Vianoce mnou kus otriasli. Nešlo o stres z príprav na sviatky, ani kopec roboty s tým spojený .... Dobehol ma prazvláštny moment možnosti ničnerobenia. Nie je to vôbec príjemné poznanie, a ani samotná fáza bytia.... Uvedomovala som si krátkosť, vzácnosť tohto prchavého okamihu a zároveň vlastné zúfalstvo z negatívnych pocitov.
Na začiatku z úplnej neznalosti či naivnej viery, že som už torchu osudom ošľahaná osobnosť som si prečítala na môj vkus ťažšiu knihu a pozrela na moje krehké nervy náročnejší film. Zistila som, že také ozaj nepotrebujem ku šťastiu.
Poučená vlastnými chybami som presedlala na istotu. V archíve som našla svoje obľúbené dušehojivé filmy - Lekcie neslušného správania, Midltonskú romancu .. . Aby som sa utvrdila v tom, že tie sú ozaj liečivým balzamom pre moju zmätenú dušu. Pokojné filmy, s drámou a bolesťou zabalenou do tichej krásy a pokoja... Skladby Cohena, aj bez znalosti angličtiny, tak krásne hojivé, "tiché", na mňa pôsobia rovnako .... Len veľmi ťažko uchopiteľný svet pocitov, boľavo kúzelný, pretaviteľný do výrečnej melódie, aj slov básnika, viet spisovateľa ... Zároveň pre mňa tak ťažko opísateľný, vypovedateľný .....
Nedávno som so starším synom viedla debatu aj na tému, aké je to náročné nemať s kým zdieľať rozporuplné pocity umeleckej duše. Kámoška, spomínala voľačo podobné, len v inej oblasti poznávania bytia, zmyslu života .... Aby som na vlastnej duši zistila, že mám tu istú nenaplnenú potrebu, zdieľať prežívanie moje zmätenej mysle.
Už som sa zrovnala s tým, že som divná, iná, prazvláštna, uletená ... Aj mi došlo, a nie raz , že moje litánie, tu nie sú, až tak na mieste ...
Stále si myslím, že mám dosť priateliek, na ktoré sa môžem v prípade potreby obrátiť s prosbou o pomoc, mam aj skvelého MM, ktorý je mojej hlave vo vyšších sférach, pevnou oporou tu na zemi. Ale zistila, som, že sa nemám s kým podeliť o moje úlety rozporuplných, zmätených prežívaní. Stále viac ma moja hlava presviedča, že s pribúdajúcim vekom, sú moje rozumové schopnosti na ústupe. Svet emócii, aj keď už pokojnejší ako voľakedy, nie je ten pravý orechový, aby ho zastúpil. Ale je môj. Toto som ja....
Asi nie prvýkrát sa pýtam, je nás viac? Dievčatá, ako ste vy zvládli krátke záblesky sladkého ničnerobenia?
jaaj, včera som napísala blog o tom, jak nemám rada tento silvestrovsko-novoročný čas. len som ho potom vymazala, že nebudem hne´d skraja taká negativistická :) Stačí malá porucha na ohreve teplej vody 24. decembra a v´daka všetkým možnám voľnám, inventúram a neviem čomu budeme na správnu súčiastku čakať ešte týždeň.
Ja som nadobudla pocit, že sa už neviem pozerať ani na rozprávky, lebo v podstate vždy je tam nejaké bezprávie. A to mi vadí. Kedysi som mohla aspon kriminálky, ale aj tie sú už mimo. A tak som si pozrela Raňajky u Tiffanyho, Prázdniny v Ríme, Žandárov zo Saint Tropez, aj v New Yorku. neskutočne krásne tam tie ženy chodili poobliekané.
V cvičení si náš nedostižný vzor :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Raňajky u Tiffanyho a Prázdniny v Ríme 
Na žandára som nemala náladu - chlap ta, potom nejaké Miami strihol, tak som si išla dať šlofíka 
.
Inak, s teplom nie sú žiadne srandy - a teraz tie dovolenky všade. No des a hrúza. Ale ja už som pekne krásne v realite.
No a cvičenie 
... poturčenec horší od Turka ako sa hovorí 
... mňa to BAVÍ!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri Láske nebeskej som na teba myslela. Kukali sme s Kikou, kus posunute, museli sme počkať kým najmladšia zaľahne, bo jedna dvojicu nebola pre ňu vhodná. ... No ako deva kukala, ja len počúvala, bo šuhajdy som začínala robiť o 0,30 hod. už na Vianoce. Môj rekord.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Martin Freeman - viem 
... na to všetko - pre mňa je to Pán herec. Lebo mu to všetko verím, čo hrá - aj ako Bilbo, aj ako Watson, aj ako Hector Dixon v Neriadenej strele a aj s holým zadkom .
Priznávam, že som sa naň tešila, ale nejak ma zmohla únava a darčeky už boli skoro všetky pobalené o tom čase, keď bol online, tak som si ho pustila - teda celý film pochopiteľne - až na Štedrý deň večer. Mám rada ten film .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vianoce? ako Vianoce, nemám rada ten humbuk ale mám rada pokojné Vianoce. Tento rok som sa rozhodla že o rok začnem ťaženie na obecnom úrade či s petíciou že ja chcem mať pokojný a mierumilovný štedrý večer a nie vybuchy a strach môjho psa. Ak ked bola Andrejka s deťmi u mňa nepočuli sme ani len vlastného slova, chcelo sa mi neskutočne plakať.
Darčeky neriešim, tento rok som nestihla ozdobiť ani stromček ale to ma netrápi, mám konečne vybielenú izbu a aj lepšie zariadenú a to je pre mňa viac.
Tvrdila som že som tak zrobená z toho že som 6 týždňov sťahovala a pretvarala môj dom a samozrejme že som finišovala na štedrý deň a tak vraj nebudem nič robiť, zákaz aj ručným pracam, lenže?
Na štedrý večer začala Andrejka so skladaním puzzle a mne to pripomenulo ešte moje devy v tých18 rokoch kedy sme spolu skladali puzzle a mali hlavy v kope a tešili sa z každého priloženého dielika, vlastne vtedy som prepadla tomuto kúzlu.
Na Božie narodenie som vybrala dalšie a skladala, ale pochopila som že ma to už nenaplňa, bola som zmätená a nervozná z diania okolo mňa. Na Štefana som okolo 3 poobede doniesla vlny a zobrala háčik a odvtedy v izbe kráľujú klbka, ved robím deku a tak treba skúšať. Prišla som na to že mi nič nedáva ani internet, nie som a nikdy som nebola ta ktorá celé dni hľadá inšpirácie, je toho tak veľmi veľa že ma to unavuje. Dokonca aj všadiaľ tie priania a santaclausovia ktorý sa na mňa zovšadiaľ cerili mi už ide na nervy.
Nemám veľmi s kým zdieľať moje emočné pochody, moje veci ktoré sa mi dejú, ten ktorý tu bol a vždy ma vypočul a nikdy nepovedal - nie to je hlúposť - už tu nie je, už ma nepritúli a nepovie .. ja viem moja, ja viem.
Tiež už nemám síl robiť niekomu bútľavú vrbu ale hlavne toaletu, do ktorej všetok hnoj vypusti a ja som s tým bojovala. Takže si myslím že som už dosť stará a predsa viem že na duše zdieľanie je mala blízkych duši v blízkosti, skôr sú to náhodne stretnutia, náhodne objatia a splynutia /teraz nemyslím erotično/.
Takže si váž to že máš na uzemnenie človeka v tvojej prítomnosti, pekný a šťastný rok 2017, vraj by aj taký mal byť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si práveže stále viac a viac vážim čo mám doma, bez debaty.
U nás delobuchy gradovali len na Silvestra, to sme si to užili, s výhľadom z odstupu, z pod lesa, ostatné dni len občas voľačo.
Blahoželám k vyriadenej izbe. Klbka, pletenie a háčkovanie sú skvelým balzamom na dušu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ukladám si najnovšie pohladenie duše 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zistila som, že tieto sviatky až tak nemusím
. Slávnostne som im odtrúbila oplieskaním penez na výpredajoch a 27.12. som Vianoce 2016 vyhlásila za uzavreté. 
Celý ten humbuk add darčeky, jedenie, náhlenie. Je to spojené s koncom roku a pocitom, že treba všetko postíhať? Alebo je to potom s tým pocitom prázdnosti, ako si popísala a potrebou vydržať so sebou samou?
Filmy som nepozerala - absolvovala som len to, čo k Vianociam patrí. Lásku nebeskú a stačilo. Na Nový rok po polnoci som si konečne pozrela dva filmy ( ani tie nie celé od začiatku
), ktoré som videla vždy v originály (jeden po francúzsky - okrem Bon žúr a Bon apetit nezvládam nič 
, a druhý po rusky - tam zvládam viac, ale nie všetko). Bol to žáner lehce komediálny, trochu na zamyslenie a v podstate s ľahkou hlavou a úsmevom na perách som mohla ísť spať. Drámy bolo dosť v reále 
...
Dievčatá tu odporúčali knihy - tak som sa namotala na Bočeka. Prvú knihu som dala za 5 hodín ( s prestávkami typu mamíííí ), lebo bola taká napínavá, že som si myslela, že kým to nedočítam, budem sa báť. Keď som ju dočítala (o tretej nad ránom), bála som sa ešte viac a spala som pri zažatom svetle
. Druhú som rozčítala včera a uchechtávala som sa na nej, kým som si nevyslúžila pohoršujúci pohľad okolo polnoci. Ale mám aj literatúru nebeletristickú ... ale tá mi k medovníkom nepasuje.
Inak, nepokoj v duši si v poslednom roku vybíjam fyzicky. Niet nad to, keď nevieš čo ťa viac bolí a nevieš to definovať, či je to svalovica, či si zle spala
. Býva to svalovica. A zas - s tým pohybom sa dajú aj hormóny do pohybu, proste ťa to tak pozitívne naladí.
Jaj a umeleckú dušu čul realizujem s háčkovaním obrusu. Aj pletený sveter mám rozrobený - som cez sviatky chcela dorobiť, no nič to ... však ešte zima neskončila
.