Ja keď mám hlad, tak to riešim jednoducho. Najem sa. Vždy sa niečo nájde. Veď čo, že je hodina do večere. Hlad treba riešiť. A tak aj vyzerám. Nikdy si nedovolím ten luxus, pociťovať hlad. Kilá sa na mňa lepia, ani neviem ako. Teda veľmi dobre viem - len si nahováram, že to, čo zobnem kedy tedy sa nepočíta.
Mám doma chlapov. Tí to riešia úplne inak.
Situácia č.1: pýtam sa mladšieho, či si už prosí večeru. Miesto odpovede sa spýta, koľko je hodín. A keď zistí, že pol šiestej, tak vyhlási, že ešte nie, že ešte je čas. Žiaden hlad do toho nepletie.
Situácia č.2: staršiemu nejak veľmi chutí večera. Aj sa čudujem, že čo to. To vieš, odpoveda, dnes bol slabý obed, tak som už bol poriadne hladný. No keby som ja mala "hladný" obed, tak isto iste zaradím aspoň olovrat. A keď nie olovrant, tak by som niečo našla....
Niekde som čítala o tom, že si občas treba dopriať aj luxus hladu. Žiaľ, toto ja nepoznám, nevyžívam sa v takomto ponímaní luxusu. A keď sa pozriem na mojich chlapov a na mňa, jasne vidieť, že aj mne by tento spôsob jedenia viac prospel.
Len kde na to vziať pevnú vôľu?
no toto tuším poznám aj ja - občas mám pocit, že to je vypĺňanie času, nie jedenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
keď pociťuješ hlad, daj si pod jazyk 1 kvapku čajovníkového oleja, alebo feniklového. Pomôže Ti prekonať falošné pocity hladu a samozrejme piť veľa vody, hovorí sa , že hlad je prezlečený smäd :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tragédia je, že ono to ani nie je hlad ako skôr chuť na niečo... ktorú nedokážem regulovať. Premáha ma
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Minule som nad tým rozmýšľala aké to bolo ked sme my vyrástali, žiadne lakotinky na stole, nehovorím že s aneupieklo alebo niečo také ale určite nie na každý deň. Moji bratia boli už veľkí dospeli mládenci, ale nepotrebovali zjesť kilo mäsa ale tak ako každý po kúsku, ak bol obed niekomu málo dojedol ryžu alebo zemiaky so šťavou ak nebolo aj kompot bol dobrý, ak boli aj tak ešte hladní každý si mohol dať chleba s masťou či slaninu, no na obed či večeru sme čakali bez toho že už si musím niečo dať, jednoducho to tak bolo a to sme mali gazdovstvo a všetci vedia aká je tam drina, stavali sme dom.
Teraz sa mamičky chvália že ich dieťa zje odrazu dva termixy a ešte chce, máme po dome same lákadla ak už nie na stole, stačí otvoriť skrinku. Môj brat mi pred pár rokmi povedal - som starý ale každý deň horálka, no povedz kedy to tak bolo kým sme rástli?
Ja mám problém s pitim minerálky nekupujem vlastne kardiolog mi ich zakázal ale nekupovala som umelé vody ani skôr, ale nie je to o vode ale o tých fľašiach. Minule som si musela kupiť kolu lebo som už naozaj nevedela čo s trávením robiť a táto naozaj zasýti aj pocit na niečo sladké zaženie, no všetci vieme čo to je. V zime to istí čaj, no túto zimu som z ničoho nič už nevedela vypiť ani čaj. Vodu odrazu neviem piť a ak by ma niekto nútil vypiť 2 deci vody ráno tak sa povrácam a tomu nerozumiem, čo mi chce telo povedať - už aj u nás voda je zlá? alebo?...
Čo tolerujem a aj zahasí smäd aj hlad je mlieko, ak by som ho mala tak viem vypiť aj 2 litre mlieka za deň - no môj otec je tam niekde v nebíčku šťastný, lebo on vždy hovoril že ja bez mlieka neprežijem. Mne k životu vraj mlieko postačí. No a tak sa zamýšľam nad tým prečo viem vypiť 2 litre mlieka ale nie 2 litre vody a ani minerálky.
Raz som to skúsila aj tak že som povedala žiadne sladkosti, nič nekúpim. Po pár dňoch som si urobila orechy v karameli lenže ten hlad po sladkom či slanom bol tak veľký že som si musela upiecť roládu a naozaj som ju za dva dni sama zjedla, je to hrozné už sa len s tým priznať, ale ako keby v tých ečkach boli pridáne návykové látky ktoré nás nútia stále niečo pchať do žalúdka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už som tu viac krát písala, mám veľmi rada knihy o francúzskom štýle. Píše o tom veľa autorov, ja som čítala aj od inostrancov roky žijúcich tam (američanka, nemka, slovenka...) A až keď som si prečítala knihy slovenky žijúcej v Paríži, uvedomila som si, že francúzi, podobne ako taliani jedia veľmi málo ráno - kúsok niečoho sladkého a káva. Potom až do obeda nič. Fakt nič, ani deti. Žiadna desiata. Ani v škôlkach, ani v školách. Potom obed. Pre deti teda je poobede aj olovrant. Ale hlavné jedlo dňa je večera. navzdory tomu, čo učia nás.
Kedysi sa napríklad u nás na dedine jedlo iba dva krát do dňa. Iba keď boli na poli veľké roboty, tak sa pridávalo tretie jedlo.
My sa nejak bojíme pocitu prázdneho brucha. Teda figu sa bojíme - reklama a marketing nám furt nútia niečo malé, drobné.... A je fakt ťažké vydržať bez toho.
Mnohokrát to nie je o hlade. Skôr o pocite, ktorý to vyvoláva. U mamy napríklad pocit, že má spokojné dieťa, že mu dala všetko to, čo sa hovorí v reklame, že potrebuje...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My nevieme, čo je skutočný hlad. Ani pôst nie je skutočný hlad.
Je to všetko v našej hlave a v nastavení psychiky. Všetko, čo súvisí s jedením, je psychika. Anorexia, bulímia, prejedanie, pažravosť.....zdvihnite ruku, kto si myslí, že za týmito ochoreniami (lebo ochorenia to sú) nie je psychika.
Anička, ty pokiaľ pojedáš tak, ako si opísala, niečo riešiš na úrovni svojho podvedomia. Nemusíš ani tušiť čo to je, ale sú spôsoby ako sa to dá odhaliť. Vždy si mala takýto spôsob jedenia? Ak nie, kedy to bolo a čo sa v tvojom živote odohrávalo? Čo sa v ňom odvtedy zmenilo, že je to už inak? Tam nájdeš odpoveď. Máme v sebe trináste komnaty a pandorine skrinky, len sa nám nechce do nich vstúpiť ani ich otvárať. Je to často duševne veľmi bolestivé, ale kto hľadá odpovede a má ich nájsť, tak ich aj nájde. Sám alebo za pomoci odborníka. Tým odborníkom nemusí byť vždy lekár. Je to naše vnútorné dieťa, naše druhé JA. Komunikovať s ním sa však treba naučiť....a na to sami občas nestačíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
plne suhlasim, len tazko sa spomina, az tak daleko, ja zajedam vsetko od malinka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to paradoxne náhoda...ale tie neexistujú 
....včera som bola na terapii ohľadom môjho stravovania. Z ničoho nič (podľa môjho pohľadu) som sa začala prejedať....a hlavne maškrtiť aj napriek tomu, že beriem bylinky na chudnutie. Efekt bol úplne opačný!
Zistila som, že v mojom vnútri je uzavreté niečo, čo prehliadam a ignorujem a bylinky mi nepomôžu, lebo neriešim problém....iba následok. Tak moje mentálno zaútočilo inak....nie občasným maškrtením ale obrovskou pažravosťou....."a to už neprehliadneš drahá moja", dalo mi na vedomie rázne. Nuž som požiadala o pomoc a pri duševnom obnažení pred osobou, ktorej dôverujem som "objavila" problém, ktorý ako problém neberiem. Prečo? Nuž preto, že mi ako problém nepripadá....a to je ten zádrhel. V očiach iného človeka to problém je. V očiach mojich nie, lebo s tým žijem....ale kvapka po kvapke sa pohár naplní a problém sa rozleje a rozliate už treba riešiť. Nie však nastavením väčšieho pohára, ale zastavením kohútika, aby nekvapkalo. Povedané obrazne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
začiatok si (napriek nízkemu veku) pamätám veľmi dobre. Mala som 5 rokov. Dovtedy jedlo pre mňa nič neznamenalo. Podľa toho, čo hovorila mama, jesť som nepotrebovala celé dni.
