Moji synovia sú živé stvorenia, s 2,5 ročným rozdielom. Kým starší syn je pokojný, vždy spokojný, ten mladší je riadny dudroš a nervák (vraj po mamine).
Po dlhých rokoch doma som sa akosi nevedela dočkať, keď bude mať mladší syn tri roky a ja budem môcť vyletieť do práce. A tak sa aj stalo, deti odišli do škôlky, zvykli si príkladne, pracovala som 12 hodín denne, dva dni voľno, dva dni v práci. BOla som šťastná, že som zmizla zo stereotypu, v práci som si oddýchla (akotak).... no všetko to trvalo akosi iba chvíľu, prvé letné prázdniny sme zvládli (sama sa terazčudujem, ako), mladší syn začal za mnou plakať, chodievali z a mnou večer do práce, chcel maminku, musel vydržať...starší syn nastúpil do prvého ročníka, a síce prvý den som ho do školy zaniesť mohla, dalšie dni som už nestíhala mu nakúpiť školské pomôcky, lebo som bola v práci... po mesiaci sa začala pani učitelka sťažovať, že on to akosi nezvláda, stále je hlavou v škôlke, mladší začal vymýšľať, že nebude chodiť do škôlky dni, kedy ja ostávam doma..a le ja som potrebovala, aby bol v škôlke, doma sa mi kopil prach na nábytku, aj na podlahe, v spálni kopa so žehlením, na prvé rodičovské v škole mi práve vyšla smena a na vianočnú besiedku sa mi nepodarilo uvoľniť :( zima akotak prebehla, prišla jar a deti začali byť choré, raz jedno, raz druhé, a zasa to prvé... chvílu som ostala doma ja, potom musel manžel, ináč sa nedalo, práve vo chvíli, ked mali najviac práce...
Nedostal odmeny, ani osobné príplatky, tak to v ich firme chodí, kto čerpá PNky či paragrafy, skrátka nemá na odmeny nárok... on bol nahnevaný, ja som bola nahnevaná, prišiel máj, jún , zarobili sme si na 10 dnovú dovolenku pri mori. deti konečne vyzdraveli, no nám zavreli už od konca júna škôlku, z dôvodu rekonštrukcie... starí rodičia baviť nemohli, jedni sa akosi kamarátia s alkoholom a nemala som tú "odvahu" im nechať moje dve poklady, druhí starí rodičia ešte museli pracovať, lepili sme, ako sa dalo, s manželom sme sa pomaly nevideli, prach nám už pomaly nedal dýchať. V polovici júla som si našla na tehotenskom teste dve čiarky, radosť preveliká, a keď mi lekárka ponúkla ostať na PN, vraj to bude lepšie, neváhala som, a nám konečne začali prázdniny! Ja som bola taká šťastná, že môžem byť doma! Deti, ani nehovorím, starší moju pracovitosť akotak zvládal, mladší sa desil každého dna, kedy som šla "do dlhej roboty". Síce tehotenstvo skončilo veľmi skoro, už v treťom mesiaci, v septembri som mala nastúpiť do práce... do práce, kde bola na mna polovica kolegov napaprčená, že som si dovolila uprostred sezony odísť,a že som si vymýšlala ešte takú hlúposť, dôôvod PNky...Predomnou posledné dni voľna, hovorím manželovi, že už si musím pomaly vyprať veci do práce, nech mám všetko nachystané.. Len nechápavo na mna pozrel: Načo tam chceš ísť?? Doma ti je zle?
uvažovala som, napoly mal pravdu.. tak či tak, tolko, čo som ja zarobila, on mohol dostať odmeny.. keby nemusel polovicu mesiaca sedieť doma... a manžel mal želanie, že ked príde domov z práce, nech nájde doma dve deti s usmiatou maminou, navareným obedom, a jemu viac netreba...
Ostala som zarazená... nakoniec som odniesla výpoveď.. a ostala doma.. .iba tak... "z lenivosti"... Tento rok si nekúpim troje nové topánky, ani dve značkové bundy, a asi nepôjdeme ani na dovolenku k mori.. za to máme doma POKOJ a KLUD... dopoludnia trávim varením, upratovaním, občas si urobím den pre seba, poobede mám kopu času na svoje poklady, pomôžem s úlohami, môžeme byť do večera vonku, či sa iba tak hrať.. nemusím nahánať deda, babku, manžela, tety, ujov, keď príde syn s teplotou či tuberáckym kašlom, alebo ked na pár dní zavrú škôlku... víkendy trávime všetci spolu, nemusíme sedieť sobotu doma, lebo ja musím jeden den celý zabiť upratovaním...Neviem, ako dlho bude táto moja radosť trvať... a neviem, čo bude potom, ale teraz to cítim tak, že takto je to najlepšie... že sa radšej uskromníme, ale budeme žiť "normálne"... spolu.. ako rodina...
Klobúk dole pred maminami, ktoré zvládli popri deťoch chodiť do práce a nestratiť hlavu... klobúk dole, že to dokázali.. ja som to nedokázala... tak sa vzdávam, a ostávam doma žienkou domácou :D
Ja som doma už tak strašne dlho,že ten prach a pavučiny u mna sú práve preto,že som doma a všetko čo pracuje si zo mna urobili domácu slúžku a ja hladám stále únik pred týmto všetkým.Tak som sa vrhla do niečoho čo ma začalo naplnať.Aj napriek počiatočnému nesúhlasu mojej rodiny ma teraz už podporujú a dokonca ma moja polovička aj odvezie kde je potrebné
Stereotyp je výborný len na chvílu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ked mali moje dievčatá 11 a 10 rokov a moje dvojčatá 3 roky,nastúpila som do práce,ja na 12-tky a mm tiež,veru bolo to niekedy ťažké,časom pomáhali aj dievčatá,starí rodičia tiež iba z jednej strany, nebolo upratané na 100%,ale vždy mali navarené aj opraté,prešlo to ani neviem ako 3 deti majú maturitu,syn VŠ.Ja som potrebovala byť medzi ľuďmi,ale každému čo vyhovuje,nech sa darí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ani nevies ako ta chápem a presne toto poznám...ja mám stastie ze mám medzi detmi rozdiel 10 rokov a ked som si konecne nasla prácu mal malý 4 roky a dcéra 14,musela veru pomáhat a poriadne..chodila som na siestu cize ona budila braceka,dohliadla na ranajsiu hygienu,dala ranajky,obliekla a vzala ho do skolky a ak som musela nadcasovat,co sa veru stávala celkom casto tak pre neho do skolky isla a strázila ho az do mojho ci muzovho príchodu..ak by som sa na nu v tomto nemohla spolahnút tak by som nevedela íst robit..nemá kto iný pomoct..svokrovci sú po smrti,moj otec tiez a mamina robí v tej istej tlaciarni kde som pracovala ja,cize tiez nevypomohla,manzel na kamione chodí z domu ovela skor ako ja a prichádza neskor..to je ten údel matiek,ja vravím vzdy ze muz to má lahsie,ked vie ze za ním stojí zena a on moze vziac hocakú prácu,hocaké zmeny,neriesi..mama si to ale najprv musí zmenezovat a zistit ci rodina dokáze vobec takto fungovat..teraz som zmenila prácu,chodím na pol deviatu,cize malého v pohode stíham ráno vozit ja,ale v niektoré dni robím do siestej a vtedy zas musí nastúpit na pomoc dcéra..a po prvý krát mám prácu kde budem musiet robit aj kazdý druhý víkend,cize práve riesim ako navarit ako to sklbit..dnes som mala volno tak som varila 3 jedlá,nech majú na 2 dni,tiez som bola na velkom nákupe..v sobotu budem v práci do druhej,potom ked prídem domov tak navarím na nedelu..bude to v rodine novinka,bolo dosial zvyknutí na mama hotel celý víkend..aj pranie a iné domáce práce si budem musiet inak podelit nez ako som bola zvyknutá..holt nieco za nieco,ak má mama nieco zarábat,musia sa prisposobit..aj ked najviac nervná zo vsetkého co nebudem stíhat budem asi ja..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pokiaľ nemáš fakt nikoho, kto by mohol cez deň ostať s deťmi, tak sa to nedá. Tiež som doma - už 11 rokov, len 8 mesiacov som sa snažila chodiť do roboty - snažila, lebo keď bli chalani chorí, ostala som doma, tiež všetky kontroly u lekárov, krúžky a neviem, čo ešte. Prázdniny - nemáme ani žiadnych príbuzných, kde by sme chalanov mohli dať, leda tak na víkend, lebo všetci pracujú. Tak som tiež doma... Ale deti sú snáď tiež spokojné. Neviem si predstaviť, že by som prišla domov o piatej a akurát by sme napísali úlohy a chalani by išli spať. Je to takto a deti sú v pohode, ja som v pohode, manžel tiež.
Len som si občas vypočula rečí o tom ako som si zničila kariétu a ako deti rozmaznávam (keď nechceli v škôlke spávať, tak som pre nich prišla na obed), a prečo ich stále so sebou "vláčim". Potom to prešlo aj do poznámok o lenivosti a neschopnosti sa o seba postarať... Už to neriešim, bolo mi z tých rečí voľakedy smutno, ale keď vidím, ako je chalanom so mnou dobre, že sú radi so mnou, tak mi to za to stojí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo tak hanlivo "lenivou ženou"???Kedysi som bola doma pri 3deťoch 8rokov-keby muž lepšie zarábal bola by som ešte dlhšie s nimi!Vtedy mal plat 1200korún ja doma a stavali sme....takže preto do roboty.Ale mamu som už mala na dochodku (išla v 54r.)tak pri chorobach mi ich povartovala-vozili sme ich ako mačence no ja som nemala ani1den OČR...
sme každá iná-jedna sa vidí viac pri rodine iná v práci.aj moje kamarátky s ktorými som začínala prvú matersku išli hned ako sa dalo do roboty a veru neraz som si vypočula či mi už nešibe z toho byť tolko doma..a teraz po rokoch ked to príde na pretras povedia,že mi závidia ten čas čo som bola s detmi doma-a bonusom pre mna bolo to ked asi pred mesiacom mi kamarátkina dcéra povedala "teta vždy som vašim detom závidela ,že u vás nebol zhon,že vaši zo školy idú domov na obed,že ste s nimi..a zúrila som ked moja mama prišla z roboty s papiermi a povedala teraz nemám čas ešte musím čosi dorobiť,v sobotu ked som sa chcela k nej šuchnúť do postele odvetila že sa potrebuje dospať.."--Deti ti odrastú tak rýchlo a ten čas ver,že stojí za to byť s nimi.Ja teda vôbec nelutujem....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som doma uz viac ako 6 mesiacov, pracu si intezivne hladam. Ci ma to, ze som doma ubija? Ani nahodou, mam dost casu na seba, na domacnost, na deti. Vsetko zvladam v pohode. Keby bolo viac penazi ani sa do prace nehrniem. Ja osobne nemam pocit, ze sa zo mna stava len zienka doma, uzivam si to, ze mam cele doobedie pre seba, cvicim, upratujem varim, peciem, vencim psa. Ked je potrebne pomaham mm so vcelami. Ked som chodievala do prace, domov som chodila ako vyzmykany citron, cely den zvladat nalady kolegov, klientov a sefa. Prist domov o pol piatej varit, ucit sa detmi alebo ich nosit este na kruzky to uz len bol masaker ledva som cakala na piatok. Ked som pracovala velakrat sme s kolegynami rozoberali ako je to narocne to zvladat, pracujuca matka ma vlastne dve prace. Idealnym riesenim je polovicny uvazok len zohnat takuto pracu sa mi zda na vychode mission impossible. Teraz mam cas aj na pecenie a varenie, hladam nove recepty a skusam na rodine. Zatial s uspechom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Polovičný úväzok na doobedie je čisté sci-fi aj v BA, nie len na východe... a tu, keď som povedala, že dobre idem na 8 hodín, ale budem chodiť na šiestu, tak na mňa pozerali ako na mimozemšťana, lebo sa začína o najskôr o 8:00...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie si lenivá , niekedy si mamičky malých detí paradoxne oddýchnu v práci ono len my ženy vieme , čo to je starostlivosť o deti , domácnosť , často krát , ak sú deti živé , tak je o o veľa väčšia záťaž ako 8-10 hodín v práci. Pokiaľ to finančne zvládnete a deti aj manžel sú v pohode, tak nerieš kto si čo myslí.
Ja sa napríklad moc teším na dôchodok / ale vyzerá to za viac ako 10 rokov , dovtedy si potrebujem z príjmu maximálne našetriť k tomu dôchodku/ predstavujem si to ako nikdy sa nekončiacu dovolenku . Nemusieť vstávať, nemať termíny , môcť ísť do lesa , či na plaváreň kedy sa mi zachce... zatiaľ vzdialený sen Samozrejme predpoklad je zdravie a finančné zabezpečenie. Ale tá predstava , bez stresu a povinností ... je skvelá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som zase opačný prípad
ten stereotyp by ma ubíjal....stále ten istý kolotoč, potrebujem k životu prácu, kolegyne, stres aj nedopitú kávu ,nezjedený obed...) To si ako dobrovoľne nezamestnaná a platíš si len zdravotné poistenie?