Nejako nám to neklape, Ona a on, Diskusie

libka ja Ti neporadim ,mala som takeho podobneho mangela ale nemala som svokru co by ho sem tam uzemnila,Riesila som to rozvodom ,lebo som sa nedokazala divat aky bol syn nestastny ale aj ja.
Mozno sa tak sprava ,lebo sa trapi pre buducnost.Mozno je to len prechodne kym si nenajde novu pracu.viem ,ze ti je tazko tak Ti posielam aspon

Nemyslím si že je to prácou, bol taký aj predtým. A začalo to narodením malého. Odvtedy začal byť agresívny. Ja som sa snažila od začiatku robiť všetko sama, bola som hrdinka. On nič nepomáhal. Najhoršie je že ho to naučila jeho mama. Lebo kým on niečo doma povysvetľoval, tak tú robotu zanho mamička spravila. A keď bol problém v škole tak mamička prišla a vyriešila . Ona je tiež taký podobný typ človeka, ale zase dá aj za pravdu, ale manžel nie. On všade bol,všeto vie. Všetko čo dokázal, dokázal sám a nedá si to vyhovoriť a pritom najdlhšie vydržal v robote 4 roky. To je dosť málo si myslím na pevný pracovný vzťah. Keby mal aspoň snahu nájsť si nejakú podradnú robotu, aby aspoň čiastočne zabespečil rodinu. Ja by som brala hocijakú a neskôr by sa pritrafila lepšia, ale on nie už úplne stagnuje a nehľadá, vyspává do 11.00 a potom ešte buzeruje keď nieje obed na čas 12.00. Aj dnes to isté. A potom že nemá človeka poraziť.

Libka,prosím ťa,ked vaše problémy začali narodením synčeka,prečo si si nechala urobiť aj druhé dieťa ked si vedela aký je? ...

libka prosím prepáč, že som sa ti sem nabúrala, ja zas neviem pridať novú tému do diskusie. Prosím, poraďte!

katarínak..., poradím ti. Ak si prihlásená = tvoj nick ti svieti načerveno, potom už len myškou choď do tmavozeleného pásu do "Pridaj obsah", tam klikni do"Príspevok blogu", zadaj, čo sa požaduje a napíš svoj problém, otázku -radi si ťa prečítame, a ktoré vedia -aj poradia...

čítala som tvoj príspevok. Máš to naozaj veľmi ťažké. A manžel bol takýto nervák aj pred tým, keď chodil do práce? Máš to veľmi náročné, o to horšie je rozhodnúť sa, keď čakáš ďalšie bábo.Asi by si mala uvážiť, aký dopad má takéto správanie na synčeka, môže mať z toho veľké problémy, určite to veľmi citlivo vníma, trojročné dieťa je taká špongia, nasáva všetko okolo, aj keď to nedá najavo hneď, ale raz to z neho vypadne, mám rovnako starú dcéru, prekvapuje ma, o čom všetkom vie, čo som si myslela, že tomu nerozumie. Môže byť potom agresívny a mať probémy vo vzťahoch.Ťažko radiť, ja z môjho pohľadu by som sa snažila odísť, ak máš kam.Ak niekto vie,že chlapčeka manžel mláti a môže ti to dosvedčiť pred súdom, myslím, že sa nemusíš báť, že ti ho zoberú. Ale nenechaj sa týrať,nezaslúžiš si to ty, ani detičky. Prajem ti strašne veľa síl,aby si zmenila to, čo môžeš.

Nemám nikoho kto by to videl, to je najhoršie. Ale fakt niečo urobiť treba. Najhoršie je že malý začína mať tiež fanty a podobné správanie, a to potom zase vedie k bitke a kriku a hádkam. Mám rodičov dosť blízko , ale to by nebolo riešenie, pre mňa. Ja byt mám a to najviac manžela štve. Prakticky všetko som kúpila ja aj auto. On nepriniesol do spoločnej domácnosti prakticky nič a hlavne som mu to nikdy nevičítala. Ale v poslednom čase sa ma snaží prehovoriť ,aby sme predali byt a presťahovali sa do iného bytu. To však nikdy nepripustím, lebo možno o to mu ide by ma vyštval. Ale nieso si istá.Ďakujem za podporu všetkým, ktorý mi písali.

Neviem ako vychádzaš zo svokrou, ale ak dobre, skús sa s ňou porozprávať o vašom probléme - zdá sa že ju rešpektuje a ona si syna tiež určite dobre pozná. Nesťažuj sa jej, len jej oznám fakty ako to u vás je , určite ti poradí, alebo aspoň povie svoj názor. Ako to bolo s tvojím manželom predtým, pomáhal svojej mame v domácnosti, alebo bol už vtedy typ, ktorý sa nechá obskakovať? Lebo ak ho to nenaučila jeho mama a ani ty hned na začiatku manželstva, tak to vidím ako dosť veľký problém.
To, že sa staráš o malé dieťa, si mesiac pred pôrodom a manžel ti nepomáha, tak to je fakt sila

So svokrou nic moc, prakticky sa bavíme len o nákupoch a aj to hovorí vedšinou ona. Fakty čiastočne pozná a nič nerobí, len sa prizerá. Neporadí mi ona má často problém zastaviť ho. Je to choré on sa neháda len so mnou ale z každým, lebo potrebuje stále zvýťaziť a mať pravdu. Jeho mama ho naučila hlavne dobre odpapuľovať a vyskakovať a vyvyšovať sa nad ostatnými.
Mapríklad moju mamu manžel neznáša a nikdy o nej ani pekne nehovorí,len v nadávkach a prito naši sú tý čo mi najviac pomáhajú. Keby nebolo ich už pár mesiacov by som nemala čo dať jesť môjmu oddanému a milujúcemu zarábajúcemu, vrúcnemu manželovi . Ani na meniny mi nezagratuloval, ani mame. Je to fakt kus vola. Neviem kde som nechala oči alebo iný orgán na to zameraný.

