Facku som našťastie ešte nedostala, no bolí to tak isto ako zlý slovný prejav od polovičky. A ospravedlnil sa ti potom aspoň alebo sa k tomu viac nevyjadroval???
Požičané sa mi vrátilo? alebo Facka od manzela
reklama
reklama
ani neviem, ci by ospravedlnenie nieco vo mne zmenilo 
Viem, že by tú facku už nezmazalo no možno by to trošku vyjadrilo to, že nechcel zájsť tak ďaleko, či to nemyslel až tak.
Neviem, gaga, nepáči sa mi to. A určite nezvaľuj vinu na seba...si v zlom citovom rozpoložení, stratila si milovanú osobu a iná milovaná osoba sa ti posmieva, že žiališ? Je kompletný?? Prepáč, som sa trochu vytočila, ale nehnevaj sa, isto tie tvoje buchnáty neboli modrinotvorné, tak neviem, prečo by ti za ne mal dávať facku. Šplachla by som mu do tváre, nech ide do čerta aj so svojím smiechom...a bola by som zvedavá, ako sa bude cítoť on, až jemu zomrie niekto srdcu blízky.
ano, presne to som mu dnes na obed povedala...ze som zvedava, na jeho smutok, ked zomrie jeho stara mama 
no ja nemam slov. vysmievat sa zo smutku druheho, ked mu niekto zomrel a este k tomu vlastnej zeny...
nemat ani tu slusnost aspon mlcat...
Gaga, uprimnu sustrast, je tazke ked ti zomrie niekto blizky a este tahsie, ked ta nema kto podporit. Ja som sa kvoli tomuto rozisla s prvym manzelom. Ked mi zomrel brat, nedokazal mi byt oporou,ale neposmieval sa mi, len sme tu moju strasnu bolest nezvladli. Neviem si predstavit, ze by sa mi este vysmieval,vie presnep ochopit, ako sa v tedbe vsetko vzburilo a to ze si mu dala buchnaty bol valstne prejav tvojho zufalstva a bezmocnosit. Ja by som sa kvoli nemu viac netrapila. Venuj sa sebe a detom a ked mu dojde aky hnusny sebec bol prave vtedy ked si ho potrebovala, snad pride a ospravedlni sa ti a napravi svoj chrapunsky cin. Na vsetky tvoje preco co ti vyria hlavou a strasne bolia je len jedna odpoived, nezvladol to a je na nom aby to vsetko teraz napravil
Gaga, v decembri si písala, že cítiš, ako sa vzťahy medzi tebou a manželom zhoršujú... Tá facka je zrejme ďalší stupeň...
Podľa mňa by si to rozhodne nemala ignorovať... Problémy treba riešiť... Nerozmýšľala si nad návštevou psychologickej poradne?
...skusme to otocit, moja...oni ti chlapi uvazuju inak, niektore veci a udalosti si tak nepripustaju, co ako miluju. Nie kazdy dokaze empaticky...hm..reagovat.
Napisem tu toto, nasa suseda prisla o dieta. Preplakala a prebdela celu noc od zialu v nemocnici. Rano, ked si volali s manzelom tak cakala to iste. Mne bol povedat, ze jeho to ani nenapadlo nevyspat sa a ze sa jej to boji povedat. On sa vyspal dobre, bolo mu to vsetko luto, ale zivot isiel dalej...miluje ju, ale: neriesil, nerozoberal...
tvoj manzel sa zachoval nepristojne a surovo...to je jedna vec...vysmech a facka....muz si musi uvedomit svoju silu a v nej svoju prevahu. Za buchnaty ta mal chytit za ruky a opustit priestor. Vysmechom sa fabuloval a fackou to chcel ukoncit.
...na tie tvoje "preco" by som napisala...ze tazko niekoho nutit do pocitov, ktore neciti...ale clovek a partner by mal poznat mieru svojich prejavov...
...seba nevin, to by k nicomu neviedlo, gaga...
no určite neber vinu na seba...myslím že buchnáť do chrbta si zaslúžil.. za to, že si s teba uťahuje že plačeš??? ved je to choré... a tu facku.. no neviem, nikdy sa mi to nestalo, ale bolo to prehnaneéé
gaga,
velmi mi je luto, v akom si rozpolozeni. Zomrela ti blizka dusa a ty mas narok na smutok, plac a ano, aj na precitlivenost. Nech sa uz v manzelstve deje cokolvek, toto su chvilie, kedy by konflikty, hadky mali ist bokom a prvorada by mala byt opora. Tu si od manzela nedostala, prave naopak a ja to povazujem za neodpustitelne.
Urcite nie je namieste brat nejaku vinu na seba. Tvoj muz urobil vaznu chybu. Na tvojom mieste by som si velmi, velmi zvazila, ci s nim chcem zdielat pekne chvile, ked mi nebol oporou v tazkych.
Eva 
dievca moje neomluvaj ho, neospravedlnuj, nehladaj pre neho vyhovorky. Ziadne ved iba jedna facka. Po jedenej prichadza druha, tretia a ty prestavas byt plnohodnotnym clovekom pre toho, kto ti ich dava.
Ries to a dosledne. Prosim
OK?
Ruzčúlilo ma to!!!!! Nechcem poburovať, ale neexistuje nič, čo by mohlo tak rozčúliť muža, že by dal žene, matke, facku. Zažila som to s prvým mužom, mala som s ním deti, a ver mi, za pár mesiacov prišla ďalšia.. pre nič za nič. Boli Vianoce a on prišiel večer, všetko bolo prichystané, večerala som sama s deťmi. Strhol obrus a bol cirkus. Išla som s deťmi do detske a čakala, pokiaľ jeho zúrivosť prejde. To len preto opisujem, že asi žiadna žena a matka nedopraje deťom také Vianoce a že ja som ho nevyprovokovala. Vzťah sa vyvíja a nedovoľ, aby sa vyvinul týmto smerom. Nebudeš už nikdy"slobodná" lebo budeš musieť kontrolovať svoj prejav, aby to nebodaj nedopadlo podobne. Hodne síl. Neboj sa , zvládneš to. 
neskutocnyy sebec bez stipky empatie k vlastnej manzelke...smutnee...milaa gaga uuprimnuu suustrast a drz sa
...to co ti spravil manzel by som ja osobne neodpustila...moj manzel vie ze ked by ma udrel tak je medzi nami koniec..a drzii sa toho...pretoze skor by som odpustila neveru nez facku....to je uuplnee dno kam chlap moze klesnuut ked udrie zenu...
gaga je mi to velmi luto
tiez beriem uhodenie zeny za neodpustitelnu vec a to nehovorim este v takej situacii, akej si bola prave ty.
prajem ti vela sil a cisteho myslenia do buducnosti
gaga, mám už svoje roky, ale facka od manžela - to je ponižujúce, to by som nepredýchala. A čo je on?! Ako si to mohol dovoliť?! Skúsil by to môj manžel, dala by som mu aj ja - ako by reagoval?! Fackajú sa "oplani" a nie manželky....
tak to je smutne a v este smutnejsej situacii.nechaj si prejst hlavou preco sa to asi stalo a s manzelom si to prediskutuj lebo to nie je ok
......uprimnu sustrast........hladam slova na to,co ti muz urobil a neviem ich najst.....rodicia ta nevychovali preto,aby ta muz fackal.Myslim,ze ten tvoj to ma v sebe,mozno uz velmi davno...pohlad z domu??nepoznam tvoj zivotny pribeh,ale k tomu, co tu vyssie dievcata napisali dodam,ze od tej facky mas na vyber,ako chces dalej zit,ako budes musiet riesit svoju buducnost.Tou"fackou"znicil vsetko,co si k nemu citila a ja ti zelam,aby si sa spravne rozhodla,v zaujme svojho stastia aj svojich deti.
Ahoj gaga. Tak ja som teda z tých, čo sa im ušlo... A nie jeden raz. Vieš, je ťažko o tom písať. Po prvom raze som si nahovárala, že to bol len skrat a už sa to viackrát nestane. POtom... Potom som už nad tým ani veľmi nerozmýšľala. Bolo to pod vplyvom alkoholu a vieš , ako to na dedinách chodí. POriadny chlap! Ten si musí doma urobiť poriadok. Je to ťažké. Neviem, ako ti poradiť. Teraz, keď som už rozvedená si hovorím: Moja, ty si kde mala hrdosť, rozum, keď si toto dovolila. Ale v tej situácii som to videla inak. Alebo som to nevidela vôbec? Ja by som sa s ním možno o tom porozprávala. Emócie trochu opadli, povedz mu o tom, ako si sa cítila, že si potrebovala jeho podporu a on sa miesto toho smial z tvojej bolesti. A určite by som mu(aspoň si to teraz myslím) DORAZNE povedala, že sa stalo 1. a poslednýkrát, že na teba stiahol ruku!!! Ak sa to zopakuje, tak ti radím, čím skôr preč z takého vzťahu. Neviem, či máš deti a ak áno, aké veľké, ale ver mi, že ich nesmieš nechať pozerať sa na to, ako po tebe "dupe" ich vlastný otec. Ja som to žiaľ nestihla a teraz "zbieram" to, čo sme do nich zasiali. Chovajú sa ku mne tak, ako sa choval ich otec. A veľmi to bolí
. Držím palce. Fany.
No ja teda gaga neviem, facka je isto blbá a ani sa k nej neviem, nechcem vyjadriť...Mňa zarazilo to, že ťa manžel nepochopil v takej situácii ako bola smrť tebe blízkej osoby...Nechapem toto a tá facka mi fakt uniká kdesi úplne mimo pochop...Ja nežijem s manželom v jednej domácnosti, ale keď mi zomrel otec tak všetko so mnou povybavoval a keď mi bolo smutno a chcelo sa mi plakať tak som mu aj v noci volala a rozprávali sme sa a úžasne ma podržal, vyrevala som sa do telefónu, pospomínala som si na otca a on len trpezlivo počúval a počúval...
Uprimnu sustrast .
Mne sa tiez este neuslo, ale usla sa mi nie prave pekna poznamka, ktora mi znie v usiach doteraz. Svojmu muzovi som povedala, ze raz ma udrie a to je koniec. Tiez je to pre mna asi to najhorsie.
Nie tak davno mi zomrel bratranec, dost v mladom veku. Velmi som plakala, hoci-kedy, ked to na man prislo. Ked mu to uz zrejme islo na nervy tak mi povedal aby som uz tolko nerevala. Nepadlo mi to prave najlepsie, cakala som podporu, pochopenie, pevny stisk ... , niekedy sa zamyslam, preco je taky ...
Vela sil ti prajem
zaujala ma ta otazka"preco su muzi taky"?viac menej v situaciavh reaguju uplne inak ako od nich cakame.....blizky clovek,zivotny partner,otec deti,si dovoli udriet svoju "polovicku"a to len pret,ze nieje schopny spracovat a pochopit emocie ineho cloveka....je to ta najhorsia vec aka sa moze zene stat,ked musi zdielat zivotnu cestu so sebcom a egoistom a citovo nezrelym clovekom.....facku som este"neschytala"ale poviem,ze by to bolo prvy a posledny krat!takyto clovek si nezasluzi lasku a obetavost zeny a matky...som vytocena maximalne z takychto "poddruhov chlapa"je tazke toto vobec pochopit,moja"chapavost tam nedosahuje".....v zivote a v partnerstve sa udeje hocico,ale ak sa stane slovne a fyzicke ponizovanie sucastou vztahu tak sa uz neda hovorit o partnerstve.....Dvaja stroskotanci na pustom ostrove.....Drzim prsty vsetkym zenam,matkam,aby sme dokazali vcas reagovat na taketo momenty v zivote,lebo sa hovory,ze prva facka nieje nikdy posledna.....toto nieje normalne,a v ziadnom pripade by to zena nemala ospravedlnovat tym,ze ho k tomu vyprovokovala.....Otazne je,ako sa citil"on"po tom svojom vybuchu...spravilo mu to "dobre"? (brokenheart)
No, mne tiež pre 10 rokmi zomrel brat. Bola to nešťastná tragédia. Automechanik mu nespravil poriadne defekt. Doteraz ten hajzel behá po svete a "opravuje" defekty v Ružomberku, v Alfa -Tyre.
Keď sa to stalo, vtedy ma muž /ešte nebol môj muž/ veľmi podržal. Chodil so mnou a rodičmi na cintorín, vybavoval s nami pohreb,... No dnes, keď už sme manželia, dosť ťažko znáša môj smútok. Ja som to doteraz nestrávila. pribudli k tomu iné problémy,.. Ale v tom čase ma veľmi podržal a to si vážim.
Nehádž na seba vinu. Ty vôbec nemôžeš za to, že Ti dal facku. On Ťa mal podržať a pochopiť. To, čo urobil, je jeho vina a hanba. Ta za to nemôžeš. Ty si to nevyprovokovala. Nehľadaj proste vinu v sebe. Tam nie je.
Ty nie si jeho majetok a preto sa tak nemože správať.To mu musíš dať jasne najavo.Buď ,alebo.Aj ked je to asi veľmi ťažke.Ak ťa ľúbi spamata sa.Ak nie,možno by bolo lepšie ísť každý svojou cestou.Prajem ti aby si sa spravne rozhodla.Ale spravne pre Teba a deti nie pre neho.A nedaj sa vydierať ani citovo aby si neskončila u psych.Veľa šťastia!
facka, ktora ma dodnes boli v srci bola poriadna supa, odhodilo ma to na zem a nevedela som kam som sa podela. Bola som tehotna s bruskom, vnutri bola Nelinka. Tiger drzal na rukach rocneho Daniela. Nehadali sme sa, nie s krikom. Povedal mi, ze z neho robim somara. Ja som odvetila, ze svojim spravanim robi somara zo seba sam. Prisiel ku mne a taku mi slahol... Dlho mi trvalo, nez som prestala so strachom uhybat jeho ruke, hoci sa natahoval, ze ma pohladi. Nedavno sme sa rozpravali o trosku ufnukanej tehotnej babe... povedala som, nuz ta este nedostala tehotna po papuli, potom by to videla inak. Ani som si neuvedomila, ze to vlastne hovorim jemu... autorovi facky... sklopil oci a povedal mi prepac, bol som hrozny.
Dnes je iny. A ja som ina tiez. A tiez bol poriadny surovec, ked som plakala sediac na gauci, z ktoreho som sa nevladala postavit a ist na vecko, od bolesti klbov, nie som sralo, ale to bola fakt bolest a nevladala som ani vstat... nemala som inu moznost ako zakricat nanho, nech mi pomoze (tiez som bola tehotna) - on po mne vystekol - co zasa reves! a nechal ma tak. Doplazila som sa tam nejako sama... Co ta nezabije, to ta posilni. Clovek si zvykne aj na sibenicu a casom to akosi preslo, Tiger je ovela citlivejsi uz par rokov som mu nepovedala, ze je surovec bez citu... vela sily ti prajem.
Amalka, teraz si ma sokovala.
Eva
nuz, mne sa tiez ani verit nechce, ze som to prezila... a bolo toho dost veru, hadam aj na kona a k tomu ohovaracky celej rodiny a znamych, aka som bordelarka, lebo som na vsetko dodnes sama. Ibaze deti uz kusok podrastli, uz je lepsie - a potom, vraj sa netreba tesit na to, kedy deti podrastu. Vsetky teorie su krasne, ibaze realita ta raz dva prefliaska a ukaze pravu tvar.
potom ale obdivujem tvoj neutichajuci optimizmus.
O muzovi vo svojich riadkoch vytvaras taky pekny dojem...aj po takej skusenosti...
S tou "mudrou a poriadkumilovnou" rodinou je to uz lepsie?
Eva
heej, pekny dojem? fau, ja som mala pocit, ze ho stale ohovaram :D vies, volam to tak, ze uz sme sa okresali... momentalne je pohoda, nastal akysi zlom... akoby som zlozila skusku odvahy a vytrvalosti ci trpezlivosti a zrazu je po nej. Doslova.
K rodine - aj tu som sa naucila stiahnut usi a chvost pre pokoj. Smelo sa im mozem pozriet do oci, to ich vytaca asi najviac 
nech ti pohoda vydrzi.
Eva
no paaaaaaana,jaby som sa psychicky zrutila
Vzdy si mozes vybrat aj inu moznost, je to len na tebe...
Amalka vieš čo by ma velmi zaujímalo,či ho máš stále rada po tom všetkom čo ste prežili alebo je to už iný druh lásky.Aj ked to už bolo dávno,neviem či by sa mi to nevracalo v spomienkach čo urobil...a neobávaš sa že to niekedy zopakuje?
soni, ano, mame sa velmi radi. Aj cez tie krusne chvile dokonca. Sme proste extremisti, to bolo najkritickejsie obdobie ake sme zazili, ale krizu netreba vidiet len v negativnom svetle, vdaka krize sa posuvame vpred. Nas to koplo kamsi do lepsich sfer, vdaka Bohu. Netusim, co ma este caka, moj manzel mal strasne tazke detstvo, clovek sa musi divat na udalosti v suvislostiach, niektore jeho reakcie su toho dosledkom, zvlast ked ho jeho rodina stvala proti mne. Citil sa ponizeny a bezradny a tieto pocity sa prelievali do agresie. Dnes je ovela vyrovnanejsi, vidi aj to, kolko krat som stiahla usi aj chvost a prezgrela urazky zo strany jeho rodiny a asi si to vazi... Neviem, proste dari sa nam fungovat a verim, ze je to aj vdaka pomocnej ruke z neba. Pytas sa, ci sa mi nevracaju v spomienkach tie zle chvile... nuz, nieco boli este stale, nieco nie. Ale prave vdaka prezitej bolesti som tym, cim som. Pri nom som dozrela a myslim, ze aj narastla. Ked sme sa brali, mala som osemnast, v 23 som porodila tretie dieta. Na vsetko stale sama. Tie tazke chvile ma proste zocelili.
Amalka tvoje slová sú tak krásne...ja len toľko
Amalka pripájam sa ku Klodik a v tých vetách je kus pravdy 
...
Dakujem, podla mna je takyto zivot, nemoze stale iba slnko svietit. Aj v prirode mame poriadne hrmavice, dokonca aj take, ktore zanechavaju spust. A vsetko sa to dokaze nanovo zregenerovat, len tomu treba nechat cas. V tomto ja vidim pricinu vysokej rozvodovosti - ludia prilis rychlo hadzu flintu do zita. A tiez je do dosledok nezodpovednosti. U nas je velkym problemom, ktory mi je vycitany poriadok v dome. Nic ine mi vytykane nie je. Borim sa s tym ako viem, pasujem sa a lepsi sa to a dokonca to je vidiet... A Tiger to vidi, doknca zacina prikladat ruku k dielu. No a tak 
Amalka, nad týmto som práve rozmýšľala, že ti musím dnes napísať, že ako sa mi páči, že si to nevzdala, že si nevolila cestu ľahšieho odporu ale zabojovala si, dnes je to už naozaj zriedkavosť. Ľudia zväčša keď narazia na nejakú prekážku tak miesto toho, aby ju zdolávali (čo ich v konečnom dôsledku posilní), tak ju buď ignorujú, obídu, alebo sa otočia a idú iným smerom.
Vytýkanie neporiadku - na to tiež mám svoj názor - píšeš, že "Tiger dokonca začína prikladať ruku k dielu" - tak toto dôverne poznám, mne tiež koľkokrát bolo vyhodené na oči "ako sa mám cítiť, keď sem s niekým prídem a tu to takto vyzerá". Ale: celou cestou od vchodových dverí až do kuchyne či obývačky sú na dlaždiciach otlačky JEHO topánok (ktoré sú samozrejme nie zasunuté tak, kde majú byť, ale zaparkované UPROSTRED chodby), na kuchynskej linke je JEHO šálka od čaju, saláma, syr, maslo,... a omrvinky od JEHO raňajok, v obývačke na stoličke sú JEHO veci, pri gauči JEHO ponožky (niekedy aj formou "prehľadu týždňa"). Niekto takýto nemá NÁROK vyčítať! Ani diviť sa, že ho deti nasledujú a tak sa samozrejme ten neporiadok znásobuje. Žiadna z nás nie je OTROKYŇA. Celou tou "kategóriou" metlovoun to opakujem - nie je problém upratať, to každá z nás zvládne ľavou zadnou, problém je, aby všetci OSTATNÍ ten poriadok pomáhali udržiavať. Keby som nemusela každý deň keď prídem domov najprv hodinu likvidovať bordel typu ako som opísala hore, tak by som stihla ešte aj to striebro po babičke každý deň preleštiť
Adus, hm, poviem ti, ze som par krat absolvovala JEHO rozlietany den a nejako sa mi zda, ze ON ma NAROK nespratavat svoje veci... mne osobne by sa tiez nechcelo. Ani kusok veru. No a ked bol doma bez roboty, chytil sa aj do upratovania, docerta, dokaze to lepsie ako ja, tym ma fakt nas..l (Ale upratuje sposobom, bude tu poriadok, povedala babka a kopla h..o pod postel - ibaze lahsie sa to mne potom doriadi, ked on zhruba vykyda 
)
Ja sa zas riadim takým mojím heslom, že nie je problém milovať keď sme milovaný, nie je problém cítiť sa fajn, keď nám to v manželstve klape, ale milovať keď to nie je celkom podľa našich predstáv tak to je potom láska...Nie je problém dávať lásku ke´d ju dostávame, ale keď sa to kdesi zasekne a nezdupkať a nehodiť flintu do žita a premýšľať a vidieť širšie súvislosti tak to už je trošku umenie...A stojí to za to...Môj manžel zas vie povedať, že všetko v živote čo za čosi stojí je vydreté a tou drinou to získava na cene...
Klodik
ked to je skor prezivanie ako zivot....mala som take detstvo,a spomienky su dodnes zive a nezabudnutelne.....Drzim prsty aby to islo uz len tym spravnym smerom....
ja som mala detsvo ovela ovela horsie ako tych par blbych okamihov, co som prezila. Aj preto si hovorim, ze nie je to az take zle...
clovek neskace dva metre do vysky od stastia, ale nauci sa vidiet svet inak, pokornejsie a vdacnejsie.
A ja stale hovorim, ze toto je to, co som potrebovala, viete, ja som si v modlitbach prosila, aby ma Boh naucil pokore, vedela som, ze ta mi chyba. Ale bez ponizenia sa pokore neda naucit. Mam pocit, ze som si to vlastne vymodlila. Trapi ma, ze kazdy si prikladame na svoj chrbat a Tiger sa raz bude musiet zodpovedat za krivdy, ktore na mne napachal. Ale nemyslite si, on to so mnou tiez nema ruzove a viem mu prehovorit do duse, ze mi dokonca da za pravdu 
. Vie mi priniest kvety alebo mini darcek, k detom v noci tiez vstaval, zaraba a stara sa o nas, chodime na vylety, vieme sa zasmiat rovnako ako pohadat. Proste taka uzasna rodinka.
viem o com hovorite,o tej pokore.....Ja mam velku pokoru a respekt k zivotu,sice nemam agresivneho manzela ktory by ma posuval cez trapenie dalej,lebo my sa trapime kazdy zvlast,on na mesacnych turnusoch v kamione a ja doma s nasimi dvoma detmi,to starsie sa nam narodilo s rastepom brusnej steny a ja som si vtedy uvedomila aky krehky je zivot,ako si ho musime vazit,a vazit si aj jeden druheho a svoje deti,a kazdy den dakovatBohu ,ze nam dal ten dar-lasku,a preto nikdy nepochopim ako moze muz udriet svoju zenu....ale,zrejme sa to dedi,ako som si precitala...Zivot je zlozity a tazky,ale aj krasny a kratky,mali by sme ho prezit najlepsie ako vieme.....vsetko je len okamih,ale spomienky tie ostavaju,ale,chapem vas...ludia si maju odpustat...hlavne tý ktorý sa lubia.... kazdy si nesie svoj kriz,a ze vraj Pan Boh kademu len tolko nadeli kolko unesie.....Aj ked,obcas sa nam to zda privela
hm, v tom maš pravdu...t o sa mi vraví teraz... ale keby sa mi to stalo, tak by som sa musela posnažiť, ked nie kvôli mužovi a sebe, tak aspon kvôli malým deťom
Ty kokos!!!!!! A to už čo je za svet!!!!
Viem asi je toho viac na svete a neviem o všetkom ale toto ma normálne zložilo. Udrieť ženu je sila ale tehotnú?!?!?! No máš môj obdiv že si to vydržala a ostala s ním. Ja by som odišla.....
Dostala som bitku od chlapca ešte ako 17 ročná žaba, ktorá s jedným chodila a druhý sa mi "dvoril" no potom všetko povedal drahému. A aj keď sa nič, ale vôbec nič (tým myslím vôbec NIČ ani pusa, ani objatie ...)dostala som takú melu že ani no. Viac než tá bitka bolela duša a dlho, predlho som sa bála ostať s chlapom sama. A keby sa mi niečo takéto stalo, neriešim nič (nejak bolo nejak bude) a trielim preč. V tomto by som bola neoblomná, zvlášť tehotná.
No a k téme, už tu niekto vyššie písal, zdôraznila by som mu že to bolo "poprvé a naposled" a nech už to viac neskúša. Bez ohľadu na okolnosti. Hej možno si ho nahnevala buchnátmi (lebo ani žena by nemala byť muža tak isto bez ohľadu na okolnosti) no on nemal použiť silu. Bolo od neho hlúpe smiať sa keď ťa mal podržať, polutovať len, a neber to v zlom, myslím si že ani ty si ho nemala udrieť aj keď sa zachoval tak..... povedzme detinsky. Ak je za tým niečo viac treba to čím skôr začať riešiť, kým prídu ďalšie facky...
Prajem veľa síl a pevné nervy
.... a úprimnú sústrasť
Amálka, ja som to zažila tiež. Tehotnú ma udrel, no rozdiel bol taký, že u nás bolo cirkusu neúrekom. Ako vravíš, dlho som sa uhíbala aj ja jeho ruke, aj keď tá ruka chcela len pohľadiť. Odniesol si to môj syn, ktorý sa narodil ako zdravé, no veľmi nervózne dieťa. Ja som náš vzťah ukončila, viac si nenechám ubližovať.Gaga, nepoznám tvojho muža a nemienim ho súdiť. no z vlastnej skúsenosti viem, že ak ťa raz tvôj muž udrie, môže sa to hocikedy zopakovať. Alebo to možno oľutoval a viac to nespraví. Hlavná vec je, že mal stáť pri tebe a nie ti ešte ubližovať.
ono je dolezite vediet, co v tom cloveku skutocne je, ci uz len kriz nad nim urobit a amen alebo ci to ma nejaky zmysel... musis vidiet kam to cele smeruje, ja som stale citila, ze patrime k sebe, tak ako to citil aj on a proste nebol to strateny pripad, urcite aj vdaka pozehnaniu od Boha, ktore sme ziskali sobasom v Rime. Stale to tak citim a aj sa to tak javi. Je to na veeelmi dlhu debatu.
to čo za debila maš za manžela??? smiať za z teba preto, že si smutná??? ako iba jedno nepekné pomenovanie na neho mám: "SRAČKA!!!" prepáč a fakt ťa mi je ľúto...
Ahojte, teraz ma vlastne napadlo, sú už nejaké centrá na Sk pre týrané ženy? A ako je to, keď muž ohrozuje ženu a zavoláte policajtov? Mám s bývalým ešte nevyrovnané veci a celé roky sa bojím niečo proti nemu urobiť. No a ak prídem domov, chystám sa na neho zatlačiť v nejakej veci. ÁAle, čo budem tajiť-dlhuje mi nejaké peniaze na deti-sú už veľké- ale mám splnomocnenie v danej veci konať.Sú v zahraničí. No a minule som sa trošku pokúsila a to bolo! A má žena bez príjmu, nejaký nárok na "výživné" od bývalého partnera? Pomožete mi s tými informáciami? Díky!!!!Ak budem bez práce, no amen!
zeny boli po cele generacie vzdy ponizovane,pokladane za neschopne o sebe rozhodovat,a rozhodovat o zivote svojej rodiny.Tieto nezmyselne tvrdenia pochadzaju od tych"panov tvorstva"a zrejme ich to drzi od cias kedy zil clovek este na strome.....velmi tazko sa hladaju slova na to v akyh tazkych situaciach sa ocitne niekedy zena "vdaka"tomu,ze si nejaky ludoop potrebuje dokazovat nejaku "nadvladu" Klobuk dole pred vsetkymi zenami ktore napriek takymto smutnym osudom bojuju o svoje miesto pod slnkom,urcite je tazke odyst ak sa chlap financne stara o rodinu...ale ak si neplni svoje povinnosti voci rodine,tak tam uz niet o com premyslat!nic im vsak nedovoluje aby sa spravali ako hoveda!toto je velmi tazka tema...a nekonecna....zacarovany kruh....kolko zien na svete takto trpi..?Alenka,vsetko sa da vymahat sudnou cestou,len treba mat na to vela energie a pevne nervy...na slov.sudoch je zdlhave a tazke sa dovolat spravodlivosti....
Mamamaca, mojho bývalého volali talián. Užila som si svoje. Však to, čo som písala o svojom synovi a problémy s ním, vznikli len preto, lebo ho otec podpichoval. No a samozrejme sa mu to hodilo. Dotiahol mi do bytu "nejakú" a žil na moj účet. Nakoniec mi vykrikoval, že otec povedal, že byt je i jeho.
Ten byt je štátny, napísaný na mňa, lebo ex sa zaľuboval každú chvíľu a odišiel z neho. Nechal ma tam s 3 malými deťmi. Mala som v peňaženke 2.50Kč. Zrušila som materskú, išla do práce a trápila sa sama s deťmi. Mama mi sem-tam pomohla, ale čo tiež mohla sama. Aj teraz má nejakú ženu, čo mu dáva rozumy a vyhráža sa, že mu zaplatím i ten rozdiel na nájomnom, čo bol preč. Vraj som ho vyhnala a odišiel nasilu. Dosvedčiť mi može celý panelák i deti, ako som sa mu prosila a chodila za ním na hotel, nech sa vráti, že deti potrebujú otca.
Keď odchádzal, plakala som a on mi povedal, že mi všetko nechá, že je zaľúbený a nebolo s ním reči. Sused mi povedal, že prosiť ho je zbytočné, má klapky na očiach. Celé roky som ho neobťažovala, bála som sa. Keď som bola na súde o výživné, kopal ma celú cestu zo schodov na súde do zadnice. Mám slušne zničené zdravie a život. Spomienky, ktoré nejde vymazať. A synovi som pripomenula, že keď bol malý, držal ma za ruku a povedal, že keď bude veľký, vezme si ma so sebou. Dnes je to tak, ako to je, čo ťažko znášam. Asi to ešte bude trvať tento rok, hoci sa snažím na sebe pracovať a nenechať sa zničiť, už aj vek sa podpisuje, tých síl už nie je toľko, a verte alebo nie, začala som sa modliť. Nikdy som nebola silne veriaca, ale existuje spravodlivosť? Kde sa mám dopátrať na Sk o tom výživnom na ženu?Prosííím..
sviniar hnusny!!! prepac, ale co si jedna zena musi vytrpiet... posielam ti silne objatie a o vyzivnom sa docitas aj tu http://www.vop.gov.sk/files/File/Letaky/vyzivne.pdf
Alenka a deti ti nemôžu pomôct - sú už samostatné?O tom výživnom som niečo počula ale neviem ti nič bližšie poradit.A zamestnat sa niekde nemôžeš?Ja viem že to je tažké s prácou ale ak to nepôjde s tým výživným...Máš z čoho žit?...
No tak toto je silna kava....to je proste nieco neuveritelne,citim tu zivotnu bolest cez ten mail....je smutne,ze este aj syn sa tak nepekne chova.....viem,ze zene patry vyzivne od manzela ak sa stara o malolete deti a nema dostatocny prijem,ale ohladne tejto situacie by trebalo sa ist informovat na prislusny urad prace a socialnych veci,tam budu hadm vediet poradit.... drzim prsty aprajem vela odvahy a sily...
Prešli dva roky. Neboli bez násilia, ja som si vždy potom poplakala, a išlo sa ďalej. Predvčerom sa ale potvrdilo to, čo som si myslela - ja neprovokujem, facky, ktore som sem tam dostala neboli reakcia na nejaké moje útoky alebo niečo podobné, ako tvrdil manžel. Nenechala som sa vyprovokovať, ostala som kľudná, aspoň navonok a keď sa večel uložil do postele do spálne, požiadala som ho, aby odišiel. Samozrejme odmietol a naďalej pozeral telku a nevnímal ma. Vypla som telku, on ju opäť zapol s upozornením, že ak to ešte raz urobím, tak dostanem. Aj mi plesol po ruke. Tak fajne...žiadne buchnutie zo žartu. A keď som si húdla svoje, že s ním odmietam spať v spálni, naštval sa, schmatol ma, vyniesol držiac ma za ramená zo spálne a vystrčil preč. Niekoľkokrát sa to ešte zopakovalo a čo mi najviac utkvelo v pamäti, je moja myšlienka. Keď ma tak držal, rozhliadala som sa, kde je roh postele, kde kamenný obklad steny, lebo som nevedela ktorym smerom pojdem - poletím. Záver bol taký, že ja som sa vyplakala v kúpeľni a keď som po hodine vyšla, manžel spokojne spal na gauči.Prešli dva dni. Rameno od toho zovretia ma stále bolí. Záver bol taký, že ja som sa vyplakala v kúpeľni a keď som po hodine vyšla, manžel spokojne spal na gauči. Svoje konanie obhajuje a stále tvrdí, že on len reagoval na moje slová a ja za to môžem. Dnes keď ráno odchádzal, chcel mi dať pusu...akokeby nič. Ide sa ďalej...on si asi naozaj myslí, že je to v pohode. Nie je ľahké odísť, verte mi. Nevravte mi, že som slaboch. Chcem svoje pocity niekde zapísať a uložiť, aby som sa k nim mohla vrátiť...je to zvláštne, ako rôzne končia lásky (brokenheart)
Ked ti to tak vyhovuje, nemas co riesit. Nie si slaboch, preco by si bola? Kazdy si zije tak, ako chce.
Gaga, myslím, že odísť je ľahšie ako predstava ostať žiť s človekom, ktorý sa takto k Tebe správa navždy. Je to ale Tvoja voľba. Ak s ním odmietaš spať v spálni a on sa tam díva na TV, možno by bolo lepšie, keby si si Ty ustlala napr. v obývačke a on nech si spí s TV. Ušetrila by si si aspoň trocha nervov.
Dosť dlhú dobu si už nechávaš ubíjať svoje sebavedomie, ničiť nervy a prežívaš život v neistote, čo ťa asi čaká daľší a daľší a ďaľší deň....ale je to tvoja voľba a tvoje rozhodnutie,na ktoré máš určite vierohodné vysvetlenie.
da sa svojim sposobom povedat, ze mas este cas nez sa to u vas prehupne do stavu, ze facku dostanes kedykolvek, ked ho pochyti zla nalada a potreba odreagovat sa. mas cas hladat nahradne riesenia na odchod. sporit peniaze. cokolvek. prv nez dojdete do stadia, ze sa laska premeni na strach, neurozu a nenavist.
odist nie je lahke, ale da sa na to pripravit. potom to pojde lahsie, nez ked budes utekat v obave o zivot s "holym zadkom". a nic ti nezakazuje pocas tej pripravy hadat aj riesenia na zlepsenie vasho stavu. navstivit poradnu napriklad. alebo pohladat nejaku online, ak nemas cas.
Netreba to tak riesit...mas tazke obdobie, pretoz eti zomerel niekto blizky co je mi urpimne luto urcite nemal napodobnovat tvoj plac v takejto alebo aj inej situacii ked sa citis zle a places...ale zalal si a dala si mu dva buchnaty nie???on ti dal facku a hotovo aby si sa spamatala...neobhajujem tu muzov, ktory fackuju svoje zeny ale to ze ti dal facku neznemena, ze nabuduce ta dokope do bezvedomia...neviem co sa to tu tak riesi keby si bola v taliansku tam tak funguju vsetci raz vylepi facku zena muzovi, raz muz zene a raz obaja decku a dobre je...daj mu pocitit, ze ta ta facka velmi ranila spytaj sa ho ci vie ako ta to vo vnutri boli to ze na teba polozil ruku,daj mu to trosku vyzrat nech vie, ze ta nemoze fackovat kazdy den a za vsetko...ale inak chod dalej a ziet svoj zivot
AdamSara.Gage zomrel blízky už pred viac ako dvomi rokmi.Scenár dá sa povedať aj po rokoch ten istý.Ked sa údajne bijú v Taliansku,to neznamená,že sa budeme dávať otlkať na slovensku.Ja som nikdy od MM nedostala žiadnu facku.Spolu žijeme už štvrťstoročie.MM si je však vedomý,že facka od neho by bola prvá,aj posledná.Bola u nás neraz aj búrka.MM však tresne dverami a ide sa predýchať.
daj mu to trosku vyzrat nech vie, ze ta nemoze fackovat kazdy den a za vsetko..
A ako často smie?Raz za mesiac?Týžden?
Ja som toho názoru,že chlap ktorý bije ženu,je obyčajný slaboch a násilník.Len si žial vyberá slabšieho protivníka.
To,či od takého chlapa odísť,si musí gaga zvážiť sama.Je to jej život o ktorom musí rozhodnúť tiež sama.
Ale sorry baby necitam prispevky vyssie toto bola priama reakcia nato co gaga pisala hore...aj je to len dalsi stupen niecoho co sa zacalo kazit uz davno tak je to ina rec ale zo samotnej facky , ked je vo vztahu za normalnych okolnosti vsetko v poriadku by som vedu vsevedu prevedu nerobila
tolko moj nazor prosim nepustite sa do mna nechcem aby to vyzeralo, ze som zastancom fackovania v rodine
ja by som robila velku vedu uz z prveho naznaku facky. takychto pribehov je po nete vela. hlavne ked zeny napisu, ako to pokracuje po rokoch (ked nenajdu v sebe odvahu hned odist). presne to vidno aj tu. nic sa nezlepsilo, nezostalo pri prvej facke a pomaly sa to zhorsuje.
Dobre vsak to je zas tvoj nazor ja sa nehadam zato, ze moj je iny to este zo mna nerobi zleho cloveka...kazdopadne gaga drzim palce nevh sa vsetko na dobre obrati
jajankaTo je to posledne co chlap alebo akoze chlap moze urobit.
Recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Vcera mi zomrela stara mama. Riesila som ako sa dopravit na pohreb tak, aby to co najmenej obtazovalo deti - 2,5 a pol rocnych chalanov. Nejako sme s manzelom nesli najst riesenie ktore by sa zdalo obom to naj. No nic...ja len...dostali ste uz od manzela facku? Naozajstnu, ako vo filme...ja este nie...az do vcerajska. Az som sa cudovala, ze to neboli az tak, ako som si myslela... viac to boli vovnutri, v srdci, ako na tom lici. Ano, je pravda, ze som mu predtym ustedrila 2 buchnaty do chrbta, no neudrzala som sa. Strasne sa ma dotklo, ako napodobnoval moj plac, ked som mu vravela, ze by mohol byt trosku ohladuplnejsi, aspon v den, ked sa stalo to, co sa stalo
Nechapem to. Preco nemohol byt ticho? Preco nebol chapajuci? Preco nevedel pochopit, ze som smutna? Ze som precitlivena? Chapem, ze jeho facka bola reakcia na moj buchnat. Ale to predtym? Smiat sa z toho, ze place zena, ktorej niekto zomrel? Snazim sa pochopit, zobrat vinu na seba, ze ja osm zacala...ale stale sa vraciam k tym mojim PRECO???
Zazili ste uz teda taketo nasilie od partnera? Stava sa to aj inym, je to len akesi zakopnutie a zivot ide dalej? Alebo je to naozajstny zlom, taky ako ho ja citim momentalne?