Jazdím skoro 30 rokov a najazdila som odhadom 150 tisíc km. A tak sa proste občas stane, že zlyhám 
Minulý týždeň som mala výjazdový deň. Krásne počasie, práca išla od ruky, tak som sa rozhodla pre výlet. Cestu poznám jak svoje topánky, policajti stávajú pravidelne na rovnakom mieste. Naviac, aj protiidúci kamión mi signalizoval.
Z nepochopiteľných dôvodov som sa naľakala, že asi mi nesvietia svetlá. Hoci teda sa zapínajú automaticky. Tak som to chvíľu prepínala. A uvedomila som si, že noha na pedáli bola príliš ťažká. No čo už, však už je koniec obce. Kľudne som pokračovala ďalej.
Za chvíľu za mnou húkačky, blikačka.... No jasné, to už viem. Keď ma prvý krát takto zastavovali, tak som ich ignorovala, až ma teda zastavili razantne. To ale bolo dávno, pradávno.
Prišiel policajt a teda, asi bol aj trochu prekvapený. Z auta v športovej úprave vyšla vlastne stará baba (rozhodne vo veku jeho matky) 
A začal jeho monológ - "No, bolo to o 15 km v obci, to je na 50€. Máte peniaze? Tak dobre, za 20." Nič som nezjednávala, zjednával on so sebou. Normálne to bolo oficialne, s bločkom. Keby náhodou niekomu napadlo, že to ulial
Potom sa mi sestra smiala, že to som mala ako naša stryná, jazdila aj po 70-tke, ale len po bočných cestách. A keď ju zastavili policajti, tak vždy na nich rovno vybehla: "Jaaj chlapci, vy mi zas idete dohovárať 
"
Mmch, môj deň ešte nekončil a nakoniec mi odskočený kamienok rozbil na diaľnici predné sklo. Našťastie sa dalo opraviť.
Keď som sa o tom potom bavila so synom (na diaľku), tak sa smial: Mama, ty si cestný pirát
Nechcem sa obhajovať, fakt som išla rýchlejšie, ako bolo treba. Na druhú stranu, za roky mojej praxe to bola tuším piata pokuta, z toho boli 2 za svetlá, raz za parkovanie a raz za nedanie prednosti
Pochválim sa 
mám vodičak len pár rokov, odjazdené cez pol milióna kilometrov a pokuta jedna za 10 eur za parkovanie, aj to sa mi policajti ospravedlňovali že som bola nahlásená a musia mi ju dať (stála som jedným kolesom na parkovisku na zebre, nikoho neobmedzila)...
Keď telefonujem, zvyknem zrýchliť ale naučila som sa už veľmi rýchlo používať tempomat automaticky ako dviham telefón, ten ma ustráži.
Po diaľnici, za pekného počasia, idem veľmi rada rýchlo ale teda so zapnutými aplikáciami upozornujucimi na meranie. 
Črtá sa mi výlet a s ním jedno veľké potešenie - jazda cez Nemecko s neobmedzenou rýchlosťou. To sa teším prevelice
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stane sa. Mne sa tiež zopár pokút ušlo.
Raz som pri vypínaní hmloviek vypla svetla pri vstupe do mesta. U nás na dedine hmla v meste ziadna. A tak som t za tmy chodila bez zapnutych svetiel, asi mi stacilo mestské osvetlenie.
Ze mám problém, som sa dozvedela, až za mnou blikali policajti, Nastastie som vela neplatila. Ani som ich nejak neukecavala, len sama pre seba rozmyslala, co sa vlastne mohlo stat. 
Lebo stale mam automatiku nastavenu.