Bláznivý román č.12

V zámke zaštrngotali kľúče. Bony krútiac chvostom ju vítal pri dverách. Asi ho Erik doviezol medzi tým, ako sa ona túlala mestom.
„ Ahoj, chýbala som ti? Chýbala. Poď sem, nevrť sa toľko. Čo to máš na hlave?“
Bony sa krúti šťastne okolo jej nôh. Smutné oči mu trochu zveseleli.
Izabel náhle napne. Nad okom Boniho sa týči tučný, nacicaný pijak.
„ Tak toho sa nechytím. Poď, ideme pozrieť doktora.“

Zavrčí motor auta. A na displeji zasvieti červená nádržka.
„ Dokelu, ešte na pumpu.“
Vchádza. Pumpa je plná áut. Začínajú prázdniny a ľudia sa presúvajú z východu na západ, z juhu na sever a opačne. Pri pumpe stojí útlučká žena, okolo ktorej skáče na jednej nohe asi 6 ročná slečna. Vlásky jej lietajú za strany na stranu a čistou francúzštinou niečo melie. Žena sa zrazu otočí a Izabel zistí, že je tehotná. Velikánske brušisko sa pred ňou týči ako balon.
„ Mon cheri, pšššššššššt.“ Prevráti oči. Hoci vyzerá trošku unavene, je šťastná.
Kedy som sa ja tak cítila šťastne? – premýšľa Izabel.
Naberie benzín a sadá si.
„ Umyjem vám okná?“ pristúpi k nej dievčina v kanárikovej rovnošate.
„ Môžete, ďakujem.“
Robí to s cvikom. Špongiou navlhčí okno a rýchlimi a presnými ťahmi zotrie okno. Raz – dva. Bočné, zadné, znovu bočné a už umýva predné.
Zrazu sa načiahne cez celé okno. Pevnými trojkami sa oň oprie a Izabel má pred očami žliabok medzi jej prsiami, do ktorého jej steká pot. Potvorka. Má to dobre natrénované.
Izabel sa usmeje a stiahne okienko.
„ Ďakujem,“ podá jej 2eurovku.
„ Ale to bola akcia. To ste nemuseli.“
„ Ja rada podporujem mladých umelcov. Aj herečky.“ Žmurkne na ňu Izabel.
Dievčina sa zasmeje až zakloní pritom hlavu.
„ Tak šťastnú cestu a ďakujem.“

Kedy bola ona taká šťastná? Keď mala 16? 17? Behali po hrádzi s Martinom. Teda tvárili sa, že behajú. A pritom sa bozkávali za každým kríkom. Ale veď to neboloo tak dávno.
Preboha, dievča, veď máš 28. Kedy si tak zostárla? Cíti sa na 100. To Erik a tá práca. Aj teraz jej zas zvoní mobil. Všetko jej váľajú na plecia.
Dvihne ho? Ešte nie.

Ako to pôjde ďalej? Dumá nad sebou. Bony sa vzadu vrtí, evidentne sa mu uľavilo po návšteve veterinára. Aj jej by bolo treba udľahčiť.
Znovu jej zvoní mobil.
„ Ahoj,“ dvíha telefon. Na druhej strane sa ozve ženský hlas.
„ Rozmyslela si si to?“
Nezabudla, len si to nechávala v hlave dozrieť. A zrazu sa jej pred očami objaví tá žena z pumpy. Široký úsmev a bruško, čo si jednou rukou pridŕža. Bola taká jemná a drobná. A koľko života v nej. Aj ona to dokáže.
„ Kati, nechaj to tak. Neprídem. Ja si to dieťa nechám.“
Na druhej strane počuť výdych, snáď úsmevom vytlačený vzduch.
„ Som rada. Potom prídi do ambulancie. Vypíšeme papiere a poviem ti čo a ako.“
V telefóne cvaklo. Aké jednoduché.
Bude mamou. Rozhodla sa.
A teraz už môže vziať aj Erikovi ten vyzváňajúci mobil.