psycholog

Anmol, určite ti odporúčam návštevu psychológa. Pomôže ti, zbaviť sa napätia, pocitu viny, upratať trochu v hlave. Nebude to zázračné, ani okamžité, ale určite je ten pravý aby ti pomohol zvládnúť náročné obdobie. Ak sa podarí možno ti zistím nejakého dobrého v Blave. Ja mám s psychologičkou výborné skúsenosti.

Inak je to celkom zaujímavý namet, pridať na stránku servis pre mamy zoznam psychológov, či už detských alebo pre dospelých, snáď už táto oblasť nieje tabu.

Mozem len suhlasit - tiez mam osobne skusenosti (tiez som sa sama rozhodla, nezvladala som matersku s 2 detmi) a velmi mi to pomohlo.
Odporucam, ale bohuzial, v BA nepoznam.

Pekny den:-}

anmol, myslím, že s tebou som si už písala....teda, že s mužom mám ten istý problém čo ty...psychologičku som vyhľadala z dvoch dôvodov, jednak som veľmi chcela študovať psychologiu....jednak som chcela vedieť ako tá psychologička pracuje, čo sa pýta....môj pohľad na vec a psychologičky v globále úplne triezvy....tak som si ju "vyskúšala" cez manželský problém....neviem povedať jednoznačne, či mi pomohla alebo nie, ale jedno viem, má skvelý pohľad na vec, proste tretí nezainteresovaný pohľad na situáciu, správanie...prišla som k nej s problémami s mužom a skončila som v sebapoznávaní, v sebahodnotení, zvyšovaním sebavedomia...ani som netušila, koľko vecí si nesiem z detstva, ako veľmi ma ovplyvnila výchova, aj ked vôbec nebola zlá....teraz k nej chodím nie pre problém s mužom, ale pre vlastnú premenu, pre zvyšovanie sebavedomia, pre to, aby som pochopila, že aj ja mám hodnotu....len jednu vec, takú technickú, poradila mi kamarátka, že ak chcem konzultácie zadarmo, tak treba mať odporúčania cez obvodného...určite skús....ja k nej dokonca rada chodím, perfektne sa porozprávame, zasmejeme...ale musíš byť trpezlivá, tento proces je dlhšia záležitosť

presne presne anmol, prežívaš všetko čo ja, škoda že nie som z Ba, mi by sme si celkom skecli...tak aspon takto, som zo Zvolena, tak kontakt na psychologičku nereálny...na vianoce bude rok, čo mi to povedal, tiež som vedela, že ak sa mi to stane, zbalím sa a pôjdem...stalo sa a ja som zrazu začala bojovať...nie tak okato, nie prosiť, len som neodišla, jednak máme spolu dve deti, jednak som nemala kam ísť...presne ako ty...aj staršia dcéra tam zohrala veľkú rolu, pretože napriek tomu, že už má 13 rokov a bola som v tom, že práve ona to pochopí, tak to absolútne nezvládla, plakala týžden, mala poruchy trávenia, skončila u psychologičky a ja som vtedy pochopila, že to nie je len o nás dvoch...nevyhnala som muža, nezbalila som sa(možno teraz môžem povedať, že našťastie som nemala kam), nenadala som mu, nekričala nanho, spali sme aj prvú, aj druhú noc, aj tretiu v našej manželskej posteli...jediné, čo som mohla som plakala, celé dni, celé vianoce....a môj muž chodil ako bez duše, vyhľadával aspon očný kontakt, rozprávala som sa s ním, bez hádok, emocií, bez nadávok, vyčítania a po asi mesiaci som bola jeho dôverník, niekto, koho prosil, aby mu pomohol, chcel sa hodiť pod vlak, myslel si, že mu to budem celý život vytýkať...čo nám veľmi pomohlo, boli sme spolu po 14 rokoch na dovolenke v zahraničí s deťmi, ale bez známych, bez ľudí, ktorí by to o nás vedeli, ktorí by sa starali, pozorovali nás...prežili sme fakt medové týždne, vrátilo nás to niekam, na čo sme dávno zabudli..predtým sme už okolo seba chodili takmer ako cudzí ľudia...bude tomu takmer rok, xkrát som plakala, xkrát som sa pýtala sama seba, či som mala ostať, či mi to neurobí znova, či som mu neodpustila priskoro....mna to poučilo, okresalo...ale tak, že teraz sa učím!! povedať, čo ma trápi, čo ma bolí, čo sa mi nepáči, čo nechcem, aby mi hovoril, aby mi robil, presne pomenovať, čo chcem, na čo mám nárok a čo si zaslúžim....ešte dnes mi stisne srdienko, ešte dnes si aj poplačem..ale zatiaľ som našla len jediný liek, prídem za ním, objímem ho a poviem mu, že ho ľúbim....pretože ostal, je so mnou, so mnou spí, rozpráva sa, so mnou vychováva deti, mnne zavolá, napíše niečo kúpi....a kým sme tu a spolu, užívam si to a robím všetko tak, ako cítim...

ahoj, teraz neviem, či je to dobre, alebo zle, že je zo Zvolena...
nám s mužom sa to stalo tiež po 13 rokoch manželstva...a ako si v úvode písala, u teba je to ešte čerstvé a bude ťa to dlho mátať, až budeš z toho unavená a vtedy si povieš, nech sa robí, čo sa má...tú záruku, na šťastný a spokojný život ti nedá nikto, ani ten najdokonalejší chlap...takže, toto obdobie si proste musíš prežiť, čas je teda fakt!!! najlepší lekár a až potom, ked to najviac prebolí a už nebudeš mať silu stále čosi riešiť, začneš žiť...veľmi ti to želám a ak by si mohla, napíš mi, aj ked ti bude dobre, aj ked ti bude zle, nejako to zvládneme, prekonáme, zdvihneme hlavu....usmejeme sa a pôjdeme dalej, tak sa občas ozvi, čo nové, pay

mna by to teda riadne zabolelo, som príliš emocionálny človiečik a veľa vecí sa ma dotkne....a niečo podobné by som od dcéry nepredýchala....možno silné slová pre teba anmol, ale som z tých ľudí, ktorí (aj ked ani u mna to moc tak nevyzerá) si majú rodičov vážiť...takže v tomto a v kopec iných a niekedy navlas rovnakých situáciách by som rozhodne zašla za dcérou a nikým nerušená by som hovorila v prvom rade o svojich !!! pocitoch...to znamená, "že ma to moc a moc zabolelo a celá tá situácia s ocinom ma veľmi trápi a bolí..."neznamená to, že by tvoja dcéra mala držať s ocinom, ale mamina tiež potrebuje kopec lásky, pohladkať, vziať do náručia a ked sa im to nateraz s ocinom nedarí, potrebuješ pomoc od nej....možno to bude znieť ako klišé, ale mali by ste vy dve samé niekam spolu vypadnúť..čo i len na horúcu čokoládu a mala by si s nou o situácii v rodine, o tvojom vzťahu s ocinom, o jeho vzťahu ..hovoriť, pretože ako vyšlo najavo ona to vie, ale možno skreslené info, možno príliš veľa fantázie, možno s tým bojuje prostredníctvom svojho brata, nevie sa s tým vyrovnať, nevie pochopiť, možno chce len vzbudiť tvoju pozornosť....aj ked dobrý psycholog je úžasná vec..., musíš, podotýkam musíš!!! s nou o tom hovoriť osamote, jednak ako mama, jednak ako zlomená žena...pretože práve cez teba si formuje svoj budúci citový život....na toto nikdy nezabudni...prepáč, za tú kázen anmol, ale nie je v nej len vlastná skúsenosť s vlastnou dcérou, ale aj chyby mojej mamy a moje vlastné želania, ako moja mama mala so mnou hovoriť.....a ako som si mohla ja inak!!! budovať vzťahy...keby....keby vtedy so mnou hovorila...

Anmol keď, puberťáčka kričí nemám Vás rada tak sa vlastne chce len uistiť že je naďalej milovaným dieťatom.Hormóny si s ňou robia čo chcú, v jednej chvíli chce byť braná ako dospelá a v ďalšej sa chce cítiť chránená ako bábätko. Vezmi ju na prechádzku urob dačo prekvapivé a povedz jej čím prechádzaš tak aby jej bolo jasné že je to len medzi Tebou a tvojím manželom . A kto to povie Tebe,kto tebe dá sily za všetku tú situáciu tak to neviem. Ale vraví sa že PánBoh naloží len toľko koľko sme schopní uniesť.

ahoj anmol, čo nové?? čakám na správy od teba...ved vieš, aj dobré, aj zlé....

len v skratke, vôbec nie blbé....je to akosi prírodou dané, že čo strácame, to si jednak viac vážime a jednak viac milujeme a mne ked to muž urobil prvýkrát, aj ked tvrdil, že s nou nič nemal a bolo to pre 8 rokmi, tak ma začal viac priťahovať....aj tentoraz to bolo takmer tak len tá bolesť to trošku viac zatienovala...a ked som sa ho ja spýtala na to, že keby som mu urobila to isté, povedal mi, že jeho by to vzrušovalo....

vieš, v podstate, ked som pred tak ôsmymi rokmi prišla na to, že sa stretáva s jednou 17ročnou kurvou(viem, že je, nepíšem to pre zlosť, ale že je, alebo ted bola), no proste, ked som na to prišla, povedal mi, že s nou bol len pár krát v krčme v rámci partie a iba jedna pusa tam bola...ale po čase, tak rok dva som si všimla zase raz zmenu správania u môjho muža a pozrela mu mobil, písala mu, ako veľmi chce, aby za nou prišiel, ako si užijú noc...moja reakcia- nepovedala som mu nič, stretla som ju aj s mamou a povedala som jej priamo v obchode, aby viac krát môjmu mužovi nevypisovala....neuveríš, ale potom sa mi tak triasli kolená, že som si musela ísť niekam sadnúť...skrátka, dozvedel sa o tom môj muž a povedal mi, že mu vôbec nevadí, že som jej niečo povedala aspon vie, že onho bojujem, že je rád.....potom v noci mu rozvánal niekto mobil....tvrdil mi, že je to Tmobile ale o 23.00??? dokonca počas milovania...!!! telepatia??? nedalo mi, mesiac som čakala a potom zaútočila...vyšla z toho vraj len!!! kamarátka...no a potom, táto naposledy milenka, o ktorej už vlastne vieš a možno kopec iných, o ktorých ani neviem, môj muž je totiž hasič a má kopec, kopec kamarátok....verila by si mi, že mi hrozne vadí, že si tyká s každou!!!každou !!!!pumpárkou v meste?.....suma- sumárum....po takomto priznaní a hádke skončím vždy ja ako tá sprostá hysterická, podozrievavá....ja len plačem trápim sa.....bývam u jeho rodičov, deti na nom lipnú....nemám síl, všetkým vysvetľovať kto vlastne je môj muž a aký je s ním život, nemám síl sa pozrieť deťom do očí, keby som chcela odísť, pretože ho milujú a on miluje ich, je skrátka dobrý otec....nemám sííííííl.....

no vidíš, a ja práve dnes riešim vzťahy..asi tak dva dni po veľkej hádke rozmýšľam, (už zase), či a čo má vôbec význam..či chcem tento vzťah....či mi neubližuje...či nechcem byť proste len chvíľu sama....či nepríde zase druhá.....muž to samozrejme vycítil, spýtal sa ma na to...povedala som v úplnom kľude nad čím rozmýšľam čo ma trápi a muž na to, že čo ak príde druhá mi povedal....ty si druhá....na chvíľu som zasa späť....pokojná nerozmýšľajúca, ale dokedy....?

dobrá otázka majas....kde je hranica a kedy má žena morálne právo odísť....? už som počula celkom milú vetu....že druhí ti robia len to, čo im dovolíš.....ale v praxi to neviem aplikovať....

no šak pravda....skúšam to a nejde a nejde....potom sebapodcenovanie, depky...a tak dookola....

aj ja som si v hlave riešila jej meniny a stále dookola som si hovorila, len aby som sa ho na to neopýtala....dookola som to mala v hlave, až prišiel den "d" a večer som už nevydržala a spýtala som sa ho na to.....tváril sa prekvapene....s odpovedou, že on ani nevie, kto má kedy meniny, že nemá čas čítať kalendár...ale že sa nemám báť...nepísal som jej, to mi povedal, či veriť alebo nie....neviem...ale ked mal on v lete sviatok, a náhodou mi po nejakej dobe dal do rúk telefon, myslím, že som mala volať taxík....nevydržala som a priamo pred ním som si pozrela prijaté sms...bola tam jedna veršíková, veršík tradičný, nič moc, ale podpísaná bola takto:"to ti prajem ja.." nič viac a nič menej, ale mna to celkom rozhádzalo....hádka jak svina...vraj som paranoidná...namýšľam si kraviny...stále podzrievam...že ako mi už má povedať, že sa nič nedeje....tak som skrotla...a od vtedy nič vážne...ináč víkend o skúške, prednáškach...a momentálne mám takú nejakú životnú krízu...mám pocit, že nič nemá zmysel...dookola chodím do roboty, z roboty, nákupy za smiešnu cenu, šetriť a šetriť...tréningy a skúšky detí...domácnosť..učenie...žiadny voľný čas žiadny čas s rodinou, žiadny oddych...žiadne návštevy ani k nám, ani my k nikomu.....nevládzem...mám hroznú chuť....vypnúť...alebo čokoľvek...nadlho zaspať...

Ahojte utrápené babulky....ja len po prečítaní vašich príspevkov, ktoré ma teda dosť chytili za srdiečko, som sa hneď rozhodla vyjadriť vám aspoň takouto formou podporu....aj keď neviem či by som dokázala odpustiť neveru, no možno jeden krát áno, aj keby to bolo ozaj asi dosť ťažké to rozchodiť do normálneho života. Ale keby sa táto situácia mala opakovať, no neviem, neviem.....asi by sme mali mať nejakú hrdosť...

nie je mi dobre anmol....včera hrozitánska hádka...vôbec nie pre nu ale preto, čo kto v rodne robí, či sa snaží a či nie...jeho odpoved- dlho, dlho opakoval to isté, šak on chodí do dvoch robôt....že on sa snaží dosť...a ja neviem, fakt neviem, či mám chuť bojovať...vyčítala som mu, že my dvaja nemám takmer nič spoločné, že sa spolu niekam nevyberieme...pramálo bývame spolu, o sexe už ani nehovorím...nevládzem už ani bojovať..a ani neviem za čo....budem sa musieť na čas stratiť, moc zlé myšlienky tu mám, moc vás zaťažujem...pa

skôr mám problém anmol s tým, že ja chcem niečo viac...musela by som sem napísať nejaké intim veci, aby som úplne vyjadrila moje túžby...myslím si, že tie si splnil môj muž s tou babenkou..a ja mám pocit, že som o to bola ukrátená.....že je síce doma, je s nami, ale nie je taký ako bol iste k nej....že mi chýba vášen, že on sa s nou určite bozkával, so mnou už celé roky nie...že sa s nou miloval...pričom u nás je to len sexuálne uspokojenie potrieb....že jej vypisoval kopec smsiek, milých smsiek...pričom on mne ledva, ledva odpíše, aj to ho väčšinou o to poprosím na konci smsky, včera som mu napísala 5 smsiek, a neodovedal mi ani na jednu....vraj má veľa roboty a nemá čas vypisovať..inokedy mi aj zavolal, z tej istej roboty....proste, veľa roboty nie je dôvod na ignoráciu(podotýkam celodennú), viem, aké má zamestnanie..viem, že jej si určite našiel čas napísať...myslím, že jej kupoval darčeky, mne už viac ako rok nič! nič! nekúpil, ani ked som mala sviatok ani inokedy...ja mu vždy, vždy niečo kúpim....veľakrát sa nanho dívam s pocitom, že určite by bol radšej s nou, ale preto, že svokrovci urobili scénu a deti moc plakali musel!!! ostať...myslím, že nie je šťastný a vlastne ani ja nie...že sa pristihnem veľakrát, že sa moc, moc snažím, aby sa mal dobre, aby mu nič nechýbalo, aby bol doma šťastný, aby neľutoval!!! on neľutoval, že musel ostať...podľa mna je to absolútne detinské, nezrelé a zúfalé ako rozmýšľam...neviem sa týchto pocitov zbaviť..neviem si dať s týmto rady..potom už ani so sebou lebo toto mi zaberá celý den,....preto sa mi páči, ak niekto prejaví o mna sebemenší zájem...nepočúvam pochvaly, ani komplimenty...mám pocit, že som žienka domáca, vlastne mi aj povedal, že chce, aby bolo všetko ako predtým, moje varenie, žehlenie, upratovanie, žiadna komunikácia o minulosti...čo som proste robila dovtedy, a on bude len zarábať a BUDE PROSTE DOMA...

yayi, musíš sa cítiť ako v pasci, z ktorej niet úniku. Možno keby ste ešte nemali deti, bolo by oveľa jednoduchšie rozviesť sa a začať nový život. Napadlo ma však, že keď si môže tvoj manžel užívať a od teba vyžaduje len domáce práce, čo keby si si (aspoň akože) našla aj ty nejakého milenca? Možno by začal žiarliť aj on a možno by ho to začalo vzrušovať, keď by musel o teba zabojovať... Skús sa menej zaujíámať o neho a viac o seba. Neviem síce prečo, ale mužov to zaručene priťahuje, keď o nich nejavíme záujem.

dakujem za radu, vyskúšam snád a dám vám vedieť....všetkým vám dakujem

napíš mi anmol mailovú adresu, možno som ju už raz mala, ale vieš, mám toho veľa...napíšem ti z roboty, lebo mám s mužom rovnakú schránku

Dobry den Yaya.
Prepac, ze sa takto zapajam do diskusie, ale neda mi, aby som ti aj ja troska neporadila. Si urcite spravna baba, a to uz len tym, ze si zena. Len my zeny vieme, cim vsetkym si v zivote musime prejst. To by jeden chlap nezvladol, resp, hovoril a hovoril by o tom a robil si zasluhy za vykonanu pracu do konca svojho biedneho zivota.
Moja rada c. 1 znie, absolutne sa neporovnavaj a NERIES tu bestiu, co ti vliezla do kapusty. Ona teraz pravdepodobne zne plody pozornosti tvojho manzela (muza nahraditelneho, ako kazdeho jedneho), ale to len preto, ze s nim je relativne kratko. Neboj, keby s nim mala 2 deti a 14 rokov splocneho zivota, ktovie, ci by bol k nej taky pozorny. Jasne, ze teraz sa pred nou predvadza. Taka je vacsian muzov. Vzdy ich musi niekto obdivovat a oni potom ako cvicene opicky popru aj vlastny nos medzi ocami.
Moja rada c. 2 znie, spravaj sa ako chlap. Nediskutuj s nim o jeho potrebach, tuzbach a planoch, ci chce s tebou ostat, alebo nie. Co je pre teba ochotny spravit atd. Ty o jeho prejavy lasky jednoducho nestoj (uz sa mimochodom prejavil a p.p. momentalne ani on nestoji o tie tvoje). On ak chce a ma zaujem, tak nech sa prejavi, sam, ked to uzna za vhodne. (ostava len dufat, ze TY on este budes mat zaujem, ked sa tak stane). Vytvor si okolo seba mur voci nemu, nepust ho dnu, nechaj nech sa snazi (bude to ale chciet cas). Preco donekonecna davat sance, viest chapave rozhovory a pod. s niekym, kto na to momentalne nie je usposobeny? nema receptory, aby prijal a pochopil? Muzi takto nerozmyslaju. Konat zacnu az vtedy, ked sa deje nejaka zmena, ked napr. nieco stracaju, alebo ich ohrozuje iny sok. Na nich vyhrazky, vystrahy, zenske prosby neplatia. neplatria.
Moja 3 rada znie: Yaya, si mlada zienka, mas dve deti. Ale hlavne mas svoj zivot, v ktorom vies byt krasna, usmievava, stastna, pritazliva, vasniva, dobra milenka, sikovna gazdinka, skratka baba do koca, aj do voza. Preco to vsetko zamykat na 100 zamkov kvoli jednemu muzovi? Nestoji to zato. Usmej sa. Usmievaj sa, bud rada, pretoze zivot ti vlastne nic neupiera. Mas moznost slobodne sa rozhodovat, tak tak aj ucin. Strhni zo seba umele puta, ktore ti dava nezmyselny vztah. Otvorila si pomyslenu 13 komnatu, nasla sa v nej, a preto zacni budovat nieco nove, (precitakj si knihu zeny, ktore behali s vlkmi) Ak nie teraz, alebo o mesiac, alebo o 3 roky, raz urcite stretnes muza, ktory odceni tvoju krasu. Nevzdavaj sa tejto myslienky, maj ju stale pred ocami. Usmievaj sa, ziadna kasicka sa neje taka horuca, ako sa vari. Mas svoj krasny, jedinecny zivot, mas svoje deti, znamych, kamaratky, rodinu. Prajem ti Yayka, vela, vela optimizmu a dufam, ze ti moje slova aspon trocha pomohli. Daniela

prvá reakcia danielka, trošku slzičky... nie preto, čo si napísala, ale ako, a čo všetko si tam do toho dala... je zvláštne, že bojujeme o to, čo nemá záujem bojovať za nás...aj ked situácia sa trošku zmenila a on.....bojuje.. neviem prečo...
takže poprvé- mám veľmi nízke sebavedomie, aj ked kto ma pozná, by určite povedal niečo iné, ale ja sa tak proste správam, lebo inak by som domov chodila kanálmi, niekedy mi je ľúto tých ľudí, ktorí ma cestou stretávajú, že ma musia stretnúť, dokonca sa musia na mna pozrieť, aby do mna nevrazili..takže tá babenka mi v tom len pomohla...je dokonca o 10 rokov mladšia...a s tou už ja fakt nemám čím bojovať....na druhej strane sa s nou nechcem porovnávať, ako si napísala nemá to čo ja....nemá 2 deti a 14 ročné manželstvo..myslím si, že aj ona je vlastne žena se vším všudy, aj jemu som povedala, keby si s nou chvíľu žil, možno by si zistil, že ani nemáte spoločné názory, nič...len sex....
po druhé- niekedy, ked sa zatnem, tak sa správam, že mi je svet gombička, že mi nič nechýba a nič nepotrebujem ,ale niekedy prídu také stavy, ked potrebujem pohladiť, objať, pomilovať, a potom mi je jedno, že aj s ním....znova si mala pravdu, muži zmýšľajú úplne inak...a vtedy, ked sa správam ako netýkavka, vtedy sa vždy, ale vždy začína snažiť....dokonca začína na mna žiarliť....
po tretie- musím sa priznať, že dostávam kopec návrhov na zblíženie, väčšinou ženatých chlapov a práve z nich mi je zle...na druhej strane mám hrozne chuť na niekoho iného, neviem sama či z pomsty, alebo proste prišla len moja súkromná kríza potreby...neviem... momentálne som prišla na to, že ak by náš vzťah mal skončiť a naozaj už nemám ani chuť ani síl to riešiť nejako (aj tvoja dobrá rada)....tak to nechám na život a potom budem asi radšej chvíľu sama....
a nakoniec, dakujem za typ na knihu, veľmi rada si niečo také prečítam...pokúšam sa celé toto zmeniť vo vlastný prospech ,vo vlastnú sebarealizáciu, pokus o zdvihnutie sebavedomia...
veľmi si zlatá danielka, fakt človiečik, ktorý vie čo chce a ako to chce...dakujem ešte raz....

Ahoj Yaya, dakujem za odpoved.
Ta kniha je od americkej psychologicky, myslim indianskeho povodu, vola sa Clarissa Pinkola Estees, a je naozaj balzamom na dusu kazdej zeny. Najma vsak takej, ktora, aby prezila (jej svetlo a vnutorna sila), musi sa pozriet pravde do oci. Je to kniha, po ktorej rady siahnu prave zeny, ktore potrebuju v zivote este cosi dokazat. Najst samu seba. Je pisana formou zozbieranych poviedok a rozpravok z celeho sveta, kde na zaklade analyzy deja tej ktorej rozpravky, autorka odkryva myslienkove pochody a postoje k danej problematike. Nazov knihy vychadza z celozivotneho obdivu autorky prave k vlkom, stotoznuje sa s ich instinktivnym zivotom vo svorke, ktory je cisty a priamy v postojoch, smely a odvazny v pripade hroziaceho nebezpecenstva, laskavy a obetavy vo vztahu k potomstvu (vlciatkam) a oddany vo veciach lasky a milostneho zitia. Mne sa tato kniha velmi paci, a velmi mi pomohla. Najst v nas zenach to divoke, prapovodne, co nas oslobodzuje, dava nam ciste zmysly a prebudza v nas konanie, postoje a pocity divokej, krasnej a citlivej zeny. Nesputanej strachom, placom, bolestou. Vrelo ju doporucujem kazdej z nas. Daniela.

anmol....zajtra by som mala ísť ležať do nemocnice, tak sa ti nebudem môcť ozvať....ked sa vrátim, napíšem ti, asi sem...potom už budeme mať prázdniny...maj sa pekne a uži si vianoce, ale dovtedy sa ozvem...ale asi len sem

čaves- maves..už som doma...nebolo zle, napichali ma ihlami, do rúk, do chrbta, aj plakala som....aj tabletkami štopali....fakt sranda....ale čaká ma aj horšie, tak sa nesťažujem...želám ti anmolka pokojné vianoce...všetko ostatné sa totižto odvíja od toho...ked budeš mať pokoj na srdiečku, to znamnená, že je všetko v poriadku, nič sa zlé nedeje a nič ťa netrápi.....a tým pádom máš pokoj na srdiečku...pokojné vianoce a všetci okolo teba sú pokojný....

ahojky anmol....už je po nich...vianociach....ako si to zvládla?....ako??? ja som mala celkom rušné vianoce...najprv som si obarila nohu, potom som sa pohádala s mamou...tak, že na štedrú večeru ked som si sadla za svokrin stôl som bola rada, že som tam.....nikdy by ma nenapadlo, že si to raz pomylsím, ale od rána 24. som toho mala fakt dosť...ale na to, ako moja mama vyvádzala, ma podržal môj muž....a urobil všetko pre to, aby sme mali aspon večeru v kľude....a bola...darčekov som dostala kopec....najviac, ako sa pamätám...takže v mojej rodine to boli sviatky pokoja a radosti....som zvedavá ako ty, lebo ja som mala tendenciu sa s mojím mužom rozísť...tak nejak mám pocit, že si v komunikácii nerozumieme a on mi povedal, že chcel od nás vtedy odísť, pretože si s nou dobre pokecal, tak som proste rypla(včera)nebolo dobre, ked sa nám tak nejak zle komunikuje, aby sme sa rozišli....nechcel o tom ani počuť...ale mne ti to nejak nedá pokoja...fakt neviem...tak a teraz ty, čo nového?

anmoooooooool, kde si????

super, že si bola na dovolenke....aspon dúfam...ja som si 23. obarila vriacou mäsovou šťavou nohu....24. som sa pohádala s mamou, ako nikdy nie...ale to všetko je už za mnou...noha síce ešte bolí, lebo mi zlieza koža, ale mama to prežila a od 24. večera som až do dnes rána mala super obdobie....fakt, skvelé a veľa darčekov, ako som ešte nemala....super oslava na chalupe na počúvadle, tam chodíme už 3. rok na silvestra...kopec kamarátov, oslavovali sme až do piatej do rána spevom, návštevami....muž mi veľmi pomáhal, ked som si obarila nohu, doletel za mnou hned na aute z roboty....ked bolo treba upratovať, variť...fakt sa snažil...ale až tak ho to chytilo, že chce tretie dieťa..syna...mne to ale ani skúsenosť s ním, ani to, že by som ostala doma s jeho rodičmi ani diagnoza nedovolí....nielen chrbtica, ale dnes som sa dozvedela, že mám ochorenie štítnej žľazy...takže ma čaká dalšie vyšetrovanie vo vojenskej nemocnici na Sliači....dalšie odbery, sono štítnej žľazy..ja fakt už neviem, prečo sa mi toto deje..možno je to už tým dlhodobým stresom...trápením....myslím, že mi to moje telo fakt chce niečo povedať....a teraz ty, pííííš a píííš...chodím sem už skoro každý den a čakám, kedy sa ozveš.... pa

Ahoj Anmol, čo je teraz s vami? Zmietam sa na rozbúrenom mori a surfujem po internete a natrafila som na tento chat, ktorý je teraz pre mňa vysoko aktuálny. Získala si ten podrobný výpis z mobilu? Keby si mi odpísala a podelila sa so mnou o svoje skúsenosti, lebo ja ti rozumiem a myslím, že by to mohlo byť pre mňa prínosom. Mám pocit, že som prázdny obal a že na ramenách nosím 100 kg, ťažko sa mi žije. 10r. manželstvo a 2 deti. Má vyše 3 mesačný (toľko priznal)spontánny, krásny a plný lásky vzťah s inou o 10r. mladšou ženou. Som zabitá z vnútra,nemám sa o koho oprieť, vyžalovať. Nevládzem. Neznášam každý nový deň, a slovo láska nemôžem ani počuť ani vidieť.

ahoj smarty, my a anmol máme rovnaký problém...tak isto prišiel po 14 rokoch (máme spolu 2 deti, babenky 14 a 10 ročné)s tým, že si super pokecal v krčme! s jednou babou, zo tri krát sa s nou vyspal....a zaľúbený...chce s nou byť...ona mu perfektne rozumie, no proste...23.12.06 mi to povedal, takže vianočný darček...bolo to pre mna ako nočná mora, prežila som vdaka neurolu a alkoholu, vieš, na vianoce každý nalieva a ja som to týžden tajila, aby som nikomu nepokazila vianoce...a potom potajomky plakala..alebo pred ním..a on ma po rokoch hladkal..že ako ti je, ako si sa vyspala???no komédia....najhoršie prišlo, ked som chcela, že nech teda ide, ale nech to povie doma deťom a rodičom..vtedy som pochopila, že to nie je až taká sranda, že dvaja sa rozídu a hotovo...tá staršia to niesla hrozne...plakala niekoľko dní, poruchy trávenia...ostal....povedal časom, že ju až tak nechcel...ved on od nás vlastne nikdy nechcel odísť...stalo sa to, čo som si nikdy nemyslela, že urobím...prestala som fnukať a stala som sa jeho bútľavá vrba, jeho kamarátka...tak sme kecali a kecali...prosil ma o pomoc, čo má robiť..a ja som mu s kľudom angličana povedala, tak chod, ale už sa nebudeš mať kam vrátiť....anmol sem chodí málo,ale napíšem jej, nech ti o tom výpise niečo napíše, drž sa, toto je to najhoršie obdobie, potom pookreješ

Ahojte baby, prežívam to iste, akoby som čítala o sebe a hlavne o manželovi, hovori to isté čo vaši manželia, že to bola "len" kamarátka že snou nič nemal a tak.
Sme zobratí 5 a pol roka, máme dve deti (5 a 1 rok) a teraz som sa dozvedela z výpisov že muž volával na jedno čislo vela krát, no on berie on nej tovar a jeho šef mi potvrdil že s nou musí denne komunikovať, ale nebolo to len o tom, potom mipovedal pravdu že s nou niečo mal, že si myslel že k nej niečo cíti ale po týždni (pochybujem, neverím) zistil že vlastne s nou nemá nič spoločne a až vtedy si uvedomil že lubi len mna. Ja viem báchorky. Vraj su odvtedy len kamaráti, bolo to asi pred tromi rokmi. Dozvedela som sa to na nový rok, tak trpím, povedal že nás čaká pekný život a bla, bla. No a teraz pred týždnom mi tu bol sused povedať že či vem že spával s jeho ženou, skoro som odpadla, neverila som, on mi predtým povedal že ona je blázniva a že sa donho strašne zalubila. Aj ja som si nieoč všimla, bola to moja ozaj dobrá kamarátka, všetko sm jej hovorila, ked sme sa pohádali a tak. Manžel sa išiel zblázniť že mu ona chce rozbiť manželstvo že ona chce byť s ním, ja tiež tomu moc neverím, ale neverím jemu už nič. Vedela som ked ju niekedy brával na aute. On ju totiž vozieval pár mesiacov do práce (to som mu dohodila ja že nech ju vozieva). Vedela som že ju vezie k lekárovi, hovoril mi to, ale napr. teraz priznal že bol aj s nou v Nitre na autosalone a to mi vtedy nepovedal, povedal že mi nechcel hovoriť aby som sa zbytočne netrápila. Ja už neviem ani čia som. Ostala som s nim, ale povedala som že len kôli detom, samozrejme že to nie je pravda, že ho lubim, ani ja nemám sebavedomie. Som doma s detmi nemám možnosť pohnuť sa z dediny, a to je zle ked ste doma 24 hod. denne a rozmýšlate. On povedal: len na to nemysli, no on je ohromný, ale tí chlapi ja neviem čím rozmýšlaju.