neverníci, ego, hrdosť, úcta a iné

Manzelsky slub je tu chvalaBohu podstatne dlhsie, ako niektore diskutujuce , takze o jeho vyznamnosti,jedinecnosti a dolezitosti tu nebudem teoretizovat do polnoci....
A vychadza mi z niektorich prispevkov asi to, ze podme sa mnozit a mr...t, hlava -nehlava, kto sa mi momentalne zapaci a mne prepne-urcite nebudem na vine ja,lebo ja to jednoducho chcem a hotovo-pretiahnem kohokolvek, kdekolvek-lebo je to moja vola a basta....manzel -nemanzel, deti-nedeti som slobodna bytost, takze vsetci to maju akceptovat.....a vsetko mi musi byt OD...ci PUSTENE, lebo to tak ma byt.....
ChvalaBohu- ucebne osnovy este zostavuju ludia s istym rozumom a zmyslom pre moralku a etiku....inac Boh nas varuj!

ivet

O nevere sa tu už čosi popísalo, ja som zatiaľ bola len pozorovateľ, ale... Myslím, že to závisí od každého človeka individuálne. Sú ženy, ktoré tak ukrutne lipnú na svojich mužoch, že zistením nevery sa im zrúti svet, zatrpknú na mužov, idú sa vešať a pod. Vyjadrím sa len k nevere(nie k prípadu, keď popri nevere je už nakopených sto ďalších problémov)-ak ten, kto ublížil, má záujem vo vzťahu ostať, nemá váľať na partnera svojou úprimnosťou ťarchu svojho zlyhania (lebo na rozdiel od niektorých predošlých názorov si myslím, že stále to zlyhanie je. Treba nazvať veci pravými menami. To, že sa niekto nevie ovládnuť a podvedie-aj keď má na to 1000 dôvodov, ešte neznamená, že je správne to, čo robí). Má sa s tým sám v sebe zmieriť-alebo to povedať psychológovi, farárovi, neviem...za podmienky, že to bolo len zakopnutie. Dohodli sme sa na tomto s manželom už dávnejšie. Ale je veľmi ľahké dopredu o tom teoretizovať. Som realista a viem, že život prináša kadejaké testy... Ak by sa to už prevalilo, nerobila by som radikálne závery, nemyslím si, že sa musí búrať manželstvo. Na moje rozhodnutie, čo ďalej by mal vplyv napr. záujem druhej strany o to-dať to do "pôvodného znenia". A určite by som potrebovala počuť "Prepáč za ublíženie na duši" alebo niečo podobné. Musela by som vidieť, že sa s tým zrovnal, a že nebude hádzať svoje výčitky svedomia na mňa...
10-15 ročná nevera už nie je nevera, je to stav-bigamia. Podľa mňa ten človek už nemôže mať pocit, že podvádza, on jednoducho žije dva životy-a tam už je čo na odpúšťanie? To už nie je ani zrada-to je dlhodobé poníženie spojené s neúctou voči podvádzanej osobe tým, že vôbec prizná pred ňou toľko rokov-to je výkrik po veľkej nespokojnosti vo vzťahu s podvádzanou osobou a zároveň veľká slabosť vziať na seba zodpovednosť rozhodnutia a absolútna bezohľadnosť voči partnerovým rokom, ktoré popri mne žil-ak to nevedel... Tu neviem, na čom by som vedela stavať ďalší život s takým človekom.
Nemám to vyčítané zo žiadnych knižiek, teórií, som to proste ja. Ale Gitka, Zdenka, Maruška... môžu byť a aj sú-iné.
Nuž a nesúhlasím s tvrdením, že každý robí len to, čo chce. Veľa vecí robíme napr. z pocitu zodpovednosti voči rodine, nie však z dôvodu opačného extrému, ktorý sa tu stále podsúva-že musím... A veľa vecí zas nerobíme nie preto, že by sme nechceli, ale preto, že berieme ohľad na ľudí, ktorých máme radi a sú pre nás dôležití. Nič nie je len čierne a len biele. Neklamte saných seba, keď tvrdíte, že robíte len to, čo chcete. To nemáte tajné želania, túžby? Chcem zajtra letieť na Nový Zéland, pozajtra vylihovať na bielej kubánskej pláži, chcem sa stať princeznou Arabela -čo z toho môžem naozaj? Akurát točiť prsteňom... Ale to neznamená, že sa preto nejak obmedzujem a cítim nešťastná, alebo chodím do práce z donútenia-ale tiež pyšne netvrdím, že robím len to, čo chcem... V mnohých veciach to ide, v mnohých nie-resp. ide to tak vo všetkom, ak ste schopní znášať negatívne dôsledky svojho "chcem". Je to o prioritách. Človek by mal vždy uvažovať v súvislostiach. (zas som sa rozpísala a tak som chcela byť stručná, kurnik!)

Dala som na papier pár z 1000 mojich tajných želaní. To je to, čo by som chcela-zajtra. Lenže malá mi leží s 38 horúčkou, teraz som jej dala Brufen a bude zas rušná -už 2. noc, kedy sa nevyspím... Nedá sa povedať, že dnešná noc a budúci týždeň sa budú niesť v hesle "robím len čo chcem" a ja si to ani nenamýšľam. Robím - s láskou, čo je v tejto chvíli potrebné, ale nie je to to, čo by som chcela. Za predpokladu, že robím, len čo chcem ja, by som musela byť riadne frustrovaná, lebo mnohé z mojich chcení nikdy neuzrú svetlo sveta. Ale ja nie som. Beriem život taký, aký je, so všetkým, čo prináša. Ty tiež nepôsobiš frustrovane, javíš sa ako spokojná osoba, a teda z toho mi plynie záver, že tvoje želania-chcenia sú naplnené všetky. Preto tá otázka.

LYDUSHA, ahoj zlato, vedz, že ja by som mu do hajzlov a kreténov nadávala...nie preto, že si našiel frajerku ale preto, že to trvalo roky a nemal chochmes mi oznámiť, že sa mu zdá, že s nami nie je niečo v poriadku a nie je so mnou "spokojný" a šťastný a tým pádom v podstate oberal mňa o roky šťastného života. a čo je horšie asi by som si trhala vlasy, že môj manžel mal roky mimimanželský pomer a mne nič nedošlo. a povedzme si, že desať rokov je desať rokov...
a nechci mi prosím ťa povedať, že keď on mal desať rokov pomer a nemal kožu na papuli so mnou spávať, že mám hladať chybu v sebe....

Ahoj Konvalinka, dobrá téma vzhľadom na často sa opakujúce príspevky o nevere.

Myslím, že treba rozlišovať.

Jedna vec je ODPUSTIŤ. Človek by mal odpustiť najmä kvôli sebe samému. Inak sa už nikdy neposunie dopredu, bude stáť na jednom mieste.

Ďalšia, druhá vec by mohla byť rozhodnutie: ostať alebo odísť? Aj keď odpustím, čo je dôležité, rozhodujem sa, či som na základe vlastných pohnútok, pocitov (patrí medzi ne napr. aj tá hrdosť) schopná ostať.

Takže odpustiť áno a rozhodnúť sa - povedala by som to tak obrazne - rozhodnúť sa s "čistou dušou", bez hnevu atd. či chcem s partnerom ostať ďalej (či som ešte schopná veriť, dať šancu......).

katika2

Ahojte, pridam sa k tejto diskusii, ja nejako nechapem ze by si zena nemala tak dlho vsimnut ze je podvadzana, ved to musia sprevadzat nejake zmeny - inak sa muz chova,mozno nechce sex alebo ho chce zrazu inak, netravi doma dost casu.a ked to nechcela vediet, tak potom nech sa tak tvari dalej a pokracuje v takom zivote ako zila doteraz.

konvalinka, mozno sa to nezda ... ale tvoja otazka dostala presne taku odpoved, ako sa patrilo. to teoretizovanie o nevernikoch sice neviedlo k nicomu - no vidime, co pre koho znamena ego, hrdost a ucta. medziludske vztahy, problemy sa nedali lepsie zobrazit.

ja neviem, co by som robila keby - akurat to, co som spravila v minulosti bolo, ze som chcela ostat vo vztahu, a zaroven viem, ze by som to nedokazala, otravila by som ho. za mna to vlastne vyriesila vtedajsia polovicka. on vedel co chce. ty si to predtym riesila inak ako ja a blahozelam, pretoze sa mi to zda omnoho zdravsie. nech uz sme akekolvek kuriatka alebo barany iduce proti muru, treba to asi len prezit. clovek sa v tom casom uz nepotrebuje tak prplat ako na zaciatku. pekny den

Ja by som mala otazku..
Co myslite, je vhodne doverovat manzelovi a ak ano do akej miery?
Neviem, tak sa mi zda, ze vela sklamani v manzelstvach je sposobenych tym, ze zena prehnane doveruje muzovi a spolieha sa na to, ze zachova "vernost az za hrob".
Precitala som si vela nazorov a postojov k manzelstvu a manzelskym slubom, vsetky boli zaujimave a podnetne.
Myslim, ze je to o stanoveni urcitych hranic a uloh medzi partnermi, ale niektore zeny sa mi zdaju ako keby bolo manzelstvo jedine naplnenie ich zivota a nevera pre nich znamena ohrozenie vlastnej identity a hodnoty.