínam..vychovala 4 synov a vychovala ich veľmi dobre.Stále je vďačím aj za manžela...Tak ver moja,viem čo prežívaš..Otec ťa potrebuje a si pre neho jediné čo mu ostalo. Tvoj syn..verím,že mladosť a chuť ostať tu, bude silnejšia a zotaví sa. Tebe  Marianka neostáva nič iné len nezúfať,nevzdávať a bojovať.Buď silná a statočná. Posielam jedno obrovské  ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam,kopec mojej energie a prianie, aby sa to všetko na dobre obrátilo....SrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdceSrdce 

Moja zlatá Betka, ďakujem krásneSrdceSrdceSrdce

Aramana, nepoznám Ta, ale máš môj veľký obdiv, si naozaj silná žena. Koľko krát rozmýšľam nad tým, koľko môže človek vydržať, ale podľa teba asi veľa.

Objímamsi zlatá, no nie som teraz silná...silné ženy neprebdejú noci s pohárikom a so slzami v očiach aby mohli ráno fungovať...

Vieš koľko človek vydrží?Toľko, koľko je mu naložené.Lebo inej cesty niet.SrdceSrdceSrdce

Dievca moje postavila si sa zivotu celom, mas moj obdiv. Verim, ze so synom to dobre dopadne SrdceSrdceSrdce

až mám zimomriavky keď som si to prečítala...presne čelom...o každý jeden deň musím bojovať a už som unavená... 

Och moja...slzy mi tečú.....ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam bojuj moja...raz príde deň a ty si povieš...stálo to za to.....Možno..Plačem

Betka moja, stískam ťa moc aspoň takto na diaľkuObjímamObjímamObjímamuž som sa naučila že každý deň musí stáť za to...asi som zabudla že veci horšie vyzerajú ako v skutočnosti sú...moja chyba! Kým sama vstanem z postele nemôžem si sťažovaťMrkámzase som si to len musela pripomenúť...

hm ja mám takú otázku, ktorá situáciu nezmení, ale predsa... čo by ti pomohlo, okrem toho, že ťa virtuálne priateľsky potľapkáme po pleci a postískame... je niečo také? napr. zaskočiť za teba kým si odbehneš zrelaxovať niekam na chvíľu? alebo? vypiť ten pohárik v noci spolu s tebou? NIEČO sa isto dá... Objímam

jeeeej si zlatáSlnkomne pomohlo už len to že som sa vypísalaHambím saa myslím to vážneÁno teraz už len počkať na synove výsledky...

dobre bude, neboj sa Srdce strach je nástroj zlého, aby nás gniavil, chce nás mať na dne, netreba mu dávať šancu... nech sa deje čo sa deje, nádej umiera posledná MrkámObjímam

Dakujem za pripomenutie tých krásnych MOJICH začiatkov na NANIČMAMKE. Babenky prajem vám samé krásne a šťastné chvílky v živote. Niekedy ťažkom, inokedy krásnom,....ale veď taká naničmamka všetko zdolá.

 

Aramanka moja, čítam Tvoj list Katke a po tele mi behajú zimomriavky.
Chápem Tvoj strach o syna, ale krásny mladý muž, ktorý je celý po Tebe, bravúrne zvládol
všetko, čo mu život nadelil a ja som presvedčená, že výsledky budú dobré.
Dievča moje, človek vydrží veľa, tak ako píšeš, že toľko, koľko je mu naložené. Lebo inej cesty niet. Každý máme niekde ten svoj kríž, ktorý vláčime na svojich pleciach, niekedy nás tá jeho ťarcha pritlačí viacej k zemi ale čuduj sa svete, niekde ešte pozbierame zvyšky síl
a kráčame s ním ďalej cestou, ktorú sme si vybrali. Viem o čom hovorím.

