..... nevera v našej spoločnosti., Ona a on, Diskusie

Asi tak nejak Klodik.. stav prechodny alebo tzv. poblaznenie ked sa nam zapaluju lytka je nieco ine ako naozaj milovat mimochodom baby, ked ste boli naaaastrocne, "nezamilovavali" ste sa do hercov? Ja som bola paf z par "osobnosti"

No a tak mi ešte lezie na jazyk otázka, že načo je potom dobré pestovať si takú zamilovanosť? Na to aby sme ubližovali, aby sme si samy sebe dokázali, že to môže byť ešte také krásne, že dokážeme v niekom vzbudiť také intenzívne pocity? Alebo to niekomu slúži na to aby sa mu otvorili oči po vytriezvení, že veď jeeeej ja vlastne milujem svojho partnera ktorého mám doma?Neodsudzujem nikoho komu sa niečo takéto stalo- ani svojho manžela nie- ale na druhej strane mám na takéto stavy svoj vlastný dosť vyhranený názor...Nikdy neublížim nikomu koho milujem tým, že nechám v sebe prerásť takéto pocity.

Bodka

Ja k tomu mám len,nikdy nehovor nikdy.Až potom,keď prežiješ,ma asi pochopíš.A ver tomu,že som si nič nešla dokazovať.Bolo to také nečakané, a to pre obe strany.Nikdy som nechcela ubližovať.

Presne som čakala takúto odozvu, že nikdy nehovor nikdy, ale ja fakt viem že nikdy....lebo som zažila, bola som tomu blízko, viem čo to je a aké to je a preto si dovolím tvrdiť že nikdy...To nikdy nie je o tom že som k tomu "neprivoňala". To nikdy bolo z presvedčenia, že fakt nikdy....lebo to je o zrade samej seba...Ale každý má právo to vnímať inak...Ja vravím že nie...Ale nikoho kto nemá také pevné presvedčenie neodsudzujem....

Klódik, ja ti nejdem odporovať - len také dve malé životné skúsenosti napíšem

Jedna sa stala mne osobne - preskočila tak neuveriteľná iskra, že sa mi podlomili kolená. Keby som nebola šťastne vydatá, možno skočíme s dotyčným rovno do postele a zažijeme najlepší sex života. Možno... neviem, neskúšala som

Podobnú skúsenosť mi rozprával dobrý kamarát, tiež ženatý. Pracoval vtedy ako grafik v kuchynskom štúdiu. Prišla zákazníčka, sadla si, prehodila nohu cez nohu a kamarát bol hotový. Hovoril mi, že kým spracovali návrh kuchyne, mal pocit, že sa vzduch medzi nimi chveje. Tiež odolal, nevie, čo by sa stalo, keby... Ale po odchode tej zákazníčky si išiel na toalety strčiť hlavu pod studenú vodu

Medzi dvoma ľudmi proste niekedy tak neskutočne zafunguje chémia, že naozaj to chce pevné nervy a rozvahu, aby človek nepokračoval...

niet, co dodat .... vdaka za uprimnost, mne sa nechce v takych podrobnostiach

Svetlanka, ani v jednom prípade sa nič nestalo Išlo o úplne normálne rozhovory trvajúce cca 30 min. Išlo o to, čo sa dialo akosi "pomimo" . Také to nevypovedané, len cítené. V oboch prípadoch bolo veľmi lákavé posunúť rozhovor iným smerom - Nezájdeme si niekam na kávu? Nemôžeme sa ešte stretnúť?

Klódik písala o zamilovanosti. Myslím, že takto nejako to môže často začať - neskutočne dobre fungujúcou chémiou. Ak sa človeku niečo také stane, ide len o to, aby sa nepokračovalo. Udržať to proste v rovine bežnej komunikácie - lebo inak sa zrejme veľmi ľahko človek pošmykne. Ako sa hovorí - príležitosť robí zlodeja.

neboj, vsetci to aj tak pochopili, ze sa nic nestalo

Ja sa nebojíííím Len som ešte k tomu trochu dopísala

Ale veď ja som to tiež zažila...neskúšala som a ani som to nerozvinula aj keď to bolo fakt neskutočné- už som tu kedysi o tom písala...Ja viem o čom píšem, viem že to chce pevné nervy aby človek nepokračoval...

zofia, velmi dobre ta chapem

Zofi, tiez si myslim, ze sa daju zapalene lytka zazit cez to vsetko,ze to nikto nevyhladava a pretoto tvrdim, ze ak by to bola "epizoda" v zivote, nechcem to vediet, ak by to bolo o laske v inom vztahu, chcela by som, aby sa partner rozhodol.. laske sa rozkazovat neda, ale nedokazala by som byt s niekym kto sedi na dvoch stolickach.. v istom okamihu by sa teda musel rozhodnut.. a tak isto by som to riesila ja sama.. viem to, tiez mam vlastnu skusenost z minulosti, ale "byt poblaznena" do dvoch osob nie je vobec jednoducha vec.. vsak nakoniec som to vyriesila a... zvolila tretieho - toho terajsieho

Klodik, skusila si sa zamysliet nad tym, kde sa berie ta vsetkym jasna pravda, ze ked citis naklonnost k inemu clovek (povedzme nejde o sex, ide o sympatiu, ....), musi to ten prvy pocitovat ako ublizovanie ?
Ja som prisla k zaveru, ze to je cista ochrana semeho seba - aby vzniklo nejake pravidlo, ktore chrani aj mna pred tym, co nechcem dovolit.
A mam v plane tym mat nad druhym clovekom kontrolu .... a to je nerozumnost ...

Samozrejme to pre mna neznamena sulozte s kymkolvek, kto sa naskytne ... dokonca nemusim zazivat na beziacom pase ohurenia inymi ludmi, ale viem zazit stav, ked nepotrebujem, aby mi moj partner patril so vsetkymi myslienkami a skutkami.

Svetlanka neviem či je to k veci, ale mne kedysi jeden mladík ktorý bol zo mńa paf a ja z neho tiež, ale nechcela som to nechať zájsť ďalej, nechcela som to rozvinúť povedal jednu vetu: Ty nevieš život žiť, ty nad ním moc rozmýšľaš...Mal kus pravdy...uznala som to...ale aj tak som to nechcela...lebo jeho ponímanie, jeho pravda, pochopenie bolo také, že ja mám priateľku ale po tebe straaaašne túžim, chápeš šialene, je to niečo neskutočné...ja som to cítila tak isto, bolo to šialené a neskutočné...ale nechcela som to ...možno preto lebo život neviem žiť- viac o ńom premýšľam...Hm- ale to som ja...nenarobím stým nič...Pretože som vedela, že keby mi to prerástlo cez hlavu nebudem sa dobre cítiť ja, nebudem sa dobre cítiť vo vzťahu na ktorom mi záleží...Ale slová dotyčného mladíka si často pripomínam...a beriem to, že aj taký je život...Niekto ho proste žije plným priehrštím nasáva ako špongia, niekto potrebuje premýšľať...

klodik, ono je to komplikovane .... vies, ja si tiez myslis, ze na fyzicku rovinu yb som sa nikdy nedala zlakat, to uz chce poriadny kus intimity, ....

Veď hovorím, Klódik, neodporujem, je to tak, ako píšeš... Človeku sa stanú všelijaké veci... Zamiluje sa, odmiluje... Ide o to premýšľanie - o čo mi vlastne ide? O skvelý chvíľkový sex? Alebo o kvalitný, rokmi preverený vzťah? Stojí za to pre chvíľu rozkoše riskovať?

Premýšľať nad vecami podľa mňa vôbec nie je chyba

www.ribisska.sk klodik a podla čoho vôbec vieme že nemame podvadzat toho s kym práve momentálne žijeme? kto dal tieto pravidlááá??? kedy ich dal??? čo je silnejšie??? príííroda? alebo výmysly človeka??? v prííírode začne jar a ruja... zvierata nerozmyšlaju kto je s kym ženaty alebo vydata... idu si za inštinktom a robia čo im telo káááže. potom príde jedno zviera a povie: takto sa to robit nebude! popááárite sa a budete žiť spolu. a to čo fungovalo " x " rokov, zrazu sa to má zmeniť. sam človek urobil proti prírode pravidla a roky sa hnevá na to že sa " obchádzajú " ale keby to prijal také aké to je že sa to proste nedá prísť o slobodu ked sa ožení a vydá, tak kde neni žalobcu, tam neni sudcu. každý z nás má priatelov a priatelky, s ktorými sme spojení z vyššieho zámeru. a zrazu príde partner a povie: s tou, hentým a tamtou sa kamaratit nebudeš. a už to začína... dajme si otázku akým právom mi má partner povedať že mam prerušiť niečo, čo tu bolo ked tu ešte on nebol??? a ked už len taketo niečo začne, tak už ide cele kolo nevycentrované a krivo a od začiatku to je na HOVNO ... a ak sa nahodou taketo začne na začiatku vztahu, tak ten partner ma za chrbtom neviditelny oblak stihania a aby sa večer nemusel obhajovat prečo sa rozpraval s tym alebo hentym, tak radsej klame. a potom sa mu zvyšuje adrenalin a potom sa mu hormony splašia a opichá aj toho, s kym by si to sam nepredstavil v najtajnejších snoch... ked toto pochopíme, tak nema problema ... takže ked to len tak zhrniem, bud budeme slobodní spolu, alebo prežívajme sklamania z toho čo je síce od prírody uuuplne prirodzené, ale my sami ludia sme si povedali že to neni dobré a potom sa z toho každý den sklamavajme

Ja neviem odkiaľ to vieme...Ja konám tak ako to cítim, nemám potrebu sa vrhať niekam kde nevidím význam...X- krát som aj manželovi povedala, že je to v pohode, že nech ma nechá a ide si za srdcom...lenže on nešiel- tiež nebol o tom presvedčený, že je to to pravé...Veď mne môže manžel povedať, chcem sa rozviesť, ale ja mám právo cítiť, že to nie je správne, že ja to tak necítim...Tak si zafilozofujem, že partner má právo povedať chcem sa rozviesť...dobre beriem...A ja mám právo povedať ja sa rozviesť nechcem...a teraz čo ? Mám ho nechať ísť lebo to on chce? Neviem, to sú zložité otázky, ale je to o konkrétnych dvoch ľuďoch...ako sa poznajú čo ich spája...Mne manžel ani raz nepovedal, že ma neĺúbi-strašne dobrý pozor si dáva na to aby toto z neho nevyletelo...Nepíšem tu o nútení niekeho do niečoho...je to skôr o poznaní a posúvaní sa vpred...Presne to pomenovať neviem, neviem to zadefinovať...Skôr si to tak súkromne pre seba pomenúvam tým, že manžel sa vždy bál toho diabla vo mne, tým pádom by som povedala, že aj diabla v samom sebe...Pretože ja viem že ho to bolí, že sa to stalo, ja som ho videla trápiť sa...ide mi o pochopenie toho, že mám sa rád aj s chybami, milujem samého seba aj so svojimi chybami, milujem ľudí aj s ich chybami...Neviem možno nevie prehltnúť, čo bolo...ja zas nemám chuť tváriť sa, že sa nič nestalo...Napríklad mňa nevytáčalo tak veľmi to že manžel bol zamilovaný, aj som mu povedala, že ak by to bolo za iných okolností tak sa porozprávame, dám mu čas sa s tým vysporiadať a je to o dôvere- proste lebo verím v náš vzťah...Lenže predtým ako sa to všetko odohralo tak sa stalo množstvo vecí po ktorých som bola dosť na dne- mamina dlhoročná choroba- pokusy o samovraždu, nakoniec umrela po vypití sava, brat psychické problémy,bola som stále s deťmi sama, manžel pracovne totálne vyťažený a nebol čas na vzťah. Doslova som čakala kedy sa život trošku utrasie a my s manželom budeme opäť komunikovať...lebo mi hrozne chýbala komunikácia s ním...Nedá sa to všetko sem napísať, ale po rokoch čo mi doslova chýbala jeho prítomnosť, jeho názory, myšlienky tak sa začali diať také veci, že namiesto toho keď bol večer doma čas sa porozprávať, tak mu dotyčná sms-kovala, hrabala sa sním na zahraničné služobky, proste užívala si život plným priehrštím, kým na mňa sa sypali starosti, starosti, starosti...najviac ma žralo to ako dotyčná bezproblémovo využívala manželovu dobrotu kým ja som sa pasovala s množstvom problémov...A on sa ešte tváril veď ja som taký dobráčisko, je to v pohode...Úplne inak sa teraz dívam na svoj život...Nie sú už ani zďaleka také problémy aké boli a život je oveľ oveľa znesiteľnejší...keby sa to stalo teraz, tak manželovi poviem, vieš čo zlatko choď od nás preč, ujasni si čo chceš, ja počkám ako ti srdiečko ukáže cestu...Ale vtedy som strašne potrebovala jeho oporu a namiesto opory pre mńa tu boli len a len ďalšie problémy...Spoločný život nie je len o láske...to je aj o opore...

To ani nie je o láske, zrade a vynútení si byť milovaná...je to o realite, tvrdej, nekompromisnej realite, ktorá je niekedy straaaaašne tvrdá...a pre niekoho niekedy až moc, až neznesiteľná a potom je tu človek ktorý nám pomáha ju prekonávať...a ten sa ocitne uprostred rovnako veľkých problémov- manžel ich mal tiež v istom období neskutočne veľa...a potom sa objaví niekto kto si z toho dobrého čo ostalo, čo by tým dvom ľuďom malo pomôcť tie problémy prekonať ukrojí kus.Ukrojí si kus pozornosti, kus lásky, kus dobroty a cítiš sa ako vyžmýkaný citrón...a nevládzeš už vôbec nič...ani mudrovať nad životom, ani hľadať múdre riešenia, už len vreštíš a jačíš, pretože to je posledné na čo sa fakt zmôžeš....

www.ribisska.sk jasné že pocity si treba všímať a vážiť si ich a tešiť sa im že ich možeme cítiť. príroda to zariadila u zvierat tak že sa pária ked je ruja. človek sa pári celý rok. ta zamilovanosť to je chémia. stretneš " samca, samicu " a hormon ťa ovplyvní. splodíš dieťa a porodíš. po troch rokoch už rodina neplní to čo si ludia / cirkev /sami od seba vymysleli . počula som že trojročne dieta ked pustíš samé do lesa, že už by prežilo. že iba prve tri roky potrebuje rodičov. preto ked som tu čitala niekde že otec babatka povedal svojej partnerke že to dieta ho teraz nepotrebuje tak presny opak je pravdou. dieťa presne vie či je prijate obomi rodičmi, či ho obaja chceli, či ho maju radi a podla toho aj to dieta reaguje. polarka tu pisala že maly plakal ked prisiel jeho otec pozrieť ho. ani sa nečudujem. darmo si on myslí že je to male decko a nič nechápe. to dieťa ma esencie, ktore sme my večnym tlapkanim po hlave a pokrikovaním od rodičov v dospelom svete smutku stratili. kym obaja rodičia neprijmu vysledok ich spojenia - babatko - tak jeho dušička bude denne zraňovaná a tá polovička v nom nebude prijatá a ono samé bude hladať význam svojho príchodu sem. preto mamičkam píšem aby ešte nenakladali svojim detom ich vlastné zranenie. tie deti ho cítia viac ako oni, lebo pre ich mamu to bol cudzi človek, z ktoreho si urobili partnera, ale pre to dieta je to rodič... jeho krv a preto su tie deti nepokojné. preto rodila cisarskym rezom. stačí že jeden rodič neprijma a už to ide... píšeš o opore. ale ty si silnejšia ako si vôbec dokážeš predstaviť. a ked sa to tak vezme, človek sem príde sám, aj dvojičky idu najprv jedno a potom druhe ... a každy odtialto odchadza sam... samota je dar, človek vtedy pochopí aký dokáže byť silný aj sám a nebude sa báť odísť od partnera ak sa mu nebudú páčiť jeho ťahy. lebo bude vedieť že to neni o nom, ale o tom partnerovi že je nevyrovnany, ked musel siahnuť po niečom a niekom inom, a išiel za inym a nie za tym, koho si on sam vybral. ale v týchto veciach su aj silne vplyvy rodiny, ktoré my na začiatku a niekedy ani po 20 rokoch nepoznáme a nevidíme. len sa čudujeme prečo sa veci v rodinach opakuju a toho je velmi vela čo všetko vplyva na vztahy a prečo sa veci dejú tak ako sa dejú... a aj system , ktory tu bol sa na nas a našej vychove podpísal... a nie len na sexualnej... atd atd atd... je toho veeeeeeelmi vela...

Žofia ale úprimne obdivujem to že sa vám podarilo váš vzťah postaviť na nohy...Niekomu to zrejme fakt môže pomôcť, otvoriť oči, lepšie pochopiť partnera...U nás sa to zrejme stalo keď všetkých s prepáčením "sračiek" bolo v naších životoch až príliš na to aby to mohlo náš vzťah postaviť na nohy.Manželova psychická nevera bola asi poslednou kvapkou a pohár zrejme pretiekol...aj keď som si v podstate želala aby nás to vzájomne obohatilo, nevládala som to vnímať obohacujúco-bolo to to posledné v tom mori prežitej bolesti...môj rozum to chápal, ale srdiečko nie...to bolo také ubolené z iných frontov, že nevládalo...Niekomu to zrejme pomôže k lepšiemu, iný asi má zavrieť dvere a kráčať inou cestou...

no jasne, ze tu nie su take, ved nesedia vecer na nete a nestrazia spiace deti maju nabity program

Uz davno som neprispela svojim nazorom ... zaujala ma tato tema, pretoze moja svokra ju riesi uz peknych par rokov, ona odpustila, ale od vtedy nema jediny kludny den ... ale nie o tom som chcela.
Bettty, neviem ako si myslela s tym fararom ... ci neveru odpustit,ked sa v kostole prisaha ze v dobrom aj v zlom ale asi ano ... len mi zacalo vrtat hlavou ze tej prisahesa nieco hovorilo aj o vernosti. Presne ti ju citujem :
Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom a že ju nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?

Ked niekto prisaha, nech dodrzi. Tiez by som neveru neodpustila, tak isto akoby mi ju neodpustil manzel...

To si napísala veľmi pekne.
Ani mne by môj manžel neveru neodpustil.

Ale aj zena slubuje ze manzela neopusti ani v nestasti a bude si ho ctit a milovat po vsetky dni....
Neodpustila by si ? A akceptovala by si ju ?

to, ze jej je neverny, je jeho nestastie? nemyslim, ze on to tak berie. to skor jeho zena to berie ako nestastie. on je predsa v tej chvili vacsinou stastny ako blcha v novom kozuchu, nie?
a ctit si ho mozem po vsetky zvysne dni ako mudreho, mileho (hoci neverneho), hoci uz nebudeme spolu. dokonca ho mozem svojim sposobom aj milovat.

Lady Diana pri prisahe vynechala vers o vernosti, vraj omylom, zo stresu. ale ked sa dnes hovori, ze uz vtedy vedela o vztahu svojho manzela (dokonca chcela rusit sobas, co jej nedovolili), tak mozno to urobila aj narocky .

www.ribisska.sk stačilo by keby nám všetkým rezonovalo v hlave slovko " CTIŤ " ... potom by sme si ctili naš vyber, potom by sme si ctili toho druhého, potom by sme sa vžili do jeho kože ako by sme sa my cítili atd atd... len vyspely a uvedomely a sebasameho si važiaci človek si vie tieto pochody upratat v hlave aby pochopil že ked podvedie, podvadza len sam seba

Presne ribišška...nikdy by som svojho partnera nepodviedla...Prečo? Nikldy by som nepodviedla samú seba...Jednou takou skúškou som prešla pred 14 rokmi a už len to že som si v myšlienkach vtedy pripustila neveru som sa istý čas hnusila sama sebe...a potom som si uvedomila, že to bola radostná skúsenosť- pretože odvtedy mám jasno v tom aké sú to pocity- už len tá predstava a nie to ešte prakticky neveru previesť a dívať sa potom ráno na seba do zrkadla- TO FAKT NEMUSÍM

Ahojte trosku ma zaujala tato tema, nie peto, ze by som chcela podviest manzela alebo on mna. Ale u niektorych muzov sa steretavam s nazorom, ze ked muz podvedie zenu je to ine ,ako ked zena podvedie muza. Ze to nie je take neodpustitelne, Muz je predsa chodiaci "hormon" a tak trochu stavany na to aby ho zeny pritahovali on za to predsa nemoze. Ale ja tomu rozdielu nerozumiem. Vari maju byt zeny v tomto silnejsie ako muzi, maju odpustit to co by muzi neodpustili? Nevera je raz a navzdy nevera, klamstvo, podvod.... Ved predsa cloveku, ktory nam ublizi sa snazime vyhybat, nerozpravat sa smim, nestretavat sa snim, a vedla blizkeho cloveka, ktory nam takto ublizi mame este zit dalej? Athina, prepac ale evidentne si odporujes, ked pises ze si mu odpustila a stale ta to trapi, ty si neodpustila, ty si to tak povediac akceptovala.
Trosku som sa rozohnila tak prepacte , ale to je moj nazor. Ja by som muzovi neveru neodpustila tak ako by ju neodpustil on mne.

Hej počula som už zopár takých názorov, že muž je lovec, rozsievač spermií, že to majú dané geneticky a že je to niečo čo nevedia odvládnuť...proste milión výhovoriek pre to, že si nevedia udržať vtáka v gatiach. Proste, že my ženy to musíme znášať a tolerovať, veď oni chudáci za to vlastne nemôžu.
Toto keď počujem, tak sa mi otvára vreckový nožík vo vrecku..

Môj manžel začína chodiť nejak často na služobky, tak dúfam že za tým nebude nič iné len pracovné záležitosti.

Mne sa zda ze nevery je stale viac a viac. Kedysi to take nebolo....Dnes idem po ulici a neviem ci ten stary pan krcajuci po ulici spolu s mladou "dvacinkou" je jej stary otec, otec, manzel, milenec ???Vsetko je mozne. A niekedy sa mi obracia zaludok. V podstate tie mlade pipky chapem. Doba je zla - hlavne pre mladych. Obstarat si v dnesnej dobe byvanie a urcity standard. Tak preco by si nepomohli, preco by stali niekde s rovesnikom vonku pod branou, ked sa mozu odviezt v peknom aute a navecerat sa pri svieckach v prijemnej restauracii, dostavat darceky, hltat kazducke slovo sveteznaleho donchuana. A na duhom kocni mesta jeho ulietana manzelka leti z roboty, pre deti, rozvezie ich na kruzky, ide rychlo nakupit, potom zase pre deti, zacne varit, dozera na domace ulohy......no kudla sa mi vo vacku otvara.
A naozaj si myslim ze aby chlap bol neverny, nemusi to v jeho manzelstve neklapat. Prilezitost robi zlodeja. A dnesne baby si tie prilezitosti vzdy najdu, nieco potrebuju - pomoct, poradit...ty si taky sikovny a zlaty...co by som bez teba robila....ako sa ti odvdacim...vsak mozme ist aspon na kavu.....a ked ma dotycna o 10 rokov menej a dobre vyzera a hlta ho ocami, ktoremu chlapovi by to nebolo prijemne ?
Treba sa zmierit s tym ze po svete budu stale behat mladsie, krajsie, veselsie, ze muzi nemaju oci len pre svoje zeny,ale ze vnimaju aj tie ine - aj ked skoro vsetky si myslime ze "ten moj nie" a nejako sa s tym vyrovnat.

Anmol,takto nejako som to myslela,v podstate aj ja chápem a mladá je ešte dosť sprostá,aby také chápala,nemyslím to v zlom,ale v dnešnej dobe sa predbieha,kto má aké auto,mobil a tak.....Ale zasa,na druhej strane,myslím,že tomu chlapovi to po čase začne v tej hlave vrtať,prečo s ním vlastne je,myslíš,že nie?Ja si myslím,že veľa robia hlavne tie peniaze,lebo doba je ťažká a keď tí mladí hneď tak chcú.A potom,počula som už aj názor,že starší je lepší v posteli,ako mladý,že prečo by sa trápili s mladým,keď starý to vie.

No neviem, neviem. Mám okolo seba ženušky, ktoré majú iný názor. Načo by mi bol bruchatý, lenivý a poloimpotentný chlap, ak môžem mať mladšieho, šikovného, takého stále pri chuti? Vieš koľko mladých chalanov ide po starších ženách? Ostatne ja mám tiež o 5 rokov mladšieho

Viete ako sa vravi, nikdy nehovor nikdy...ja neprajem ani jednej aby musela riesit tu strasnu vec, ale neviete akoby ste reagovali kym to nezazijete a tie slova: ja by som mu nikdy neodpustila...su naozaj velmi silne.
Vtedy ide vsetko stranou a uvazujete nad milionom veci, mate v hlave same preco a ako dalej....a topiaci sa aj slamky chyta a zufali ludia robia zufale ciny.....vsetko je dovolene v mene lasky.....aj udery pod pas a rany do chrbta....a mate chut vrazdit a kricat z plneho hrdla ale rozum vravi pokoooooooj, kluuuuuuud, to takto nesmies......
Neprajem ani jednej riesit neveru....ale prosim va, tie co ste nezazili, nepiste JA NIKDY....tottalne ma to vytaca....

www.ribisska.sk ciciiiiik... teba a každého čelovjieka vytača len to, čo nemááášš v sebe spracovatééé... viešš??? ... všetko je to o dôvere a o slobode...

" rozprávka "

chodí po svete jeden janko a ten ma kamaratku zuzku, janku, jožku a katku... su to kamaratky, nikdy s nimi nič nemal, ale dobre si pokecali... už sto rokov su kamarati... a zrazu si janko najde svoju pavlinku ... a zrazu zavola katka.... haloooo, jankooo... podme na kavu.. a on zagula očami, otočí sa od ešte viac gulajucej očami pavlinky a odkašle si a povie: ehm, noooo, viešš, ja nemoooožem... a ked sa dorozpravaju, tak pavlinka spustí... a ty taky a taky, ja si neprajem aby ti zuzka, janka, jožka a katka volali... a janko aby sa nehadali lebo chcel mať kludny večer posluchne a prestane sa stretavať s kamaratkami, ktore tam boli sto rokov pred pavlinkou len aby pavlinkin strach a nulove sebavedomie nemusel počuuuvať celý večer... takže ako je to so slobodou partnera a svojou doverou v seba a v neho??? a v našej snahe meniť a zmeniť niečo čo do vtedy fungovalo??? toto su vzorce.. a su skurvene silné... a toho čo s tymto suvisi je ovela viac, ale nechce sa mi to tu moc rozpisovať

kebyze nemam teba ribiiska a keby neprisiel jeden telefonat od teba, tak som uz v tahu a ani by ma nenapadlo uvazovat o tom nejak inac....skratka ja uz viem to co viem a to co viem viem od teba cicik a za to ti da....ku....jem

www.ribisska.sk xixi lydusha, cmuk ... viešš, laska je slepa a priatelia su jasnovidci...

Lydush zazila som a viem, ze ja nikdy Ja uz nedokazem vnimat toho cloveka pozitivne. Vnimam to tak, ze zradil vsetko, co bolo medzi nami takym hrubym sposobom, ze jeho city su zrejme z celkom ineho sudka ako moje. Je jedno, ci dieta alebo nie. Viac deti, viac uvazovania, ale jedine, co by ma viedlo k tomu uvazovat nad zotrvanim, su peniaze. A vzhladom k tomu, ze sa silou-mocou cely zivot (od mojich 17-18tich... no... par rokov to je) snazim byt sebestacna, myslim, ze ani financne dovody by ma nedonutili zotrvat v zvazku. Neriesila by som, ci mu odpustit, ci zascneme od znova, ci to neurobi zas... nic take, len deti. Takto to vidim. Mam drobnu osobnu skusenost, ale som si ista, ze poznam svoje reakcie na takuto hrubu zradcovsku vec. A uz toboz, ak ide o dlhodobejsi pomer. To by som ho rovno ovracala a vyhodila z okna. Urcite.

No vieš opica podviesť môže aj chlap, ktorý je dobrý, fakt dobrý...chlap ktorý miluje tvoje deti, chlap ktorý pomôže každému kto ho o to požiada, chlap z ktorého napriek hnevu, zlosti a nenávisti cítiš zároveň lásku, nehu, dobrotu...Žiaden človek- jeho "hodnota" sa nemeria tým jediným zlyhaním...Ja mám chlapa, ktorý to pokašľal-psychická nevera- totálny úlet-ale je to tak krásny človek vnútorne, že on mi povedal, že chce rozvod, ja som si porevala a potom som mu otvorene povedala, že mu dôverujem, že my dvaja to spolu ešte zvládneme...bol hnmusný, odmeraný, už roky sa ma ani nedotkol...ale podstata jeho správania je v tom,že raz zlyhal a nechce zlyhať znova- nedovolí si sám sebe milovať aby sa už nikdy neocitol v ohrození, že by mohol ešte nejakej žene ublížiť...Raz mi povedal, že on už nikdy nechce ženu, že on už so žiadnou ženou deti mať nebude...nikdy som po jeho odchode neriešila otázku peňazí, bývania, v pohode prispieva na bývanie ešte aj môjmu bratovi nemalou čiastkou mesačne...Tak strašne ma ranila jeho nevera, ten strach, že by sa to mohlo stať znova...Lenže nechcem žiť v strachu, nechcem aby strach ovládal môj život. Chcem aby sa strach rozplynul v láske...A tieto pocity, toto poznanie prišlo až keď som skutočne odpustila, keď sa do minulosti dívam nezviera mi hrudník bolesť, nesedí mi na hrudi slon, cítim len a len oslobodenie. Dnes si vravím: stalo sa, to bolo a čo?To proste bolo- je to fuč. je to skúsenosť ale už nie bolesť...

Z každého človeka sa dá urobiť výcuc dobrého, ale aj výcuc zlého...Zamilovanosť nám dáva silu vidieť na partnerovi hlavne pozitíva...Keď nás partner raní- to je potom totálny výcuc negatív- máme tendenciu vidieť hlavne to zlé...Ale zrelá a silná láska s radosťou prijíma pozitíva a obohacuje sa nimi a na negatíva hĺadí s pochopením a nehou...Ja to u seba vnímam ako schopnosť vidieť a vnímať tie pozitíva a dávať si ich deň čo deň na prvé miesto a tie nagatíva s láskou a pochopením riešiť...

Este dodam - a uz toboz po tom, co som sa docitala na nanicmame. Ziadna zena sa s tym nevyrovnala. Niektore to tu o sebe tvrdia, ale ich ciny/pismena svedcia o inom.

Este dodam, ze to plati, ak sa moj vztah bude uberat stale tymto istym smerom. Ak sa dopracujeme ku nejakemu dlhorocnemu vztahu, stereotypnemu, plnemu ocudzenia a pod, kde nas zvazok bude plnit len funkciu rodicovsku, je mozne, ze sa budem na to divat inak. Ale ja pevne verim, ze sa k nicomu takemu nedopracujeme. A zienky, co tu riesia neveru su mlade baby s malymi detmi, cize pravdepodobne bola dovera medzi nimi postavena velmi vysoko.

No, moja, dávaš si veľké predsavzatie - udržať vzťah pekný.

Každý si na začiatku vzťahu myslí, že jemu sa nestane niečo také - že sa vzťah dostane do stereotypu, že partnerov pohltia povinnosti a starosti a už nezostane čas na veci príjemné a na pokojné chvíľky...

No, ale nevravím, že sa to tebe nepodarí

Kati ja som pisala o tych co nezazili a pisu "nikdy"...nie o tych co maju skusenost a vedia ako to je....

Nechcem zažiť neveru. Ani aby manžel podviedol mňa a ani ja jeho.Vo vnútri duše by som zničila niečo pekné o čom viem len ja. Veľa premýšlam nad Vami ,ktoré ste si tým pocitom museli prejsť. Obdivujem ako sa sa snažíte s tým žiť. Ako čakáte kým to prebolí,trápenie čo nemá konca, keď do duše nikdo nevidí a ona si prechádza ponížením,utrpením a pomalým liečením. Keď človek príde o vnútorný svet čo bol tak jasný a jednoduchý, kto je tá čo len tak príde a zrúca všetky sny.Už nič neplatí a nikdy už neuverím. Naivita,predstava o láske, že chlap je moja opora je v pi..?/nuž tak dáko/ A ráno zase treba vstať a je tu žena čo zrazu zvláda viac ako si kto dokáže predstaviť.Utešiť deti, že všetko je v poriadku, ísť do práce a podávať výkon, nekonečné debaty kde sa stala chyba.Nakúpiť,navariť,upratať,pozbierať svoje sebavedomie a ešte sa očakáva aj odpustenie lebo žena je tá čo to dokáže? Veď nie je ani prvá a ani posledná.
Musí človek aj takto dozrievať.? Aby sa nikdy neupínal na inú bytosť? Aby sa odnaúčal pocitu vlastnenia?

Mirka, tie otazky na konci .. na to si ako prisla ?
To mi nejak vobec nepasuje do standartneho nanicmamovskeho profilu
Inak najlepsie, co som tu citala

Svetlana, veď odpoveď poznáš,takisto aj Klódik, Ribiška a mnohé iné, dačo sem tam ťuknú.Nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá a všetko so všetkým súvisí. Veľa,veľa smiechu od srdca láskavého humoru, nebrať všetko osobne a svet je ihneď krajší.

No, tak nejak ...
Ale aj tak je hodno sa zaoberat tymi myslienkami o vlastneni vo vztahu, neviem to dost dobre postihnut slovami ...

Tak tak mirka- tá pravá láska nemá potrebu vlastniť...dnes ľúbimm svojho muža aj s tým čo bolo...on je samostatná bytosť, ktorá v danom období cítila to čo cítila ale dnes ma to už nezraňuje...manžel nikdy nebol mojím majetkom, ktorý mi chcela iná ženská prebrať...vždy mi vravel, aj v čase keď cítil že mi ubližuje- neboj sa pravda vyjde najavo...a ja som mu neverila....pravda je láska...tá ženská ho ani nevlastní, a ani jeho láska jej nepatrí...chcelo to len čas- more času...

A teraz z opačného brehu. Poznám jednu vydatú mladú ženu, ktorá neveru nevníma ako zradu. Proste má chuť na sex.A hotovo. V priebehu roka sa kolegom pochváli 16 milencami. Ak by sa náhodou dáky zamiloval a bol otravný tak koniec,prestane s sním spávať. Je to mladé žieňa ,pracovitá, na svoje dve deti nedá dopustiť,jej manžel ju má rád, ale ako zbadá chlapa, ktorý sa jej pozdáva tak tvrdo po ňom vyštartuje. A muž koruna tvorstva si neráči ani len všimnúť, že bol práve ulovený a pretiahnutý. Robievam si žart,teba treba najímať ako predskokana, neskúseného zaučíš, budúceho ženícha overíš,znudeného zabavíš. Z 20 -tich vytipovaných chlapov traja sa nedali pretiahnuť.Keďže sa netají tým že je vydatá, že by mali morálnu zábranu.

No to je sila keď to nejaká ženská takto berie...a keď si predstavím, že iná žena si takouto "pipkou" nechá rozbiť manželstvo...nie, niekedy to fakt nestojí za to nechať si kôli zranenej hrdosti rozbiť manželstvo...

muuuuuuuuuuuuuuuuuuuuudro klodik

No,to bol pohľad z inej strany,aj keď nie vlastný.Ale zaujímavý.A opica,prajem Ti,aby sa Ti to nikdy nestalo,ale koľko rokov si mala,keď si ten vzťah riešila?Vieš,keď máš s niekým jedno,dve,tri deti,spolu byt,auto,teraz začni riešiť,aj keď neodpustíš,kam pôjdem?A čo deti?Už nás vnímajú ako komplexnú rodinu,čo teraz?Má sa to dotknúť aj ich?To sú veci,ktoré veľa krát pretiahnu rozhodnutie na ostať a zabudnúť.Ja som to s mojím manželom neriešila a dúfam,že ani nebudem,ale keby si vedela,koľko báb a mužov v mojom okolí tvrdilo to,čo Ty a potom prišla do vzťahu "nevera" a veľa krát sa zachovali úplne ináč.A musím povedať,že niektorým ten vzťah funguje podľa mňa lepšie./ale to je uhol môjho pohľadu,do vnútra duše nevidím/.

Ved preto som povedala, ze mam len drobnu skusenost, teda sama seba radim do skupiny, o ktorej vravela Lydush, ze o tom nic nevedia.

A tiez som zdoraznila, ze ked su v tom deti, je to komplikovanejsie. Ale nebudem zit s clovekom, co si ma nevazi. I ked je dobry otec. Moze byt dobrym otcom cez vikend a velke prazdniny, ale uz nie medzi tymi styrmi stenami, kde ja byvam. Utrpia deti, ale jeho vinou. Som ochotna "obetovat sa" kvoli detom, ale len do urcitej miery. A premahat sa k zitiu so "zradcom" je uz za hranicou. Jasne, ze ma mozete ovalit starym znamym odpisom, ale su veci, ktore nie su otazkou veku, ale postoja.

Btw Klodik, pomer-nepomer tvojho muza nie je nevera v pravom slovazmysle a moje vety sa na ten pripad nevztahovali. On sa ovladal, nic spolu nemali - to je CELKOM INA situacia, ako tie zeny, ktore su dlhodobo podvadzane.

Opica, ja si mylsim, ze by som reagovala podobne. Pokojne, ale trvala by som na oddeleni aj byvania. Starostlivost o deti sa da slusne podelit.

Teda vsetko za stavu, ze uz by som s tym clovekom nechcela mat ziaden vztah ... cisto teoreticky si viem aj predstavit, ze by som s nim este vztah mat chcela a vtedy by som som ho mala a zostali by sme spolu.

No môj manžel sa ovládal to áno a má u mňa za to jedno veľké plus, ale doma mi vyprával o tom ako mne nevládze povedať že ma ľúbi a jej to povedať dokázal...a odmietal 5 rokov akýkoľvek môj dotyk...takže ja by som vtedy bola bývala vďačnejšia keby nebol býval tak nechutne čestný a bol by sa možno vládal vyspať s dotyčnou a nemusel byť tak nechutne čestný a potom totálne odmietal aj mňa...Lenže to pochopí len ten kto to zažije...Psychická nevera je rovnako zlá ako tá fyzická...je zákernejšia v tom že napríklad dotyčná ženská si myslí, že tým že spolu nespali je to o to krajšie a hodnotnejšie a potom má pocit, že sa môže sms-kami zakrádať do vášho súkromia a s úsmevom na tvári tvrdiť, veď o nič nejde, veď sme spolu nespali- ale všetko to krásne je preč, je preč dôvera, je preč chuť hovoriť o svojich najhlbších túžbach so svojím partnerom, lebo netušíš či si také nerozprávajú oni dvaja spolu, všetko je zrazu fuč, všetko to čo ti dáva pocit, že svojho muža miluješ a večer sa k nemu chceš pritúliť a nádherne sa s ním pomilovať. Milovať sa odovzdane s dôverou...Nezostane z toho takmer nič- len bolesť, bolesť, bolesť...

No ešte šťastie že také jedinečné to môže byť fakt asi len s jedným jediným človekom, a že keď človek veľmi chce môže sa dopátrať k pravde a pod bahnom nájsť opäť to krásne...

Myslím, ze ja by som to nedokazala. Dovera v cudua cely zivot pochybnosti, kde je, co robi a skym. A zozieranie. Veru nie, ja by som to nedokazala.

Hm...ale ten posun keď to človek dokáže- tak to je potom paráda...tam je totiž jeden taký dôležitý moment...ono sklamaný partner môže neveriť ešte aj vtedy keď ten kto sklamal už dávno v tom má jasno, ľutuje to a možno to nevie dať správne najavo,lebo potom sa už oveľa ťažšie láska opäť dokazuje. A potom už nejde o to čo robí a ako sa správa ten kto sklamal, ale čo robím a ako sa správam ja ktorá som sa sklamala.A ja som našťastie pochopila, že nechcem aby môj starch z opätovného sklamania bol väčší ako moja láska, nechcem aby ma strach prevalcoval a nedovoľoval mi cítiť čo hlboko, hlboko v srdci stále je. aj keď len také malinké, malé ale je...

Ja budem zasa teraz asi "iná",ale tu sa píše o nevere všeobecne.Nie,nemám s tým skúsenosti / mala som vo vzťahu,keď sme spolu chodili,ale to som vedela,že s ním nechcem byť natrvalo a ani mať s ním deti/,ale viem,že často krát tá nevera bola len vyvrcholením manželského problému,ktorého sa tá,alebo oná strana zdráhala riešiť.A viem,že často krát to bolo len tak,vtedy si tú ženu naozaj neváži,ale myslím,že treba prihliadať aj na to,za akých okolností sa tá nevera odohrala a prečo.Ja ju neospravedlňujem,ani s ňou nesúhlasím,neviem,ako by som to brala,keby to spáchal môj muž,neviem,ale viem,že nie je nevera ako nevera.A čo sa týka tej duševnej,myslím,že tá častokrát bolí viac,ako tá telesná.Vieš,pri tej telesnej je to šmyk-šmyk,ale pri tej duševnej sa zamiloval do inej.Ťažko povedať,čo viac bolí...........

to som písala pred prečítaním ostatných komentárov,eifi,súhlasím.

Baby, ale este si uvedomte, ze to sa neda ani nahodou generalizovat ... tu s tymi pismenkami to vyzera, akoby sa aj dalo, ale keby ste sa videli nazivo, tak by ste videli, ze ste kazda uplne ina, absolutne inak reagujete a posobite na okolie, naviac nie je chlap ako chlap ... ja tiez vzdy, ked uvazujem a pisem, tak predstava chlapa sa mi zlieva s tym, akym chlapom je moj manzel a to sa tiez neda vobec zovseobecnovat.

Podla mna je jedno, ako sa to dvaja rozhodnu riesit, mozu sa kludne dohodnut na uplnej odluke, rozdeleni byvania a mozno je celkom predstavitelne, ze zostanu byvat v spolocnej domacnosti a kazdy si zije svojim vlastnym citovym a sexulanym zivotom. Urcite sa neda nalinkovat, ako to treba riesiet, ale riesit to treba - tak aby sa dosiahla nejaka rozumna dohoda.

Niečo sa mi pri tej debate stráca, ten druhý rozmer, rozmer manžela, vychádza mi, že každý manžel, ktorý podvádzal je jedna nezodpovedná existencia, ktorá sa snaží niečo si uchmatnúť a užiť a keď mu na to žena príde tak cúvne a začne rozprávať bájky o chvíľkovom pobluznení teda vyslovene to znamená , že mu išlo len o sex.To potvrdzujú aj ostatné baby,dobre čiže, keď mu išlo len o to jedno, znamená to, ribisska, že sa cez to dá preniesť a Klodik, odpustiť a žiť ďalej, ale ja by som rada videla tú ženu, ktorá bude takto reagovať.Ktorá dokáže sa povzniesť do tých vyšších duševných sfér, tak to som zvedavá.

Rozmer manžela je asi ten ako dokáže aj on narábať so svojím vnútrom a ako sa aj on dokáže posunúť ďalej...Vtedy môže aj partnerstvo týchto dvoch ľudí pokračovať. Môže pokračovať aj vo väčšej harmónii ako predtým...Nejde len o to aby sa podvádzaná žena niekam posúvala. Mne doteraz na tom všetko prekážalo práve to, že sme nedokázali komunikovať na takejto úrovni tak ako predtým, kým do nášho života nevstúpila iná ženská...Ale pomaličky sa opäť do toho dostávame a naberá to ten lepší rozmer...

No povedzme si to takto, nevera ci taka ci onaka, ci so ziadnym dovodom alebo podlozena aspon malym argumentom preco, ak clovek chce, vzdy si dovod najde, vzdy vzdy....

Ak je problem vo vztahu a velky neznesitelny, a nech som urobil/a cokolvek pre napravu a nepomohlo, tak riesenie je ze si zo zufalstva najdem milenca/ku ??? Nie, kazdy normalny clovek si povie dost, takto to dalej nejde a asi ani nepojde. Najst si iny kratko ci dlhodoby "vedlajsi" vztah je zufalstvo a pochybenie.

A dalsia vec, ak to uz niekto urobi, velmi obdivujem zeny aj muzov, ktori sa cez to preniesli. Pretoze tych ktori skutocne miluju, asi im to prudi hlavou stale.