Libka,čím viac čítam o tom ako spolu žijete,nadobúdam dojem,že to je o ničom.Teda nič pre mňa,aby som to upresnila.Ja by som mu dávno strčila do rúk ten milovaný televízor a poslala ho kade ľahšie.Zavrela za ním dvere a ešte pred tým vymenila zámok.Nech si ide s tou svojou dokonalou povahou buzerovať niekoho iného.
Poviem ti to ale po lopate,možno budem za zlú...ale neváľaj vinu iba na svokru,ako ho vychovala.Ako spolu žijete ste zodpovední LEN vy dvaja.TY si mu dovolila,aby ťa takto ponižoval,Ty si mu ustupovala,TY si sa snažila so všetkých síl,aby si bola pre neho dobrá a vidíš teraz,že to nikam nevedie a keď tak len do zničujúceho konca.To nejde stále len dávať a nič nedostávať.A keď to nevie sám od seba ako ten SAMO,tak mu to pekne krásne oznám,že je na čase.Otec dvoch detí a partner do života - takýto?To teda nie!
Naber odvahu a rýchlo s tým niečo rob.

Ahoj Libka1, myslim, z vlastnej skusenosti, ze Tvoj manzel ma hlavne pocit zlyhania ako zivitela rodiny - zazila som to, ocinko odrazu prestal byt tym, kto nosi domov korunky. Nervozita a hadky. Dolezite je, aby ste prave teraz drzali spolu. Dobre Ti radi aj "Len ja" - su svokry na nezaplatenie - ja nevolam svokru inak ako mamka, beriem ju ako najblizsieho cloveka mojho manzela a funguje to uz 27 rokov. Nie je to pretvarka, je to vzajomny respekt a tolerancia. Drzim Ti palceky, dotiahnite to do stastneho konca - t.j. vytvorte doma rodinne zazemie pre seba a svoje deticky.

Pohovor si so svokrou. Jednoznačne. Popros ju, aby ti pomohla. Toto je hrozné prežívať v období tesne pred pôrodom. Vlastne - ono je to strašné prežívať kedykoľvek.

Ja nedokážem pochopiť len to, že ak má strach z budúcnosti kvôli robote, prečo sa preboha vŕši na tehotnej žene? Veď nosí pod srdcom JEHO dieťa! Dohroma s poniektorými ľuďmi!

Len ja, Kika, Vierik - keď má Libka problém s manželom, má ho vyriešiť jej svokra?

Nikto nehovorí že jej problém má vyriešiť svokra ,ale snád môže požiadať o radu a pomoc...

Nie, nemá to vyriešiť svokra. Možno jej dá tip, ako na vlastného syna. A možno by pomohol jej dohovor. Boženku, nevidíš, že ona si nevie sama rady?

Ježiiiiiiš, Georgina...
Nikde som nepísala, že jej problém ma vyriešiť jej svokra . Ale ak ho ona nevie vyriešiť sama s manželom, lebo ako píše, nedá sa s ním normálne porozprávať, psychicky ich týra a jediný človek, ktorého rešpektuje, je jej svokra, tak kto iný jej má PORADIŤ? Nikde som nepísala, že má poslať svokru za manželom, nech to rieši, ale má vypočuť jej názor, jej radu, samozrejme, že ju NEMUSÍ POSLÚCHNUŤ, stačí, že nad tým porozmýšľa.Toľko za seba.
Inak si myslím, že tu meditujeme nad tým zbytočne, lebo nevieme, aký má Libka vzťah so svokrou, možno je to ten posledný človek, za ktorým by išla

ahoj georgina,už ťa troša poznám,rada rýpkaš. Už sme mali prestrelku,hm?

...tak to mi je ľúto, že si mala už "prestrelku "s georgínou...a už vôbec nie je pravda , že Anka rada rýpka... rada pomôže, poradí, otvorí oči, aj nám -starým pákam , ...skús sa na to pozrieť s iného uhla pohľadu, čo ak má pravdu ona a nie ty?

Libka si nevie rady so svojim problémom. To sa stáva...
Za predpokladu, že so svokrou dobre vychádza a pôjde za ňou po radu - svokra jej môže poradiť svoje "finty", ktoré zaberajú na jej syna. Má to však háčik - tie "finty" zaberajú z pozície matka-syn. A Libka je partnerka svojho manžela - takže svokrine "finty" takmer stopercentne Libke nepomôžu. Prípadné dohovory svokry svojmu 32-ročnému synovi mi pripadajú už úplne scestné.

Libka si prišla o radu sem - zrejme vie, prečo volila túto cestu (a nešla za svokrou).