Mám 2 dcéry, mladšej 45 ročnej pred 8- mi rokmi diagnostikovali paranoidnú schizofréniu. Dlhodobo pracovala v zahraničí a ja ani neviem čo bol tejto choroby spúšťač. Nuž bolo to zo začiatku náročné, odmietala liečbu, znovu vycestovala do zahraničia ale nastalo zhoršenie stavu, prišla domov len v tom čo mala na sebe, dezorientovaná, vychudnutá s pocitom,že ju chcú otráviť nejedla a nepila zopár dní. Znovu pobyt na Psychiatrii, kde ju dávali do kopy až kde jej bolo povedané, že v prípade odmietnutia liečby bude umiestnená v Ústave pre duševne chorých, tak zmenila svoj postoj, prijala chorobu a lieči sa.
Koľko ma to stálo síl toto všetko ustáť, veľa s ňou rozprávať o tejto chorobe vie asi len Pán Boh.
Veľakrát som unavená, vyčerpaná, keďže je citovo chladná vie veľmi človeka zraniť, ponížiť, ale nejako sa pozviecham, poplačem a idem ďalej, lebo inej cesty niet!
Aj ja mám niekedy strach, že ak sa jedného dňa pominiem, čo bude s ňou???
a potom si uvedomím, tak ako píše Amálka, že strach je nástroj zlého, gniavi nás a chce nás
dostať na dno
netreba mu dávať šancu a tak idem ďalej lebo inej cesty niet.
Dcéra je na invalidnom dôchodku, občas sa jej podarí ak je na tom lepšie niečo si privyrobiť,
takže ju podporujem aj finančne.

V júli toho roku sa mi ju podarilo presvedčiť aby podala žiadosť o malometrážny byt, keďže doteraz bývala v prenajatej garzónke za 280,- € mesačne , samozrejme jej bolo vyhovené, lebo spĺňala všetky kritéria a zajtra sa sťahuje.
Nuž čo Ti poviem, pobehala som s ňou všetko čo bolo treba, vybavila maľovanie, žalúzie a dôkladne upratala celý byt, takže som unavená ako kôň, ale ja viem, že zas naberiem potrebné sily a idem ďalej, veď Vianoce sú za dverami a ja ich milujem.

Objímam Ťa moja,ObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímamObjímam ináč si ma navnadila dať si pohárik, tak som si uliala Jägermeister,........ tak na zdravie......moja a ver, bude lepšie, lebo si to želáme,
strachy pošleme do prdele, keď treba poplačeme si ale bude lepšie, lebo z celého nášho srdca to chceme
.
Máš môj obdiv moja, veľa si dokázala a zvládla ale nezabúdaj aj na seba, treba
dobiť baterky, vypadnúť medzi ľudí, medzi ktorými sa cítiš dobre.



P.S. baterky dobíjam jednoznačne na našich stretnutiach, na ktoré sa vždy veľmi teším.…..veď jedna stará vykopávka z východu tam predsa nemôže chýbať!

 

Joj moja, dakujem ze si sa podelila o nelahku cestu..., blahozelam k bytu pre dceru, tak snad si teraz trosku oddychnes. Drz sa moja. Joj si mi pripomenula, jarne stretnutie by som mala zacat vybavovat ;)

ženičky, superhrdinovia nelietajú v komixoch po nebi ani necválajú v rozprávkach na koni za princeznami... hrdinovia žijú medzi nami, nepozorovane a skryto bojujú svoje boje... ste hrdinky dievčatá!!! SrdceObjímamObjímamObjímam

Presne tak to vnimam ja, uz dlhe roky, kolko uzasnych zien, kolko nelahkych osudom som mala tu cest spoznat...

Katka moja, presne a krásne si to napísala...som šťastná, že mám za kamarátky také úžasné, silné a inšpiratívne ženy, ale z celé srdca si prajem, aby už bolo len a len lepšie Srdce

Zvládneme všetko, lebo inej cesty niet...Srdce

Pegy, len z teba mám vždy pocit že keby v ktorúkoľvek minútu buchla pri tebe bomba, ty sa s gráciou pozrieš či ti nezašpinila šaty alebo nerozcuchala účes...keby pri mne teraz buchla bomba tak sa rozsypem...

Srdce  mas moj obdiv Tlieskam   a toho MUDr. by som poslala na "preskusanie zivotom"

Nieco podobne, ale trochu "lahsie"  mame aj my , akurat bez plienok a s presunom po vlastnych ... tak aspon ciastocne viem, o com tocis. Tiez som uz vo faze, ze chodim po doktoroch nie s detmi, ale s rodicmi (na seba a doktorov uz obcas ani cas neostane).... Takze prajem vela sil  a (v ramci moznosti) pokojne Vianoce.Slnko

Ďakujeme krásneSrdce aj tebe pokojné sviatkySlnko

Dievčatá, som strašne moc šťastnáSrdceSrdceSrdceSrdceSrdcednes večer sme dostali výsledky biopsie a dopadlo to dobre! Máme ten najkrajší darček pod stromček aký sme si mohli priaťSrdceSrdceSrdce

SrdceObjímamKvietokSlnkoSrdceSrdceSrdce

Úžasné, násobená dobrá energia dostala silu. Teším sa s vami.

yes ! ÁnoÁnoÁnoObjímamObjímamObjímam

si skvelá
 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok