O autorovi: Aleš Kalina
Jsem člověkem, který rád pomáhá lidem s jejich nepříjemnými myšlenkami. Již v 17 letech se ve mně probudila touha ptát se lidí kolem sebe, jak se mají a proč se necítí dobře. Rád se starám o životy druhých jako o svůj vlastní a jsem přesvědčený, že každý člověk má nárok na skvělý život a naplnění svých tužeb a vizí.
Prožil jsem ne příliš lahodné dětství, z čehož mi vzniklo mnoho nepříjemných emočních programů, které mi pozdeji mnohokrát komplikovaly život. Když jsem na pokraji zoufalství nad svojí životní cestou objevil Emoční rovnice, jako programy ovládající naše chování a formující vše, co kolem sebe vidíme, bylo mi jasné, proč jsem právě já musel jít údolím stínů.
Mám 25 let zkušeností v oblasti koučinku, jsem hlavní kouč a školitel společnosti MindSoft s.r.o., autor teorie Emočních rovnic.
Bla, bla, bla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maminy sme na to , aby sme neprestali matkovať . Ono sa nedá určiť prvé, druhé, tretie miesto ... maminu, tatina a deti by som dala do jedného balíčka s top dôležitosťou a čo alebo kto je v danom momente dôležitejší to sa prelína a mení a záleží od momentálnej situácie. Pokiaľ mám malé miminko , tak určite ho nenechám plakať ,nech robím čokoľvek. Spokojné maminy majú spokojné deti, to je dobrá myšlienka a určite aj pravdivá, ale ja som spokojná práve vtedy , keď sú drobci v pohode a kľudne ich uprednostním pred čímkoľvek. Trochu to preženiem - ale mohla by som si v kľude čítať, lakovať nechty či piť kávičku / dať prednosť sebe/ , keď vedľa mňa srdcervúco plače dieťa ? Určite nie !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suhlasim s Lenkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je mi jaky koucing?????
Som matka a matkujem.
Robim kucharku, upratovacku, milenku, ucitelku, priatelku a sem tam aj strigu na metle, ktora pohana Janika a Marienku.
Na prve miesto davam toho, kto to momentalne potrebuje a verte alebo nie, nachadzam sa tam aj ja.
Nemyslim, ze v zivote sa daju veci skatulkovat, ked, tak len na chvilu, potom sa skatulky rozsypu a treba robit poriadok. Takze urobit si poradovnik typu:
1 -ja
2 -partner
3-deti
4-ostatni
tak zijeme v spine, o hlade, v roztrhanych gatiach s vyhliadkov peknej milenky, lebo by som sedela na zadku, aby som vladala do 70tky pracovat, listovala v mudrych casopisoch, hladat navod, ako byt vecne mlada a hladala kontakt na psychosa, lebo "sak ja sa tak o seba staram a on si najde inu???????" Nehovoriac o tom, ze deti by doteraz nosili plienky...
A tak to vyzera, ze ja tresnuta fretka, mam na prvom mieste vsetkych a vsetko, len nie seba. Ale v skutocnosti, to vsetko, co robim a z coho som unavena, robim, lebo to ja chcem (teda takmer vsetko, lebo su veci ktore robit nechcem, ale predstava prazdneho uctu motivuje :P) a v podstate ma to bavi a naplna.
Ujo kouc ma sice pravdu, ale len v tom (aj to tam explicitne nepovedal), ze treba poznat mieru, nezotrocit sa. Ze urcit prioritu veci, kratko, ci dlhodobu, je dobra myslienka, ale neda sa na nej stavat cely zivot, lebo priorita sa meni podla situacie.
Holt, tolko moja zivotna skusenost matky, ku ktorej sa vyjadril odbornik, ktory sice deti moze mat, ale co to znamena matkovanie v skutocnosti nepochopi, lebo je chlap.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no video sa mi zdá trošku prehnané, kto nás najviac potrebuje do určitého veku? Deti. Ak má žena malé dieťa, ktoré sa nedokáže o seba postarať, mám sa starať najskôr o seba a potom partnera a nakoniec dieťa? To je vylúčené. Tiež by som nedokázala niečo robiť, keby vedľa mňa plakalo malé dieťa. A takisto, ak má žena rodičov, ktorí potrebujú pomoc, má ich odložiť až na 4. miesto, kým sa najskôr nepostará o zdravé, väčšie deti a manžela, ktorý by mal byť tiež samostatný? TAk to určite nie. Zdá sa mi to trošku prehnané. Pripadá mi to ako tvrdenie človeka-muža, ktorý potrebuje mať tip-top manželku, a potom aby sa venovala iba jemu a keď on zváži, že stačí, tak potom tým ostatným. Aby nebol náhodou o niečo ukrátený. Skutočný život je niekedy o niečom inom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, pozrela som si to a spočiatku /podľa názvu/ som mala tiež autora blogu chuť sfúknuť ako sviecu, ale... pokiaľ to neberiete doslova, pokiaľ nemáte zapálenú fakľu v ruke už po prečítaní nadpisu, aby ste toho "odporného" chlapa šli upáliť, tak možno nájdete aspoň nepatrné zrniečko pravdy. Samozrejme sa inak bude chovať žena, ktorá má niekoľkotýždňové miminko, inak premýšľa matka-prvorodička, a úplne inak to pochopí žena troch odrastených detí, či?
Prijala som tieto slová ako dosť pravdivé, pretože veľa krát som po hektickom dni bola riadne frustrovaná, že som "cvičila" ako to odo mňa vyžadovali deti, manžel, mama, okolie a vôbec sa nedostalo na to "čo som chcela robiť ja?" A nakoniec večer byť naladená na sex ako rádio, keď potočíte gombíkom - hop a je to...
Nehanbím sa zato, že občas dupnem nohou a poviem ja chcem, ja si to urobím vtedy, keď budem mať čas, chuť... nehanbím sa striasť zo seba niekoľko povinností ohľadne domácnosti, pokiaľ chcem oddychovať, takmer nič ma nevyruší. Nemám pocit nedokonalosti, keď zruším žiadosť svojích detí, aby som hneď urobila pre ne niečo - rada pomôžem, pokiaľ mám čas a treba... naučila som sa v živote nerobiť si rebríčky dôležitosti ľudí. Všetci, ktorích milujem, sú dôležití... to neznamená, že ja som menej dôležitá sama pre seba. Že si nemôžem ukrojiť čas pre seba, že keď niekto skríkne tak hneď pribehnem, že sa rozdám do úplného tla, že keď to tak nebudem robiť, tak nemilujem.
O.K. nie som dokonalá matka, nie som dokonalá dcéra, nie som dokonalá manželka, nie som dokonalá milenka, nie som dokonalý zamestnanec, nie som dokonalá kuchárka, nie som dokonalá bytosť... nevadí, na všetkých frontoch "žijem" najlepšie ako viem, aby som bola spokojná ja a následne aj moje deti, po ktorých toľko nekričím, aj manžel, po ktorom nevrčím, aj moja mamina, s ktoru aspoň po telefóne pokecáme a zasmejeme a čo som si všimla, tak aj okolie, keď vysielam pohodu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
absolutny suhlas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím. A dovolím si tvrdiť, že tento postoj, ktorý sa snaží (možno nie najšťastnejším spôsobom) sprostredovať Kalina, sa snažím aplikovať aj keď nie som mama. Človek, žena možno trošku viac ako muž, má tendenciu strácať sa v plnení potrieb iných a na seba zabúda. Netvrdím, že všetky, vždy... negeneralizujem. To nie je o ignorovaní iných ľudí, ale o tom, že je dobré občas si pripomenúť svoje potreby, svoje túžby, svoje priania a sny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne takto som to myslela...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne sa hlavne nepacil sposob akym to bolo prezentovane naucit sa mysliet aj na seba som sa musela naucit sama, deti mam uz dost velke na to aby vedeli byt chvilu same, zvladaju domace prace. Ale i napriek tomu su u mna na prvom mieste resp vsetci sme na jednej lajne mozno je to mojou povahou ze neviem byt sebec ale nemam pocit ze trpim, viem si zladit cas pre seba i rodinu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ta posledna veta bola otrasna
a to predtým nič nové, to sme aj tu už veľakrát počuli