Moja rada pre Libku znie - obráť sa na psychologičku. Po niekoľkých sedeniach ti dobrá psychologička pomôže ujasniť si životné priority, popracuješ na svojom sebavedomí a podučíš sa asertivite. Myslím, že presne v týchto oblastiach máš "medzery" - a preto to u vás doma vyzerá tak, ako to vyzerá.

Psychologička? Tiež jedno z možných riešení, ale ...konkrétne v Libkinom prípade by jej pomoc potreboval skôr jej manžel ako ona. Okrem toho v 8.mesiaci + ešte malé dieťa a celá domácnosť na jej pleciach - neviem či by som teraz do toho šla.

Len ja: mozno by si si mala uvedomit, ze Libka svojho manzela nemoze nutit aby psychologa navstivil. Problem chce riesit ona a nie on. Takze je navrh moze pokojne zamietnut. Ak chcem nieco riesit, musim to riesit ja a zacat u seba....aspon ja to tak vidim.A okrem ineho teraz je tehotna a ma male dieta a celu domacnost na krku. O mesiac bude mat deti dve a celu domacnost na krku, preco teda nie teraz kym mam len jedno dieta? Libka drzim palce

Ved práve, že už o mesiac bude mať dve deti. Neviem, u psychologičky som ešte nebola, takže si možno naivne namýšľam, že to bude trvať trošku dlhšie ako mesiac ?
A ešte : kde píšem, že ho má posielať k psychológovi, nie to ešte nútiť ?

A kde pisem ze si vravela .....(prepac neodolala som) Nevravela si ze ho tam ma posielat alebo ho nutit. Vravela si ze ho potrebuje skor on ako ona. Lenze keby bol chcel bol by psychologa uz vyhladal.

Okrem toho nepoznáš jej svokru a nevieš aké "finty " má na syna. Niektoré totiž zaberajú z každej pozície. Volajú sa napr. asertivita, empatia... A dohováranie svokry synovi - budeš sa možno čudovať, ale množstvo ľudí potrebuje rovnaký názor počuť z viacerých strán, aby ho začali brať vážne. Neviem či som to napísala zrozumiteľne, takže napr. ak Lidka opakuje manželovi, že je unavená, prepracovaná, všeko je na nej atď, tak to jej manžel možno berie tak, že sa vkuse sťažuje, že nemá pravdu, ak to počúva stále dookola, ide to jedným uchom dnu, druhým von - ale ked to isté povie aj jeho mama (alebo možno aj niekto iný), tak sa už nad tým zamyslí, že asi na tom niečo bude.

Ja by som ďakovala Bohu za takú svokru,čo by mi vedela poradiť a pomôcť,ale s takýmto problémom by som za ňou určite nechodila.Toto je len medzi nimi dvomi,ona s tým nič nemá!A keby jej rady aj zabrali,určite len na veľmi krátky čas a potom čo?Zase pôjdem za svokrou?Svokra zase synáčika "prefacká" a on zase bude chvíľu normálny a tak stále dokola...Libka a jej manžel sú obaja dospelý ľudia,je to ich spoločný život a manželstvo,rodina.
ja som tiež za pomoc od psychológa,je najvyšší čas,po pôrode budú zase iné starosti,potom to bude aj časovo náročnejšie.

suhlas Fidorka

Ja neviem, stále sa mi zdá, že Libka robí pre ich vzťah už naozaj dosť, takže by sa mal posnažiť jej manžel. JA NEVIEM AKO!!!To píšem na rovinu, aby náhodou niekto neprečítal, niečo čo tu nie je...Myslím si, že pri problémoch takéhoto rozsahu naozaj nestačí, ak sa snaží len jeden

A ešte - ak sa do ich vzťahu môže "miešať " psychologička, prečo nie svokra? Zase opakujem, nemá riešiť ich problémy, ale povedať svoj názor. Libke.
A ďalej - ak by som sa ja bála o syna, že mu manžel ublíži, tak by som ho teda minimálne k tej psychologičke posielala (nehovorím, že musí ísť), a riešila by som to rozhodne radikálnejšie ako zvyšovaním si sebavedomia, ujasňovaním si životných priorít a učením sa asertivite na sedeniach s psychologičkou .

bez urážky...ale človek,ktorý si neujasní svoje životné priority a má nízke sebavedomie,ťažko bude zase v budúcnosti sám riešiť aj iné problémy,ver mi,viem čo hovorím,máme to v rodine,veľmi dobre to poznám.

Ja som písala konkrétne o jej synovi - myslím si, že bezpečnosť jej syna je akútnejši problém, ako jej sebavedomie - minimálne ho treba riešiť IHNEĎ! Potom nech sedí u psychologičky koľko chce - to by potrebovala tak či tak, lebo žiť v takejto atmosfére, ako má doma, to by na mne teda zanechalo následky určite.

Vieš,jeden maďarský politik by povedal:O tom potom,ktorý problém je aktuálnejší.
Začať treba od seba,ako vo všetkom,keď nie som spokojná.Ja sa viem veľmi dobre vžiť do jej situácie,mala som rizikové tehotenstvá,veľké bolesti,ale aj tak by som zobrala chlapca za ruku,zašla za psychologičkou,povedala,čo mám za problém a ona už poradí a povie či bude dvíhať sebavedomie mne (možno to Libka ani nepotrebuje,možno ho má na rozdávanie),alebo bude dvíhať žalúdok manželovi...

