Môj život...nespravodlivý !! :(

Slová ktoré opisujú môj život !! :

Jeden chybný krok a všetko som stratila,stačila jedna malá chyba za ktorú som zaplatila.
Stačil len jeden rýchli moment, všetky moje sny boli preč,v ustach mi zrazu vyschlo,nenašla som už správnu reč,nenašla som žiadne
správne slová ako opísať žiaľ, osud ma stále potápal s mojím šťastím sa hral.Nemala som nikoho,kto by mi ruku podal.Nenašla som
žiadneho človeka,ktorý by ma mal rád,ktorý by ma podporil,začal ma prepadať strach.Nepotrebovala som vela,chcela som počuť iba
pár rád ako mám isť dalej v živote klamstiev a zrád.Nikto nepoznal môj príbeh,za ktorý som dostávala výsmech.Súdili ma podla
vzhladu,bolo to prísne.V očiach ludí som vyvolávala iba pohoršenie,kým oni žili,pre mňa bolo šťastie pokušenie.Začala som prepadať
zúfalstvu,v chlaste topiť problémy,v tej chvýli som zabíjala seba,necitila som potreby,potreby fungovať dalej,aj keď som mala len malú
nádej.Stále som bojovala dalej,aj tak som sa ocitla v páde.Nové myšlienky mi priniesli novú nádej,začala som hladať robotu spôsoby
ako isť dalej.Chytila som novú energiu,oči mi sršali túžbou,zrazu som stála pred novou šancou,novou životnou skúškou.Chcela som sa
jej chopiť,na plno skončiť tu stoku,ktorú som zažívala deň čo deň,rok po roku.Každá sekunda,minúta,hodina mi nepriniesla nič nové,
stále to isté.A tak dni,týždne,mesiace ubiehali,ten istý stereotyp,ktorý som mala v krvy zažívaný.Ten stereotyp ,ktorý bol taký zradný.
Nenašlo sa miesto,kde by som bola aspoň trochu platná.Môj pohlad na svet ostával stále matný.Všade stoka bieda,štýl života farný,až
kým neprišiel deň,kedy som to chcela dokončiť.Môj bezcenný život raz a navždy skončiť.Chytila som žiletku a podrezala som si žily,
mohla som dakovať bohu,že som stále živá..Je to môj skutočný príbeh, sú to moje pravdivé slová,všetko je s mojho pohladu stratené,iné
sa dúfam začne znova.

Môj Život...

V jeden letný prázdninový deň mojich narodenín som sa s mojou mamkou a s najlepšiou kamoškou Paťou,vybrala na malý výlet
do Bojníc. Na tento deň sme sa veľmi tešili.Ráno sme vstali o hodinu skôr,aby se sa prichystali a všetko si pripravili.
Autobus nám mal isť o 9:25hod.Keď sme nastúpili do autobusu,sedela som pri Pati a mamka sedela zanami.Pred sebou
sme mali užasný deň,plný zábavy a radosti.Vystúpili sme v prievidzi a s tadial nám šla miestna priamo do Bojníc,kde sme videli,
už s dialky s autobusa krásny Bojnický zámok.Hneď sme sa pri ňom všetky tri odfotili.Potom sme šli do ZOO. Tam sme videli
rôzne zvieratá,ktoré sme si tak tiež pofotili.Keďže Zoo bolo velmi velké, trvalo nám aj tri hodiny kým sme sa s tadial vymotali.
Keď sme sa dostali znovu na začiatok,mali sme ešte pol hodinku čas,tak sme sa prechádzali popri zámku.Potom sme šli
čakať autobus.Mal isť o 15:00hod (ale meškal).V autobuse sme sa dohodli,že vystúpime v zH. Hneď ako sme ja a Paťa vystúpili
s autobusu,šli sme ku Pati.Mala som u nej veci,ktoré mala odomna dlhší čas požičané tak som si šla po ne a potom som šla
peši do dediny,Paťa už musela ostať doma.Zatiaľ čo som bola chvílku u Pati ,mamka šla druhým autobusom do dediny.
Bolo 19:45hod keď som otvorila dvere do domu.Tam ma čakal tatko,ktorý vyzeral dosť desivo.(Vtedy som už hneď vedela,
že sa niečo stalo).Povedala som mu:čaw,čo sa stalo ?...kde je mamka?...Hneď na to mi povedal tieto slová:
"Sisa mám pre teba zlú správu,tvoja mamka sa nevrátila a už nikdy viac sa ani nevráti,nikdy viac." a odišiel. V tej
chvíli som sa nezmohla ani na jediné slovo.Jediné na čo som sa zmohla,bol plač.So slzami v očiach,som šla na chatu,
kde v tej chvíli nikto nebol.Šla som na povalu,kde ma ráno našla starká,sčupenú úplne v rohu tej miestnosti,zo žiletkou v ruke.
Starká hned zavolala mojho tatka,ktorý všetko bral úplne akoby sa nič nestalo.Prišiel na povalu a povedal:"Sisa ty nie si normálna,
snáď sa nechceš kvoli svojej matke zabiť!!V tej chvíli som mu na to povedala:"Ano chcem.!!Možno niesom normálna,teraz už nieje
normále nič!!všetko mi je jedno, chcem byť znovu s mojou mamkou:"(...chcem umrieť!!,,,rozumieš ?:"( ..."Odpovedal jednou
jednoduchou vetou:"Ja Ťa chápem,rozmýšlaš ako decko!"zobral mi žiletku,a odišiel.!!Ja som tam zostala.Strávila som tam 3 dni,bez
jedla a bez vody.Bolo mi v tej chvíli všetko jedno.Najviac ma bolela myšlienka,že v tom autobuse som mohla skončiť rovnako ako
moja mamka.Celé 3 dni som rozmýšlala čo bude dalej,ako budem žiť bez matky,ktorú som mala neskutočne velmi rada,a tie pocity
čo som zažívala v ten deň,čo sa to stalo,boli až priam neopísatelné.(skrátka,spravilo to somnou vela).S toho najhoršieho ma dostala
iba jediná osoba Paťa..za ktorej som do dnes velmi vdačná za všetko čo pre mňa v tej najhoršej chvíli mohla spraviť.Kedže v dedine
som vela známych nemala,(dokonca aj tých,ktorých som považovala za kamošov,sa mi otočili chrbtom )Paťa bola tá najlepšia osoba,
ktorá mi dala chuť znovu do života.V deň,keď bola s mojou mamkou posledná rozlúčka,som nemala moc na výber len to tam nejak
zvládnuť po boku mojej kamošky Pati a sestry,ktorá v tej dobe prežívala niečo podobné ako ja,len v inom znení.Môj tatko si s toho
velmi hlavu nelámal,na pohrebe nevyronil ani slzu!Skorej bol posadnutý jednou osobou,ktorá bola už dlhšiu dobu mamkinou kamoškou.
U nás doma nastalo vela zmien.Tatko musel viac pracovať aby sme mali s čoho žiť a mne neostalo nič iné iba domáce povinnosti,škola a v
skratke celá domácnosť.Sestra moc vela zmien nespravila,jediné čo za celý deň spravila bolo,že ráno vstala,najedla sa,odišila von a prišla
domov až neskoro večer,čo si vtedy keď žila naša mamka,nikdy nemohla dovoliť.Po pár týždnoch som sa dozvedela novinku,ktorá ma moc
zarazila,pretože,boli to len 3 týždne čo som prišla o mamku a môj tatko si stihol najsť novú pritelku.Už dlhšiu dobu som sledovala jeho
mobil a v ňom mal moc zaujmavé správy,ktoré jasne nasvädčovali tomu,že môj tatko s nejakou ženou paktuje.Poslednú dobu chodil do
práce skoro stále,najmä v noci.Myslela som ,že si raz nájde čas na to ,aby my o nej niečo povedal.Dokonca raz ten čas aj mal,všetko my
o nej povedal a sľúbil mi,že mi ju čoskoro predstaví.Prešiel týždeň a on hneď s práce prišiel aj s nou sem k nám.Vtedy som bola velmi
zvedavá čo je to za ženu,akú má povahu a podobne..proste zaujmala ma tá osoba,pretože bolo dosť možné,že by v buducnosti mohla
nahrádzať moju matku.Šla som teda do kuchyne kde som zistila,že je to osoba ktorú velmi dobre poznám a viem čo je to za ženu.Bola to
mamkina kamarátka Marta.(tá,ktorú si tatko tak skúmavo prekukol na pohrebe mojej mamky.)Zvykla nás moc často navštevovať keď moja
mamka ešte žila.Ak mám povedať pravdu,už vtedy som tú ženu moc nemusela,bola to velmi zaujmavá žena.Jej teorie o živote druhých,
zážitky s jej dedstva a jej celého života neboli moc príjemné.Tatko ju k nám vodil dosť často,až mi to už začalo liezť na nervy.Ceý deň sa
snažím dať celý dom do poriadku, aby bolo všetko na svojom mieste a tak ako má, no v zápätí na to príde vždy nevhod Marta a celá moja
snaha vždy víde ako úplne zbytočná.Matra si totiž moc zvikla na to,aby ma pred tatkom mohla úplne zhodiť a preto na to vždy použila jej
kritizovačné poznámky,ktoré boli spojené aj s výčitkamy.Začala k nám chodiť každý deň ,dokonca u nás pár krát prespávala čo ma vždy
vedelo brutálne nahnevať.Celý deň som sa musela nie lenže pripravovať do školy na testy a robiť si rôzne školské povinnosti,ale mala som
pred sebou kopu roboty v dome.Vždy keď som mala trochu času som šla buď do parku(milujem to miesto)alebo na net kde som sa tak trochu
odreagovala od všetkého svinstva čo som doma zažívala.Väčšinu času som trávila na pokeci,kde som mala pár ľudí,ktorí mi vždy dávali,aj dávajú
aspoň malú nádej a chuť do života.