neverníci, ego, hrdosť, úcta a iné, Ona a on, Diskusie

ja som citala konvalinka DESAT rokov NIC nevedela alebo vediet nechcela, tak ake utrpenie??????

Konvalinka, vidíš - a ja zase vážne nerozumiem, ako niekto čokoľvek ne/chce odpúšťať partnerovi. Z akej pozície si berie právo ne/odpúšťať?

Geo, neviem, či som správne pochopila Tvoju myšlienku (a rozmýšľala som dlho ), hádam si to právo berie z pozície svojprávneho človeka, ktorý rozhoduje o svojich pocitoch ??

O svojich pocitoch, pochopiteľne, rozhoduje každý sám. Ale ako chce niekto (ktokoľvek) odpúšťať druhému (komukoľvek), že ten druhý ne/urobil to, čo ten prvý chcel?

Veď aj ten druhý je svojprávny a môže rozhodovať o svojich činoch/myšlienkach/slovách/pocitoch. A teda môže robiť, myslieť si, hovoriť a cítiť, čo sa mu len zachce.
A ja sa môžem akurát tak snažiť pochopiť, prečo niečo u/robil/povedal.

Čo mu mám odpúšťať? Že je svojprávna bytosť?
A ako mu mám odpúšťať? Vari som jeho nadriadená a môžem mu odpustiť, že nedodržal moje príkazy/zákazy/nariadenia?

Takže v podstate možeme ne/odpustiť vtedy, ak ten druhý o odpustenie stojí, prípadne o neho žiada ... v opačnom prípade nemáme čo odpúsťať, pretože je to jeho rozhodnutie o svojom konaní ....možem to tak pochopiť?

Heluš, keď niekto ne/chce odpúšťať druhým, tak im ne/bude odpúšťať. To je zase len na tom konkrétnom dotyčnom a jeho rozhodnutí.
To, že ja takým rozhodnutiam nerozumiem, je môj problém...

Keď niekto za mňou príde so žiadosťou o moje odpustenie (a to je vlastne každé: "Prepáč!"), tak buď
- chápem, prečo u/robil/povedal to, čo urobil/povedal
- alebo sa ho povypytujem, prečo u/robil/povedal to, čo u/robil/povedal a snažila by som sa ho pochopiť. A buď sa mi to podarí pochopiť, alebo aj nie.

Bez ohľadu na to, či ne/rozumiem príčinám správania sa dotyčného - necítim sa oprávnená odpúšťať nikomu.
Jediný človek, ktorému môžem niečo odpustiť, som ja. Iba seba totiž "vlastním".
Takže keď mi ktokoľvek povie: "Prepáč!", odpovedám: "Nemám čo prepačovať..."

geo ale ved ked vstupujem do manzelstva tak su tam nejake sluby.naco sa teda berieme zime len tak "nadivoko"a robme si co chceme.

Inca, robíme si, čo chceme vždy - či sme v manželstve, vo vzťahu "na psiu knižku", alebo single.

Akurát niekto si myslí, že musí robiť to a to a nesmie robiť to a to, lebo...
A tak je verný/á (lebo vraj musí), stará sa o partnera/deti/domácnosť (lebo vraj musí), chodí do práce (lebo vraj musí) a peniaze nosí domov (lebo vraj musí)... atď.

A niekto zase vie, že mu nik nič nezakáže/nenariadi/neprikáže. A (vedome) robí len to a vtedy a tak, ako on sám chce.
Čiže je verný/á (lebo to tak chce), vedome sa stará o partnera/deti/domacnosť (lebo to tak chce), chodí do práce (lebo to tak chce) a peniaze nosí domov (lebo to tak chce)... atď.

geo vies ako sa to hovori,nic sa nemusi len zomriet a nikto nikto nikomu nekaze aby sa ozenil ked nechce,aby mal deti ked nechce.nech zostane slobodny a bezdetny a potom nech sa aj na hlavu postavy

A prečo sa podľa teba nemôže stavať na hlavu, keď nie je slobodný a bezdetný?

Vari človek sobášom a/alebo narodením dieťaťa stráca svojprávnosť?

nie geo asi si ma nepochopila,uz ma potom zodpovednost za dieta a nielen za seba a sobas je nejaky "zavazok"voci niekomu.ci?

Zodpovednosť, záväzok, povinnosť sú tri z mnohých ďalších pojmov, ktorými si mnohí ľudia zdôvodňujú, prečo niečo musia u/robiť, alebo nesmú u/robiť.

Inci, sú ľudia, ktorí majú deti, ale nie sú zobratí.. Tí podľa teba nemajú povinnosti? Majú ich len tí, čo sa zoberú?
Denisa

nie kleo tak som to nemyslela ale je to tym ze to pismenkujem a neda sa mi to uplne dopodrobna rozpisovat

L : je to vrcholne nefér jednanie - v tom sa zhodneme? myslíš si, že každé jedno klamstvo sa dá vytušiť, keď počúvaš svoj vnútorný hlas? u mňa to tak nefunguje. veľa ľudí ma oklamalo... u teba to funguje stopercentne?

G : keďže sú manželia, sľúbili si vernosť - keď niekto poruší taký sľub, druhý môže byť ranený a "musí" odpustiť. súhlas? je to očakávanie na základe prísľubu. pokiaľ by sme ani sľuby nemali brať do úvahy, nemohli by sme nikomu dôverovať. dôveruješ/te?

To, že mi niekto niečo sľúbi ešte neznamená, že svoj sľub aj dodrží. Je, samozrejme, minimálne slušné oznámiť druhej strane, že už sľub, ktorý som dal/a pred XY rokmi, nemienim dodržiavať. Ale nie je to nikým/ničím prikázané (a aj keby bolo - kto/čo donúti dotyčného, aby príkazu vyhovel?)

Ak jeden z partnerov nedodrží sľub a druhý sa to dozvie, môže a nemusí byť ranený. A môže a nemusí odpustiť (aj keď naozaj nechápam - ako som už napísala vyššie - z akej pozície chce niekto ne/odpúšťať).

Nikde som nenapísala, že neberiem do úvahy sľuby. Beriem.
A dokonca sú ľudia, ktorým dôverujem.
Ale zároveň viem, že ten druhý nemusí svoj sľub splniť a nemusí urobiť to, čomu ja verím, že spraví... Zopár krát som totiž prekvapila svojim jednaním samu seba. A to ma dokonale vyliečilo z ilúzie, že môžem stavať na tom, že ten druhý ne/urobí, alebo ne/povie to, čo som ja predpokladala.

podľa mňa odpúšťanie má dve roviny.To že odpustíme tomu kto nám ublížil- to znamená, že odpustíme človeku ktorý je zdrojom našej bolesti.Ale na druhej strane je to vlastne služba samému sebe.Ten kto dokáže odpustiť sa posúva do celkom inej roviny vo svojom živote.Odpustenie, neozajstné odpustenie, úprimné je niečo nádherné...Odpustenie si ale nekladie podmienku či potom s partnerom ostaneme, alebo či ostane on s nami...Odpsustenie je nezávislé na tom čo bude zo vzťahom ďalej...toť môj názor

Klodik, lepsie si to nemohla vystihnut. Uz som sa chystala napisat nieco podobne na georgine komentare. uplne s tebou suhlasim.

aky je rozdiel medzi DESIATIMI ROKMI a DESIATIMI MESIACMI nevery (napriklad)?

veľky - sviňarina (10 mes.) sviňarina s rokmi, ktoré ti nikto nevráti.... strieľať...zahrabať takých...šmitec

....a ani sa nenazdas a zivot v pr...li, s niekym, kto si nezasluzil ani pohar vody od teba...
ivet

Nechcela by som žiť s niekým, koho lásku a starostlivosť by som si musela zaslúžiť...

...ak by si si lasku od niekoho nezasluzila, asi tazko by si ju vobec mala .....ivet

Nerobím nič preto, aby som si lásku niekoho (kohokoľvek) zaslúžila...
A aj tak ju od mnohých (rodičov, súrodencov, manžela, detí...) dostávam...

A opačne - od nikoho nevyžadujem, aby niečo u/robil len preto, aby som ho ľúbila...
A aj tak ľúbim (rodičov, súrodencov, manžela, deti...)...