Ako si má asi nájsť peniaze a čas na psychológa, tehotná, s malým dieťaťom, o ktoré sa vyslovene stará ona? Podľa mňa je dobre skúsiť niečo jednoduchšie. Prečo by mala ich problémy riešiť svokra? AKože ak si od niekho pýtaš radu, tak berieš hneď že rieši tvoje problémy? Ja by som sa tiež poradila so svokrou. Pretože ona vie, ako na môjho manžela. Mali aj majú spolu dobrý vzťah, dá na ňu, určite by som sa jej spýtala na názor.A Libka sa naozaj dosť snaží.Skús si spomenúť, aká si bola ty v ôsmom mesiaci tehotenstva, a aké náročné je mať k tomu trojročné dieťa.Ja by som určite nemala silu behať po psychológoch, hlavne keď viem, aké je strašne náročné sa k nejakému dopracovať. Tiež som hľadala, nenašla a skončila som tu, kde do mňa rýpala georgina a rybiška. Ale to tu nie je podstatné.

katarínak,tak ty berieš rybišškine a georgine rady ako rýpanie?Ešte ťa nenapadlo,že to isté by ti mohla povedať aj tá psychologička,ktorú si hľadala?S tým rozdielom,že tu si to mala zadarmo...

Presne, myslím si, že my Libkin problém nevyriešime za ňu, môžme jej poskytnúť podporu a napísať čo najviac názorov, možností, ako by sme to riešili my. Ona si už musí vybrať sama, čo je pre ňu najlepšie, či psychológ, svokra, rozvod alebo ja neviem čo. Môžme sa tu dohadovať donekonečna, čo áno, čo nie, ale len ona pozná svoju situáciu, svojho manžela a vie čo "zaberie" u nich.
LIBKA : ešte ma napadlo . skús sa o všetkom porozprávať s manželom, ale nie také, že nedá sa s ním normálne rozprávať. MUSÍ SA DAŤ!!! Ja neviem, urobte si čas len pre seba - bez dieťaťa, povedz mu, čo ťa trápi, nenechaj sa odbyť!!! Ja viem, že je to strašne ťažke, ja by som asi pohrozila rozvodom, ak by ma nechcel počúvať, ale nedala by som sa. Držím pršteky a prajem veľa síl, zvládni to pre vašu rodinu a pre obe Vaše deti

LIBKA nám, vôbec nepísala, či o tom komunikovala so svojim manželom, že majú problém. Povedz mu, že ty už ďalej takto nevládzeš a nechceš žiť. Kľudne mu ponúkni rozchod, alebo rozvod. Uvidíš ako zareaguje. Tipujem, že povie, že rozvod nechce. Veď by prišiel o full servis. Prečo by ti mal, zobrať dieťa pri rozvode? To je osvedčené bu-bu-bu, ako vydierať a terorizovať manželku a prinútiť ju počúvať. Ver mi poznám to. Na cholerikov treba tvrdo, žiaden plač, ale asertiva, ako dievčatá radia. Zatni zuby. To druhé dieťa ste chceli? Čo tvoji rodičia? Véééééééľmi ti držím palčeky .

Na psychologa potrebujes cas, nie peniaze. ked som bola v osmom mesiaci, mala som ani nie 1.5 rocne dieta, viem ake je to narocne, a tiez som bola na vsetko sama. Ale ja som sa nestazovala. Brala so to ako fakt. Ja som si takeho muza vybrala-nemam sa teda co stazovat. Ja som sa s nim rozhodla mat druhe dieta a to nebolo podmienene tym ze mi bude pomahat so vsetkym alebo aspon s niecim- teda som sa nestazovala. Naozaj jedina zmena ktora sa da dosiahnut je zmena v tom ako sa na veci divam a ako ich vnimam. A v tom psycholog moze pomoct.
Libka- nevravim ze sa len stazujes a nic nerobis, urcite vyvijas snahu ako zlepsit svoj vztah s manzelom. Ale ak ti mozem poradit zacni u seba. Viem ze tehotna zena je viac citliva a preto sa ti niektore komentare zdaju tvrde no skus ich precitat tak ako by si necitala o sebe ale o kamoske ktorej by si rada pomohla a citala rady pre nu. pomoze ti to odosobnit sa a pozriet sa na komentare sodstupom. Naozaj ti drzim palceky Libka.

A svokrine "finty" môžu pomôcť. Prečo by 100= nemali? AKo to môžeš vedieť? Treba skúsiť, čo sa dá.

Libka si sama vyberie,čo jej bude vyhovovať,my si tu píšeme každá svoje názory.Ja ťa nebudem a ani nechcem presviedčať,že ten môj je správny,to sú moje skúsenosti a moje rady,nemusíš mať ten istý názor.Ja by som to riešila tak,ako som už napísala hore...

Len ja- veľký súhlas vo všetkom. Prvoradý by u mňa bol asi chlapček ( a potom samozrjeme druhé dieťatko).Asi by som uvažovala, čo je najlepšie preňho.Aspoň ja.

