Nie, ďakujem, ja to nejako zvládnem...

fajn prispevok viem o com hovoris :) a clovek sa ozaj niekedy nepochodpitelne brani otvorit sa a byt pristupnejsi comukolvek ... aj pomoci

To mi pripomína malé tvrdohlavé dieťa: "Nie, ja šama"

Tak to je presne môj problem , ja som takato a kedze manzela nemam doma je v zahranici , ale vrati sa v septembry huraaa, tak vsetko chcem stihnut aj pozavarat aj aby bolo ako tak upratane a este vsetko mozne , ale vsetko by som chcela sama , a to som potom taka utahana , jedno slovo mulica a potom sa cudujem po kom mam takeho tvrdohlaveho syna.

Filipka, to si hovorila o mne? Akoby si opísala moje automatické reakcie. Ke´d ten dotyčný/á odíde, sama seba sa pýtam, si ty normálna? Veď by sa ti uľavilo.....A potom sa čudujme, že naši drahí sú skalopevne presvedčení o tom, že pomoc nepotrebujeme. Treba začať u seba. Prijímať ponúkané a presvedčiť samu seba, že je to prirodzené a toho druhého to teší a zaslúžime si pomoc. Ale tvrdohlavosť niektorých nás žien nemá hraníc. Ja som toho skvelým príkladom...ale mením sa....trochu...aspom sa snažím.
Minule sa mi ráno pred potravinami roztrhol sáčik s broskyňami a taký pekný mladý pánko mi pomáhal...lebo sama by som ich z cesty tak rýchlo nepozbierala. A to po mne pokukoval už keď som tam šla. A on ten sakel povolil presne jemu pri nohách...no...ktovie čo si myslel fešáčik...ale ak by aj nechcel, môj zdesený výkrik a to že ráno o 5:30 tam nikto iný na pomoc nebol....celkom milý začiatok dňa....bolo to milé:-}

Presne tak, vychutnajme si , co nam patri a verte, ze aj muzom to urobi dobre...
Ja som tiez obcas tvrdohlava a vravim...JA SAMA!!!! Totiz, ak budeme odmietat uctu a pozornosti, potom si povedia....ved naco, aj tak o prejav ucty nemaju zaujem....

ahojte..presne tak to je ako pisete...ako sme vlastne prisli k tomu,ze vsetky starosti a bremena tohto sveta musime niest na vlastnych pleciach?Coho sa bojime,ze by nam niekto povedal,ze sme zlyhali,alebo,ze sme neschopne?Ako pise Drahuska naozaj sa maju lepsie take fifleny.Vzdy som si myslela,ze ma niekto doceni napr.ked sme chodili na chaty boli sme velka partia.A ja samozrejme zienka domaca riadila,varila a starala sa aj o cudzie deti.Myslite,ze to niekto ocenil?To asi tazko!!!Chlapi sa venovali tej najvacsej kokete a ked sme doma na to hodlili rec tak moj manzel zahlasil co jej zavidis?TY NA NU NEMAS!!!!!viete co vam poviem...to ako by som dostala FACKU!!!Nastastie je to uz za mnou.Teraz ked pride k niecomu takemu tak rozdelim pracu pre kazdeho.menovite ty to ty to.......No a najnovsie mi kazdy vravi.."Dani ako to ideme,co ideme......TREBA SA NAUCIT ROZDELOVAT PRACU.Stat sa organizatorkou....a celkom sa mi taka pozicia paci...a este tajomstvo medzi nami...niekedy to zorganizujem tak,ze mne neostane nic....ixixxi ale viem to maskovat..cavte pekny den...

Tak toto presne poznam - napr. vcera - na jednej ruke babo, druhou sa nacahujem za plienkou a moj drahy mi hovori - co nepovies, ze potrebujes podat tu plienku? Co myslite, ze som povedala? No predsa - ja to zvladnem aj sama!
A ked som lezala doma na rizikovom, radsej som riskovala predcasny porod, akoby mi mama mala pomahat a umyvat zem. Aj tak to robila (ma asi viac rozumu ako ja ), ale ja som sa pri tom citila tak strasne blbo... No nie som blba?:-/
Ono to naozaj vsetky vsetko zvladneme same, ale na druhej strane je naozaj pravda aj to, ze hoci to zvladneme, tak to aj tak nikto neoceni a uz to kazdy berie ako samozrejmost. A my sa ideme zodrat, sme unavene - a preco? Lebo si nenechame pomoct? Lebo aj tak vsetko urobime my najlepsie a najrychlejsie?
To managovanie je naozaj vyborna vec. Naucila som sa to v robote (kde som spociatku tiez vsetko chcela robit sama - ja najlepsie a najrychlejsie). Naucila ma to moja sefka - vdaka jej za to. Tak sa to budem musiet naucit aj doma!

Tak v takomto trende som dnes fungovala ja. Pomáhali mi pri nastupovaní aj vystupovaní s kočíkom do busa raz žena a raz muž a ja som sa toľko ototo, že ...ale veď nie, ja to dokážem zdvihnúť sama... a ...Ďakujem, ale nemuseli ste... ja na to už mám systém... no vidíte, iba čo ste si nohavice zašpinili...

Keď si to teraz premietam, je mi zo seba zle... Ja byť na ich mieste, tak si poviem: Krava nevďačná...

Baby ale povedzte niekto, ako sa toho zbavíme? Tejto tvrdohlavosti. Ak sa to naučíme, bude nám lepšie. Povedať si, že s radosťou prijímam pomoc, prečo sa potom cítime dlžné, alebo čo? Veď tých druhých to poteší....vymyslime si nejaké zaklínadlo A vždy keď nám niekto ponúkne pomoc, odblokujeme si vedomie a so širokým úsmevom povieme: "Ako dobre, že ste tu poruke, presne toto som potrebovala, vrelá vďaka. Pomohli ste mi." Takto by to malo fungovať. Určite si ten dotyčný hneď naplánuje komu znova pomôže. Keby sme to takto robili pri svojich miláčikoch, akí by len boli nadšení zo svojej dokonalosti a nenahraditeľnosti. A ako by nás za to ľúbili...Je to možno písané trochu ironicky, ale to je ešte stále vo mne ten blok, to takto urobiť. Kto sa pridá? Ja si dávam záväzok a začínam dnes. Náhodou... v sobotu som dala svokre ošúpať zemiaky na šalát, keď prišla, čo mi má pomôcť, lebo sme mali brigádnikov na streche ...len to poďakovanie bolo tak pomedzi zuby :-/ ...to mohlo byť krajšie. Faft, keď si to tak vrátim.
Odo dneška začínam a pripíšem potom dojmy....myslím, že sa budeme cítiť slobodnejšie...:-} :-} :-}

Pridam sa - aj ked to bude asi tazke, najma neopravovat po nich tie "nedokonale vykonane pomocnicke prace) (myslim po detoch a manzeloch :-} - lebo aj ich treba zapriahnut) a samozrejme nezabudnut podakovat.
Dobry napad drahuska - budem sa snazit vyuzivat (ale nezneuzivat) pomoc inych.

Priznávam sa, ja som už dosiahla fázu, keď dokážem so širokým úsmevom a slovami "ďakujem, ste milá", rsp. "milý" prijať čo i len náznak pomoci alebo ústretovosti.
A mám dojem, že je to k všeobecnej spokojnosti ... Odporúčam !

Ahoj Drahuska...vidis sama si na to prisla co si mala urobit ved ty ani radu nepotrebujes spominam si na jeden citat z pamatnika co mi napisla jedna pani ucitelka...."NEHOVOR, ZE UROBIS!UROB!!"
a ten prstek si si mala namocit do toho vina kamoska mala varit a ty si mala mat prst v jednom pohari a z druheho si mala popijat..a by si videla ako by ti stacili aj 4 hodiny spanku

Drahuska,ako tak citam mame dost spolocneho.Ja nikomu nic nevravim,ze sa rozvadzame a preco sa rozvadzame berem to ako sukromnu zalezitost.Nik dalsi nema pravo sa k tomu vyjadrovat a rozvod nikdy nieje o jednej osobe vzdy je o dvoch.Len moj dokonaly to vsade rozprava je to herec,ktory potrebuje okolo seba divakov a posluchacov.Samozrejme ja som ta zla.A kedze sa na mna stazuje tak sa vzdy najde informator,ktory mu potrebuje oznamit kde som bola a co som robila...len nevie pochopit jednu vec,ze vzdy ten dotycny neublizi mne tym,ze mu to povie,ale jemu!!!Lebo mu to rad povie aby ho vyprovokoval.Dnes je v mode riesit problemy druhych aspon sa zakryvaju vlastne.Ved mne moze byt jedno ci mu niekto nieco povie ja sa potrebujem rozviest a to je uz uplne jedno co je pricinou No nie????Len my dvaja vieme kde bol problem teda ja urcite len on sa tvari,ze nechape o co mi ide.Aj na sud napisal odvolanie,ze su to bezne manzelske problemi....hahaha....Nedaj si zasahovat do rozhodnuti.Mas pravdu urob ako citis co ta po nazoroch druhych len ty vies preco to robis.A vies,ze aj ja som kolko krat kukala na hodinky aby uz konecne navteva vypadla?a to vtedy ked mas myslienky uplne inde.Mozno keby to bol niekto pri kom by si sa citila uvolnena a spokojna tak by si vydrzala...Ja by som im asi oznamila..vazeny ja vas opustam som unavena ak chcete posedte ja sa vzdialujem...:-} DOBRU NOC....Moj starky to vedel takto podat"PODME UZ SPAT TITO LUDIA CHCU IST DOMOV" Ale to som len aby som ta potesila v podste rozvodom skoncia aj urcite priatelstva,zalezi na tom kto sa v tom vztahu viac kamaratil..ale pridu druhe a tie prave ostavaju a ostatne ako prisli aj odidu....

Tak nejako to cítim aj ja. Je mi z toho trošku smutno, ale všetko má svoju cenu. Keď sa nenájde niektorá kamarátka, ktorá to pochopí, tak asi ma vôbec nepoznali. Dá sa povedať, že väčšina fandí môjmu drahému, lebo nechcú vidieť, že asi naozaj máme problém. Naučila som sa ale, že to je len a len ich problém. Ak kamarátka povie: A to ma tu necháš v štychu? S kým budem chodiť na babské jazdy, tak niet čo komenovať...Asi to chce len úsmev a opýtať sa, či má uložený môj telefón. Je pravda pravdúca, že v núdzi spoznáš priateľa. Ešte jeden ťažký oriešok ma čaká, rozlúčiť sa zo svokrou....ako jej to povedať, aby nsa mňa celkom nezanevrela. Má už pomaly 80 rokov, a ona je tiež z tých, čo nerada robí "hrích" pri komunikácii. Radšej sa z nikým ani nerozprávajú, potom ale nevedia v ich rodine o sebe nič. Toto je vec, ktorú nedokážem pochopiť. My s našimi a segrami vieme pomaly aj kedy ....
Pekne si ich obídem rozlúčim sa a poprajem všetko dobré a že dúfam, že sa niekedy stretneme. Len prekonať ten strach z odsúdenia...to je na mne, ako som so sebou vyrovnaná. Asi sa mi ujde pri tej "obchôdzke" pár aj nemilých slov a nechápavých pohľadov, ale mňa samú by to asi mrzelo, keby som v snahe vyhnúť sa nepríjemnému ani nepovedala: ahoj, tak niekedy....Drž mi palce.

Drahuska velmi ti drzim palce mas to tazke to ti verim,ale si silna..ak mozem vediet odchadzas daleko?Vies,ze aj ja mam zly pocit z toho ci neikedy uvidim este mojich svokrovcov,lebo ich mam rada a vazim si ich a hlavne ako by ma prijali keby som k nim niekedy zavitala...ale to sa asi casom ukaze...drz sa pa

Drahuska ja som mala zo svokrovcami dobry vztah mali ma ako dceru len su krestansky zalozeny a pre nich je to nieco neskutocne...ked bol u nas daky problem tak to tiez riesili v moj prospech,ale nezabudli povedat,ze je to nas problem a ze co oni uz mozu....postupne som ich prestala zatazovat s domienkou,ze oni za to nemozu potom to vyzeralo,ze je vsetko v poriadku a zrazu sa stalo to co sa stalo..potom mi volala svokra,ze ci je to pravda a ci sa s tym neda nieco robit ked som jej povedala,ze nie tak zacala plakat tak som jej podakovala za vsetko a ze ich mam rada a ze si ich budem vzdy vazit ale muselo to tak byt....

Také niečo by som si predstavovala jej povedať. Už mi ostáva len tá tvoja poučka: Nehovor že urobíš, urob!Včera som dala božtek tomu kamošovi podrývačovi...nepovedal ani slovo... uff už aby bol pondelok Ale ďakujem Dani

drzim palcek ja mam pred sebou perspektivny vikend opekacka ak dovoli cas a este taka raritka ako den obce..tak hor sa vikendovat pa

A ked tak uvazujem nad touto temou - aj nas ked niekto poziada o pomoc (a moze to byt uplne cudzi clovek) a my mu mozme pomoct - mame z toho dobry pocit, ze sme pomohli, no nie? Teda aspon mna to potesi. Tak preco sa bojime byt na druhej strane?

Pekny den:-}