...no myslim si, ze hadam predsa len nieco robis,nie ?
ivet

Pravdaže robím - ale nie preto, aby ma milovali.
Robím rôzne veci preto, lebo ich robiť chcem.
A keď rôzne veci robiť nechcem - tak ich nerobím.

Mimochodom, reči typu: "Ak ma miluješ, ne/u/rob to a to!" sú obyčajným citovým vydieraním.

Ak by Ta nemilovali, asi tazko by si to pre nich robila a este aj robit chcela......ivet

Napr. navaris detom a muzovi a povies, to je preto, lebo vas mam rada
a ked o nieco poprosis deti/manzela nezabudni im pripomenut, urobis to vsak, lebo ma mas rad...
Skus to doma kazdemu pripomenut po kazdej odvedenej cinnosti a uvidis, ako znechutis cele osadenstvo ...

Pointa je asi v tom, robit taketo veci skutocne z lasky, bez potreby ukazovat dolazitost toho co robim , aspon tak to chapem ja

...no predstav si, ze ja im to sem-tam aj pripomeniem a nezda sa mi za tie roky, ze by boli znechutení....to urcite nie!
Ze veci robim z lasky, tak to je tiez jasna vec, pretoze veci bez lasky nerobim vobec a mozu mi hovorit, ako ma lubia aj cele hodiny.....

Nevidim na tom nic zle, ked niekomu poviem, ze som to, ci ono urobila preto, lebo ho lubim.....a svojmu drahemu kludne pripomeniem, ze ak by ma lubil, urobil by to a ono.....cuduj sa svete, vzdy sa usmeje a urobi....neviem Polarka-asi sme nenormalna rodina a nejaka dokonca vydieracska, nie?
ivet

Ivet36

ironia je zaujmavy sposob komunikacie. Pouzivam ju hlavne, ked chcem z niekoho silou mocou urobit diskretne debila.
Ale nevadi citas uplne nieco co pisem, aj o prispevok nizsie. Dekodujes maximalne nespravne moje vety. Neviem ci umyselne, alebo podvedome...

Nejde o to, ze veci robis z lasky /to je snad normalne/. Ide o to, ako to podas. Niekto to potrebuje pripominat nonstop vsetkym naokolo, a niekto o tom nepotrebuje hovorit vobec.
To co prezentujes je podmienecna laska. Nieco za nieco. Tzv. bartrovy obchod. Ale laska taka nepodmienecna /matka a novorodenec/ tak tej su schopni len ozajstny majstri. Zaujmave, ze ju vieme dokial su nase deticky male, a potom ich zacneme vydierat recami, ked lubis maminku urobis to a to .... A podobne aj s partnerom...
Myslim, ze je to chybny program

Polarka- robit z niekoho debila, by som si nikdy nedovolila, vzhladom nato, co robim a kde vsade robim- jednoducho takyto "ulet" by ma stal neskutocne vela a zato mi tu naozaj nikto nestoji.....
Netvrdim ani, ze som majster vo vztahoch a v laske- ale podstatne je, ze ten "moj program" zatial nezlyhal a z casu-na cas su moji doma aj vydierani- ako si to nazvala.....takze Ty mas doma to, ja zas ono a dolezite je, ze sme obe spokojne- ja Ta ale vsak urcite dalej presviedcat hystericky nebudem, ze ten moj program je lepsi....

(To prirovnanie matky a novorodenca je inac uplne scestne a vobec nesuvisi s prvotnou temou....)
ivet

Dobre, ked myslis

k ivet36

Ivet, ale ja robím všeličo aj pre ľudí, ktorí ma nemilovali, nemilujú a zrejme ma ani nikdy milovať nebudú...
A zase - robím to len a len preto, že to robiť chcem .

..predstav si georgina, je to sice neuveritelne- ale robim to aj ja a okrem nas dvoch dalsich 98% ludi.....a aj my ostatní to asi chceme robit.
ivet

Ivet, ale o tom to je - na to, aby si niekoho ne/milovala, alebo aby niekto ne/miloval teba, nemusí si ne/lásku ne/zaslúžiť činmi.

....no u mna obcas ano, Geo....ivet

ivet36 - presne tak,iba stým rozdielom že sa to nesnažíme pri každéj príležitosti to niekomu vnútiť

geo a preco to robis z akeho dovodu,preco kvoli comu?

Lebo chcem. Je na tom niečo zvláštne?
Ty potrebuješ nejaké dôvody na to, aby si niečo (čokoľvek) urobila? Chcenie nestačí?

Chcenie je velmi dobry zaklad /smajlik s palcom hore/

geo zase som sa zpe opytala,zabudla som tam dat slovicko chcem.takze preco to chces?

Pretože v reálnom živote (teda tam, kde človek, s ktorým hovoríš, ti vidí do očí, vidí tvoj výraz tváre, počuje tvoj tón hlasu, vníma tvoju reč tela... atď.) dostávaš to, čo rozdávaš. A keď rozdávaš úsmev, pohodu a pokoj - to sa ti aj vracia .

"dostávaš to, čo rozdávaš A keď rozdávaš úsmev, pohodu a pokoj - to sa ti aj vracia" takže predsa je niečo za niečo, nie je to až také bezpodmienečné, však?

najlepsie ti napisala magic. Nevera ja nevera nech trva akokolvek dlho.

konvalinka o co ide? Manzel ma desat rokov podvadzal a zili sme pocas tych desiatich rokov normalne, nedotykalo sa ma to...mozno som mala tusaka ale nepidila som sa za tym... blba nahoda chcela a nevera sa prevalila.
Zasadna otazka pre manzela: Co budeme robit dalej. Co budeME... robit. Dohodneme sa na tom ze to s damou ukonci a zijeme spolu dalej alebo neukonci a ukoncime to my dvaja alebo co.
Nebudem mu nadavat do hajzlov a sviniarov ale skusim prist na to kde sa stala chyba lebo mi nehovor, ze v super duper vztahu sa jeden len tak rozhodne ze si najde niekoho ineho...a najst si moze, nakolko sa menime, aj ja aj on aj ludia okolo aj doba aj vsetko...preto obdivujem ludi, co maju vo vzathu slobodu a nezavislost, vtedy totiz taketo prekvapenie nebyva take krvave...dohodneme sa co dalej a zijeme ...ci spolu alebo od seba...slobodni a nezavisli ludia...
Mozem ocakavat do aleluja...ale len ja sama si mozem svoje ocakavania naplnit, nikto iny to za mna nespravi...

Ego a hrdost je podla mna to iste.Cim menej sa vo vztahu prejavuju, tym lepsie.
Ak si mala na mysli sebauctu, tak tu ti nikto vziat nemoze, nie je zavisla od toho, co robi partner.
A ucta voci mojej osobe? Podla mna musi vyplynut z toho, ako sa chovam, co davam a ako...Nie je to nic povinne. Prichadza a odchadza spontanne sama od seba v zavislosti od toho, co k nam na zaklade nasich reakcii dana osoba citi.
Ked budem vrestat ako pavian, tazko mozem pozivat uctu. Naopak, ked sa chovam rozumne, partner to oceni. No a toto pravidlo asi plati bez ohladu na to, aka je okolnost a bez ohladu na to, co ten partner chce dosiahnut. No a vernost az za hrob slubena pri sobasi?...Bolo by to pekne...Bohuzial, vacsinou sa asi nezadari...Tazko zovseobecnovat. Tie situacie su tak individualne, kazda je velmi svojska a pre zucastnenych citliva tema, ze uz nemam odvahu sa k takym veciam vyjadrovat.

A este ...slovo odpustit je OD - PUSTIT...pustit nieco zo seba, von, prec daleko...odpustit mozeme sebe a tym, ze JA odpustam tebe znamena, ze PUSTAM prec problem ktory mam...a teda je to zasa len o mne...

Súhlas

su veci co sa odpustit nedaju... je ich taka kopa, ze pisat nejdem..
zlozit, znicit, udupat druheho je spinavost prvej triedy... a to je jedno ako..ci uz neverou alebo niecim inym..
akym pravom?
serem na odpustanie...niektorym len nasrat...a nie odpustit!!!! ked je niekto zver..

Natinka isto máš dôvod keď takto píšeš a viem ako to myslíš, ale...keby náš Filip nebol odpustil tatinovi,tak sa nevylieči.On naozaj, úprimne odpustil a takmer zo dňa na deň sa vyliečil...Je dieťa,ale už presne vie ako môže ublížiť niekto koho miloval a zároveň vie aké úžasné je dokázať odpustiť...Odpustenie má často čarovnú moc, často lieči chorobou trýznené telo...

vidim to inak. Nepotrebujem donekonecna preberat co bolo. Ja z hlavy vyhodim a je to pre mna uzavrete. Nepotrebujem robit obradne ritualy typu zacinam novy zivot, palit listy a podobne. To, ze niekomu neodpustim, tak neznamena, ze ma to dusi. Poviem si, je to hajzel a smitec, viac sa k tomu cloveku nevraciam a vobec mi to nezasahuje do zivota. Naco budem teraz rozoberat, ze ma napr. moj prvy chalan podviedol a v duchu mu odpustat. Beriem to ako stalo sa a slus je to minulost...ja to vidim takto. Uzavriem to ako ze je to clovek spina a smitec, skoncil.

Veď hej...ja som mala na mysli také tie momenty v živote kedy nás to dusí a môže zadusiť...a sú isto aj také momenty...ale to by bolo na inú vážnu diskusiu...pochopila som Natinka ako si to myslela.

Natinka, presne toto mám v hlave aj ja Nie si Ty náhodou ja? Ale teraz vážne-stalo sa, dovi, dopo, skončil-NEPOZNÁM HO. Máš moje symfónie

Lepsie sa zije, ked vies odpustit. V podstate to robis pre seba, nie pre toho "spinavca" - tomu je to jedno. No vlastne...o tom pise Lydus vyssie.

ano odpustit sa da ale zabudnut asi tazko,ten "chrobak" tam zostane

Inca, a prečo by mal niekto na niečo zabúdať? Tým sa to vari vymaže? Či ako?

Veci, ktoré sa stali, sa proste stali - a už sa neodstanú. A človek sa s tým buď vyrovná, alebo nie.
A zabúdať predsa nie je nutné ani pri jednom z týchto prípadov....

včera som čítala, že až 52% podvedených žien odpustí partnerovi neveru. ale iba 1,2% podvedených mužov odpustí neveru svojej partnerke. je to snáď preto, žeby ženy mali nižžie sebavedomie, hrdosť? chlap za neveru nepovažuje orálny sex, ale žena považuje za neveru už vášnivý bozk. človek sa nerodí momogamný, človek sa monogamným stáva. ale iba málokto sa tak aj v skutočnosti správa. ak niekto niekoho podvádza deň, alebo desať rokov je to jeho problém. človek ako samostatná jednotka by si mal vedieť určiť hranice odkiaľ pokiať áno a nie.

...myslim si, ze zeny su matky, ostavaju im deti a tym padom su od nevernikov financne zavisle.....takze si asi rozmyslia, ci poslu svojich casanovov len tak k vode....ivet

..keď je niekto zver, treba ho poslať/pustiť/ OD seba preč.../vyplýva z tejto debaty/
..a ĺutovať, že sme si ho PRIpustili k sebe, do svojho života...no napokon aj tú sebaľútosť môžeme VYpustiť a MAŤ POKOJ

Vinciffuk, prosím ťa, môžeš definovať, koho chápeš (a prečo) ako zver?

Vinci ja napriklad robim vsetko preto aby som ludi nedelila, neskatulkovala a ked niecomu nerozumiem, niecomu, co niekto iny robi, nebudem mu preto nadavat do zverov, svin, hajzlov, nebudem mu virtualne rezat gule ani ine organy...
Okrem toho , ze ludia su kazdy unikat a kazdy zije podla svojho najlepsieho vedomia a svedomia, mu myslienkami vyssie napisanymi doprajem stat sa zverom, hajzlom a tak dalej...preto si radsej vravim, ze kazdy je nejaky a sam je zodpovedny za svoje ciny, myslienky...a ze sa mu to vrati skor ci neskor ani nebude vediet ako...vsetky NIKDY....to to by som ja NEMOHOL...NEUROBIL..NEVEDEL...NEODPUSTIL... su skusky co nas dobiehaju...to su tie problemy...a ked nepridu ku mne, pridu k lucii...ako k mojej krvi...

I ked pred pred par rokmi by som tu asi prva lyncovala MD manzela...
Teraz vdaka ribisske a inym damam z NM viem, ze ee...

Ale to je uz otrepana historia

...ja som reagovala na Natinkin komentár vyššie...kukni hore

Vinciffuk - a teraz si reagovala na moju otázku?

Áno,georgina, máš pravdu.

Aha... Vieš, veľmi ťažko sa mi niekedy v tvojich komentároch orientuje - kedže ich málokedy "zavesíš" (kliknutím na "odpovedať") pod ten komentár, na ktorý reaguješ. A tiež často ani nenapíšeš oslovenie, komu svoj komentár píšeš...

Aha...ale klikla som na odpoveď, niekedy sa to predsa zavesí nižšie. Žiaľ, nenapĺňam Tvoje očakávania.Nemusím.

Vinciffuk, na Goerginu si zbytocne neprijemna...Vobec ju nepoznas.Sledujem tu taku pomylenu tendenciu niekam sa zaradit - nemusis, Vinci. Ja mam fakt ustretovy vztah ku kazdemu, kto sem pise, s niekym nesuhlasim a s niekym ano. To neznamena, ze kazdy vyrok osoby, s ktorou nesuhlasim, musim negovat. Skus to aj ty - myslim, ze to bude lepsie.Nevies vobec co je za nickom Georgina alebo inym...nemusis pisat to, co ini - "mas pravdu", my ta budeme akceptovat aj tak.
Ked ti niekto polozi otazku, dobrym zvykom je odpovedat. Normalne, uprimne...bez toho, aby si lustila ake body za to ziskas. Prepac...nedalo mi. Georginu mam rada a Lydushu tiez. Takze takto hnusne osobne sa na teba obraciam...A nakoniec aj k tebe mam urcity vztah - bavili sme sa o kadecom, bylinky, diety atd...neber si to zle...proste len skusme byt kazda sama sebou a akceptovat to.Ok?

Jahodka,to je predsa Vinciffuk vec ako sa správa a čo si píše ,a že tebe sa to nepáči to je tvoj problém a tvoje očakávanie... ...

sonia,nie si ty povolaním hovorkyňa?

Ja_hodka, si milá a veľmi, no naozaj nelúštim nijaké body a nezískavám .Beží debata a ja sa zapájam.Myslím,že je normálne,že som tu sama za seba, ako každá/ý.Nepátram po táboroch,vlastne ani nie sú. Ak ich niekto vidí,tak sa niekde radí.Mám rada túto stránku /hoci sú mi niektoré komentáre sympatickejšie a iné menej - no tak je to v debate/. Navzájom si môžeme niečo dať aj rôznymi názormi.

Vies, clovek sa tazko ubrani tomu (preco by aj mal), ze niektori ludia su mu nazorovo blizsi a ini nie. To je uplne v poriadku. Co ale uz ja osobne vnimam ako obmedzenie (na vlastnu skodu), je taky skostnateny postoj, ze ked nieco povie ta alebo ta (z tych, ktore napr. az tak neoblubujem), tak som zasadne proti, alebo zareagujem v style "ano,ano, mas pravdu"...? No ale dobre...dajme tomu. A na margo toho, ako tu nadavate ani neviem komu, do spinavcov...
Tiez si myslim, ze slova plne hnevu, nenavisti a agresivity tazko niekomu k niecomu dobremu pomozu. Mozno to ti chcela, ako hovoris, dat Geo a ty si ju v prvom momente "diskvalifikovala". Ale to je vlastne tiez tvoja vec. Mozno to k tebe ma prist v inej forme a pochopis, ze zdroj mnohych problemov moze byt aj v tom, ako sa vyjadrujes o inych ludoch. Mna by zaujimalo o kom tu, dievcata, tak zlostne pisete? O tom neznamom z ineho blogu???

Uz ti je viac veci jasnych, Mili?

Skúsme byt každá sama sebou a akceptovať to.Ok?

Tak skus

konvalinka, ale vies si predstavit, ze s niekym zijes 10r v uspokojivom partnerstve a potom si zrazu prekvapena ?
10r ti vyhovuje mnozstvo casu stravene s partnerom, pozornost, kt. ti venuje, sex a co ja viem, co este ... a potom zrazu sa to vsetko obrati o 180°?
ja proste tomuto nerozumiem, skutocne si neviem dost dobre predstavit, ako sa take cosi stava ...

ja mam skor skusenost, ze sa do vztahu takmer okamzite premietaju postoje a myslienky partnerov (vznikne na prvy pohlad "bezdovodne" odcudzenie, nervozita, ...) - teda aspon na sebe to viem pozororvat, na tom druhom nie - jemu do hlavy presne nevidim.

Ja by som TERAZ NEODPUSTILA-proste mám svoju hrdosť. Povedala by som dovi, dopo-ale neriešila by som nič, ani nenadávala-nech si dotyčný robí, čo chce. Počula som, že odpustiť je lepšie-lebo, keď človek nevie odpustiť, tak je tak nejak stále spatý s dotyčnou/ným osobou. No momentálne som natom tak, že odpustiť neviem a áno, ani nechcem-teda by som nechcela, keby som bola v MD situácii! Keby som vedela a chcela odpustiť, tak by som musela odpustiť aj môjmu otcovi, že chcel u mňa zaviesť právo prvej noci-Ďakujem mame, že mu to nedovolila. Musela by som mu odpustiť, že mamu nechával doma s tromi deťmi a on sa chodil kur...-áno, viem, že to by mu mala odpustiť hlavne mama, ale aj ja som bola kedysi súčasťou jeho rodiny-veď som z jeho semena. A ešte by som musela odpustiť bývalému(síce je to už 9 rokov), že spával so mnou a ešte s dvomi naraz-ozaj, velmi príjemné. Našťastie som nato prišla po dvoch týždňoch. Takže teraz(viem, že je to už dlho, ale akosi to neviem "prehltnuť")som natom tak, že týchto dvoch NEPOZNÁM! Sú to proste moje pocity, ktoré mi nik z hlavy nezoberie a ani to NECHCEM riešiť-žeby som odpustila. Môj názor, môj pohľad na danú vec. To, že niekto odpustiť vie, je jeho problém-určite ho ale zato nebudem odsudzovať. Možno, keď "dospejem" , tak odpustím-ale nateraz je to u mňa uzavretá kapitola

Lia, toto su veci, ktore si v sebe zamykas na sto zamkov a skor ci neskor sa dostanu von a pridu v inej podobe ked to najmenej cakas...
Ale mas cas, nie je nutne aby si to pochopila hned tu a teraz...len aj to co sa deje nam v zivote je mnohkrat zasluha nasich mam a babiciek a ich zauzivanym formulkam v zivote a ich "nikdy" a "neodputim" a "nehrozi" a "nechapem" podobne...

Lia, ak nám niekto ublíži, je celkom zdravé prerušiť s ním kontakt, je priam šťastie nemyslieť na tých , čo nám soôsobili citové zranenie...Tak ako telesné zranenie sa lieči istý čas, tak i citové...Pustila si ich z hlavy, nemyslíš na nich.Už to je úspech na ceste uzdravovania. Aké odpustenie sa tu myslí?Kašli na nich...kým to tak cítiš.Veď to oni by sa mali cítiť zle,zradili dôveru, podvádzali svoje manželky.Nežiadala si oko za oko, zub za zub,iba s nimi nič nechceš mať."Pritiahli si to,"Tvoj nezáujem. Pustila si ich z hlavy a je to ok./môj názor/

Vinci ďakujem-presne toto mám na mysli:pustila som a nemyslím, nepoznám

Lydush, je to možné, ale ako som písala-nateraz je to uzavretá kapitola

Lia, to by bolo super, keby si to mala uzavrete, ale nemas, inac by si to ani len nespomenula..ale ked chces, mozeme si o tom popisat na maily viac, nemam chut to rozoberat na verejnom fore, asi vies preco...