Moj kamarat mi raz povedal, ze svoju zenu raz v zivote podviedol a ze nie je dna, ze nie je rana, ze nie je chvile keby si to nevycital, kedy ho to nenapadlo co spravil. Jeho zena o tom samozrejme nevie a moj nazor je, ze tak je to spravnejsie ak sa jedna iba o taketo jedno "zakopnutie". Ale verte ze v tu chvilu som si povedala, ze nech len chlapec na to mysli aj kazde bozie rano, to je ta cena, ktoru musi niest.

Betty.. a kde su hranice nevery? Ako vies, co sa tvojmu muzovi odohrava v hlave, co robi, ked je v praci, ci flirtuje s kolegynami atd atd.. ktora je ta "hranica" pre teba, co ti povie, ze "uz" nie si "jedina" v zivote tvojho partnera? Nielen "telesna nevera" je predsta nevera O tom by sa daloooo debatovat dlho predlhoooo

Myslienkova nevera - pokial ide o nejake fantazie - by mi nevadila. Ale radsej, nech mi to na nos nevesia Ale jasne, dobra otazka Eif. Kazdy ma hranice niekde inde. Ja by som napriklad Klodikin stav ani ako nevera nenazyvala.

Neviem opica či by ti myšlienková nevera nevadila-skôr si to asi nevieš celkom predstaviť čo to obnáša...to obnáša asi to, že chlap ktorého miluješ sa s tebou nechce milovať a vysvetľuje ti pritom, že nič sa nedeje, o nič nejde...že chlap na ktorého sa celý deň tešíš ako príde večer domov sa po príchode nechce s tebou rozprávať, lebo má "svoje fantázie" a miesto toho aby s tebou komunikoval o vašich deťoch si sms-kuje s inou ženskou a ty sa po tisíci krát utešuješ, že veď o nič nejde- lebo tak ti to bolo vysvetlené partnerom...a to všetko netrvá týždeň, mesiac, ale rok, či niekoľko rokov ak to dotyčná statočne naťahuje...a potom si zrazu uvedomíš že nech to je akokoľvek-je to proste nevera...Tiež som si spočiatku hovorila, že veď to ani nie je nevera...ale bola...a zákernosť celej takejto situácie- že vyjdeš z toho ako hysterka, ktorá to nechápe...a sama sebe si hovoríš, že veď dobre keď spolu nespali tak to ani nie je nevera...veď to by som ani nemala od takého chlapa odísť, veď mi nebol neverný...ale nekomunikuje, ubližuje- mám teda odísť?Ale prečo veď mi vlastne neublížil, nepodviedol ma? No proste chorá situácia, strašne zložitá...Nám sa to vlastne začalo vyjasňovať od momentu kedy som nahlas vyslovila, že: Ty si neverný a podvádzaš, možno "len" psychicky ale podvádzaš...Až vtedy si postupne manžel začal veci pomenovávať správnym menom a postupne aj dotyčnej začínal určovať hranice...Dovtedy to boli také medové motúzy popod nos....veď o nič nejde, nič zlé nerobíme, nikomu neubližujeme-blbosť...

Jaj Klodik. Zle som sa vyjadrila. Myslienkova nevera - to som pochopila z Eifelovkinych pismeniek, ze povedzme: zadiva sa na novu peknu sekretarku a povie si, ake ma ta zenska krasne prsia. Samozrejme do toho nezahrnam pripad skoromilenky. Pisanie smsiek, poziciavanie jej auta (fotky deti v nom a pod) a slova ako lubim ta - to uz je ine kafe. Mala som na mysli len fantazie v hlave muza, o korych neviem, pretoze ich nijako nepocitujem. Ty si to pocitovala.

Jasne, ze ta to bolelo; ze to od neho nebolo fer; ze to dlho medzi vami viselo; ze si tazko prekusla, ze ju z tej prace nevyrazil, ale su v dennom kontakte... Oh, Klodik. Podla mna mas nekonecnu trpezlivost. Nedovolila by som mu pracovat s nou... Ked sa to skoncilo, tak nech na dobro.

Uplne chapem tvoj postoj, len jeho "pochybenie" sa neda porovnat s napr. Yayineho manzela pochybenim - ked mal za jej chrbtom druhy vztah a potom jej navrhol, ze by sa prestahoval k milenke - vyskusat to a ked to nevyjde, tak sa vrati. Toto su velmi odlisne veci. Chcem tym povedat (nadvazujuc na Eifelovku), ze medzi neverami byvaju velke rozdiely - a velmi zalezi, kde na "osi" sa dana nevera nachadza. A ten zaciatocny bodik by mohla byt malicka fantazia s inou zenou v hlave muza, na ktoru vravim: budiz, len mi o tom nerozpravaj. A o par dielikov dalej je mozno ten vas pripad. Ale povedzme Yayin - ten je uz hodne daleko a maloktora zena by toto este vydrzala. A taktiez tie ostatne, uz presne neviem mena, ale to dievca, co sem pisalo, ze maju tusim male dieta a on sa jej priznal, ze paralelne udrziaval vztah s nejakou sedmnastkou... ci ako to bolo. Tak to uz je tiez vec, nad ktorou sa pozastavujem s otvorenymi ocami (ze co dievcina riesi; od takeho rychlo prec)

Keby mi bol niekto neverny v zmysle, ze miluje inu osobu, nevedela by som s tym partnerom ostat, asi aj preto, ze lasku si clovek vynutit nemoze.. keby mi bol partner neverny fyzicky "jednorazovo" nechcela by som to vediet.. nevidim dovod, preco by som si jeho "chvilkove zlyhanie" mala vycitat ja - poznam sa a bolo by to tak Keby mal popri mne partner "paralelny sexualny vztah" vediet by som to chcela, lebo nemam rada, ked zo mna niekto robi "idiota" Vela veci sa v zivote deje, myslim si, ze sa nevera da prekonat, ale musia chciet obaja a s cistym stitom.. kto to dokaze je v mojich ociach silna osobnost, ja ako sa poznam by som pri kazdej nezhode isla na vycitky tohto druhu a tym padom by som nebola schopna to prekonat.. ked je niekto ale silny charakter a silne presvedcenie, da sa vsetko
No a hranice nevery.. ruku na srdce.. ktorej z nas sa nepaci, ked nam niekto lichoti? Nie je uz to zaciatok prejavu "flirtu"? Aj to niekomu moze zacat vadit a to by teda bolo neveryyyy na svete

www.ribisska.sk moja reč. vo všetkom s tebou suhlasim a dobre som sa aj zasmiala na tom idiotovi... nejak tak eifi

asi tak
inak eifi, to chce len naucit sa zabudat, ja to ale tiez este neviem uplne 100%. proste sa kazde rano zobudit a zacat vsetko akoby nanovo, bez predsudkov a zvazujucich vasni a negativnych emocii zo vcerajska. ak v takomto stave otvoris oci a ten druhy tam este stoji a stat chce ... mozes sa uz len a len tesit zo zivota, zo vsetkeho ....

www.ribisska.sk presne ako pes... aj on pozera laskyplne na svojho pana ako na neho reve a aj tak ho verne miluje. a každý den rovnako... ved to je o jeho pánovi, nie o nom

svetlana,úplne s tebou súhlasím.

No tak toto ma teda dostalo opica...pre mňa to teda bola silná, veľmi silná nevera...pretože základ nášho vzťahu bol od začiatku ako sme sa spoznali na duševnej "báze"...vlastne tvrdý každodenný život to splynutie dvoch duší postupne dosť narušil a dotyčná ženská to potom dosť zneužila...Raz mi dokonca povedala, že môj manžel je úplne iný, že pri ňom našla niečo čo sa jej manžel musí ešte len naučiť...a táááák si to ona veľmi pestovala a straaaašne to chcela aby to patrilo len a len jej...Ale je to zrejme o tom ako vnímame vzťahy a na čo vo vzťahu kladieme dôraz...Pre mňa vo vzťahu s manželom je na prvom mieste duševné porozumenie, harmónia...nikdy sme sa nehádali- hádky začali až pre dotyčnú ženskú, aj to bol vždy skôr len monológ...Tá ženská zasiahla práve to najviac cenené "miestečko" nášho vzťahu...Keby bola v našom vzťahu na dôležitejšom mieste fyzická láska tak už tu isto dávno nepíšem o vzťahu po 5 rokoch absolútnej absencie akýchkoľvek dotykov...

Klodik a o co mu podla teba teraz ide ? Fakt si myslis, ze nechce pokracovat vo vasom vztahu len preto, ze by mohol zase zlyhat ? myslis, ze je sklamany zo seba ? normalne by som rada videla na zivo takeho chlapa ...

ty mas fakt neskutocnu trpezlivost ... ja by somt o celkom urcite cele zabalila ovela skor.
nie som nejako osadnuta fyzickou laskou, ale 5r. je teda poriadne dlha doba !

jeeej ja by som jej vlasiska vysklbala babe jednej...ja prchlivec

nataliaaaaaaaaaa...uplne zle.....z nej by si spravila obet, ktoru by muz okamzite zacal lutovat a ty by si ostala ta jezibaba od ktorej predsa musel ujst, s takou histerkou predsa nebude zit....

jo ale by mi to na chvilu spravilo dobre, tak ako si robil dobre on s nou...jaaajjjjj

he- he- he ja som vedela manželovi povedať že takú mám chuť vbehnúť do kancelárie a vykmásať ju za vlasy, za pačesy ju vytiahnuť von, kopnúť ju do zadku a pred celou firmou jej urobiť hanbu, hm len potom by som zas tou chuderou vlastne bola ja, tak ju- ich vlastne nechám na pokoji nech si to vychutnajú tak ako to oni chcú.Že ona by mu aj tak potom plakala na pleci a žalovala sa" vieš Tonko tá Klaudia je taká hroznááááá...Čas ukázal že hroznááááá bola ona....A manžel vie dnes len myknúť plecom a povedať, že noooo mohla si to urobiť- teraz by to už nemalo ten správny efekt...Už sa vieme spolu na tom aj zasmiať...Ach jaaaaj emoooooocie.......

No tak myslím si že práve takého chlapa mám...a to ma na dotyčnej najviac žralo, že si začala práve s takýmto chlapom a ona si vôbec neuvedomovala, že jeho to fakticky položí...dotyčná to pochopila až keď mal manžel autohaváriu a zlomené stavce- vtedy sa mu ospravedlnila, že mu veľmi ublížila- po 4,5 roku "doťahovačiek"...Svetlanka ja neviem čo je to za chlapa ten môj,ale dokáže robiť s láskou také neskutočné veci že padám do kolien...nenosí kvety, nepoužíva tie bežné "zbrane", ale je proste neskutočný...Nechal mi byt, ktorý nám kúpili jeho rodičia a on si prenajal domček,platí nám mesačne toľko koľko mi dával keď sme žili spolu, podporuje moju prácu, prispel mojej kolegyni na vydanie jej knihy,chráni ma pred jeho rodičmi- nedopustí aby na mňa kydali,nechal mi auto- nikdy sme sa nehádali o majetky- to som mu skôr ja vedela vykričať, že nech sa s tým strčí do zadku keď ma už nemiluje...A ako to naozaj všetko je ukáže čas...myslím si že je sklamaný sám zo seba a chce to čas a hlavne to chce aby som mu konečne dôverovala...On sám mi povedal, že on inú ženu už mať nebude a ani deti s nikým iným nebude mať- a to má len 33 rokov...je to chlap ktorý si stojí za slovom- a o to horšie bolo z jeho úst počuť, že miluje inú...Ale zas viem že keď mi to raz dokáže znova povedať tak to bude pravda pravdúca a musela by som ho asi riaaaaadne nasrať aby rozhodnutie zmenil

no lenze Klodik, vediet odpustit sebe chybu (ak to za chybu povazuje) je tiez dost velka cnost a snad aj vascia, ako zabezpecovat blizkym materialne statky. Stale do jeho zmyslania a konania moc nevidim, nechapem ho, asi ze vas nepoznam nazivo.

Velmi ti prajem, aby si nasla pokoj

No veď ano svetlanka to je o hľadaní a kto má partnerovi pomôcť v tomto ak nie ten kto ho miluje...Takže si to nádherne vystihla aj keď nás nepoznáš osobne...On je práve z takej rodiny kde sa láska dáva najavo materiálnym zabezpečením...ale na ňom je krásne to, že dokáže dávať a nikdy o tom nehovorí, nikdy to nevyhadzuje na oči, že veď ja som vtedy toto alebo ono...To je na ńom krásne...a že nevie nájsť smer a odpustiť si? No to nie je dôvod aby som ho opustila...práve teraz tu musím byť pre neho aby som mu mohla pomôcť nájsť to čo je práve teraz také dôležité preňho- pre nás aby mohol životom ďalej kráčať a tešiť sa zo svojho krásneho JA.Tak ako on mňa naozaj neopustil a nehodil ma do života len tak-tráp sa sama, finančne sa zabezpeč, makaj, rob všetko pre to aby si to zvládla,tak ani ja neopustím jeho a nehodím ho do duševnej neistoty, budem tu a budem mu oporou aby pochopil aké je krásne odpustiť sám sebe...

Je to o rovnováhe materiálneho blahobytu a duchovného blahobytu/ak sa to tak dá nazvať/Muž a žena sú rozdielny vo vnímaní toho čo je dôležitejšie, ale krásne je keď pochopia že nejde o dokazovanie si toho čo je dôležitejšie, ale ide o nájdenie rovnováhy...Manžel mi dáva materiálnu stabilitu a ja mu dopomôžem k tej duchovnej- ak to bude ochotný prijať...

Klodik, nádherne slová, teda skôr písmena, viem uplne do bodky o čom píšeš a čo tým myslíš, prešla som niečim podobným, teda prechádzam ale mám podobne zmýšlanie ako ty a velmi ma zmenila táto naša situácia, vela rozmýšlam nad rôznymi vecami, takými ako ty, nikdy, keby sa mi také niečo nestalo, tak by som nad životom takto nerozmýšlala, možno je to aj tým že môj a tvoj muž su trošku podobný ked o nom píšeš. Som velmi rada že si už v sebe našla rovnováhu, ja ešte nie, ale už som sa trohu pohla z miesta. Preto ti budem držať palce silno a dufam že neskôr nás bude obe čakať pekný život, ale teba viem že hej, lebo mýslím že si si už našla svoje miesto a budeš spokojná s tým čo budeš mať, aj ked budeš sama.
No mám taký vnutorný pocit, že už sa to teraz začne medzi vami upravovať, prečítala som si od teba velmi vela príspevkov a myslím že ťa manžel lubi a aj ked sa k tebe teraz ešte nejaku dobu nevráti, myslím že to je typ človeka ktorý by nikdy nedokázal lubiť inu ženu, radšej by bol už stále sám. Potrebuje asi odpustiť ešte sám sebe a potom bude dobre. Teda dufam že to takto bude.
Ak môžeš napíš mi sem tvoj mail, rada by som ti niekedy napísala, ak môžem.

..... nevera v našej spoločnosti.

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty