Neviem prečo, ale mám dojem, že si do "vážneho" vzťahu vhupla prirýchlo. Hneď spoločné bývanie, bývanie u jeho rodičov... a pritom, čo si o svojom priateľovi vedela? Ani dôvod jeho rozvodu /i keď to váš vzťah nemuselo nijak ovplyvniť/ a zrejme v podstate ani o jeho horších stránkach / a zas je dosť možné, že aj on mal o živote s Tebou skreslené predstavy - to vie len on/...
Na druhej strane môžeš byť rada, že sa prejavil teraz a Ty sa môžeš vrátiť z "kratšej cesty", keď ešte nemáte založenú rodinu. I keď i teraz to nie je ľahké, no na druhej strane život s človekom, ktorý si buduje sebavedomie na ponižovaní druhých by bol ešte bolestivejší.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mam 23 a priatel 26 byvali sme sami na bytiku v nasej domacnosti vladla harmonia .po case nam to prestalo financne vychadzat tak sme sa prestahovali do bytu k jeho rodicom a tam to vsetko zacalo ..ja som sa snazila vychadzat s jeho rodicmi pomahala som im v domacnosti snazila som sa stale len aby som mu vyhovela vo vsetkom..tak ked uz nemal nic na mna tak si nachadzal uplne hluposti aby mohol na mna ziapat tak aby to poculi jeho rodicia .aby ma pred nimi znemoznil.ja som musela byt ticho lebo mi stale pripomynal ze niesom doma.stale mi nadaval do ku..a podobne a inokedy bol zas ako med spraval sa ku mne tak ako to jemu vyhovovalo.momentalne si hladame podnajom bojim sa ze bude aj tam taky .uz raz zenaty bol ale neviem pravy dovod rozvodu co mam robit mate niekto taketo skusenosti ako ja? Ako na nho aby si ma vazil