Ono je to tak. Okolo Vianoc nejak znervózniem a bilancujem. Hoci v roku 2017 som si nedala žiadne predsavzatia, boli méty, ktoré som chcela naplniť. Nevyšlo to na niektorých frontoch. Nič to. Snáď Pán Boh dá a bude nových 365 dní v roku, kedy sa bude môcť realizovať nesplnené.
Toho roku som si povedala ešte medzi sviatkami, že si predsavzatie dám.
Tá myšlienka prišla za mnou úplne z čista jasna v kabínke so šatami 
( celkom ma našla nahú psychicky aj fyzicky 
) a možno preto sa mi tak vryla do mysle a udomácnila sa tam. Mala som pri sebe 4 druhy šiat. Dvoje nebudem rozoberať. Jedny sa mi veľmi páčili a dobre mi sedeli ... ALE .... nepreskočila iskra ako sa vraví. No a tie druhé .... proste som sa v nich cítila šťastná. Sú pomarančové aby ste si vedeli predstaviť tú farbu. Nie nežná marhuľová, obyčajná oranžová. Sú ako pomaranč. Svietia na metre. A ja som v nich bola šťastná, spokojná, niekde z reproduktorov hrala Dacing Queen od ABBA a celé to bolo fajn. A potom nabeol taký ten čertík - a však sú dosť krátke, no a taká farba .... bude to moc výrazné "na tvoj vek", no a ten strih ..... možno niečo decentnejšie by to chcelo, a vlastne - máš to kde nosiť? Lenže ja som bola šťastná. Tak zriedkavo si človek uvedomuje tú chvíľu, že je šťastný, spokojný, cíti sa proste fajn. A tak si hovorím. Beriem.
A beriem aj tú myšlienku.
Rozhodla som sa prijať myšlienku, že toho roku budem proste šťastná. No však aj zdravá, bohatá a tak. Môže byť. Ale nejak si presne uvedomujem, že nemusí tých 365 dní byť vždy v roku pre nás určených. A že asi som už dosť "dospelá" na to (nie stará, DOSPELÁ! ), aby som si dovolila byť šťastná aj na úkor toho, kto si o mne čo myslí. Často krát čítavam myšlienky od starých ľudí, že sa "báli žiť". Snáď sa báli plniť si svoje sny. Neviem, čo tým myslia. Že riešili okolie, druhých a na seba zabúdali.
Tak toho roku si dávam predsavzatie a vlastne aj celkovo prianie všetkým Vám:
Nech je šťastný a Vy v ňom - celý ten rok 2018.
Foto: Pixabay.com
Neviem či sa mám u zaradiť medzi starých ľudí 
ale staršia som dááávno. Nikdy som sa nebála žiť a ani teraz na dôchodku. V rámci možností si plním svoje sny a našťastie som typ, ktorého nezaujímajú reči čo povedia o mne ľudia...že čo mám oblečené, kde a s kým idem ( kľudne aj na pivo s mladými si sadnem), nebojím sa ísť na plaváreň aj napriek mojej postave - potrebujem to k zdravie...myslím tú plaváreň.
Neboj sa byť šťastná a plniť si svoje sny. Voľakedy veľmi, veľmi dávno keď som nastúpila po škole do zamestnania, tiež školy, môj riaditeľ mi povedal krásnu vetu pri privítaní....kým o Vás ľudia hovoria, viete, že žijete...a mal pravdu, potom už " o Vás ani pes nezakopne". Tak žime a buďme hrdé !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lenočka, prajem Ti veľa takých krásnych a šťastných pocitov, ktoré si vyskúšala v kabínke spolu s oranžovými šatami. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľa šťastia v novom roku
Oranžová Ti, Lenka, pôjde k vlasom 
Ja som si dnes vymyslela, že musím mať tu-tu sukňu - takú tylovú krásnu princeznovskú. Akurát rozmýšľam nad farbou: či červená alebo staroružová (ružové mám jedno jediné tričko v šatníku) alebo modrá? Skočím za kaderníčkou a tento rok pôjdem na nejaký ples, lebo mám nové tmavotyrkysové šaty. To som si išla rifle kúpiť a prišla som domov so šatami
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tuším som to tu už niekde spomínala - o Julovi Satinskom rozprávali. A lasica len tak na okraj poznamenal - Julo mal vždy takú náladu alebo taký deň, ako sa sám rozhodol.
Takže naozaj je to na tebe...
A ku farbe šiat - so sestrou sme mame na Vianoce venovali oblečenie - viacmenej nezávisle na sebe sme vybrali kúsky, ktoré boli hlavne ružové v kombinácii so šedou a bielou. A mama vôbec neprotestovala. Farba nie je otázka veku ale pocitu :)
Ja som pri skúšaní minule zažila taký podobný pocit. Dala som si na seba blúzku a zrazu mi vošla do hlavy myšlienka - toto si ty. Tak som si ju kúpila. Ale zákerne o číslo menšiu, tak čaká na príležitosť....