S vôňou včerajškov

Dlhé cesty autom sú absolútne nebezpečné.Nielen pre samotné možné kolízie áut, ale hlavne možné kolízie s vlastnými myšlienkami.A že ich na dlhej ceste je veľa ( tých myšlienok), to vám za mňa môžem úprimne potvrdiť.Najhoršie z nich sú šialené nápady. ktoré vás chytia za pačesy v návale nejakého spomienkového optimizmu, chvíľkovej clivoty za domovom a nádeje na lepšie zajtrajšky. Prípadne ešte sú to myšlienky silne pripomínajúci idylickú nemeckú vianočnú reklamu.Jedna z nich si ma našla pod Strečnom v aute plnom pubertiakov ( ospravedlňujem sa 20 ročnej slečne), keď som si nevedela spomenúť na nejaký hlbší historický pohľad do dejín Strečna v kolóne počas návratu z lyžovačky. Vtedy mi napadla úžasná myšlienka - tejto jari budeme poznávať kultúrno historické pamiatky nášho okolia. Pridal sa k tomu ešte i fakt a vyhlásenie okolosediacich, že napriek tomu, že ako malí prehliadky hradov a zámkov neznášali, teraz by radi niekam šli.No však hovorím, že sú to nebezpečné veci tie dlhé cesty.Spomenula som si na to, že ako decko sme chodili s rodičmi po hradoch, kaštieľoch a zámkoch, dali nám načrieť kus do histórie a snažili sa zanechaným ( a aj ukradnutým) dedičstvom po našich predkoch vtisnúť nám punc vkusu. Ono, vymyslieť program pre rodinu bez nákupných centier asi bolo docela zábava.Pamätám si na "nazouvací pantofle" ako som 3/4 prehliadky riešila to, že mi utekajú z nôh a 1/4 riešila, že mi utekajú v stále sa preskupujúcej skupinke z dohľadu rodičia, lebo ja som nevenovala pozornosť " vpravo je portrét majiteľa sídla z 18.storočia, vľavo barónka, ktorá poctila sídlo svojou návštevou", ale "pristupím si pantoflu? nepristupím ? A hádam len nebudú chcieť ísť po schodoch!" Pamätám si studené chodby a zákazy dotýkať sa vystavených exponátov a to, ako mi JUST ruka utekala a ja som sa silou - mocou chcela chytiť aspoň tých šnúr, ale do omdletia som sa bála.Pamätám si pach studených nádvorí, strmé stúpanie no a potom následný vzostup do reality presýtený vôňou tureckej kávy, pomarančového džúsu, veterníka a krémešu.Na základe týchto rozkošných spomienok - ale nielen na jeho (má to niečo dočinenia s neprestajným vysedávaním za PC a chýbajúcimi vedomosťami o okolí) som sa rozhodla, že toho roku už asi fakt nadišiel čas podporiť aj turistické odvetvie a ide sa na to.A čo vy? Chodíte? Nechodíte? Nepridáte sa?My sme už začali - prvou zástavkou je moja srdcovka Čachtický hrad alebo moja love story Bathory. ... verím, že tento blog bude mať pokračovanie ....