Ahoj libka. Nemam pre teba radu,lebo sama som nevedela ako dalej,ale aspon moj problem a to ako som ho riesila ja...Ked som citala tvoj pribeh...aj ked sa to tazko priznava...akoby bol moj, len s tym rodielom ze moja a manzelova rodina nic ani len netusila.Snazila som si to vzdy vyriesit sama...najprv to bolo len dohovaranie,prosby,snazila som sa robit vsetko aby manzel nenasiel zadnu chybu,ziadny nedostatok,aby nebol dovod na hadky,ale zila som v klamstve a v strachu. Len nedavno som povedala dost,lebo deti su uz velke-viac chapu a sami ma prosili aby to uz prestalo...Povedala som koniec... uz som nemala co stratit.To najvacsie bohatstvo si vezmem-moje deti a a to druhe bohactvo -pokoj ziskam...uz som bola zo silami na pokraji a do toho este zdravotny problem.Zbalili sme sa,napisali manzelovi list-pretoze rozpravat sa somnou odmietol a chystali sme sa odist.Preco chystali?Manzel sa zlakol,nikdy som nebola taka ista a rozhodnuta a nikdy ma taku nepoznal a nevidel... prisla krasna kytica,odprosenie a slovko rozvod ostalo zatial bokom.Preco zatial?Ak by sa nezmenil,co viem ze nebude len tak zo dna na den a ak by sa este raz "posmykol"vo svojom spravani voci mne a detom-nevaham a odchadzam.Necakala by som ze odide on,pretoze toho by som sa nedockala a urcite by som pocas rozvodoveho konania nebyvala s nim....Ja mam kam a ostatne by som riesila postupne....A preco som zas ustupila?Moj manzel sa mi este za 16rokov ani raz tak neospravedlnil ako to bolo teraz...a tak som mu dala poslednu sancu.Ved som nechcela nic viac ako pokoj,lasku,porozumenie a deti dobreho ocka.Pre zachranu manzelstva som bola ochotna urobit cokolvek,ale tiez do urcitej hranice...Drzim ti palce nech ti to dopadne dobre,co najlepsie.... U nas to zatial celkom dobrefunguje,niekedy mam az strach ci nie az moc...je to velka zmena zo strany manzela.. paaa

díky za príbeh, potvrdzuje, čo som libke napísala. Asi to fakt funguje, nie su oni až takí geroji, ako sa robia.

Dobrí psychológovia sú aj zadarmo - v každom okresnom meste v Centrách poradensko-psychologických služieb. Stačí zavolať, objednať sa a ísť na sedenie...
http://www.i-psychologia.sk/view-412.php

Mila Libka,
vitaj do reality manzelstiev s malymi detmi a pracovnymi problemami..a takto to moze ist az dokial deti neodrastu a potom nastanu ine problemy...
Stereotyp v manzelstve a naval povinnosti maju tendenciu pravalcovat aj inak vyborne fungujuce vztahy. Vsetky manzelstva, ktore poznam prezivaju obcasne krizy a kazdodenne problemy su sucastou zivota. Teraz sa na to, pozriem z ineho uhla.
Ako hodnotis sama pre seba vasu komunikaciu ?
Ako hodnotis svoju komunikaciu?
A preco sa vidis ako kucharka a sluzka?

dobre otazky, zuzana

Tak si to skuste damy otocit, Vas manzel ma s Vami problem a namiesto toho, aby ho riesil s Vami sa uteka zalovat Vasej mamicke a pytat sa na finty ako na Vas...prijemne?
Psycholog ako nestranny a nezaujaty clovek dokaze zaujat absolutne nestranne a nezaujate stanovisko, co nie kazda matka dokaze, okrem toho porovnavat vztah matka- syn, syn- manzelka, no podla toho to potom aj tak vyzera, ked zena zastava aj funkciu muzovej matky...Rovnocenny vztah muza a zeny nie je o jednostrannej poslusnosti jedneho voci druhemu ale rovnake prava a "povinnosti" zo vtahu vyplyvajuce...pokial si jeden nedokaze zachovat svoju autonomiu a nechava si ju sustavne naburavat z pozicie sily, zavislosti na peniazoch a podobne, je najvhodnejsia pomoc odborna...
Uz to, ze napisala na zensky web je celkom dobry krok k tomu aby nasla svoje odpovede na otazky a naozaj neviem k comu by zas bolo dobre vseobecne objimanie a tutlikovanie a rady na jedno kopyto...je to spektrum, siroka skala, kde si baba moze vybrat co jej sedi, myslim, ze nie je nesvojpravna a aj tak sa zariadi podla seba, podla toho, co jej je najblizsie...

Libka kdeže si?????

Libka to čo opisuješ s manželom sú asi bežné manželské problémy. Môj manžel má tiež dve práce a keby v jednej skončil, asi by sme sa zožrali. Môj švagor v jednej skončil a druhú živnosť vykonáva doma. Sú so segrou na nervy jeden z druhého. Je to bežné. Ale čo nie je bežné a čo mňa dosť zaráža je, ako sa tvoj manžel chová k synovi. Toto by som riešila v prvom rade ja.

Manny posielam trefne napisane

Ved vieme o čom točíme

Veď to,chlapčeka mi je ľúto, keby mi muž zdral decko, asi ho v spaní prihluším.Neznášam to!

Geo,vzdy vsetko obrati proti pisucej..aj keby akeho debila manzela mala. Libka,ries manzela nie seba a svokra je dobry napad ak spolu vychadzate a vies,ze ju respektuje.

Mna by len zaujimalo odkial vies tak presne ze ten tvoj pristup je spravny a Georginin nie. Ak ta to nebude obtazovat, tak mi to prosim vysvetli. Dakujem

Vierča, aj keby píšuca mala akého debila (aby som použila tvoj výraz) - kto jej ho vybral za manžela?

Mikve,velmi smiešne ...A to akože Georgina,chlap /ako tu teda mnohé iné píšu/ je stále rovnaký ako na začiatku manželstva,ked sú ešte neni deti a spolužitie je krásne a vzrušujúce...Je možné že v niektorých manželstvách sa chlap mení,niekde dospeje a niekde zistí že to nie je to čo čakal a začnú problémy...

Sonia, nejaké problémy sú všade. Niekde malé, niekde veľké, niekde sa riešia (dobre alebo zle), niekde sa ignorujú a niekde sa pred nimi uteká...
Myslím si, že najväčšia chyba, ktorú robia nevesty je tá, že po sobáši očakávajú už len "a žili šťastne až do smrti"...

Ale ved to je prirodzené,že každý čaká že to bude stále také ako na začiatku a že budú žiť šťastne až do smrti...Ty si vari už na začiatku počítala s problémami a s tým že sa niečo stane /nepredvídané/?

Sonia, ver-never, ale áno - počítala som s tým, že budú AJ problémy.
Možno je prirodzené čakať, že všetko bude stále dokonalé a že budeme žiť spolu šťastne až do smrti - ale rozhodne to nie je rozumné. Dokonalé partnerstvá, kde sú tí dvaja "jedno telo-jedna duša" a čítajú si navzájom z čela, sú totiž len v červenej knižnici.

Kto rozhoduje o tom čo je a nie je rozumné ...pre každého je to niečo iné...A budeš sa diviť ale sú aj dokonalé partnerstvá,nielen v červenej knižnici ...

neverím...poznáš dokonalé manželstvá?Kde?Kto?Aj ja chcem!!!

môj ujo, a polovičkine k tomu tiež nemalo ďaleko, keby nezačala hysterčiť .

Wanaika, Polovičkin manžel jej povedal, že ju vníma ako svoj kríž, ktorý ako silne veriaci človek musí niesť. To je podľa teba dokonalé partnerstvo?

Nooo,tak moje predsa Fidorka ...a teraz vážne - moji krstní rodičia sú dokonalííí,aspom z môjho pohladu určite ...

pozri sa, my ujovú manželku tiež nemusíme...

záleži na uhle pohľadu

tak vidíš Soni,zase len ten uhol pohľadu...aj ja mám šťastné manželstvo,a je takých veľmi veľa,ale o dokonalosti určite nemôže byť ani reči,v žiadnom partnerstve,predsa sme ľudia a nie roboti,však?

Mikve, keď sa dvaja berú, len málokedy to majú spolu vyskúšané naostro. V jednej domácnosti a deťmi. Do toho možu prísť existenčné problémy, sex pri malých deťoch asi tiež nie je čo zamlada atď. Takže asi nevedela čo si berie, lebo si to nemala možnosť vyskúšať se všim všudy. Alebo príliš neskoro dala dole ružové okuliare. Túžba po dieťati bola asi silnejšia.

Anka, nemas niekedy pocit ze hadzes o stenu nie hrach ale rovno cele hrachove pole? Toto co tu niektore predvadzaju je uz ako s trucovitym deckom...napises melon je zeleny a vo vnutri cerveny a ony napisu: NIE!!!! JE MODRY!!!!!!!MODRY, JE A MODRY, MODRY MODRY!!!!
A este si zavolaju na pomoc celu plejadu rovanko "farboslepych"...a to len pre to, lebo si to napisala ty...pretoze ak nastane situacia, ze zacnu pisat same od seba a skor ako ty, tak napisu: melon je zeleny a zvnutra cerveny...alebo ked pride kamoska a napise nieco v tomto style tak prikyvnu, ano, je to tak...
No geo, lydusha , polarka a spol je cervene sukno na byka...
Booooze toto je paradne zistenie a potvrdenie si pravdy, som narastla o tri cm....prissssaaamvacku ze si jedneho dna zalozim iny nick (no a co, mozem, bezne sa to tu praktizuje) a verim tomu, ze 99% "odprokyn" budu moje skalne kamosky
Este keby sa mi to tak chcelo ako nechce...plytvat energiou....

Lyduška, každý sme nejaký...
A prečo? No - lebo môže, všakže?

Libka je to hrozné! Ja by som na tvojom mieste ihneď brala malého a išla preč. Hoci aj do nejakého centra. Malého ti predsa nemôže takto biť alebo psychicky týrať. A podľa mňa si týraná i ty, keď ti v kuse rozkazuje. To, že si na MD predsa neznamená robiť všetko čo si on zaželá. Podľa mňa on psychicky nezvláda, že prišiel o prácu a tak to vŕší na vás. Povedz mu, že odchádzate a vrátite sa až keď sa bude vedieť normálne správať.

Najhoršie je že to nieje len odkedy prišiel o prácu. Bolo to takto aj predtým iba o niečo menej čsto. Keď sa malý narodil tak prakticky od vtedy bol nepríjemny, lebo on sa nevie vyspať, lebo v noci malý plakal a vkuse bol nejaký problém. On pritom nestával v noci a nebol tak ako ja totálne vyčerpaný. A doteraz je to tak že ja ráno vstávam aj doteraz ak niečo treba urobiť s malým robím a on nič. Malý má vždy zakázané a hlavne ráno kričať, lebo potom je zasa krik a zvady a výčitky. Keď je niečo zlé napr. že nechce malý poobede spať alebo večer je som na vine,lebo som ho to tak naučila. Mám toho akurát dosť. Ale keď treba ísť na pivo s kamarátmi tak to letí. Celé dni presedí pri telke, asi pokazím televízor.

Pisem len svoj nazor,neziadam aby sa niekto s nim stotoznoval.A k tym chlapom-nie vzdy ho spoznas uz pred manzelstvom.

Vierča, ak sa žena vydá za muža, ktorého dostatočne nespoznala pred sobášom - zase je to len problém tej ženy. Mala si dať pred tým rozhodujúcim "Áno" viac času....

Ale dobre, veď všeličo sa deje na tom svete guľatom... Niekde je to o ružových okuliaroch, niekde o neplánovanom tehotenstve, či niečo iné... A okrem toho - sme ľudia a robíme chyby. Na tom nie je nič zvláštne.

No ale keď človek zistí, že niekde urobil chybu (napríklad si vybral za partnera akého debila) a má preto v živote nejaký problém (v tomto prípade vzťahové problémy) - tak ho treba riešiť. A nejaké riešenie je vždy. No a najlepšie je začať od seba.

suhlas do bodky, nemusim si klavesnicu drat, geo

S týmto súhlasím vierča

Ahoj Libka a dievcata, citam vsetky komentare a mne sa tiez zda, ze Libka ma trosku problem s vlastnym sebahodnotenim a sebavedomim.Ten psycholog by jej mozno viac poradil vo vztahu k sebe samej ako k manzelovi a to je pravdepodobne bod kde treba zacat.manzel nema stalu robotu, chapem ze to nie je lahke, zlyhava v pozicii zivitela a vyburi sa na zene a dietati.ja by som navrhovala zmenu spravania voci manzelovi -ak vybuchne a krici, kritizuje, povedz ze budes reagovat az ked sa ukludni.to ho podla vsetkeho najskor napali este viac a ty budes trvat na tom, ze takto s nim komunikovat nebudes.ked ti chce nieco povedat, nech sa najskor ukludni a ked sa mu nieco nepaci, nech si to spravi lepsie sam.kazdy mame nejake problemy ale to neznamena ze na seba musime byt zly, svet je dost zly a doma mame mat lasku a pokoj. a vacsinou krikom dosiahneme len viac kriku, od tial nie je daleko k strate vzajomnej ucty a od tial nie je daleko k rozchodu, a t vsetko preto ze sa nevieme ovladat?ale no, ovladat sa je niekedy tazke ale DA SA TO.drzim palceky.

...je to fajn nazor,len ako to vysvetlit tomu svojmu... mam s tym skusenost,viem o com to je...a toho psychologa by som odporucila jemu a hlavne kurz sebaovladania...a to ze zlyhava nie je dovod aby akokolvek ublizoval sebe a detom,oni za to nemozu... Libka mas tu vela nazorov,no co je pre tvoju rodinku spravne musis rozhodnut ty sama...sama musis zistit co na toho tvojho plati...rozist sa je posledne co mozes urobit.Ved ak ta ma rad a zalezi mu na vas,urcite sa spameta...ved pre "nieco"ste sa predsa vzali... Drzim palce a hlavne odvahu,vela sil a trpezlivosti.

toto je to, ze co plati na jedneho vobec neplati na druheho a ti jedni sa cuduju preco to tym druhym nefunguje, ze ved staci urobit toto...jaaaj zivot.

Dievčatká,Lidka býva vo svojom,čiže byt je jej.Niečo už viem,nemôže sa ani veľmi k počítaču dostať.

Lidka, je na tebe, či sa rozhodneš ešte bojovať, či lásku tie nekonečné výčitky a deptanie neudusili... Ak sa rozhodneš bojovať o manžela a o zmenu kvality vzťahu, rozhodne trvaj aj na jeho ceste k psychológovi alebo psychiatrovi. Toto podľa mňa nie je normálne chovanie-zvýšená agresivita a neurotizmus sú psychická poruchy, ktoré sa bežne liečia u psychiatra, v skoršom štádiu riešia u psychológa... Nie je to hanba, ja by som si to stanovila ako podmienku-ale vážnu-a dala ultimátum. Nevaď sa s ním, nerieš to v amoku, hneve-vybez zo svojho vnútra všetku lásku, ktorá ti ostala a pokojne ale pevne mu narovinu povedz, ako sa cítiš-že sa cítiš nešťastná, nemilovaná.... že ťa jeho agresívne správanie voči synovi zraňuje, že to má vplyv na jeho budúcnosť... atď-a pokojne... A že mu (vám) chceš pomôcť, aby to bolo ako predtým, že ti na ňom záleží a vravíš to preto, že ho máš ešte rada. Že pôjdete spolu za psychológom, ak chce, alebo nech ide sám-že ty to nikomu nepovieš a nikdy nezneužiješ... ale musí aj on chcieť. Je v zlej situácii a jeho výčitky a konanie pramenia z pocitu ohrozenia jeho postavenia vo vašej rodine. Skús mu dať pocit istoty, že si pri ňom a chceš mu byť nápomocná-ale jednoznačne by som poukázala na to, že má problém.... Ak by som nevidela záujem zmeny chovania z jeho strany-resp. že mu je to jedno-nemala by som motiváciu niečo riešiť.

Ahoj Alexa, tak ako píšeš tie výčitky a deptanie už udusili všetkú lásku a neviem mu odpustiť. Ja som bola vždy tá dobrá, chápavá nikdy som nemala žiadne konflikty radšej som si zahryzla do jazyka než niečo zlé povedať, a možno práve preto to aj takto dopadlo. Ja sa takto v rýchlosti neviem hádať, ale manžel áno. Ja kým najdem 1 argument on 15. Najradšej by som sa zbalila a odišla. Ku psychológovi ho nedostanem a ku psychiatrovi už vôbec, ale fakt by sa mal liečiť, lebo také náhle návali hnevu,agresivity,depresie asi nie su v poriadku. Keby to bolo také jednoduché to takto pekne povedať, tak by som to neriešila ani cez web. Libka

libka, keď je cholerik v ´ráži´ všetky rozumné argumenty sú nanič. presne ako píšeš, ty jeden argument on 15. Najlepšie je nereagovať, počkať kým vychladne. Otázka je, či sa to začalo prejavovať, až po strate zamestnania, alebo bol predtým ´normálny´? Možno naozaj trpí depresiami a svoj hnev a frustráciu si vybíja na vás. Ak nepôjde k psychológovi on, ver mi, že tam skončíš ty so svojimi deťmi.

Libka, nie je to jednoduché, je to veľmi zložité a keď sa rozhodneš bojovať, nie je to ľahká cesta-ale jediná. Normálny, konštruktívny rozhovor s manželom-kde uvidí, že sa ho nebojíš... Libka, si silnejšia ako on-už len preto, ako vo svojom stave zvládaš domácnosť, starostlivosť o syna popri mužovej hystérii-len pozbieraj v sebe tú silu a rozhodni sa. Ty musíš vedieť, kvôli čomu ste boli spolu, kvôli čomu si si ho vážila a či je na čom stavať... Teraz to máš o to ťažšie, že si vo vysokom štádiu tehotenstva...kedy máš problém sama so sebou a hormóny sú "pes", nepomáhajú ti a robia ťa precitlivelou omnoho viac ako za normálnych okolností. Ale ak je to zlé a manžel nie je prístupný riešeniu, chráň seba a bábo-možno načas odísť k rodičom (super, že máš niekoho, na koho sa môžeš obrátiť...) by tiež pomohlo... Sú tu aj kontakty na krízové linky, kde ako Georgína písala-odborná pomoc aspoň zatiaľ pre teba nie je od veci... Nie je to hanba...

Alexa

Libka, asi si musíš ujasniť jednu vec - či s ním zastať, alebo nie.
Ak áno, musíš BOJOVAŤ za vaše manželstvo, za váš vzťah, nielen pre vás dvoch, ale aj pre deti. Rozprávať sa s ním o tom, čo ťa trápi, ako to vidíš ty, o svojich, ale aj jeho pocitoch a očakávaniach od manželstva. Hlavne to netreba nechať takto ako to je teraz.Lebo "samo" sa to nevyrieši, bude to stále horšie a budete sa trápiť všetci štyria.
Ale ak sa rozhodneš to ukončiť, asi by bolo najlepšie podať o rozvod, neviem ako je to v takom prípade, ale si myslím, že ak je byt tvoj, tak sa musí tvoj manžel odsťahovať. Ale to ti skôr poradia dievčatá, ktoré si tým prešli. Bolo by asi najlepšie sa ho "zbaviť", lebo to ako sa správa ku vám všetkým a najmä k synovi ... to je na trestné oznámenie(ináč tiež spôsob, ako ho dostať z bytu.)Asi som za mrchu, ale taká správanie k dieťaťu, že ho musím chrániť pred vlastným otcom by som netolerovala ani náhodou.
Je ešte aj tretia možnosť, ako sa zachovať - trpieť a nič neriešiť, tak ako doteraz - ale dúfam, že ti je jasné, že to je to najhoršie ,čo môžeš urobiť.
Nech sa rozhodneš akokoľvek, držím palce.

...libka viem ake to mas tazke... a to ze si tu na webe nieje na skodu...su tu super NM ktore vedia super poradit,povedat triezvy nazor na vec a su s tebou... a hlavne aj tebe sa trochu ulavy ked mas s kym hodit rec...Naozaj nieje to lahke,ale ako dalej naozaj zalezi len na tebe...ci ostanes a skusis este raz zachranit situaciu -ale to musi byt uz razne,aby videl ze to myslis vazne,alebo ci ho pobalis a on odkraca s dlhym nosom..(brokenheart) .mozno prave toto potrebuje aby sa "zobudil".Paaa

Nejako nám to neklape

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty