Jsem už psychicky na dně,hádky,krik,pláč

Pokiaľ nie si alkoholička, drogovo závislá, netrpíš duševnou poruchou a pod, nevezmú ti deti. Takto muži radi citovo vydierajú svoje ženy, ale nie je to také jednoduché. Ak sa o ne staráš, nie je dôvod odobrať ti ich. A už vôbec nie, keď s otcom majú taký vlažný vzťah ako popisuješ.

To, čo si o sebe prezradila, sa dá vyhodnotiť ako psychické i fyzické násilie, takéto prostredie je veľmi nezdravé i pre tvoje dcérky. Riešením je odísť. Pokiaľ máte záujem na vzťahu pracovať, existuje napríklad manželská poradňa, ktorú môžete navštevovať, aj keď budete bývať oddelene. Pokiaľ si už rozhodnutá pre rozvod, odchod od manžela veľa vecí urýchli.

Máš kam s deťmi ísť? K mame, k tete, doopatrovať babičku, ku kamarátke...

Ja neviem, ale prečo si ešte nevolala políciu, keď Ťa bije a znásilňuje? Mávaš modriny, škrtí Ťa, skolabovala si... to nestačí?

Alexik,neviem, či si dobre pamätám, ale Ty si raz už od neho odišla, či nie? Nikto ťa nemá právo udrieť a tobôž nie partner. Odíď, kým je čas. Deti si nezaslúžia takéto detstvo. Ak budeš potrebovať pomôcť, ozvi sa kľudne aj tu, existujú rôzne krízové centrá, aj tam by si mohla byť dočasne, všetko sa dá poriešiť, len Ty musíš chcieť.

Písala si tu pred rokom a už pred rokom si bola unavená, zničená, to stále takto dlho trpíš? Pozbieraj posledné sily, kým je ON v práci, ty zbaľ to najpotrebnejšie pre seba a pre tvoje dcérky a bež, uteč, kým vládzeš! Kým nie je neskoro. Tvoje detičky si nezaslúžia takéto detstvo, ubližuje im to...a ani ty si nezaslúžiš takýto život. úplne ťa zničí. Nie ste manželia, ak máš sestru, tak choď ku nej, aspon dočasne, myslím,ž e nedávno tu bola otázka, či potrebuje rodič súhlas od druhého rodiča, ak chce ísť do zahraničia. Nepotrebuje, ked to nie je nastálo. Za ten čas si podáš na súd žiadosť o zverenie detí do tvojej starostlivosti, o výživné... stačí urobiť hrubú čiaru a jeden velký krok - odísť od neho, a potom už bude len lepšie a lepšie. Posielam ti veľa energie a želám veľa šťastia.
OZVI SA ako si dopadla a ako si sa rozhodla

Cítam a znova mi je smutno- pripomína mi to moju minulosť, ktorá je našťastie už len minulosťou. Okrem faciek všetko sedí tak ako píšeš ty. Teraz žijem spokojný život, ale trvalo to roky kým sa to dalo ako tak do poriadku.
No nebudem písať o sebe, ale skúsim Ti povedať svoj názor z vlastných skúseností.. Je na Tebe či ho prijmeš.
V prvom rade robíš chybu ty sama. On vie, že si môže dovoliť, preto si dovoľuje, zastrašuje a udržiava ťa tam kde si. Je to z jeho strany svinstvo, neváži si ťa.
Keď dáš najavo, že sa ho nebojíš napriek tomu všetkému, budeš možno veľmi prekvapená aký smer to celé naberie. Potrebuje ťa ponižovať, dobíja si tým svoje sebavedomie, je to obyčajný vyplašený človek, ktorý nemá na viac. Je to jeho taktika.
V prvom rade zmeň svoje reakcie na jeho správanie. Drž si svoju hrdosť, daj najavo,. že sa ho nebojíš. Povedz mu, že ak ešte raz na teba siahne, zavoláš naňho políciu. Nech si rozmyslí, či chce policajný zápis. Samozrejme, že to znova skúsi. To isté platí aj o ponižovaní.... . Keď na to príde, skutočne zavolaj políciu. Vezmú vás na vypočúvanie, povedz, že ťa fyzicky napáda a ohrozuje aj Tvoje zdravie. Pre Teba to bude nepríjemné, ale preňho šok.Dáš najavo, že si vieš dostáť svojho slova. Ono už x ráz si mu vysvetľovala, nepočúva, lebo ťa neberie vážne. Odíď od neho. Ak Ti nadáva, že ič nerobíš, tak nič nerob!!, len nevyhnutné pre seba a deti. Ak Ti nadáva- ignoruj ho, ak chce sex proti Tvojej vôli, povedz mu, že ak sa ťa dotkne udáš ho na polícii za znásilnenie. Proste musíš mu dať jasne na javo, že i ty máš svoje práva a vážiš si sama seba i svoje deti. Ak budeš chcieť odísť, stoj si za tým a urob to!! Ak Ti začne vyhrážať deťmi, vysmej ho. Proste nedovoľ mu ťa ponižovať. Ak začína naberať obrátky odíď od neho ak sa dá aj s deťmi hoc len na návštevu, ale nepovedz kam ideš.
U mňa napokon zabralo, keď som povedala, že od neho odchádzam, lebo ho neľúbim, že mi ubližuje a nechcem s ním viac žiť. Pomohlo i to, že bol presvedčený, že má skutočne konkurenta. A vtedy ho to zlomilo. Nechala som ho riadne vytrápiť (asi 2-3mesiace). Tiež ma prosil o odpustenie, že sa zmení ... dala som mu ultimátum buď sa zmení, alebo odchádzam, že mu dávam poslednú šancu. Zabralo to. Zmenil sa ale rovnako som sa musela zmeniť i ja. Teraz máme skvelé manželstvo, mám milujúceho a starostlivého manžela... teraz by som ho veru nevymenila za nič na svete. No prvých 10 rokov nášho manželstva bolo pre mňa peklom.