..fantika, napisala si to uplne presne!
ivet
neverníci, ego, hrdosť, úcta a iné
Zuzana "a mame dohodu, ze budeme spolu dovtedy, kym nas to obidvoch bude obohacovat". My sme sa sobášili v kostole, manželstvo ako inštitúcia je podľa mňa dôležité a má pevné miesto, ale toto sme si sľúbili aj my-popri inom-a sme spolu už skoro 20 rokov. Súhlasím, nechcela by som nikdy svoj život prežiť v nespokojnosti-a ani aby partner sa mnou cítil utláčaný...
"Po rokoch manzelstva som sa začala vnimat ako samostatná entita a nie len ako sucast paru" ako píšeš-je to tak. Dáva to mnoho slobody, a volá sa to zrelosť. To veľmi ťažko pochopí mladomanželka, žena pred 30-tkou-aj keď nepodceňujem výnimky. To sa dá len dospieť k tomu postupom času, rokmi (niekto nikdy), nedá sa to nikomu, kto ešte nie je v tom štádiu, natĺcť do hlavy, pretože to berie ako provokáciu (demonštráciu šťastia), nedá sa to vysvetliť, chápať, dá sa to len osobne k tomu dospieť a zažiť ten pocit slobody. Tak to má byť.
Alexa,
my sme sa s manzelom brali v cudzine, kde sme neskladali ziadne sluby, len podpisali papiere.
Mozno preto beriem manzelstvo ako legalnu instituciu, ktora ma zarucit spokojny zivot partnerov prostrednictvom plnenia prav a povinnosti, ktore z neho vyplyvaju. Inak som rocnik 1978.
Zuzi, geniálne
Ako to už u Konvalinky chodí, zase jej čosi vŕta v hlave
Nie, nie, žiadnu neveru neriešim; teda nie takú, čo by sa dotýkala mojej osoby či mojej polovičky
Dokonca riešim oveľa príjemnejšie veci, čo sa vzťahu týkajú
, ale nie o tom som chcela...
Dnes som prečítala - myslím, že historicky najkomentovanejší blog - diskusiu o "zmenách vďaka jednému telefonátu" a naozaj som sa miestami strácala. Nerozumiem. Nerozumiem asi, čo je ego. Nerozumiem vôbec tomu, ako môže niekto čo len pomyslieť na to zotrvať vo vzťahu, v ktorom bol desať (!!!DESAŤ!!!) rokov klamaný - ako radilo veľké množstvo žien (i jeden muž). Teda - viem si predstaviť situáciu, kedy by to bolo možné - povedzme, že pokiaľ by sa dvaja dohodli na nejakých "voľnejších" pravidlách; keby proste mávali úlety... keby boli ochotní tolerovať úlety... Ale z daného blogu je predsa úplne jasné, že pre MD je vernosť základ, tak ako by to mohlo dobre dopadnúť?!
Chcem pochopiť, ako ste to mysleli. Skúste mi to trošku obšírnejšie rozobrať, aby som pochopila súvislosti.
Kde je hranica medzi egom, hrdosťou a vyžadovaním základnej úcty voči mojej osobe?! Asi máme každý inde tieto hranice... Kde ich máte vy?
DESAŤ ROKOV!!! DESAŤ!!! Čítali ste dobre?!?!?!