Však máme na to nárok - MDŽ, Artmama ma 10 rokov a občas ani dôvod netreba ... Očakávania nie sú dobré k ničomu. A tak sme si s najmladšou devou kúpili kvety a nie hocijake. 
Na Vianoce sme dostali úžasné puzzle, či skôr očarujúci motív, či strašne veľa motívov na jednej ploche. Prvýkrat v živote, som dvakrát skadala to isté puzzle. Jasné mala som pomocníkov, raz sa pridala dcéra, potom MM ... A tak meditujúc nad tým, ako deve vyplniť prázdniny a čo vlastne rada robím vo voľnom čas, som si spomenula na skladanie puzzle. Ta sa teraz vytešujeme s krásnym maľovaným obrazom pestrofarebnej kytice, rozobratej na márne kúsky. Občas rozmýšľam, či mi to bolo ozaj treba. Aj palacinky sme si v dnešný sviatočný deň spravili.
Keď už sme pri tom MDŽ. Asi ste mnohé na FB zachytili článok o tom, že ženy potrebujú viac spánku ako muži, pretože sú často v oveľa väčšom strese ako naše silné polovičky. Spomína sa tam, presne to, o čom som presvedčená dlhodobo. Dennodenne riešime deti, ich zdravie, šťastie, školu, krúžky ..., voľný čas, k tomu rodinné zásobovanie, stravovanie, pranie .... a samozrejme prácu .... Ak vynecháme tehotenstvo, pôrod ... Naše drahé polovičky "držia v hlave" zväčša len tu prácu. Ja viem, že to nie je vždy, alebo často jednoduché ..., ale v čase keď nás čaká druhá šichta, oddychujú ... Tu ani nejde o tú viditeľnú prácu, tá sa dá rozdeliť..., ale vždy je to mama, ktorá sa stará o to aby boli všetci členovia rodiny zdraví, šťastní, nasýtení, čisto oblečení ...Chce to nie malý časový manažment a nielen ten. Aj za diplomata by sme mali byť, sudcu, občas aj rodinného šaša, byť očarujúce pre naše drahé polovičky či skôr hlavne pre seba. A občas či hlavne by sme mali myslieť aj na seba, svoje sny a oddych ...
Milé dámy, každá z nás si zaslúži metál, diplom a pochvalu pred nastúpenou rotou. Prajem vám ešte krásny sviatočný deň, veľa zdravia, šťastia a lásky.
PS: Rozmýšľam či včerajšiu čokoládu čo som si kúpila, môžem tieť zarátať ako darček k MDŽ abo to chce druhú. 
Čo myslíte? 
Chcela som sa oputat, co robis z Puzzle, ked ho poskladas? Spominala si, ze je to, bola to tvoja zaluba?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
napriek všetkým tým nárokom na nás ženy, štatisticky žijeme dlhšie ako muži....
Čo nás nezabije, to nás posilní
Veľa lásky, pohody a úcty nielen v tento deň
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, že som dnes nad tým tiež rozmýšľala. Nebude to tým, že muži viac riskujú, a občas odchádzajú z tohto sveta mladší? Alebo sa len úzkostlivejšie staráme o svoje zdravie, alebo ako píšeš, čo nás nezabije to nás posilní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aha, takže včera čo som si kúpila koláč tiež môžem zarátať ako darček pre seba, pekné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme, kto sa o nás postará, ak nie my samé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto sa mi páči, fantastický prístup, len ma brucho bolí od smiechu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera ešte nebolo MDŽ, takže čokoládka sa neráta 
, môžeš si kúpiť ešte jednu . A inak krásny sviatočný večer prajem... . Ja som síce čokoládku nedostala, ale kvietkami ma potešil manžel a malým ručne vyrobeným darčekom dcérka...aj keď úprimne priznávam, že ja sa môžem korunovať za najhoršiu naničmamu, keďže som darček prijala so slzami v očiach, ale nie radosti, ale skôr sklamania. Išlo o to, že dcérka síce vedela už od včera, že sviatok bude, aj pani učiteľke ako jediná dala malý kvietok, ale mne venovala pozliepaninu, len aby mala hotovo. Sklamalo ma to, že ma odbila takým "načo sa snažiť, pochvala ma neminie" a hor sa k počítaču. Zamrzela ma tá vyšpekulovanosť. Korunu nasadila, keď som jej ukázala, aké sme z papierových vreckoviek robili karafiáty, aby sme potešili mamky, babky... a ona si ich vzala, že to podaruje babkám, len tak bez práce, bez námahy. Po chvíľke by som si sama nafackovala... Vysvetlila som jej princíp obdarovania, aby darovala niečo, čo sama urobí, vymyslí, čomu bude venovať svoj čas... pochopila a ja som nič netušiac dostala krásne napísanú básničku aj s malým kvietkom... slzy mi tiekli znova, ale teraz od dojatia. Už je odložená v mojom "archíve" spolu s ostatnými dielkami od mojich detí.
A toto ma viedlo k zamysleniu... medzi najstarším a najmladšou je 12 ročný rozdiel, ale pokiaľ ma pamäť neklame, obaja chalani /síce vyrastali spočiatku bez prístupu k počítaču/, mali viac ochoty, trpezlivosti snahy? /neviem ako to nazvať/, potešiť vlastnoručne urobeným darčekom. Naozaj ho vytvorili, vystrihli, nakreslili, venovanie napísali... a toto najmladšie len tak, mať to z krku a "povinnosť" splnená. Nie neočakávam dary /aj keď ma trochu sklamalo, že práve chalani sa tento rok nepochlapili/, ale už keď, tak nechcem mať pocit nejakého bremena treba rýchlo odbaviť.
Nuž nakoniec sme s dcérkou spokojne a šťastne tento deň ukončili a toľko krát sa poľúbili, koľko to len bolo možné... žieňatko moje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to sú tie očakávania. Ja už fakt nič nečakám, ak sa niečo drobné, prihodí poteší. Už aj nedokončená snaha, Tinka chcela spraviť lapač snov v tvare srdca, ale sa jej nedarilo, ta nechala, tak, obrazok zacala pre mna vymalovavat uz v sobotu nedokoncila, ale mne to absolutne nevadi, mne sa rata ta snaha. Naozaj, Dve deti poslali spravu potesilo, najvnimavejsi syn sam priznal, ze ma s takym problem, no a? Drahý povedal, ze staci Valentin, okrem toho, ze sa uz tri dni nedostal z domu, ziaden problem, nalozil umyvacku a my sme si kupili puzzle .... S Tinkou spravili karsne banery na FB na MDz, krasny den mame
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tiež nie som náročná a plná očakávaní, ale zas... snažím sa usmerňovať deti. To, že urobila darček ma nesmierne potešilo, len... zamrzelo ma jedine to, že ho bezpracne "zlepila" z hotového urývku. Nič osobné, žiadny "rukopis" - toto som vymyslela ja... a hneď po obdarovaní hor sa k počítaču, kde by strávila viac času, než ho venovala mne. Pripadalo mi to tak chladné, vypočítavé... potom sme si to vysvetlili... že ja nepotrebujem dary, mne stačí objatie, pár hrejivých slov, čas, ktorý so mnou strávi, spomienka na tento deň, prejavená láska. Nie to: dala som Ti papierik, čo sme dostali v škole a pochváľ ma a tým to hasne... neviem to vyjadriť slovami
. Jednoducho ma to sklamalo, to odbitie... mám to z krku, konečne. Mne sa tie kresbičky rátajú 100-násobne, po rokoch si ich vyberiem a spomínam na tie maličké rúčky, ako kostrbato napísali. A toto tá moja hviezdiečka pochopila, básnička tak nádherná, že som plakala a pusinkovala ju zároveň. Nejak potrebujem tú spolupatričnosť cítiť aj v tie sviatočné aj v tie všedné dni. Aby sme na seba nezabúdali, aby sme sa neodbili... to je pre mňa hodnota, tá spolupatričnosť, spomenúť si, zavinšovať... veď som žena a mám sviatok. Nie som inventár v domácnosti, ani robot ,ani vec. Ale žena...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V tomto som ja zase ina, uz si ozaj uvedomujem, ze predovsetkym ja sama potrebujem mat zo seba pocit, ze som zena so vsetkym co k tomu patri .... A ostatne asi ide skor odkukanim ...Viac su pre mna vztahy, take tie praobycajne, ked o jedenastej v noci, velkym detom napisem cez mesanger Dobru noc a oni mi napisu Dobru. Alebo ked sa ich tradicne opytam ako sa maju, a po chvilke sa pytaju Ako sa mas ty?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V tomto máme každá iné prostredie... samozrejme, že by som to mala inak nastavené, keby deti boli odo mňa ďaleko. Ale že ich mám pri sebe, že sa s nimi každý deň môžem pozhovárať zoči-voči, že okolo nich chodím, varím, periem, starám sa aký mali deň... práve preto si vieme vychutnať tie sviatočné dni inak, než tie bežné. Nie som zástanca blahoželaní cez FB, pokiaľ tomu človeku môžem povedať priamo, čo pre mňa znamená... technológie beriem len ako pomoc, keď s daným človekom nie som. To je pre mňa rozdiel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To sa tazko vysvetluje, najmladsiu devu doma mam. Ja by som nemala problem, ani keby sa neozvali ..., v tomto som ozaj bez ocakavani.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž tak to sme v tomto úplne iné ... a aj tak je to fajn.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
užila som si mdž, večer sme zašli s mužom do kina
"všetko, alebo nič"
Bolo to pohodové :-), deň bol pre mňa výnimočný
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krasa 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A my sme boli s drahým trochu "wellnessovať", Bez detí, v piatok doobeda. Ja som mala dovolenku a on voľno, keďže robí na zmeny. Deti školo a škôlkopovinné - ani netušia....
Inak MM bol pred tým na umretie.... mal soplík.... 
Takže aj MDŽ bolo v duchu, OOuuuu - a čo ja budem jesť??? A spravíš mi aj kávičku?
To samozrejme až po tom, čo som prišla z práce....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekné puzzle a článok som včera čítala aj ja, veru podľa neho ženy potrebujú viac spánku.
Stráviť deň pri puzzle je pre mňa úžasné a dokonca niekedy aj noc.
Mne dnes na troch miestach v záhrade rozkvitli snežienky