kvôli nechutenstvu a zrejme aj dolestiam brucha som sa dostala do nemocnice. Tam zistili, že mi chýba nejaký enzým. Lieky sa museli doviezť zo zahraničia. A odvtedy to začalo. Jedla som stále. Ako dnes vidím, že som nemala dojedený chlebík s maslom a pažitkou a už som pýtala ďalší. A furt dokola. Všetci sa tešili, že konečne jem. Akurát sa to prevrátilo na zlú stranu. A dostať sa do stavu, že jedlo je nepotrebné, je to iba nutné palivo je ťažké. Je to ako droga :) Len to nejde ako v prípade alkoholu úplne vylúčiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale ide. Všetko ide, len naše zvyky, návyky, presvedčenia a iné "objektívne" príčiny tomu bránia. To je celé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to pre nás bežných precivilizovaných ľudí extrém, ale dám to sem. Sú ľudia, čo žijú aj "zo vzduchu" ..... na práne. Bez jedla. Viem o dieťati, ktoré sa narodilo rodičom žijúcim na práne a na práne je aj ono. Živé, šťastné, spokojné. Všetci sú v poriadku......nič im nechýba z našich "dobrôtok". Vie to málokto, lebo nám, zapadnutým v hmote toto príde ako scifi. Ešte nie sme na takéto niečo pripravení.....a dlho ani nebudeme......ale niekto začal a ukázal cestu, že sa dá inak. Je to na veľmi dlhú debatu.....nie je potrebné, aby sme od zajtra všetci na toto naskočili. Chcem len poukázať na to, že ak také niečo dokáže jeden, môže podľa mňa každý. Samozrejme môže....no nemusí. Prvý schodík je vyčistiť si v duši a povyháňať strašidlá....a to nie je jednoduché.....lebo nie sme dokonalí. Keby sme boli, tak nič neriešime a všetko je OK 
P.S. ....a tých schodíkov je viac ako jeden.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidíš Evka, ja tomu nejako neverím. Stretla som sa pred rokmi s veľkým sklamaním, ked som zistila oni jedia. Takže nestretla som alebo inak neverím tým ľudom že hovoria pravdu.
Poznám niekoho kto je iba ovocie teda čerstvé ovocie ale potrebuje min. 200 eur na preparaty ktorými doplňa stravovanie a tak nejako mi to príde aj s niečim takým ako žiť na prane.
No môžem sa mýliť, ale pred takými 20 rokmi som veľmi hľadala pravdu v tomto.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som zas nejak nepochopila, na kieho ďasa máme tráviacu sústavu, ak máme žiť z luftu. Proste zdá sa mi to v rozpore s tým, ako sa človek vyvinul a v podstate aj všetky živočíchy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka plne súhlasím, už dlhšiu dobu vnímam že toto všetko tu už bolo, pozname časy kedy obžerstvo patrilo k honosným hostinám a aj chudobný túžil po tom aby mal plný stôl jedla, takže som presvedčená o tom že tentoraz je to horšie, reklamy nám vymyvajú hlavy, obchody lákaju na - nekup to? len vtedy ešte možno bolo plno bacilov a všetkého možného ale jedlo bolo zdravé, teraz sa prejedame niečim oveľa horším, svinstvom a naozaj je len na nás ako to zvládneme, lebo aj to čo napíšu ako super zdravé tak to tak nemusí byť, lebo stále ide o biznis a biznis s jedlom patrí k veľmi luxusným záležitostiam hned po liekoch.
Takže si myslím alebo som až presvedčená že toto je čas kedy sa to rieši na všetkých úrovniach bytia, vid moja intolerancia a potom som hladná lebo sa bojím čokoľvek zjesť, lebo neviem ako bude reagovať moje telo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano Gitka, toto tu už bolo (nie raz) a teraz to máme znova len v inej farbe....trošku vyspelejšej, lebo však sa vyvíjame! Ako ľudstvo sa nie a nie poučiť.....a tak to pôjde stále dookola až....raz.....možno niekedy....snáď.
Vypína sa nám pevná vôľa spôsobom máme úžasné lákavé potraviny - následne máme úžasné nápomocné lieky. Naozaj? Tie umeliny???? Keby som na začiatku vedela, že ak zjem klobásu a dostanem záchvat žlčníka a nič mi nepomôže a navždy budem v bolestiach....zjem ju? Asi ťažko. Máme v sebe nánosy našich predošlých generácií a len pokračujeme v ceste. Mňa zaráža koľko už je obéznych ľudí, koľko detí nechodí napr. na telesnú v rámci základnej školy, lebo majú nejaký vážny dôvod - prevažne zdravotný. Akú generáciu privedú na svet?
Ja to občas v mojich predstavách vidím niekedy takto: Dokonale plná chladnička s displejom a zoznamom, čo v nej ešte chýba,....u zámožnejších ešte možno robot, čo pre ne "skočí" a cestou vezme aj dáke lieky na vedľajšie účinky jedla 
zatiaľ čo ja budem s vyloženými nohami ....čert vie čo vyvádzať a riešiť 
...............brrr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trefne si to veru napísala, ja budem šťastná ak si to ľudia iba uvedomia, lebo to je už vedomá vec a dá sa riešiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
t a k
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to inak už "starý" článok, ale stále aktuálny a dosť má s touto témou spoločné, tak si ho dovolím sem zavesiť http://zen.e15.cz/telegraf/rudiger-dahlke-muz-ktery-do-vas-vidi-988032
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
myslím, že v prvom rade je dôležité naučiť sa jesť čo najjednoduchšie potraviny. Keď toto rodiny zvládnu, jesť bez polotovarov, druhý level je vyberať si čo najzdravšie alternatívy.
Treba sa vrátiť k tak jednoduchým chutiam ako je chlieb s maslom alebo zemiaky s petržlenom. Lebo dnes sa chápe pestrosť stravy hlavne v tom, aby na tanieri bolo všetko možne, mnohokrát doslova mišmaš.
Mmch, pamätám si, ako som kedysi robila napríklad chybu s polievkami. V snahe o pestrosť som do polievky dala toho vždy čo najviac, veľa druhov zeleniny. A tak nakoniec každá jedna polievka chutila rovnako. Dlho trvalo, kým som sa poučila a keď varím karfiolovú, je tam karfiol. A nie aj hrach, paprika, mrkva, zeler... A hrachová je fakt hrachová.... Ono je nakoniec takéto varenie aj jednoduchšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím
Aj čerstvé postrúhané jablko je pre malého caparta vždy zdravšie ako taká hammi, hipp či hamánek.....ale pre mnohé mladé dámy je pohodlnejšie otvoriť uzáver pohára s výživou ako strúhať..... a už od útleho veku je nastavený malý človiečik na polotovary a konzervanty. Neverím na heslo "bez konzervačných látok". Niečo tam musí byť aby to vydržalo tak dlho. V tom lepšom prípade je to spracované teplom a nutričnú hodnotu tohto pokrmu si možno len domyslieť....hlušina! No dobre.....celkom nie, veď sa tam pridajú umelé vitamíny. A organizmus nemusí spracovávať prirodzenú potravu a získavať potrebné látky vlastným metabolizmom - má naservírovanú hotovku. Prečo je taký veľký nárast alergií a potravinových intolerancií? Vypne sa prirodzený metabolizmus v tele - lebo sa nepoužíva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja by som za tým vždy ani nevidela lenivosť. Skôr agresívny marketing. Lebo ten je fakt vlezlý, je všade. A presviedčajú nás na každom kroku, že je to dobré, lebo je to kontrolované. Že ľudia musia jesť všelijaké doplnky stravy miesto toho obyčajného jablka. Aby sa vedelo, koľko toho do tela dodali.
Až keď vychováme generáciu, ktorá bude voči týmto praktikám aspoň čiastočne odolná, tak sa zmení aj prístup k potravinám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažko ju vychováme s takým agresívnym marketingom, aký na nás vyskakuje spoza každého rohu. Najskôr nás fakt asi musia obmedziť potravinové intolerancie, aby sme otvorili oči.... Mnohí sme totiž s tými intoleranciami v tom nevinne....či sa nám to páči alebo nie, sme pasívni konzumenti chémie aj keď jeme zdravo. Koľko chémie je vo vode, vo vzduchu....v pôde? Tony a tony.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž ono to chce jedno. Zaťať sa. Nič iné.
Pomáha si zapisovať každé sústo, odvážiť si ho (jak pako kľudne ako povedal môj manžel, keď som sa to učila ja ). Človek x rokov je nezdravé množstvá, chňapká, vyhýba sa hladu.
Pocit hladu je úžasný. Nie tá nervozita, čo by som, jako by som, kedy by som.
Naplánuj si jedálniček - raňajky to to to a toľko z toho. Obed detto. Večera tiež.
Napíš si to. Je to o vôli, sebakontrole. Aspoň zo začiatku. Po čase to pôjde samo.
V podstate je to presne ako píšu ženy vyššie - raňajky, obed, večera. Tým, že si to vážiš a zapisuješ dosiahneš jediné. Presne vidíš čo všetko zješ, s čím proste nerátaš. U mňa to bolo veľa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len prečo v takýchto prípadoch vždy nastúpi závislosť od posilňovania a fitku? Prvá časť je úžasná ale potom je to nahradené inou závislosťou a tu by sme mali odbúrať lebo nie je prirodzená.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Píšem niečo o pohybe? Či jako si sa k nemu v tejto téme dostala?
Závislosť od posilňovania a fitka .... hmmm .... to je iná téma, ale však dobre. To nie je závislosť od posilňovania, to je závislosť od pohybu, resp. od hormónu, ktorý pri tom pohybe vyplavuješ. Či je to beh, bike, posilňovanie, lezenie po skalách, dlhé túry v prírode. To ťa núti neustále byť v pohybe a chcieť ten hormón doplniť.
Nuž - ono to chce pracovať aj na tej hlave, nielen na tom tele 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno mám strach aj z takého nástupu na zdravý životný štýl aj v mojej rodine to skončilo smrťou a tiež to najskôr vyzeralo úžasne a ja som ju aj obdivovala len potom už bez tabuliek neurobila nič a prepracovala sa k iným závislosťam až k anorexií. Takže preto nie som zastancom tejto cesty, viem že sa nemusí nič také vytvoriť u iných, ale vo mne je tam ten?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zdravý životný štýl .... hmmmm ... neviem čo pod tým chápeš. Každý asi niečo iné. Niekto behať 7* týždenne do posilky a jesť len clear (nutrične čisté ) jedlo - také to ryža + brokolica + kuracie prsia na pare.
Ak niekto športuje, neviem pochopiť ako sa dostane k anorexií. Však to telo sakra počúvam. Vládzem, nevládzem? Ako sa cítim. Som furt hladná, či smädná? Ak predsa vydávam viac energie ako keď sa nehýbem, tak potrebujem tú energiu doplniť. Telo a aj hlava predsa vie, že ak po fritovanom jedle som neni ok, tak to do seba cpať nebudem. Rovnako ak budem na 3 šalátových lístkoch denne, tak budem grogy. Ak mám chuť na nanuk, tak si ho dám.
Napr. ja jem ráno vločky. Dlho. A ráno ma prekvapil pocit, že som neni hladná. Tak som si dala acidofilné mlieko. Zatiaľ OK, hlad žiadny, únava tiež nie ... obed za 2 hoďky .... asi to bola dobrá voľba na dnes.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto si vystihla, nie hlad, ale nervozita, čo by som, kde by som, ako by som.
Do obeda to všetko celkom v pohode zvládam. Aj zapisovať, aj presne plánovať. Horšie to je poobede. Presne v čase vhodnom na olovrant. Tam začína problém. Pomohlo by mi vypadnuť von...
Zapisovanie skúšam, ale zlyhávam. Cez dva tri dni som sa zatial nikdy nedostala.
Ozaj a čo si myslíš o tom, sústrediť všetky stravovacie prehrešky do jedného dňa v týždni? Je to cesta? Alebo sa treba tých prehreškov vzdať úplne?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Disciplína. Nič iné.
A ako prehrešky do jedného dňa ... čo myslíš? Ako cheating day? Čo je to prehrešok pre teba?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čo je cheating day?
Prehrešky myslím, že v jeden deň nepočítam. Kľudne si dám nanuk, zmrzlinu alebo čokoládu. Alebo aj keksík, či koláčik. Bez výčitiek. Ale fakt iba jeden deň v týždni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Všetko naraz či jeden koláč ku káve za celý deň?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
čím dlhšie to skúšam, tým je to lepšie. Prvé razy to bolo všetko naraz. Teraz si už vyberám. Ale na jednom koláčiku ku káve za celý taký deň ešte nie som.
S prekvapením zisťujem, že teraz už toľko toho sladkého nepotrebujem v tento špeciálny deň. Ale stále to ešte nie je v stave, ktorý by som si predstavovala. To znamená ten jeden, maximálne dva koláčiky za deň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Závislosť od jedla je ako akákoľvek závislosť.
Ako sa k tomu postavíš, tak budeš mať.
Ak si vieš rozkázať a dodržíš to, tak budú zlé tak 3 dni. Potom už zistíš, že ti to netreba.
Ak budeš "chmatkať", tak budeš tam kde si.
Je to na tebe.
Sú dni, keď na sladké nepomyslím. Potom sú dni, kedy pomyslím - dám si. A potom sú dni, kedy do seba cpem čo neujde. U mňa je to o psychike. A zrazu si uvedomím " Ty Lena, však ty sa nemáš rada, keď si zle robíš." Lebo mne to sladké fakt nerobí dobre - ohádzaná som jak môj 13 ročný syn, nervózna, nafúknutá. A ja sa mám rada ... zle si robiť nebudem. Bodka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však toto, aj ani nemám hlad, len stále by som niečo jedla, najlepšie čokoládu ....