Ukončila som super kariéru a robím to, čo ma baví

Kariéru finančného audítora a finančného manažéra som ukončila zo dňa na deň. Po siedmych rokoch v práci, prerušených dvoma rokmi na materskej, mi jednoducho začala unikať podstata nekonečného množstva excelovských tabuliek.

Všetkých okolo to prekvapilo. Moje sťažnosti na vnútorné uspokojenie v práci brali len ako bežné frflanie, ktoré je súčasťou života väčšiny z nás. Čo mi už len mohlo chýbať? Vraj väčšina robí to, čo ich vôbec nebaví a ja som to mala aspoň slušne zaplatené. Nikdy som nebola tvorivá. Nikdy som k tomu nemala najmenšie sklony. A zrazu sa nápad unavil a sadol si na mňa.

Môj manžel bol zo začiatku jediný, kto vedel o mojom „tajnom tvorivom projekte“. Nepamätám si presne, ako mi napadlo tvoriť spoločenské hry pre tehotné. Spomínam si len, ako uprostred noci stojím vo dverách do spálne a rozprávam o tom manželovi.

Hry vznikali hlavne večer, keď som uložila do postele našich dvoch malých synov a cez obednú prestávku, keď bol starší v škôlke a mladší aspoň chvíľu spal. Vymyslela som vedomostnú spoločenskú hru o tehotenstve a pôrode, kde sú zhrnuté základné fakty rozdelené do trimestrov a časť o samotnom pôrode. Druhá hra je skôr zábavná, motivujúca tehuľky k tomu, aby sa chválili a mali sa rady.

Hry sú testované na mojich dvoch sestrách a ich manželoch a konzultované s kamarátkami a kamarátmi, ktorí si prešli svojimi radostnými i bolestnými tehotenstvami. Chvíľami to vyzeralo, že vyrobiť to na Slovensku bude nemožné. Všetci ma posielali do Číny. Nikomu sa nechcelo do ručnej práce. Po dvoch mesiacoch hľadania som predsa našla odvážlivca s technológiou a hlavne s vôľou ísť do toho.

Som veľmi šťastná, že je dielo na svete. Často si predstavujem ako budúce mamičky a ich rodiny hrajú tieto hry, zabávajú sa a sú prekvapené, koľko nových informácií o tehotenstve a pôrode im priniesli. Pochopila som aké krásne je tvoriť a niečo vytvoriť. Niečo, čo poteší druhých. A aj keď so zvláštnou obavou v duši, ale je úžasné napísať, že to je moja práca.

Často spomínam na to, čo mi povedal manžel, keď som prišla domov z práce s tým, že som naozaj dala výpoveď. Povedal: “Blázni takto končia a géniovia začínajú“. Som len na začiatku mojej novej cesty, takže stále je nado mnou otázka či je to môj začiatok alebo koniec. A možno iba malá zákruta vo vývoji mojej kariéry.

Komentáre

Velmi velmi pekny prispevok. Kde sa tu davaju pluska ci karma ci palec hore?

Excelovske tabulky. kapitola sama o sebe. Papier vela znesie. Ale ine som chcel.

Velmi ti "drukujem" (nech som moderny), a velmi ta povzbudzujem. Je jedno ci napises knizku, hru pre tehulky (pre mna az neuveritelny, ale zmysuplny napad), zalozis zahradu, napises kucharsku knihu, namalujes obraz....

Zeny, ste matkami, budte zenami a matkami. Kto iny ako Vy tvori vlastne tento svet? Vy ho menite, vy mate tu moc. Vy vytvarate smerovanie sveta. Pretoze kazdy, ci politik, terorista, financnik, basnik, prizivnik..... kazdeho vychovala mama.

Robit veci, ktore nas nenaplnaju, len preto ze musime zaplatit skolku ci poukazky....je diabolske.

Keby som do toho mohol hovorit, byt matkou by bolo povolanie, patricne ohodnotene aj financne, ziadna "dovolenka". Mate taku uzasnu moc....taku velku zodpovednost a take nadherne poslanie.

Nevahaj, kasli na tabulky, dobre si spravila, keby vas tak bolo viac. My chlapi sme slepi a plny ambicii, ziadosti, sebectva, tuzby po "uspechu", po uznani.... ale mrvime to. Tvarime sa, ze sme zabudli, ako nam mama kedysi hovorila: "bud dobry"....

 

Ci?

 

Krásne čítanie na ráno, ktoré začalo pre mňa nádherou v mojej záhrade.

Nič nie je krajšie ako tvorivosť a je jedno v čom. Vlastne každý to nosí v sebe, len málokto to vie aj povedať alebo iný rozmer - veľakrát je to nadsasadené o látku vyššie.

Prekrásne sa čítal aj komentár od X007.

No a som rada že tu neudeľujeme karmu, lebo mne sa vtedy ježia vlasy na hlave. Toto je zničujúce takže radšej smajlíkaÚsmevTlieskam

Lucia, veľmi, veľmi ti držím palce. Je to perfektný nápad a hlavne oceňujem, že si sa odhodlala ísť vlastnou cestou. Áno

toto mio pripada celkom nerealne

potom si sa zobudila?

Áno, potom som sa zobudila, pozrela okolo seba a v otvorenej skrini vedľa detskej sedačky na bicykel natrepaných 15 škatúľ s hrami pre tehuľky a pod posteľou ďalších 20 :-)

Sama miestami váham, keď mi hovoria, aby som išla so svojim príbehom von, či je správne šíriť takýto „extrémizmus“. Musím živiť rodinu, platiť účty, šetriť deťom na svetlú budúcnosť. Moja mama sa ma zakaždým opatrne pýta, kedy si začnem hľadať „normálnu“ prácu. Ale človek sa môže ohýnať len do určitej miery. Potom musí ísť s pravdou von, hlavne pred sebou samým. A moja pravda je, že budem tvoriť spoločenské hry. Vytvorené slovenskou hlavou a vyrobené tiež na Slovensku a všetci budú pozerať, aká je to bomba. A moje deti budú so mnou tráviť viac času. Nebudem len udržiavať ich základné životné funkcie, ale budem mať čas sa s nimi rozprávať a „majstrovať“ (moji dvaja sú šialene ukecaní a stále chcú niečo vyrábať, a najradšej so sekerou, nožmi a pílami, hrôza) (ale niekedy aj utečiem odventilovať sa na trampolínku :-))

Je ťažké ísť vlastnou cestou, ale niekedy už prosto iná cesta nie je.

Poznám pána, ktorý prešiel armadnou misiou a potom bankový menežment a teraz maser, no konečne ako on hovorí jeho práca má zmysel a on naozaj niekomu pomáha a to ho naplňa. Takže verím že toto nie je iba napísané, ale sú ľudia ktorí sa vzoprú systému.

ja ti drzim palce, treba ist vlastnou cestou. Ale uprimne, neviem si predstavit, kolko hier pre tehotne sa ti popreda. Ja osobne asi nepoznam nikoho, kto by si to kupil. Obvykle tehotne maju uuuplne ine problemy ako kupovanie a hranie hier, toboz na slovensku. Mas aj nejaky iny zalozny plan?

A tu storku poznate? O firme, ktora vyrabala topanky a poslala dvoch cestakov na jeden tichomorsky ostrov, pretoze potrebovala rozsirit odbyt. A po tyzdni prvy cestak pise do firmy : Cele zle, tu ludia vobec nenosia topanky... A druhy cestak tiez pise po tyzdni do firmy : Super ostrov, to bude deal, predstavte si, tu zatial este ludia vobec nenosia topanky....

Veľký úsmev

 

Áno

Každopádne klobúk dole, to chcleo odvahu a držím palce. ÚsmevÁno

Obdivujem a držím palce.Áno

Držím palce , moooc Slnko

Obdivujem odvahu začať niečo nové , čo ťa baví a opustiť  "istotu" stabilného príjmu.

a svišť ju balil do fólie...

Lucia, skus PR na miestach ako su gyn. porade, ambulancie, pripadne polikliniky ?

Ďakujem za pekné komentáre.

Ak si budete chcieť spojiť môj príbeh aj s mojou tvárou pozerajte na TV Markíza Teleráno v utorok 16.6. okolo 8.hod. :-)

 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.