Výchova môjho syna, Ona a on, Diskusie

Ahoj
Ja som z takehoto vztahu usla po siedmych rokoch.
Nelutujem dodnes.
Nevravim, ze to mas urobit aj ty, ale vtedy som to ja inac nevedela vyriesit.
Dolezite je aby ste o tom spolu hovorili a mozno by to chcelo aj poradnu.
Jeho nezmenis, ja to tu vravievam casto, ze jediny clovek, ktreho mozes menist si ty...svoje postoje, nazory, pohlady na vec. A vzdy mas pravo sa rozhodnut tak, ako to vyhovuje tebe.

Rozmýšľam, veľmi často o tom , že by sme zostali so synom samy a žili si život po svojom . Vie o tom aj partner. Vraví, že nás má oboch veľmi rád, a že mu to nedá aby syna " správne neusmerňoval". Že keby mu to bolo jedno, tak si ho nevšíma. Viem, že by som priateľa veľmi zranila, keby som ho vyhodila.Viem , že sa nezmení, hoci je to rozhodne lepšie ako pred rokmi, keď k nám prišiel a snažil sa nasilu presadiť tie jeho "výchovné metódy."
Mala som to urobiť hneď v začiatku nášho vzťahu. Teraz predsa len sa ešte pokúšam nájsť nejakú cestu.

Lydush, pochopila som, ze si potrpis na ypsilony, takze: po siedmich rokoch, s makkym I.
Nemas za co

http://publications.europa.eu/code/sk/sk-4100500.htm
nemas za co

plurál 6. pádu radovej číslovky = siedmych (o týchto v poradí siedmych chlapcoch; ide o skupinu 4, 8, 20... chlapcov na siedmom mieste).

po siedmych rokoch...chapes...ale snaha sa ceni

...ale snaha sa ceni
ale, Lydush, kašli na to, vyrývať jej ide lepšie.

Maja

Vždy -i
(v mojich siedmich (ôsmich) rokoch)
(žiaci v siedmich (ôsmich) školách)
(od siedmich (ôsmich) zhavranených bratov)

http://tenrai.cz/viewstory.php?sid=91&chapter=

ta pani je v sedemdesiatich rokoch ciperna
v sedemdesiatych rokoch boli v mode zvonove nohavice

Vobec nerypem, lydush vyzyvala k zopakovaniu ypsilonov.

http://www.hudba.sk/spravy/2009-11-23-katarina-hasprova-nahrala-po-sied…
Ach ti novinari.....ani len gramatiku nevedia. Mala by si napisat aj im.

Im netreba, oni na to maju vysoku skolu, buhehe
A noviny plne chyb!

hahahahah jasne, lenze toto je radova cislovka, s ypsilonom ci sa ti to paci ci nepaci
http://www.slovencina.vselico.com/cislovky.html
Pokojne si to nastuduj alebo sa hadaj dalej.
"Siedmi alebo siedmy?
vzor päť -základné číslovky (počet, koľko?)
-vždy -i
Boli tam všetci siedmi.
Turnaja sa zúčastnili žiaci ôsmich základných škôl.
Siedmim z nás sa to podarilo .
Vo svojich siedmich rokoch vynikajúco čítala.
vzor pekný -radové číslovky (poradie, koľký v poradí?)
-vždy -y iba v N pl. -i
V cieli skončil siedmy.
V cieli sme sa umiestnili siedmi. (N pl.)
Prv končili ZŠ žiaci ôsmych tried.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia...
Pomôcka! Pri rozlišovaní medzi počtom a poradím niekedy pomôže dať si číslovku do nominatívu. (v siedmich rokoch-N sedem rokov, ôsmych ročníkov-N ôsme ročníky) alebo nahradiť číslovku slovom päť a pomôcť si výslovnosťou (v mojich siedmich rokoch- v mojich piatich rokoch)"

Super, dakujem, konecne tomu rozumiem.
Mala si pravdu, zopakovanie ypsilonov je potrebne.

kaslat na ypsilon, nikdy ma v clanku nedrazdili ... ale dotahovacky ano

ja by som tiez napisala Y, ale ako citam tie pravidla, linda ma pravdu

jedenastich futbalistov - jedenast futbalistov
jedenastych futbalistov - jedenaste muzstvo v turnaji

cize: siedmich rokoch - sedem rokov
siedmych rokoch - v siedmom roku, siedmy rok

kedze si pouzila "po siedmych" a nie "po siedmom", mali tam byt I

babyyy jedny!

Ariesa, pis si ako chces, ja viem, ze tam ma byt ypsilon, kludne si nalistuj aj ine stranky v googli, vsetci sme debili len ty si raketa. Obcas si treba nalistovat aj klasicke knihy a literaturu.

lenze podla mna je to zakladna, nie radova cislovka

Ako si povedala

dakujem, ja viem ze mam pravdu, ale uz som sa chcela venovat Annninej teme,snazim sa jej poradit v ramci diskusie, tak som to skoncila :)
Ved na tom svet nestoji

Dievčatá, neriešte už tie ypsilony, prosila som Vás o rady na iný problém !

Ako som povedala, skoncila som, pisem ti vsetko co ma napadne k tvojej situacii, lebo nieco podobne poznam aj z okolia a mrzi ma, ze to musis riesit aj ty

? a teraz citam to dalsie ... a nechapem uz vobec! aduuus?!?!

Jednoducho to nie je radova cislovka, ale vyjadruje mnozstvo - sedem, nie poradie. Poradie by bolo - po siedmom roku som to skoncila. Mnozstvo rokov, ktore lydush stravila vo vztahu bolo sedem - takze po siedmich rokoch to skoncila.
Len neviem, ked uz vraj malichernosti neriesi, sa vzdy vytoci na normalnych veciach a vzdy pouziva vyrazy "debili" a "hrabe ti?".

nie je to náhodou jej vec aké výrazy používa?

Fidorka je to jej vec, ale potom nech sa nikto necuduje, co to so sebou prinasa .

Polárka,ide o to,že téma blogu nie je jazykové okienko,ale rieši sa tu niečo iné.Takže venujme sa tomu,nechytajme jedna druhú za slovíčka,pravopis-pretože občas sa nejaký preklep podarí každému a nerobme z komára somára.

S tym suhlasim, ale tiez by som uvitala urcitu uroven diskusie (tym teraz nemam na mysli i a y - ved aj mne sa zadaria hrubky, skor sposob podania myslienok).

My dve môžeme o tom hodiť reč aj súkromne,to bude asi lepšie

linda má pravdu

Ja by som sa pridala k tomu, ze to nie je radova cislovka (ale to o com sa tu debatuje je tak daleko, ze sa mi tam nechce rolovat) - vnimam to tak, ze kolko bolo tych rokov - sedem
a nie tak, ze tych že tych sest bolo v pohode a az ten siedmy v poradi (vtedy by bola radova) stal za h...o
myslim, ze gramaticky sme je to uz dostatocne objasnene, dokonca sa dosiahla v tomto smere aj zhoda, teraz to treba objasnit vyznamovo, aby sme vedeli, ktore z tych gramatickych pravidiel aplikovat.
Ak si najdem tu trpezlivost hladat ten povodny lydushkin vyrok, tak to "odborne" posudim a napisem svoje (nemusi sa s nim kazdy stotoznit) konecne stanovisko, zatial aspon takto

Vložil(a) lydusha, 26. August 2010 - 13:46

AhojÚsmev
Ja som z takehoto vztahu usla po siedmych rokoch.
Nelutujem dodnes.

aha - niekto mi ušetril robotu
Takže môj rozbor:
Nie je to radová číslovka, lebo otázka by znela "Koľko bolo tých rokov?" a odpoveď "sedem"
Keby to malo byť vyjadrené radovou číslovkou (a tam by sa elegantne dal obísť problém s y/i) - tak by to mohlo znieť napríklad "ja som z takéhoto vzťahu ušla po siedmom roku" (kontrolná otázka: Koľkáty to bol rok? - siedmy)
a tým končím jazykové okienko a ospravedlňujem sa, že som "prznila" tému, ale nedalo mi nereagovať, keďže som bola priamo oslovená, aj keď nie autorkou blogu

Dakujeme, Adus Uz som z tych radovych a neradovych zmotana....cize spravne je po siedmich?

Ak nie je radova, ale zakladna, co aj podla mna je, tak po siedmich.
Ako pise Adus - radova by bola, keby L napisala po siedmom roku (v poradi)sa stalo to a to...
Ale: Po siedmich rokoch - boli sme spolu, jeden, dva, tri...sedem rokov - zakladna.
Ine by bolo: boli sme spolu siedmy rok (v poradi), ked sa stalo to a to - radova.
Tak nejak to chapem ja.

Pardon snazim sa uvazlivo volit slova a neuvazlivo som sa Ti chcela schovat pod kridelko. Nebola som dost polopatisticka v tom prvom prispevku, a ani obrat na srandu mi nevysiel dakujem

a to s temou ... Stava sa a ... zucastnila som sa, pardon, dievcata
A.

No, jasne...Je to sice mimo temu, ale nakoniec asi celkom uzitocne...

jak dobe ani netuším o čom je reč
ale tiež si myslím ,že to tu nieje jazykové okienko

neviem, ako to riesit spravne.
ale ty si so synom rozumies a on s tebou tiez. vobec sa necudujem, ze priatelovi odvrava. nie je to pre tvojho syna dobre a vhodne, aby bol vychovany krikom a nasilim, ked i on vie, ze sa to da s laskou.
tvoj priatel to nedokaze pochopit? aby neskor nezacal travit koli tomu viac casu mimo domu - myslim syn

To je velmi neprijemna situacia.
Zrejme priatel dostal taku vychovu a inu nepozna.
Zo skusenosti viem,ze je velmi tazko vobec vysvetlit niekomu, kto nema v sebe taktnost a respekt voci inym (aj mladsim od seba), ze druhi maju pravo na svoje vlastne rozhodnutia a nie su stale zvedavi len na jeho nazor.
Co ti asi poradi skoro kazda NM, skus mu na nejakom priklade z jeho zivota znazornit, ze sustavne zasahovanie do zivota je neprijemne a nepaci sa nikomu.
Skusit mu poukazat na ine deti v tom veku, ake su niektore problemove a ze prave tvoja vychova dosiahla, ze syn je v pohode...teoreticky nemusis hajit svoju vychovu, ale priatelovi iste nechces len direktivne prikazat aby sa nestaral.
Mozno syn by mohol namiesto formulacie "ty nie si moj otec" pouzit inu, lebo taketo buzerovanie by zrejme neprijimal ani od svojho otca.
Alebo sa spytat nejakej psychologicky, ako si skusit pomoct v tejto situacii.

Vystihla si tom veľmi dobre. Môj priateľ bol ako dieťa vychovávaný spolu so sestrou iba matkou - učiteľkou (otec im tiež zomrel) a tá si ich poslušnosť zabezpečovala krikom. Že vraj vedela ziapať. Viem to od priateľovej sestry, ktorá má 2 deti, ktoré sú riadne rozmaznané, aj podľa môjho názoru, ale ona sa vyjadrila, že nedovolí aby mali jej deti také detstvo ako ona s bratom, keď museli sedieť s rukami za chrbtom a pod. Ona tiež takúto výchovu odmieta a môj priateľ sa práveže s ňou stotožnil. Je rozvedený ( 3 deti) a je mi úplne jasné prečo. Aj s tou taktnosťou a rešpektom voči aj mladším od seba máš pravdu. Ja sa chovám s úctou aj k deťom, nepotrebujem sa vyvyšovať nad deti. Mám všetky deti rada, aj synových kamarátov, mám rada keď prídu k nám. Priateľovi vadia.

Aj som si myslela, ze je to tak. Radi sa velmi tazko, len tak "nahlas" uvazujem.
Casto sa totiz stretavam s tym, ze ludia vacsinou okolo 50 rokov veku si myslia, ze su najmudrejsi na svete a ostatni - mladsi - su hlupaci, len pre ich vek. Je to smutne a robi to vela zleho vo vztahoch.
Ved od deti a mladsich sa mozno tolko naucit!
Priatelova sestra ide na to cestou odporu k prisnej vychove, mozno deti rozmaznava, ale chapem ju, tiez je produktom vychovy svojej matky, tak ide proti tomu.
Skusila si sa s riatelom porozpravat a ukazat mu na tieto suvislosti? Nie vo vyhrotenej situacii, ale v pokoji, pri pohari niecoho ukludnujuceho (caj na nervy) ... neviem ako je na tom s emocnou inetligenciou, ci pochopi tieto vzajomne interakcie, ked sa takto sprava.

ja stým nemám skúsenosť osobnú,ale pripadá mi to akoby priateľ žiarlil na pozornosť ktorú venuješ synovi a skúša s nim bojovať o tvoju priazeň ..
možno by stačilo ak by priateľ pochopil že ho syn nijako neohrozuje ...

Jednoznačne, že žiarli, je mi to úplne jasné. Ale myslím , že sa delím spravodlivo obidvom. Má dosť pozornosti aj venovania sa aj priateľovi. Žijem pre nich dvoch. Ale vždy bude prvý môj syn. Neviem to inak urobiť.

mozno prave preto, ze si nesie okrem prisnej vychovy aj pocit, ze nemal dost lasky, tak tuzi mat niekoho iba pre seba, kto by ho "vyzdvihoval" nad vsetkych. s tym si ale zial musi poradit sam. rob ako doteraz. nemam z tvojho rozpravania pocit, zeby si nieco/niekoho zanedbavala. toto bude musiet pochopit sam, ze "ohrozuje" iba on sam seba, nie tvoj syn jeho.

Ani nemusis. Podla mna by mozno pomohlo v tom rozhovore s priatelom spytat sa ho, ze ked vas ma rad, ci chce aby ho syn nenavidel. Ze tymto sposobom to spolahlivo dosiahne. Ze mate tvorit tím a nie sa zrat medzi sebou. Mozno to len potrebuje pocut, mozno nie je zvyknuty sa bavit o vztahoch (ono ani nie je treba, ked vsetko ok), mozno mu to zapne.

toto napadlo aj mňa, ludka79

Hmmm, k tomuto iba jedno: Najľahšie sa vychovávajú cudzie deti. Toto zvyknem povedať manželovi, ked sa veľmi montuje do výchovy mojich dcér (z prvého man.) a stále opakuje svoje pravdy o výchove...

Ak ty nemáš problém so synom, nerobí veľké problémy a aj synovi takáto výchova vyhovuje, nevidím dôvod ju meniť. Žiaľ, nie všetci dostali výchovu od matky plnú lásky a zhovievavosti. Jedni to chcú dohnať a vynahradiť svojim deťom, no iní chcú "zlú" výchovu posielať ďalej. Môj otec mal tiež "vojensky prísneho" otca, ktorý sa rozčuloval aj pre úplne malichernosti (v 50. -tke umrel na infarkt) a žiaľ, ostalo to aj môjmu otcovi... Výchova v detstve robí svoje, ale nedovoľ, aby tvoj priateľ pokazil dobrú výchovu, ktorá vyhovuje tebe aj synovi. Mysliím, že takého pravidlá ste si mali stanoviť už na začiatku vzťahu...

Ďakujem Vám všetkým, bože ako mi je hneď lepšie na duši, keď sa môžem vyrozprávať a hlavne keď súhlasíte s tým , že láska a pohoda vo výchove sú dôležité a že postupujem správne.
Ja svoju výchovu rozhodne nezmením. Odmenou je mi môj syn jeho láska ku mne a všetko ostatné na ňom.
Len môj priateľ to nijako nechápe, už sme sa o tom veľa krát rozprávali aj v kľude aj v hádkach. On to vždy otočí. ja som tá, ktorá to robí zle. Jeho výchova je správna. Vie ma neskutočne vytočiť, to priznávam, mala by som trpezlivo, kľudne usmernovať komunikáciu, vysvetlovať problém, výhody, nevýhhody, argumenty. Len keď on ma dokáže tak vytočiť,napríklad vetou :"Že len vtedy budem dobrá matka, keď dám synovi jednu zaucho" A začo? Za to,napríklad, že sa v izbe s kamarátom hlasnejšie smiali ? Veď na to stačí normálne upozornenie a syn to prijme. Od neho nie lebo on mu to povie sproste, zhodí ho a pod.
Nie, môj priateľ toto asi nijako nedokáže pochopiť že láskou sa dosiahne viac. Dokázal to najdlhšie asi 3 mesiace. Bože to bol pokoj. Normálne sme žili. Všetci sme sa ukludnili. Priateľ si dával pozor na tón hlasu, žiadne nadradené gestá, krik, povyšovanie sa . Aj syn bol potom v pohode. Ale vydržalo to len 3 mesiace a zasa sa hádame kvôli hlúpostiam.

To je fajn, ze to dokazal aspon tie tri mesiace. Otazka znie, preco nie dlhsie???
Zeby to bolo tym, ze stareho psa novym kuskom nenaucis?
Jedine riesenie asi bude odvolat sa na to, ze ked to slo tri mesiace, ziadas to stale, je predsa dospely rozumny clovek alebo to ultimatum, o ktorom pisala niektora vyssie.

Ahoj Anna, ja by som to videla tak, ze prvorady je tvoj vztah so synom, a ked sa tvoj priatel nevie vpratat do koze, tak je to vlastne jeho problem. Ja byt tebou - tak syna sa spytam ci by chcel aby priatel odisiel, ci by bol potom stastnejsi a priatela by som povedala, ze ked hned neprestane buzerovat tvojho syna, bude musiet odist, je to tvoj syn a pokial doteraz neboli schopni sa spolu zzit, tak bud to chce taketo silne ultimatum, alebo oddelenie sa.tvoj syn ostane navzdy tvojim synom, priatel nie je tvoja krv, kto je pre teba dolezitejsi?

no to by som nepovažovala za najlepšie riešenie ... ani deti nesmú manipulovať s životmi rodičov a rozhodovať za nich... rozhodnutie musí spraviť Anna sama ...aby sa necítila do niečoho natlačená alebo zmanipulovaná ...
ku všetkému nepíše žeby mali nejaké iné problémy vo vzťahu... a životný partner je pre človeka dôležitý a ak sa dajú problémy riešiť treba to skúsiť...Anna si musí posúdiť koľko jej partner do vzťahu dáva pozitív a koľko negatív...

Myslim ze TOTO je ten problem v ich vztahu, predsa kvoli tomu sa hadaju, preto nam to tu anna pise.

Ahoj
neviem ako to riesit, ale mozem ti aspon povedat ako to bolo u nas doma a ako to dopadlo.
mam starsieho brata a tatina ktory bol vojak (obcas mi pride akoby od plienok ) takze nasa vychova tak aj vyzerala. az na to ze ja som bola jeho mala princezna a brat chalan, ktoreho treba vychovavat. tiez ho len kritizoval, malokedy pochvalil, vyvolaval nezmyselne hadky, nutil ho robit veci, ktore mohli pockat...no proste vojenska prisna vychova. mimochodom mne sa tiez vela veci nevyhlo, ale na brata bol extra prisny. od maminy dostaval vela pozornosti. zahrnovala ho laskou, zastavala si ho, pomahala mu. nevies si predstavit ako ju moj brat respektoval ( pisem v minulom case, pretoze mamina tu uz nie je ) co ona povedal, to platilo. u otca to malo postupom casu iny priebeh...co on povedal bud bolo spravene s odporom alebo odignorvane. cim bol starsi tym bol vzdorovitejsi, zacinal mu davat najavo, ze uz sa od neho neda buzerovat. dokonca sa niekolko krat aj pobili doslo to az k tomu, ze sa spolu prestali uplne bavit, nerespektovali sa, brat porobil kopu somarin, pretoze mu bolo uplne jedno, co na to tato. mamina uz tu nebola. najhorsie bolo, ze obcas si poplakal, pretoze zavidel ostatnym, ze maju super otcov, ktori sa im venuju. parkrat si skusili pohovorit, ale mier trval velmi kratko. vzdy to islo naspat do starych kolaji. teraz sa spolu nebavia, keby nebolo mna tak tatino ani nevie, kde jeho syn je. mojmu bratovi uz je uplne lahostajny
mozno keby tu bola mamina bolo by vsetko inak...vlastne urcite by bolo vsetko inak...
takze jedine, co ti mozem poradit, vychovavaj syna ako ti srdiecko kaze a nedaj si hovorit od nikoho, ze je to zla vychova,ze si nanho makka

anna pokiaľ by s mojim dieťaťom neboli nejaké velké problémy, tak by som NIKOMU nedovolila takto zasahovať do výchovy mojich detí, môj muž tiež všetko rieši krikom, zober hento - toto, ulož hento toto, nepovie to normálne ale hneď kričí, a vidím že to nie je dobré, aj sa kvôli tomu pohádame, ale keby to robil cudzí chlap tak to nie, môže to mať negatívny vplyv na to dieťa, aj keby sme sa mali neviem ako radi, dieťa by mi bolo prednejšie a odtial - potial

ludka79 do istej miery s tebou súhlasím, že partnery sú dôležití, ale tu je problém asi ten, že priatel sa nevie vmestiť do kože a ten robí problémy, presadzuje si svoje, aj ked si myslím, že čo sa týka tých teplákov, zbytočne vyvolať konflikt, 13 ročné dieťa je dosť velké na to aby sa vedelo obliecť, nemá 2 že chce ísť v mraze v tričku a treba mu to zatrhnúť, keby mu bolo velmi teplo, nabudúce to porieši ináč,
aj ked je partner pre človeka dôležitý, nemal b y sa takto chovať, môže to skončiť tak, že rozbije alebo naruší vzťah matky s jej vlastným dieťaťom, určite sa treba o tom porozprávať a nájsť riešenie,

ja s tebou plne súhlasím a keď si pozrieš skoršie príspevky tak to snaď pochopiš ,teraz som len reagovala na prispevok novacki-(tak syna sa spytam ci by chcel aby priatel odisiel, ci by bol potom stastnejsi a priatela by som povedala, ze ked hned neprestane buzerovat tvojho syna, bude musiet odist) a chcela som tým povedať že bremeno rozhodnutia by nemalo ležať na synovi...MOžNO SOM TO NESPRÁVNE FORMULOVALA VZHĽADOM NA čAS

Myslím, že by sme si vydýchli, keby partner od nás oddišiel. Viem, že syn by bol veľmi rád, koniec koncov asi aj ja.Partner nechce alebo nevie pochopiť o čo ide, nijako nechápe keď mu vysvetlujem čo od neho chcem. Nevie ani pochopiť to, keď mu poviem, že to musí rešpektovať či sa mu to páči alebo nie, pretože je to môj syn, a býva v našom dome. Začne sa so mnou hádať a všetko prekrúcať, že to ja vidím všetko zle. A mne sa už nechce ....
Ale pred jeho vyhodením ma odrádza nasledovné: Pomohol mi po smrti manžela, zoznámili sme sa v pomerne krátkej dobe , bola by som to znášala asi oveľa horšie. Tiež sa bojím reakcie okolia - v našej dedine. Keď zomrel manžel, mala som ostať "vdovou" na celý život alebo aspoň na "500" rokov a nie sa hneď zoznámiť s ďaľším chlapom, bolo to ťažké, v dávnych dobách by ma asi ukameňovali. Neviem čo by robili teraz, keby sa dozvedeli, že som partnera vyhodila, majú ho radi, má viac známych ako ja. A tiež v dome treba chlapskú ruku, aj keď sa nejako nepretrhne. Ale hlavný dôvod je asi ten, že priateľ nemá kam ísť, nemá byt, rodinu a nie som až taká bezcitná viem, že by ho to zranilo. Raz povedal, že keby prišiel aj o nás, tak si môže rovno hodiť mašľu. A tiež sa zamýšľam nad tým, možno si poviete, že je to úplná blbosť, že keby sme ostali samy, môj syn by bol len s dobručkou maminkou a vo svete to tak nie je, sú dobrí aj zlí ľudia, neviem,či rozmýšľam úplne blbo, ale že sa musí zvyknúť aj na to že sa dostne v živote aj do kontaktu s nie práve príjemnými ľudmi, neviem či chápete ako to myslím, že takto má nejaký "výcvik " do života. Jasné, že to musí mať určitú mieru. Ale nakoniec : Je mi prvoradý môj syn to je jednoznačné.

Chapem tvoje dovody, preco ho nechces vyhodit, ale zaroven vidim uplne jasne, ze by si to najradsej urobila.
Co ta drzi: vdacnost ze ti pomohol, jeho mozno aj neumyslene citove vydieranie - keby vas stratil, hodi si to, a tvoja obava z reakcie okolia.
Lenze okolie, zvlast dedina, si najde tolko dovodov ked chce ze nad tym cloveku az zastava rozum. Treba sa na nich vykaslat, snad nemienis zit zivot podla nejakych cudzich ludi? Vykasli sa na okolie, oni ta predsa neplatia
Okolie ho ma rado? Lenze im zrejme nekrici na deti a nesposobuje im traumy.
Priatel nema kam ist? Tak by mohol uplne zistne porozmyslat, ze sa bude spravat tak, aby to nemusel riesit. Po lopate - mal by si uvedomit, ze tvoja trpezlivost nie je nekonecna a ze ked chce byvat u teba, mal by sa vediet ovladat. Koko zien drzi usta a krok, len aby ich partner nevyhodil? Kiezby to kazdeho chlapa takto trapilo ako teba, hned by bolo lepsie na svete

Synovi nepomoze do zivota, ze ma doma niekoho, s kym si nerozumie, a nerozumies si ani ty. Stretne sa s tolkymi druhmi zakernosti a ludskej zloby, ze na to ho nepripravis, ani keby mal neviem aku zlu rodinu.
Nastrahy okolia, pracovne neuspechy alebo predtym skolske, vztahove sklamania zvladne zasa len s tvojou laskavou podporou. Aj ked sa vravi, ze doba je agresivna a silnejsi prezije, kazdy taky nie je a nestane sa takym umelo. S asertivitou sa da prezit vsetko - syn nemusi byt utocny, ale staci ked si nenecha od okolia skakat po hlave.
A to mu mozes ukazat prave teraz, ked urobis poriadok vo vasom zivote. Necakaj, kym syn naberie odvahu a situacia sa vyhroti tak, ze si to teraz este mozno nevies predstavit.

Linda : "A to mu môžeš ukázať práve teraz,ked urobíš poriadok vo vašom živote"...

úha, tak to teda nie je také ľahké, ale je to tvoj život, takže ľudia v dedine by nemali rozhodovať o tom, kedy a kde s kým budeš, a kde býval partner predtým než ste sa spoznali? predpokladám, kedže máš 13 ročného syna že nemáš 18 a on asi tiež nie, musel predsa niekde bývať, chlapská ruka sa vždy zíde ale ked budeš niečo potrebovať nemôže ti pomôcť niekto z rodiny, z dediny? a to s tou mašlou možno myslel obrazne, lebo potom pozor zase na citové vydieranie, aby ste nakoniec netrpeli všetci tým vzťahom,

Skutocne nie je nad to, ked si clovek zavola na nejaku pracu majstra, zaplati mu, zavrie dvere a ma pokoj.
Urcite nezostavat s chlapom pre toto, zvlast, ked sa nepretrhne, ako pise annna.

S bývalým manželom mám dvoch synov - nevravím, že občas nie sú problémy, ale v podstate sú úplne skvelí- obaja vysokoškoláci, športovci- šikovní, inteligentní , len asi ako väčšina chlapov majú problém si upratať, vyhodiť smeti, občas nejaké úlety a pod. Mám partnera s ktorým žijem vyše 5 rokov.Tiež zo začiatku nevedel predýchavať, že sa starám o dvoch dospelých chalanov, že majú byť samostatní, pomáhať ... a tiež si myslím, že ide trochu i o žiarlivosť, chce ma mať len pre seba aj keď ma oboch chalanov rád. Vysvetlila som mu , že sú to moje deti, ktoré v prípade potreby budem usmerňovať ja a určovať pravidlá a on môže byť len ich starší kámoš a či chce či nechce to musí akceptovať. Moje deti budú vždy na prvom mieste. U nás to funguje tak, že priamo im nič nepovie/ nedovolí si/ keď mu niečo vadí povie to len mne medzi štyrmi očami.Ale už som mu pár krát vravela, že ma to obťažuje a keď mi nechce kaziť náladu, nech mi radšej nič nehovorí, že mám bez toho dosť iných problémov.
Keď ono je to tak, že čo akceptuješ u vlastného dieťaťa u iných ti môže vadiť a pripúšťam , že má i pravdu, ale aj tak si voči mojim deťom nesmie nič dovoliť. Ťažko radiť, každý vzťah je iný, ale popros priateľa nech sa zdrží akýchkoľvek komentárov voči tvojmu synovi, nie je jeho otec a keď chce aby boli kámoši, tak sa musí podľa toho i správať a synovi taktiež povedať nech sa k nemu správa maximálne slušne. A keď to nefunguje riešenie je nebývať spolu , môžete sa stretávať, randiť, milovať, ale nemusíte žiť pod jenou strechou. A keď chce byť s vami , tak nusí rešpektovať vás oboch, on prišiel ku vám, nie vy k nemu , tak sa musí prispôsobiť. Držím palce

Presne takto by som si to predstavovala. Aj ja priznávam, že partner má v niektorých veciach pravdu. Ja ako matka veľa vecí synovi prepáčim, to uznávam ale ide mi stále len o to jedno : Pokoj, trpezlivosť, nekričať , s kľudom riešiť veci. Ja to viem, a funguje to. Priateľ to nevie a keď to nevie, tak to neriešiť vôbec. Ale on nie je schopný prestať sledovať môjho syna a rýpať do neho. Tiež som mu povedala, že tým , že žije so mnou, nezískal žiadne otcovské práva. Presne ako si povedala : Že ma to obťažuje, a keď mi nechce kaziť náladu, nech mi radšej nič nehovorí, že mám dosť iných problémov, ktoré musím riešiť a ktoré sú podstatné.
Vychádza mi z toho jedinné aj po Vašich názoroch: rozchod. Starého psa nezmením, môžem sa rozkrájať. Je to veľká škoda , máme sa v podstate dobre a to si nevážime, žerieme sa, otravujeme si život. Stačilo by len prestať robiť druhému, čo mu veľmi vadí. A to nevravím , že ja prehĺtam veľa partnerových chýb a vecí čo mi vadia a neotravujem mu s tým dennodenne život. Napr. finančná otázka .Partner prispieva len takou sumou , ktorá cca pokryje len jeho náklady na stravu, bývanie. Prižmurujem oko, aby mal na alimenty. Nedá ani korunu na údržbu domu, nedajbože na investície, a na syna ani nesnívam.

Z toho mi vychadza, ze ta jednoducho vyuziva.
Nechcel uz nahodou, aby si prepisala dom aj nanho?
Veru, dievka moja, len ty cim skor prec - teda prec s nim, nastastie si vo svojom. Myslim, ze sa chces rozist, len si to potrebovala pocut od nezainteresovanej strany.
A potom - vydrzat!!! V nijakom pripade, nech sa nevracia naspat, ved ked ho raz posles prec, vies preco. Dostal uz dost sanci

Asi som použila zlý príklad s tými peniazmi. Nemá mi z čoho dávať, predsa len platí na 3 deti, a v podstate ja ani nechcem aby investoval do môjho domu, aby si nerobil on alebo jeho deti v budúcnosti nároky.
Nechcela som sa ani rozchádzať, ale asi budem musieť !!! To jeho rýpanie do syna mi nesmierne otravuje život. Ostatné je v norme. Viem, že nenájdem ideálneho chlapa. Má chyby, ale te mi tak podstatne nevadia. Mám ich aj ja.
Neviem, skúsim to ešte možno jedným rozhovorom , po tom ako ste mi poradili.

Vzťah by mal obohacovať a nie ubíjať . A nie je fér, keď sa navyše cítiš byť využívaná . Možno sa nemusíte rozísť úplne, keď si vyhovujete inak, je vám spolu dobre, skvelý sex a ... nech sa len odsťahuje a môžete sa stretávať a randiť . Budeš mu vzácna a nebudete riešiť zbytočné problémy . Ja by som to asi riešila takto.

Nemá kde ísť, byt nechal bývalej a deťom. Musel by ísť do prenájmu. A to už by som nechcela vôbec aby raz prišiel, raz neprišiel. Keď už odíde tak raz a navždy. A uzavrieť to. A žiť si podľa svojho svedomia a vedomia. Sex je to posledné čo riešim. Chcela by som žiť v harmónii pokoji, v dobrom "vzduchu"

Daj mu na výber. Buď sa bude správať k tvojmu synovi a k tebe slušne alebo nech si nájde podnájom. Rozhodne sa nenechaj zneužívať , čo sa týka financií. A neriskuj vzťah so synom kvôli nemu.
Veď chceš žiť len v pokojnom prostredí a nie v napätí a strese. To by mal pochopiť a keď nie, nech odíde a budeš mať kľud. Ak ti nepomáha finančne, tak to vlastne ani nepocítiš.A z rečí ľudí si nič nerob.
Je to len tvoj život a nikto nemá právo ťa odsudzovať. Naopak mamina, ktorá sa stará sama o dom o dieťa a pritom chodí do práce si zaslúži poklonu, obdiv a úctu

Ďakujem.

Lenka, to je dosť sila, že tvoj partner nemôže /nedovolí si/ tvojim synom nič povedať, ak sa mu niečo nepáči. Dokonca už ani tebe, keďže ťa to otravuje.
On vlastne nesmie vyjadriť svoj názor.

Ja nevravím, že má hučať, vyrábať stresy za blbosti, ale tiež by mal mať právo povedať svoj názor na správanie či konanie tvojich synov. A to aj priamo tvojim synom, v tom ktorom momente to bude považovať za potrebné. Toto mi pripadá ako degradovanie - znevažovanie partnera na neplnohodnotného člena rodiny. Systémom, buď rád že si s nami, keď sa ti nelúbi, tvoj problém, nech sa páči, tam sú dvere. bez pardónu, bu´d budeš držať hubu a úplne sa prispôsobíš, alebo choď.

Nech máte zabehnuté akékoľvek pravidlá a zvyky, bývate spolu všetci štyria, tak všetci štyria by ste mali riešiť ak sa niekomu niečo nepáči, nech je to ktokoľvek z vašej rodiny. tak ako má on rešpektovať teba a tvoje deti, mali by ste aj vy rešpektovať jeho.
rešpektovať sa navzájom a snažiť sa žiť v pohode a harmónií.

Jedna vec je vyjadrit svoj nazor a druha - uplne ina, je vyzadovat, aby sa dieta chovalo podla urcitych predstav, ktore on ma. Co je pripad, ktory sa tu prebera.
Zvlast ak si rodic to decko chce vychovavat sam. Co je skor pre mna tazko predstavitelne je, ze by som si nasla partnera, ktory by nebol vhodny ako vzor pre moje deti a od ktoreho by som chcela, aby sa distancoval od vychovy. Ono to logicky vedie ku konfliktom.

jahodka, ja som reagovala konkrétne na Lenku R a jej reakciu, nie na annnu.

Áno, presne takto som si to všetko predstavovala. Ale on nepovie názor, on nasilu presadzuje len svoje a to nevhodným spôsobom krikom, deptaním, rýpaním a pod.

neviem ti Anka poradiť, ale určite nie podľa mňa správne riešenie, aké tu uvádza Lenka R.

Nie je to úplne tak . On chalanom nič nepovie nie preto, že by som mu to nedovolila, ale preto aby nevyvolával konflikty a snaží sa správať ku nim ako kamarát. To on sám, bez toho aby som mu čokoľvek vravela. A nejde o žiadne problémy len maličkosti / nevysypané smeti,neodložený hrnček od čaju ... / preto som povedala , že nech si to nevšíma a nezaťažuje ma tým. A chalani ho majú radi a rešpektujú ho. Keby bol naozaj nejaký problém, riešili by sme ho spoločne. Milujeme sa a chceme byť spolu.
Ale keby to nefungovalo v spoločnej domácnosti,riešili by sme to samostatným bývaním, že raz by som bola ja u neho a potom on u mňa a po čase keď sa deti osamostatnia by sme boli konečne normálne spolu. Nijako ho neznevažujem, ale nedovolila by som , aby sa moje deti cítili doma nevítané alebo nechcené. Už si toho po rozvode prežili dosť a ja ako ich mamina ich chcem chrániť a snažím sa aby boli v pohode a šťastní.
Zatiaľ to funguje a ja som rada, ale keby aj nie- vždy by sa našlo nejaké riešenie.

http://www.nanicmama.sk/ja-zena/bezpodmienecna-laska

Vyborne zhrnute, vytlacim a obcas pripomeniem.
Velmi ma potesili sebakriticke komentare pod clankom, pripajam sa k nim

annna, detstvo má každý len jedno a netrvá dlho, tak prečo ho Tvojmu synovi má strpčovať úplne cudzí človek
ak to nemieni Tvoj priateľ akceptovať, niet asi veľmi nad čím premýšľať

pochopila som to správne? bezpodmienečná láska - dávať lásku bez ohľadu na to čo sa nám dostane? fajn, ale ked to spojím s touto diskusiou a s problémom, ktorý sa tu rieši, vychádza mi z toho ,že zakladateľka témy by mala svojho partnera milovať bez toho aby od neho niečo očakávala, asi by to tak malo byť ALE, enmôžem si pomôcť hraničí to s využívaním (z druhej strany) ked 1 bezpodmienečne miluje druhý to môže zneužívať, môže sa nabúrať vzťah ktorý má so synom, môžeme toho druhého milovať ale nie aby nás niekto využíval a žiť vo vzťahu ktorý nám nič nedáva, potom bude minimálne jeden z partnerov trpieť,
anna určite je to ťažké, ak má zo svojich peňazí platiť alimenty, prispeivať tebe a niečo si nechať aj pre seba, ale určite by som tiež nesúhlasila s tým, aby dával iba niečo na stravu a ostatné čo ? ked tam už býva, ved ak by mal prenajatý byt, teiž by sa oň musel starať, a kupovať veci aj mimo stravy,

Bezpodmienecna laska neznamena byt slepy, hluchy a hlupy.

no ked sa takto chová ktožvie či to nie je aj vypočítavosť, na jednej strane ti tvrdí že bez teba by nemohol existovať na druhej má možno dobre zrátané čo a ako,

Ak ty nechces, aby zasahoval do vychovy, nechapem preco to robi. To nema nic spolocne s kladenim podmienok, malo by to byt jedno z pravdiel od zaciatku spoluzitia. Je ale mozne, ze kym si nepoznala priatelove vychovne metody, nenapadlo by ta stanovit medzi vami take pravidlo, ale neviem preco by sa to nedalo dodatocne a preco by on mal mat problem to respektovat, pokial ho k takemu konaniu voci tvojmu synovi nevedie ziarlivost, alebo nejaky iny osobny problem, ktory si takto kompenzuje.
Rodic ma podla mna viest dieta tak, ako sa mu to zda najspravnejsie a kazdy by to mal respektovat bez ohladu na to, ake prava a vysady si mysli, ze ma. Pocnuc starymi rodicmi a celou rodinou, konciac priatelmi, druhmi alebo manzelmi, ktori neboli osloveni, aby sa podielali na vychove.
Neviem, ako by si mohla dosiahnut, aby to pochopil, ale ak sa dohodnete v inych veciach, mali by ste sa vediet aj v tejto. Teoreticky.
Pripadne sa este raz doodnut na pravidlach, ak to inac nejde.

Už veľakrát sme sa dohodli, že nebude riešiť veci okolo môjho syna. Chvíľu to vydrží a zasa začne. Vraví,že keď žije s nami, že sa to nedá, aby si ho nevšímal. Už som si aj ja veľa krát povedala, že nebudem reagovať, že hádam prestane, ale on neprestane z komára urobí slona, vždy tvrdí, že on nekričí.
A stále sú to nepodstatné veci, ktoré nestoja za taký cirkus. Ja si vážim, že sme zdraví, že sa máme pomerne dobre, po tom čo som prežila a nebudem riešiť banality. Ale preňho sú to hrozné veci, a stále sa snaží natlačiť mi do hlavy, aký je môj syn nevychovaný. Napadajú ma napríklad : Bola na návšteve priateľova mama - tá čo tak naňho ziapala v detstve, chudina je po porážke na vozíku. Sedeli sme vonku na dvore. Prišiel synov kamarát, zazvonil pri bráničke. Syn išiel ku nemu,potom kamarát odišiel. No a čo potom môj priateľ stváral. Ako si mohol dovoliť , že prišiel kamarát, keď bola na návšteve jeho mama. Syn bol voči nej neslušný, ako si to mohol dovoliť rozprávať sa s kamarátom, keď bola na návšteve jeho mama. A to ani nešiel ten kamarát k nám domov. Neviem , čo by bol už potom stváral. A ako to aj ja vychovávam svojho syna, keď považujem za slušné, že k nám chodia deti, keď je na návšteve jeho mama. Úplne choré. A pritom jeho mamu, ani nenapadlo, že by jej to vadilo. Teraz sa správa normálne. Aj voči mne je dobrá. A takéto blbosti riešime.

no mňa tiež k tejto téme napadlo asi len toľko, že: HRANICE

v podstate neviem prečo by tvoj partner mal vychovávať tvojho syna...spolužitie prináša rôzne situácie a úskalia, ale prečo sa snaží tvoj partner za každú cenu vychovávať tvojho syna mi nie je celkom jasné...

možno sa neviem vžiť do takejto situácie...

niekedy si predsatvujem aké by to bolo keby vstúpil do môjho života iný muž ako je Filipkov a Matúškov tatino.Moja predstava je asi taká, že predovšetkým by to bol môj partner, a chlapci majú na výchovu stále svojho tatina, ktorý sa o nich naozaj zaujíma...

takže určite by bolo potrebné stanoviť hranice...

veď on by sa mal predovšetkým ako vychovávajúci tatko realizovať pri svojich troch deťoch z predošlého manželstva..nie si to kompenzovať na tvojom synovi...

nášmu Filipovi má problém porozumieť vlastný tatino- učí sa to, snaží sa...

Raz som v jednoj zložitej situácii Filipovi vysvetľovala, že aj ľudia ktorí sa ľúbia potrebujú niekedy hranice na to aby si vo svojej nevedomosti neubližovali...Tatino sa chcel veľmi s Filipkom rozprávať o tom čo sa s ním vlastne deje- tak viac- menej na silu a Filip to nezvládol- ochorel z toho- úplne totálny stres...

Tak som mu vysvetlila, že nabudúce keď dôjde k situácii, že tatinko bude naňho tlačiť, naliehať v niečom čo on sám nechce, na čo sa necíti má tatinovi povedať: O TOMTO SA S TEBOU ROZPRÁVAŤ NECHCEM a neriešiť to ďalej, nechať tatina nech si to spracuje sám.Alebo sa má zvrtnúť na päte a odísť od neho, zavolať mi na mobil, že preňho hocikedy prídem.Jednoducho: ľúbime sa, máme sa radi, ale rešpektujeme sa vzájomne...

ak partnerovi na tebe záleží tak by mohol pochopiť tú jednoduchú aj keď zložitú vec, že tvoj syn tu nie je preto aby ho on vychovával...stačí keď bude so synom spolunažívať

Klodik : Ved on by sa mal predovšetkým ako vychovávajúci tatko realizovať pri svojich troch deťoch z predošlého manželstva a nie si to kompenzovať na tvojom synovi .Presne tak,"vychováva" tak isto aj svoje deti? Ked sa ti Annna nepáči partnerove správanie tak konaj - ty si vo svojom a jemu ked sa nepáčia pravidlá ktoré platia v tvojom dome tak ty ho predsa na silu nedržíš.Syn /ako tu už správne niektorá naničmamka napísala/ má len jedno detstvo tak mu ho "nepokaz"...