List pre Katku

Moja krásna. Dva a pol roka už je to? Ako ten čas letí. Neskutočne.

Ten profi radca sa mýli. Strašne moc. Keby to bolo tak ako radí, nebola by rozprávka o Troch grošoch. A to máme historicky podložené, že funguje a má to tak byť. Generačne odskúšané! Dieťaťu požičiavame a otcovi vraciame. Zobrať Dobšinského a otrieskať aspoň o stôl (ja by som aj o hlavu ), lebo ak takto niekto radí ... nuž, celé zle.

Takže dobrý postoj si k tomu vzala. Len ten sily na to, aby bolo čo najviacej.

Držím palce mladému, ale fakt to bude dobre.

Pac a pusu posielam

Zimomriavky mám z teba, úžasnica  

Drž sa, objímam ťa aspoň takto, a keď bude, dobehnem aj osobne, veď mám tebe tuším najbližšie, myslím lokalizačne  

A veľké dikes Katke, jej listy sú navskutku inšpiratívne, už aj mne sa písmenká v hlave ukladajú 

Moja zlata  Verím, s tebou, že vsýledky budú ok a ty a tvoj syn, úžasný po  tebe. to všetko dáte s prehľadom. 

žena, si neskutočnáááá  aké energie? LÁSKA je to! Pravá a nefalšovaná, obetavá a namáhavá. Láska dcéry k otcovi. Buď na seba hrdá!!! Nepochybuj o sile dobra a o zmysle utrpenia. Byť človekom je najviac a to Ty si!!! Hudba je prekrásna. A prebdené noci dobre poznám. Prebúdzala som sa presne po 5 a pol hodine spánku od usnutia. Ak som zaspala pri ukladaní Evičky okolo 20tej, od pol druhej som už bdela. Boli to noci plné rozhovorov s Bohom. Noci plné jeho milosrdnej uzdravujúcej Lásky. Boli to duchovné cvičenia, nekonečná škola života. Obdobie, ktoré bolo veľmi ťažké, ale veľmi úrodné. Určite to poznáš. Smiala som sa, že bolesť formuje. Som vo forme. Naučila som sa odovzdať. Všetko. Celé bremeno. Stať sa súčasťou veľkého plánu, dobre pripraveného príbehu. Tajuplného, dobrodružného, náročného a neskutočne krásneho. Príbehu, v ktorom nikdy nie som sama a už vôbec nie opustená. Plakať je dovolené, byť slabou povinné .  Nepochybuj. Veľmi Ti držím palce a posielam objatie.  a ďakujem za Tvoj list tu na NM. Taaaaaaaaaaaaakto sa usmievam! Je veľmi príjemné čítať tu slová "starých" naničmamiek. Ďakujem!

p.s. spím ako dudok odo dňa rozvodu. Vždy som vravela, že je to len papier, ale v ten deň sa mi vystrel chrbát, vyrástla som, bremeno spadlo z mojich pliec. A snívam celé noci ;) každé trápenie má niekde svoj koniec

Aramanka..ver plačem.Ty ,silné úžasné žieňa,takúto ťa poznám a verím že ňou stále ostaneš.Viem čím prechádzaš,prežila som to na vlasntej koži. 8 rokov po porážke sme takto s manželom opatrovali jeho mamku.Úžasnú ženu..8 rokov plienkovala,opatrovala,kúpala a na rukách nosila ..doslova .Ja som chodievala do práce veľmi zavčasu...no 5 hod a tak manžel sa musel postarať aj o moje deti a svoju mamku,prebaliť,prezliecť a dať raňajky. Poobede prišiel podať obed,obriadiť mamku a naspäť do práce.Z práce som chodievala rovno ku mamke,posedieť porozprávať ,vypočuť 100 x povedané.Nevadilo mi to,stále som sa zasmiala aby mamka nemala ten pocit, že je už na príťaž.Tak do večera sme kecali,sedeli .Večera,okúpať do pyžama a uložila  som do postele. Nikdy som neodišla od mamky aby som jej navtlačila bozk na čelo.Tak to bolo aj posledný krát.Vedeli sme ,že dlho s nami už tu nebude ....ale jej odchod bolel. Rada si ma tú milú žienku spomínam..vychovala 4 synov a vychovala ich veľmi dobre.Stále je vďačím aj za manžela...Tak ver moja,viem čo prežívaš..Otec ťa potrebuje a si pre neho jediné čo mu ostalo. Tvoj syn..verím,že mladosť a chuť ostať tu, bude silnejšia a zotaví sa. Tebe  Marianka neostáva nič iné len nezúfať,nevzdávať a bojovať.Buď silná a statočná. Posielam jedno obrovské  ,kopec mojej energie a prianie, aby sa to všetko na dobre obrátilo.... 

Dievca moje postavila si sa zivotu celom, mas moj obdiv. Verim, ze so synom to dobre dopadne 

Dakujem za pripomenutie tých krásnych MOJICH začiatkov na NANIČMAMKE. Babenky prajem vám samé krásne a šťastné chvílky v živote. Niekedy ťažkom, inokedy krásnom,....ale veď taká naničmamka všetko zdolá.

Aramanka moja, čítam Tvoj list Katke a po tele mi behajú zimomriavky.
Chápem Tvoj strach o syna, ale krásny mladý muž, ktorý je celý po Tebe, bravúrne zvládol
všetko, čo mu život nadelil a ja som presvedčená, že výsledky budú dobré.
Dievča moje, človek vydrží veľa, tak ako píšeš, že toľko, koľko je mu naložené. Lebo inej cesty niet. Každý máme niekde ten svoj kríž, ktorý vláčime na svojich pleciach, niekedy nás tá jeho ťarcha pritlačí viacej k zemi ale čuduj sa svete, niekde ešte pozbierame zvyšky síl
a kráčame s ním ďalej cestou, ktorú sme si vybrali. Viem o čom hovorím.

Mám 2 dcéry, mladšej 45 ročnej pred 8- mi rokmi diagnostikovali paranoidnú schizofréniu. Dlhodobo pracovala v zahraničí a ja ani neviem čo bol tejto choroby spúšťač. Nuž bolo to zo začiatku náročné, odmietala liečbu, znovu vycestovala do zahraničia ale nastalo zhoršenie stavu, prišla domov len v tom čo mala na sebe, dezorientovaná, vychudnutá s pocitom,že ju chcú otráviť nejedla a nepila zopár dní. Znovu pobyt na Psychiatrii, kde ju dávali do kopy až kde jej bolo povedané, že v prípade odmietnutia liečby bude umiestnená v Ústave pre duševne chorých, tak zmenila svoj postoj, prijala chorobu a lieči sa.
Koľko ma to stálo síl toto všetko ustáť, veľa s ňou rozprávať o tejto chorobe vie asi len Pán Boh. Veľakrát som unavená, vyčerpaná, keďže je citovo chladná vie veľmi človeka zraniť, ponížiť, ale nejako sa pozviecham, poplačem a idem ďalej, lebo inej cesty niet!
Aj ja mám niekedy strach, že ak sa jedného dňa pominiem, čo bude s ňou???
a potom si uvedomím, tak ako píše Amálka, že strach je nástroj zlého, gniavi nás a chce nás
dostať na dno netreba mu dávať šancu a tak idem ďalej lebo inej cesty niet.
Dcéra je na invalidnom dôchodku, občas sa jej podarí ak je na tom lepšie niečo si privyrobiť,
takže ju podporujem aj finančne.

V júli toho roku sa mi ju podarilo presvedčiť aby podala žiadosť o malometrážny byt, keďže doteraz bývala v prenajatej garzónke za 280,- € mesačne , samozrejme jej bolo vyhovené, lebo spĺňala všetky kritéria a zajtra sa sťahuje.
Nuž čo Ti poviem, pobehala som s ňou všetko čo bolo treba, vybavila maľovanie, žalúzie a dôkladne upratala celý byt, takže som unavená ako kôň, ale ja viem, že zas naberiem potrebné sily a idem ďalej, veď Vianoce sú za dverami a ja ich milujem.

Objímam Ťa moja, ináč si ma navnadila dať si pohárik, tak som si uliala Jägermeister,........ tak na zdravie......moja a ver, bude lepšie, lebo si to želáme,
strachy pošleme do prdele, keď treba poplačeme si ale bude lepšie, lebo z celého nášho srdca to chceme.
Máš môj obdiv moja, veľa si dokázala a zvládla ale nezabúdaj aj na seba, treba
dobiť baterky, vypadnúť medzi ľudí, medzi ktorými sa cítiš dobre.



P.S. baterky dobíjam jednoznačne na našich stretnutiach, na ktoré sa vždy veľmi teším.…..veď jedna stará vykopávka z východu tam predsa nemôže chýbať!

 

  mas moj obdiv    a toho MUDr. by som poslala na "preskusanie zivotom"

Nieco podobne, ale trochu "lahsie"  mame aj my , akurat bez plienok a s presunom po vlastnych ... tak aspon ciastocne viem, o com tocis. Tiez som uz vo faze, ze chodim po doktoroch nie s detmi, ale s rodicmi (na seba a doktorov uz obcas ani cas neostane).... Takze prajem vela sil  a (v ramci moznosti) pokojne Vianoce.

Úžasné, násobená dobrá energia dostala silu. Teším sa s vami.

yes !