Dobrý deň, neprispievam sem už od istého času, ale práve som si prečítala vaše trápenie, je to pre vás veľmi čerstvé, živé. A - je mi to ľúto. Je to v mnohom podobné ako môj problém. S tým rozdielom, že vám to povedal, mne to tajil. Ja sama si uvedomujem, že mám na tom svoj veľký podiel, ozaj som bola niekedy neznesiteľná, nervózna, zlá. Nemal tiež trpezlivosť, hoci moje správanie z veľkej časti pramenilo z jeho správania. Nebudem sa rozpisovať ďalej. Je to vaša téma, nechcem odbočovať. Len chcem vyjadriť to, že s vami cítim. Čas síce všetko vylieči a zmení, ale budete ešte potrebovať dosť sily na zvládnutie všetkých problémov a tiež pocitov,ktoré vás budú trochu "valcovať". Nedajte sa. Tiež som si povedala, že sa nedám a že ma nič nezlomí. Nejde to vždy, ale vtedy si poplačem a je lepšie.
Rozvod ako blesk z jasneho neba
Adaja, zažila som toho v živote už veľa a tvrdím len jedno, chlapi sú potvory, tým nechcem povedať , že ženy nie. Chudáci ako len trpia v manželstve a sú ticho. Ozvú sa až keď si nájdu milenku. A potom začnú výčitkami ospravedlňovať svoje konanie. Som zvedavá aký dôvod by si našiel keby si bola bývala na neho každý deň milá , usmiata. Ver mi, že by našiel niečo iné. Nie som za rozvody manželstiev a l e keď je to v manželstve už na nevydržanie tak nech si radšej každý ide vlastnou cestou , ale nie až vtedy keď si nájde niekoho iného. Adaja , viem je ti ťažko.Ale raz všetko prebolí .
Katka chlapi su potvory? To ako vsetci, alebo ako? Alebo len ti co sa po rokoch manzelstva zamiluju a odidu od rodiny za to co povazuju za dobre pre seba? Albo ti co tyraju svoje zeny a deti, alebo ktori chlapi?
Kazdy clovek ma pravo urobit co uzna za vhodne, co zaseje bude aj zat, ale preto este nie je clovek potvora.
Adajin manzel sa rozhodol pockat kym dcera nezmaturuje. Moj odisiel hned ako sa narodil mladsi syn. Mam teraz porovnavat ktory z nich je vacsia potvora? Alebo ziarlit na jeho priatelku s ktorou zije a o ktorej deti sa stara, hoci od nas odisiel preto ze druhe dieta nechcel?
Nie nepovazujem ho za potvoru ani za zleho cloveka, bolo to jeho rozhodnutie ktore som sa vramci svojich moznosti vtedy snazila zmenit. Nepodarilo a nezacal mat mladsieho syna rad a nezaujima sa ani o starsieho ktoreho povodne chcel. Je to predsa jeho rozhodnutie za ktore nesie aj nasledky.
Nie je potrebne takto zovseobecnovat na zaklade toho ze nas sklamal clovek ktoreho sme si z lasky brali a lubilo ho a verili mu.
Naozaj cas dokoaze vela. Adaja ak tvoj manzel nezmeni svoje rozhodnutie, akceptuj to popraj mu vela stastia aspon v duch a sama hladaj to co urobi v buducnosti stastnou teba.
Drzim ti palce aby to pre teba dopadlo co najlepsie. 
Viem že je to ťažké a tvrdé a neviem prečo, ale mám pocit, že ťa to posunie vpred. Neber to odo mňa ako niečo zlé, ale tak to cítim. Katka ti dobre napísala, že ak má milenku dôvod by si našiel vždy. Čo urobíš nechá každý iba na teba, ale on sa nateraz rozhodol a ty zrejme veľa s tým neurobíš, kým nevytriezve, no potom už ty zatvoriš dvierka. Neviem ti pomôcť, iba ťa môžem objať a ver, že rozvodom nič nekončí, poznám z vlastnej skúsenosti, aj ked nikomu neprajem také skúsenosti, ale sú našou súčasťou a pre niečo sa stali.
Zamyslela si sa nad tým, že si tak hrozne štekala a bolá nahnevaná a on chudák chodil všade s tebou a boli ste spolu, nuž neviem bud si ho mučila a takto nútila, alebo si len pri frajerke uvedomil ako mu bolo pri tebe zle. Prečo maš tendenciu sa obviňovať? - bol až taký super manžel a nikdy nebol nahnevaný?
Verím, že si silná a preto prekonáš aj tento šok v tvojom živote, držím palce a
To ma mrzi...
Adaja,
NIKTO SI NEZASLUZI TVOJE SLZY CI PLAC,
TEN, KTO SI ICH ZASLUZI,
TA NIKDY NEROZPLACE.
Hlavu hore, co nas nezabije, nas posuva dalej.
Uvedom si, ze keby Ti chcel dobre, tak Ti to neurobi, a kto Ti nechce dobre, ten si Ta nezasluzi.
Urcite si aj Ty najdes niekoho kto si Ta bude cenit.
Vela sil a optimizmu.
draha adaja,veľmi s tebou cítim,aj keď ja som nebola nikdy v takejto situácii a ani neviem,jak by som ti nateraz zmiernila tvoju bolesť a tvoj veľký žiaľ....viem len to,že to chce čas,ktorý zahojí všetky rany,ale tvoj milovaný si to určite nezaslúži,aby si pre neho vylievala slzy....vzchop sa,neuzatváraj sa pred svetom,ale choď medzi ľudí a možno časom ,nie hneď nájdeš aj ty človeka,ktorý ťa bude mať rád takú ,aká si a nebude mu vadiť ani tvoja povaha.....toto je len sprostá výhovorka toho tvojho manžela,že to je preto,lebo......urobil by to tak-či tak....,,zapálili sa mu lýtka,,.....nechaj ho ísť so vztýčenou hlavou.....
mozno mas naozaj taku povahu. mozno si si ju iba vypestovala, kedze ti to manzel dovolil/mlcky trpel. naozaj su ludia, co si neuvedomuju, ze su vlastne stale nabrucani pre hocico a vsetko ofrflu. dokonca maju pocit z tych kratuckych chviliek, ked sa usmievaju, ze vsak su v pohode stale. tak v com je problem?
je to len uhol pohladu.
chyba bola aj to, ze manzel s tebou o tom nehovoril, ale na tom uz maloco zmenis.
mas moznost chovat sa inak. milsie. resp. prezistit si v okoli nenapadne, ci si aj ini myslia, ze si prilis pozadovacna a nevrla (u dcery napriklad, ta s vami zije, pozna ta aj v sukromi). a potom to prehodnotit, ci to aj ty tak citis, alebo nie. a ci sa budes menit, alebo nie.
je tu moznost, ze naopak si v pohode, ale on si predstavoval viac nez si davala. viac ocenenia, viac intenzivnejsieho.
to vsetko ukaze cas. ak je naopak pozadovacny on, aj milenka mu casom prestane davat dost. to uz ale bude vec ich dvoch.
moze to byt aj prazdna vyhovorka, aby si vinu niesla ty a on odchadzal s cistym stitom.
ked to preboli, skus s nim ostat kamaratka. cokolvek sa bude neskor diat, mas vacsiu sancu, ze to bude to dobre, nie to zle. svojim sposobom, do terminu jeho definitivneho odchodu je este casu dost. moze sa vselico zmenit.
Magic, suhlasim...
ale moze sa stat, ze s dotazmi k okoliu, nielen k dcere dopadne tak, ze ju nebudu chciet urazit a preto dostane inu ako pravdivu odpoved... lebo su mnohi, ktori i napriek tomu, ze si o cloveku myslia nieco - nie prilis lichotive - nedokazu alebo nechcu mu to povedat priamo. radsej sa uchylia k "milosrdnej" lzi, len aby neprisli s dotycnym do konfliktu...
to uz zavisi od nej, nakolko da najavo uprimny zaujem, aby dotycneho presvedcila, ze potrebuje pocut skutocny nazor, nie milosrdnu loz. a tiez od toho, ci sa v minulosti prejavovala ako dotkliva osoba. jedna moja kamoska je taka. chce pocut pravdu, ale kto jej ju povie, ma u nej raz a navzdy dvere zatvorene.
osobne si myslim, ze dcera by mohla byt uprimna. je vo veku, ked nelutostna uprimnost cloveku este nerobi problem a je skor jednym z priznakov tohoto veku. rodic si obcas tej kritiky uzije aj bez toho, aby sa vobec ozval.
uplne suhlasim 
Adaja viem ako sa cítiš,niečo podobné prežívam aj ja.Neviem ťa povzbudiť len ti posielam veľké
Skutočná láska nikdy nezanikne.. Ver tomu. Ak je mezdi vemi aspoň kúsoček skutočnej lásky, vaše manželstvo nezanikne. Možno sa nachvíľu odmlčíte, obaja všetko prehodnotíte..ale cestu nájdete, neboj. Tvoja hrdosť je ranená...má inú... netráp sa tým. On je ten, ktorý ublížil vašej láske, Tebe, deťom. Neodsudzuj ho ale za to. Každý môžeme zlyhať. Maj k nemu úctu, buď milá, no nevnucuj sa. Miluj ho v deťoch. A ešte čosi: povedz mu, že Ti na ňom skutočne záleži, ale povedz mu to s pokorou a láskou.Tvoje slová budú v jeho srdci pracovať, uvidíš.
držím palce.
Rano som si sadla k pocitacu a vidim, kolke ste sa vyjadrili k mojmu problemu. Prosim, piste mi, velmi to pomaha ked si mozem precitat taketo slova. Momentalne neviem prestat plakat, aj teraz sa mi kotulaju slzy. Viem, ze sa musim vzchopit ale este sa to neda...no uz ho neprosim, aby neodisiel. Nechodim sice so vztycenou hlavou, stale si opakujem, ze je koniec, no jedna cast mojho ja to nedokaze akceptovat. Je to take cerstve - necele tri tyzdne, prave na Valentína. Chcela som objednat zimnu dovolenku - na dovolenkach nam bolo vzdy uzasne, no nebol schopny mi povedat termin, ze ma vela roboty...tak som sa vytocila a vtedy to povedal. Hovorim mu, ze je moj poklad, ze ho velmi lubim...no ta zena ma velmi zle manzelstvo a obavam sa, ze ho len tak nepusti - je to predsa jej sanca dostat sa z neho von. Baby dakujem.
Milá adaja, nemôžeš čakať, že za 3 týždne to bude v poriadku. Samozrejme, že sa trápiš, je to normálna reakcia. Aj to, že si poplačeš.
Ale skús si uvedomiť, že Tvoj manžel nie je jediný muž na svete. A skús si uvedomiť aj to, že Tvoj život je len Tvoj. Nikde nie je napísané, že Ťa teraz nestretne "niečo" a Ty si povieš: Ako dobre, že ma vtedy manžel opustil, inak by som nikdy nespoznala ..................... uvidíš čo si tam v budúcnosti budeš môcť doplniť.
Tak keď si utrieš z očí slzy, skús sa aj trošku zasnívať nad svojou budúcnosťou - bez manžela. Skús aj tam nájsť nejaké pozitíva a hlavne neprestávaj veriť, že Ťa v živote ešte čaká niečo pekné.
Chcem Ti poradiť, aby si sama šla na dovolenku. Hneď teraz, ešte predtým než odíde. Skús už teraz život na novo. Pomôže Ti to predčasne žiť po novom. Veď on už žije tiež svoj život. Zistíš, že to nebude také hrozné, skrátiš čas zúfalstva.
myslim, ze plac uz nicomu nepomoze... treba chytit zivot do vlastnych ruk, chod niekam von, alebo trebars aj na dovolenku, chod na zumbu, niekam si zacvicit, proste sa odputaj od myslienok, ze on je s inou, ci ako sa s nou citi. viem, ze je to tazke, ale taketo myslienky ublizuju len tebe. jemu nie... je zbytocne pytat sa preco, naco... dolezitejsia je otazka - ako dalej... ci s nim, ci bez neho... v oboch pripadoch to bude tazke, ale nic, co by si nezvladla. tak osus slzy a zacni zit... ked aj bez neho... ved zivot je krasny!
Aj ja ti radím, chod na tu dovolenku a čo ty vieš, možno začne rozmýšľať aj tvoj muž inač, uvidí ťa silnú a schopnú žiť bez neho, alebo ti to naozaj pom ôže a ty budeš snívať a prežívať krásne chvíle. Rob čokoľvek, ale neplač zatvorená v izbe, deprimuje ťa to.
Mikve tomu nejako nerozumiem. Tvoj manžel odišiel od Teba len preto , že nechcel druhé dieťa?A teraz sa radšej stará o cudzie deti? Tak tomu už vôbec nerozumiem. Každý človek má právo urobiť čo uzná za vhodné ? Áno má, pokým nemá rodinu , manželku , deti , je sám a zodpovedný len sám za seba.
Ano Katka, rozumies tomu spravne, ked som otehotnela s druhym synom, povedal ze ak si dieta necham opusti nas, nechala som si ho a opustil nas. Teraz zije so zenou ktora ma dve deti a on sa one spolu s nou stara.
Napriek tomu to vnimam tak ze to bolo jeho rozhodnutie, rovnako ako som ja urobila to svoje ked som si napriek jeho nesuhlasu dieta nechala. Obaja sme urobili po svojom. Ja ho nemozem anechcem nutit aby sa citil byt otcom deti, ku ktorim nema ziaden vztah. Aj ked su jeho vlastne. Svoju povinnost vyzivovat si plnio na zaklade sudneho rozhodnutia a inak sa o deti nezaujima ani ich nekontaktuje. Nie je to totiz jeho povinnost, sud mu neurcil ze ich musi navstevovat alebo im volat ci zaujimat sa o nich, stanovil iba vyzivne. A stale trvam na tom ze clovek moze urobit cokolvek co uzna za vhodne.
Ponesie vsak za to nasledky - to treba brat do uvahy.
Ja som tiez mohla po jeho odchode sa rozhodnut ze som prilis mlada alebo neschopna sa sama starat o dve deti,dat ich domova alebo nieco ine. No ja som sa rozhodla vychovat ich hoci aj sama.
Ale preto este stale moj ex-manzel nie je odlud, mozno ma na to dovody ktore ja nepoznam a mozno sa ich ani nikdy nedozviem. Neprinalezi mi sudit ho. Preto nesudim a idem dalej vlastnou cestou uz 13-ty rok.
Je to zvlášne, no myslela som že sa to môže stať iba mne. Ked som čakala druhú dcéru, odrazu môj muž druhé dieťa nechcel, začal sa túlať a odvtedy sme síce žili spolu, ale po šiestich rokoch zrejme bolo pre nás obidvoch vykúpením ked sme sa rozviedli. Nemal o deti potom záujem a odrazu sa to zmenilo, keď dospelí a teraz normálne fungujú, až mi to niekedy aj vadilo. No teraz som rada, aj z jeho ženou sa poznám, ona mi neublížila, ja jej tiež nie a tak zbytočne budem na ňu útočiť. Ona mala tri deti, bola rozvedená a hned sa zobrali a tak vychovaval tri deti. Pri rozvode mi povedal, že mi mal urobiť ďalšie dieťa anikdy by som od neho neodišla a tak si myslím že prehodnotil svoj vzťah k deťom. Nikdy mi nevedel povedať prečo odrazu nechcel druhé dieťa, ked bol vynikajúci otec, ktorý sa dieťaťu venoval - povedal, že odrazu cítil že už nič neostane pre neho a nevedel to vysvetliť. Takže rôzne veci sa dejú mimo nás a my nie vždy vieme prečo sme takí. Myslím, že každý ma právo na výber a aj v manželstve.
ja si myslím,že do tej maturity dcérinej ,by si mohla ešte zájsť do predmanželskej poradne aj bez neho,ak ti na ňom veľmi záleží,možno by sa dalo ešte tomuto vzťahu pomocť a vydiskutovať si všetko,čo mu doteraz vadilo na tebe a v čom by ste sa obaja mali zmeniť,teda vylepšiť.....poznám aj takých,čo odišli a potom sa zanedlho vrátili....veď má aj dcéru,ktorá určite mu nie je ľahostajná......čo povie jej?a určite má vo svojom srdci aj kúsok lásky pre teba,veď na to dobré sa nezabúda....treba si s ním sadnúť a porozprávať sa.....či si on myslí,že u tej druhej bude všetko ísť,ako po masle?takisto prídu dni pekné i nepekné.....určitezájdi do predmanželskej poradne,možno do maturity dcéry sa všetko obráti v dobro....veľmi ti to prajem
Co povie dcere???? A co ma dcera s jeho osobnym zivotom? Rovnako ako on nema co zasahovat do jej osobneho zivota a vztahov, tak nema co dcera zasahovat do otcovho zivota a vztahov. Alebo ma otec cely zivot prezit vedla matky, ktoru nemiluje, iba pre to, aby ulahodil dcere? Dcera si najde frajera a bude sa niekoho pytat ci s tym suhlasi? To je prinajmensom chore. Moj zivot je moj a dcera je jeho sucast, ale odtial potial. Rovnako to plati aj opacne. Ona ma so svojim otcom dobry vtah, mna otlkal. Nie ju. Tak som s nim mala ostat, lebo ona sa ma tiez raz moze opytat?
Maria - moj bio otlkal moju mamu... a poriadne. odisli sme od neho - mala som asi 6 rokov a pamatam si vela... no, keby sme neodisli, tak by som sa teraz mamy pytala PRECO sme zostali, ked mala i inu volbu.
myslis, ze dcera vo veku, ked sa maturuje nevnima nesulad svojich rodicov v ich zivote? no ja si myslim, ze jej to je jasne.
Vidim, ze este musim doplnit par informacii, my sme zili uplne normálne, normalne sme sa lubili, vsetko bolo "ok". To ok je preto v uvodzovkach, lebo je to moj pohlad. A psychologa razne odmietol. A dcere dlzi akurat vysvetlenie, preco to urobil...
Nedlzi. Nikomu nic nedlzi. Nemusi nic vysvetlovat ani tebe ani dcere ani ludom. Je to jeho rozhodnutie a hotovo. Rovnako nemusis ty nikomu nic vysvetlovat, obhajovat sa.
Osobne si myslím, že keď niekto niekomu niečomu sľúbi, mal by nedodržanie sľubu vysvetliť.
Mám na mysli sľub manželský. 
Najkrajsie na zivote je, ze nemusi. Clovek ma slobodnu volu, moze sa kedykolvek rozhodnut, zmenit nazor, akyklvek slub, postoj a vobec nemusi nikomu nic vysvetlovat ak nechce. Myslim, ze v pripade, ze sa tento muz opat zamiloval do inej zeny je nad slnko jasne. Co ma este vysvetlovat? A co ma co vysvetlovat detom? Oni sa tiez nepojdu radit s otcom, ked si niekoho najdu a nebudu cakat na jeho zvolenie ked sa budu chciet rozist. Vztah otec vs deti sa prichodom noveho partnera nemeni. Je to otec na veky vekov. Jeden jediny. Iny nebude.
Nehovorím, že musí.
Všetci vieme, čo jediné sa musí
minimalne ľudská slušnosť, keď už nič iné...
ale on jej dovod povedal. dost otvorene a jasne. teda vasej poziadavke dostal. co ma este dalej vysvetlit?
to bola mierna oponentúra voči lyduschinym slovam, že on v podstate nemusí nič
ved ani nemusi. ale aj tak to urobil. zachoval sa slusne, aj zavazok dodrzal - povedal jej preco odchadza.
ci je to pravdivy dovod je druha vec. ale minat sily na dokazovanie, ci mal pravdu, ze je adaja vecne nespokojna alebo len on bol prehnane narocny - to jej manzela nevrati. ak by aj uznal, ze chcel iba hodit vinu na nu, resp. ze prinarocny bol on - a co dalej?
mozno iba to, ze sa adaja bude rozvadzat s pocitom mensej trpkosti: opusta ma muz, ktory by ma skor ci neskor aj tak opustil. nemam co lutovat.
inak mi to cele pride zbytocne.
Milá Adaja, mám za sebou takmer rovnaký osud ako Ty. Žili sme 20 rokov pokojné manželstvo bez vážnych problémov a hádok....až do chvíle, kým si nenašiel milenku. Nechem tu opisovať podrobnosti, len Ti chcem dnes s odstupom času poradiť veci, ktoré som si na sebe overila a ktoré naozaj fungujú. Neverila som im keď mi to moji blízki radili, neverila som, že čas je na všetko liek.... Môžem ti poradiť: Nechaj ho ísť, on sa rozhodol... Neklaď podmienky ani ultimáta, nechaj ho však odísť s vedomím, že on to chcel, on sa rozhodol a nie Ty. Zodvihni hlavu a vydrž . Jedny dvere Tvojho života sa zatvoria a druhé sa otvoria. Dnes ešte nevieš, či tie druhé nebudú oveľa lepšie a krajšie. Nemá význam udržovať niečo násilím ani ponižovaním samej seba. Najväčšiu silu máš v sebe aj keď si myslíš, že si teraz zraniteľná a slabá. Je to len pocit. Neuzatváraj sa pred svetom, neplač. Nechaj odísť to, čo je choré a nefunkčné. A hlavne sa neobviňuj ani nehľadaj chybu v sebe.
Láska, ktorá neubližuje inému iba to je požehnaná láska. 
Najväčšou „pomstou“ je dobre si žiť.. Nie je to len názov jedného románu, ktorý som prečítala a načerpala z neho veľa síl aj inšpirácie, ale je to aj pravda. Žila som jeho život, nie svoj....vycical ma z energie a keď mi mal pomôcť, jednoducho odišiel za inou. Vraj žiť sa dá aj ináč! Už dnes ti môžem povedať, že ten kto oľutuje, nebudeš Ty. Chodila som ako rozglejená, schudla som 15 kíl a nebavilo ma žiť. Chcela som späť svoj život, svoju „istotu“, svojho manžela.....Jeho to veľmi tešilo a mastilo mu ego. Padla som na úplné psychické dno, vedela som, že ak sa nepozbieram, na svete bude o jednu trosku viac a povedala som si DOSŤ. Počkala som si na neho a jeho frajerku. Vylepila som jej dve za uchá za každé moje dieťa jednu. Dáma, nedáma, tak sa mi úžasne uľavilo!!!! Neskutočne! Tretiu facku za mňa jej dá život. Nepremárnim si zvyšok života za niekoho, kto si to vôbec neváži a nezaslúži, komu som zostala ľahostajná. Aj Ty rob čo cítiš, nenúť sa do ničoho. Venuj sa iba tomu, čo ťa napĺňa a čo ťa robí spokojnou, čo ti neubližuje. Nerob nič, čo by ťa oslabilo, rozhádzalo či nejak ináč ti ubližovalo. Čas všetko vylieči...ver tomu, je to stará pravda. Čas....čas....čas...... Nikde nenájdeš silu iba v sebe. Oporou ti môžu byť blízki ľudia, rodina, priateľky...ale silu nájdeš jedine v sebe. Dokážeš to, ver tomu.
Dnes s odstupom 5 rokov môžem povedať, že túto etapu života by som ani za nič nevymenila za tú predošlú. Prajem Ti veľa sily a čas...to sú lieky na bolesti života. 
A to preco si jeho frajerke vylepila dve zaucha? Dobry trapas. Mas stastie, ze ta nezazalovala. Keby nebola ona, bola by ina. Keby ona chcela a tvoj manzel nie, on sa moze aj pokrajat a platilo by nie. Cize chceli to obaja. i do tohoA det neplet, ty si mala urazene ego a riesila si to dost uboho aj ked sa ti v konecnom dosledku ulavilo. Nielen jej da zivot treite zaucho- ak vobec da, ale tebe vrati tie dve, ktore si dala jej.
Dala dve zaucha a ulavilo sa jej. V zivote robime kopu nespravnych veci. Ale ked sa jej ulavilo a pomohlo jej to posunut sa v pred. Jasne, ze tie zaucha si ta "teta" nezasluzila, lebo ako si pisala, aj keby sa pokrajala a manzelik by nechcel, tak nic nedosiahne.
Lenze pre Evku to bol start do noveho zivota. Keby nedala facku, mozno by bola troska. Tazko povedat, ci to prave tak nemalo byt....
Evka s tvojimi vetami súhlasím,až na jednu.Nepáčia sa mi tie zauchá,nezdá sa ti že si ponížila samú seba ? Možno tvoj ex sa naozaj len utvrdil v tom že si za to nestála ked si "ulavuješ" takýmto spôsobom.Načo to bolo dobré?Co chceli to majú a páči sa mi tvoja veta:Nechaj odísť to,čo je choré a nefunkčné ...presne tak...Držím palce v dalšom živote 
...
Asi budem jediná na NM , ktorá súhlasí s príspevkom od Evky1223 včetne faciek nielen pre "tú ženu" ale niečo by sa bolo ušlo aj "manželovi". RAda by som videla tú ženu , ktorá by podala žalobu za takéto facky.
Mozeme sa stretnut, alebo si pozri v galerii moje fotky, pretoze ja by som zalobu podala. Teda trestne oznamenie na policii urcite. Myslis, ze mas pravo niekoho len tak udriet? Z akeho titulu? Vlastny rodicia ma nebili a nebude ma otlkat nejaka frustrovana chudera, ktoru opustil manzel.
ja by som tiež mala pocit zadosťučinenia, po tých fackách by sme si boli kvit! 
človek má v živote nárok aj na zúfalé činy, občas mu ich treba dovoliť.
Preco ju rovno nezabit? Ved aj to by bol len zufaly cin. Ludia si dokazu ospravedlnit takmer vsetko. Potom este niekto napiste, ze manzel, ktory udrel svoju zenu je hajzel. Pre mna ma facka iba jeden vyznam. Neexistuje spravodliva a nespravodliva. Je zbytocna. Ponizujuca. Hlavne pre toho, kto ju ustedri.
Vzhladom na to, aky je v nasej spolocnosti pohlad na muzsku neveru by ta za to trestne oznamenie mili policajti vysmiali. Netvrdim, ze je to spravne, ale je to tak... Vacsina ludi by sa na tu milenku pozerala sposobom :Kto seje vietor, bude zat burku..
Ja si myslim, ze na vine je ten partner (z "mileneckeho paru") ktory je sucast rodiny, on ma vediet kde je jeho miesto...milenka/milenec s tym nic nema..
...by ta za to trestne oznamenie mili policajti vysmiali.
Ak niekto podá trestné oznámenie, policajti to riešia. Nie je to tak, že najprv vyhodnotia, či niekto je alebo nie je oprávnený podávať také oznámenie. A je úplne irelevantné, čo si o tom myslia, prípadne či im to je alebo nie je smiešne.
Ja si myslim, ze na vine je ten partner (z "mileneckeho paru") ktory je sucast rodiny, on ma vediet kde je jeho miesto...milenka/milenec s tym nic nema..
A toto je krásna idealizácia, ktorá v praxi jednoducho nefunguje.
No, možno časom zistíš sama .
Jedna vec je podat oznamenie a druha ci sa bude riesit.A poviemti: Nie nebude. Moja kamaratka pracuje na oddeleni, kde sa tieto veci riesia , tak to mam z prvej ruky. Bohuzial, nas sudny a pravny system je skorumpovany, ale cloveku kto da dve facky niekomu inemu sa nic nestane. Je smutne, ze sa stavaju aj horsie veci a vinnici z toho nic nemaju.
Toto samozrejme neber tak, ze s tym suhlasim. Ale nerobme si iluzie. Pokym clovek sam nie je pravnik, alebo nie je dostatocne spolocensky "hore" tak ma smolu.
"A toto je krásna idealizácia, ktorá v praxi jednoducho nefunguje.
No, možno časom zistíš sama"
neviem kolko mas rokov, ani ake su Tvoje zivotne skusenosti, ale ak si uz starsia, tak istotne vies ake je to mladym neprijemne, ked sa starsi ohanaju svojim vekom a skusenostami.
Milá Zichorie, každé jedno podanie sa musí riešiť. Takže aj toto podanie by sa samozrejme riešilo. Neviem na akom oddelení Tvoja kamarátka pracuje, ani na akej pozícii, ale každopádne nemáš správne informácie.
Netvrdim, ze by sa to neriesilo. Ale riesenia v mnohych pripadoch je asi take, ze sa to prelozi z jednej kopy na druhu. Vypocuje sa ev. jedn aj druha strana a potom na zaklade nedostatku dokazov sa dokaze, ze sa vlastne nic nedokazuje. Ak by mala dotycna milenka ten incident nahraty na mobile/kamere/odfoteny atd. a svedkov, mozno by sa to aj niekam posunulo. Dobry pravnik by to vsak odbil docasnom emocialnom nevyrovnanostou ak by sa to vobec dostalo pred sud.
Staci sa pozriet ako sa riesia tyrania deti a zien. Obtazovanie cez rozne media ako internet, telefon atd. Nasa justicia a policajny zbor su jedna velka hanba.
Kde pracuje moja kamaratka nebudem pisat, nechcem aby mala problemy.
Tak v tomto prípade tu vidím minimálne jedného svedka - manžela, ktorý bol pri tom, keď milenka facku dostala. Ďalej môže ísť na ošetrenie do nemocnice, kde sa tiež spisuje za akých okolností sa incident odohral - milenku napr. môže bolieť z toho útoku hlava, takže ju pošlú na rontgen. A tak ďalej a tak ďalej. A ako už Georgína napísala, každý si vyberá, akého právnika si kto vyberie. Čiže ak by v tomto prípade milenka mala dobrého právnika, nevidím dôvod, prečo by za to manželka nemohla byť potrestaná.
Hej, kazdy moze mat na to iny nazor. Ako uz dole poznamenala ina diskutujuca, toto vsak ku teme nepatri :) A o pravnicke konzultacie tu nejde
...neviem kolko mas rokov, ani ake su Tvoje zivotne skusenosti, ale ak si uz starsia, tak istotne vies ake je to mladym neprijemne, ked sa starsi ohanaju svojim vekom a skusenostami.
Zichorie, ak si klikneš na môj nick, tak uvidíš môj pokec o mne .
Nemám vo zvyku sa ničím oháňať, mojím vekom už vôbec nie. Minule som tu dokonca verejne skonštatovala, že čím som staršia, tým som blbšia 
.
Každopádne, idealizácie nakoniec dostanú každého. Jedného v mladom veku, druhého neskôr.
Pozri, svoj život si žiješ podľa seba, veríš si tomu, čomu ty chceš. Tak je to s každým. Ty si pokojne mysli, že prefackať milenku je košér a podávať tresné oznámenie je nanič.
Ja súhlasím s Lyduškou. Nie je to košér a má zmysel v takom prípade podať trestné oznámenie. Dobrí právnici nepracujú len pre seba, alebo len pre tých, čo sú "spoločensky hore". Či si niekto vezme dobrého právnika, alebo nie - to je zase len na každom jednom človeku.
Nenapisala som, ze je to koser. Je to blbost, ako vela inych zufalych rieseni a doplatia na to prave ti co mali najvacsiu smolu. Bohuzial.
Dve facky podla mna nema vyznam riesit podavanim trestneho oznamenia. Na kolko sa nejedna o ujmu na zdravi ani nic podnbne, tak by sa nic nedialo. Trestne oznamenia neriesia len pravnici, ale v prvom rade sa to dostava do ruk prislusnemu organu v tomto pripade-policia. Bola som pri pripade, kde mlada zena podala trestne oznamenia na svojho ex-milenca, pretoze uverejnil na internete na jednom nemenovanom portali jej nahe fotky s popisom, ze sa zivi ako prostitutka. Vysetrovatel mal ako dokaz aj jeho IP adresu. Nestalo sa nic. Nie kazdy pripda ide automaticky pred sud.
Opat, neobhajujem, myslim si ze je to svinstvo a ako mozna prevencia pred este vacsimi afektivnymi vybuchmi ohrdnutej manzelky to moze fungovat, ale vzhladom na trvanie slovenskych sudnych sporov ev. samotneho policajneho vysetrovania je to bezzube.
To s tym vekom ma mrzi. Prepac, ale mam teraz zle obdobie a reagujem precitlivelo a niekedy aj protivne.
Zichorie, trestné podanie je jedna vec, súd druhá. Ako si sama skonštatovala, keď nič iné, tak je to prevencia proti prípadným stupňovaným útokom zo strany ohrdnutej manželky. Systém toto nemienim tolerovať. A to má veľmi veľký význam.
Mrzieť ťa nemusí nič - nič strašné sa nestalo 
.
Akurát sme od témy . To síce tiež nie je strašné, na NM to nie je prvý a (predpokladám) ani posledný raz, ale takéto debaty asi Adaju nezaujímajú.
hej, sme znacne od temy
Anka, dovolím si oponovať na základe vlastnej skúsenosti - ale detaily radšej dám do mailu, naozaj záleží od toho KTO sa sťažuje a na KOHO sa sťažuje - aj keď určite to nie je "kóšer", lebo pred zákonmi by sme si MALI byť rovní
s tymto suhlasim, aj ked mozno pisem o inej situacii ako mas na mysli. dokazuje to aj "domace nasilie" (fujha, toto je co za vyraz
), kde sa na policii nevyriesi nic. a tam nejde o dve facky porovnatelnemu sokovi
Ariesa, s tým domácim násilím si začrela do témy, v ktorej sa vŕtam už pár mesiacov - a to je naozaj na samostatný blog, takže radšej tam...
Adus, ďakujem, prečítala som si - máš odpoveď s "konkrétnosťami" .
A taká všeobecná odpoveď sem - myslím si, aj keď veci nefungujú tak, ako by mali, ešte stále to nie je dôvod vyhlasovať, že to nemá zmysel... Aj tá voda, čo kvapká na kameň, nakoniec v ňom vyhĺbi jamku .
Nie som frustrovaná a tobôž chudera...Niekoho otĺkať a dať niekomu dve facky je veľký rozdiel....meníš si pojem a dojem....Netvrdím, že ten zúfalý čin bol správny...ale v takom rozpoležení v akom som bola bol liečivý. Ak také niečo zažiješ, pochopíš...ale prajem ti kiež by si nkdy nezažila!!! Úprimne...
no katka jedniná nie si...aj keď nemôžem povedať že s fackami jednoznačne súhlasím, skor mi to príde ako normálna ľudská reakcia...s odstupom času ladená aj do humorného rozmeru- pousmiatie sa na svojich vlastných reakciách a pod.
Prešla som si podobným trápením a aj keď som sa nikdy nedostala vo svojich emóciach tak ďaleko, že by facky lietali celkom normálne to dokážem pochopiť...
Prežívala som tiež rôzne emočne ladené situácie a často som sa aj smiala sama na sebe, že reagujem tak ako reagujem...
doteraz som sa neocitla v úlohe milenky, no odpozorované mám asi toľko, že aj taká milenka má výčitky svedomia-akože ruku na srdce koľko je takých sebaistých, sebavedomých mileniek, ktoré si úplne suverénne veria v tom čo robia? Nemyslím tým vonkajšiu fasádu,ale to čo majú vo vnútri, to ako sa cítia keď sú doma samé a čakajú kedy sa manžel odtrhne od rodiny, keď si kladú otázky: budem niekedy žiť s týmto chlapom tak naozaj? Budem s ním mať ja niekedy dieťa? sú dokonale presvedčené o tom, že nič sa nedeje ak majú svoj podiel na rozpade rodiny a ani to nimi len nepohne?Sú si isté tým, že keby oni nič že aj tak sa tá rodina rozpadne?V takomto trojuholníku a niekedy aj štvoruholníku má každý svoj podiel na tom prečo sa rodina rozpadáva, milenku nevynimajúc...Každá milenka keď prijme rolu milenky do istej miery o sebe pochybuje,. pretože ak by nepochybovala neprijala by rolu milenky.A tak do istej miery možno aj počíta s atakom zo strany manželky a tá predstava, že sa to rieši na polícii a pod. je veľmi zaujímavá...
okrem vnímania vážnosti takejto situácie mi vyskakuje v predstavách aj humorný rozmer tohto celého- na jednej strane vysvetľuje milenka, že bola prefackaná manželkou svojho milenca a na druhej strane ešte právoplatná, alebo možno bývalá manželka vysvetľuje svoj atak na milenku svojho manžela...pokiaľ evka na milenku nenajala chlapíkov s vyholenými hlavami s úmyslom pomstiť sa, s úmyslom poškodenia jej zdravia vôbec by som to nevnímala tragicky...
vylepiť milenke svojho manžela facku je asi tak ponižujúce ako byť milenkou manžela...pre mňa to nie je ani viac ani menej ponižujúce...
Nezdvihnem súhlasne palec za tie facky no ani by som nad nimi nemoralizovala...možno ich do istej miery dotyčná milenka aj čakala keďže nemala potrebu to riešiť na policii...
Môj osobný názor je taký, že milenky tiež nie sú zrovna dvakrát šťastné osoby...
Každopádne keď človek chce v živote z každej situácie môže vyjsť silnejší...
Ďakujem Klódik....hovorí z teba nadhľad,životná skúsenosť nezaujatosť.
lydusha,prečo by sme sa mali stretnúť? Podľa mňa je flustrovaná chudera milenka a nie manželka.
milenka, nebola frustrovana chudera. tesila sa z novej lasky a citila sa skvele po boku milujuceho muza. kde tam vidis frustrovanu chuderu? a evka ju rozhodne ako chuderu nevidela, kedze ju musela az zbit, aby si dokazala svoju cenu na svete.
to manzelka sa uzierala, deptala sama seba pocitmi ponizenia a vlastnej ubohosti. a nakoniec tu neschopnost poradit si sama so sebou a svojimi rozharananymi emociami dotiahla tak daleko, ze jedine fyzicke nasilie voci druhej osobe jej poskytlo zadostucinenie a uspokojilo ju. proste vedela, ze je v danej situacii bezmocna - manzela si spat nedotiahne, uz ju nechce. a z bezmocneho hnevu casto prameni potreba agresie, aby klesli zasoby adrenalinu.
asi akokeby ma sef nespravodlivo vylial z prace a ja mu zato doskriabem klucmi lak na novej audine - tu mas, ty chudak, vidis?
to je riesenie?
jemu by sme pneumatiky prepichovat nebezali, hoci sa k nam zachoval rovnako neferovo a navyse nas pripravil na cas o zivobytie. ale na milenku si trufneme.
svojim sposobom moze byt evka rada, ze ten jej cirkus nechali obaja blahosklonne plavat a nerozmazavali to. mohlo to este skoncit aj tak, zeby dostala naspat stereo od byvaleho aj od milenky naraz. a sla by domov s cervenymi licami a kludna ako baranok.
to je ta chyba, ze sa casto hodnotime ocami niekoho ineho. jedna vec je, ze nam na nom zalezi. druha je, ze jeho odchodom sme sa nestali bezcennym vechtom. ked si ale v tomto neurobime jasno, konci to mlatenim sa kyblickami po hlave.
magic
Preco stretnut? Pretoze si chcela vidiet zenu, ktora by za facky zalovala. A ako magic pise, nie milenka je frustrovana chudera, nema preco....ale ten, kto si dovoli polozit ruku na inu ludsku bytost je chudak. Muz, ktory udrie zenu je tyran. Co je potom zena, ktora bije ine zeny? Hrdina? Tak potom vsetci muzi, co biju zeny su tiez hrdinovia.
Lydusha...podľa teba ten, čo si dovolil, vstúpiť do iného vzťahu a rozbiť ho je čo???? To je hrdina? Ja som frustrovaná chudera? Nie som a ani sa tak necítim! Tá žena sa v manželstve nudila a začala si zháňať podnikateľa aby sa lepšie zabezpečila...našla, lebo ten môj tiež zháňal niečo, čo mu chýbalo. Žiaľ nechýbala mu čistá láska a úprimnosť ale grupen sex a podobné záležitosti. Som rada, že som tej koze dala facky a cítim sa oveľa lepšie. Vnútorne...ak vôbec chápeš o čo ide. Nehambím sa za to a nikdy sa hambiť nebudem. Mohla kľudne podať trestné oznámenie...asi vedela prečo nepodáva. Aj morálka je niečo, čo sa v tejto spoločnosti ešte stále (dúfam) uznáva. Ja som neklesla...vo svojich očiach iste nie a o to ide. Neklesnúť sama pred sebou. Eva
Ja vztah neberiem ako sklenenu kocku, ktora sa da rozbit. Bud funguje alebo nefunguje. Nic na tomto svete nie je iste, dnes som tu a zajtra mozem byt niekde uplne inde. Moj manzel nie je moj majetok, je to bytost citiacia, mysliaca, s pravom na vlastny zivot. Ak sa zamiluje do inej zeny, paci sa- moze sa rozhodnut. Ak sa rozhodne odist s nou- paci sa, vesat sa nebudem a nebudem ju ani bit na ulici ako nejaka truba s IQ hupacieho konika. Pretoze sama som bola bita a povedala som si, ze ja nebudem sposobovat inym to, co sa nepaci mne. Keby mal vas vztah vydrzat sto rokov, tak vydrzi. To, ze nevydrzal, sa stava. Ze to ty vynimas ako ze ti niekto iny ukradol manzela je len a len tvoj problem. Myslim, ze este budes mat sancu poznat dosledky svojich cinov,a uzit si ich, tak ako kazdy na tejto zemi gulatej.
mam podobny pribeh, evka. moj mazel videl jednu situaciu na ceste. jedno auto v kolone sa snazilo predbiehat nakolko to slo. niekolkokrat pritom riskovalo natolko, ze sa ledva schovalo spat do kolony, aby predislo stretu s autom v protismere. samozrejme, ze to bolo len za pomoci vodicov z kolony, ktori pribrzdili, aby mu urobili miesto. v jednej chvili ale tento schovavaci manever skoncil tym, ze pani za volantom (lebo soferovala zena) neodhadla vzdialenost a zadnym naraznikom strajchla auto, ktore jej urobilo miesto. ten sofer si vsak incident za klobuk nedal. mozno mal tym smerom namierene, mozno nie, kazdopadne sa za milou pani pustil a dohonil ju na parkovisku pred tescom, kde zastavila, a aj moj manzel, ktory tam mal namierene. videl ako dotycny poskodeny sofer vystupil a zaklopal tej dame na okienko. najprv ani nechcela vystupit, len spustila okienko, zrejme jej bolo jasne, kto to je, ale nakoniec vystupila. po par slovach jej poskodeny sofer taku strelil, az skoro spadla. To vystartoval z auta jej manzel, ktoreho viezla, ze co bije jeho zenu a chcel muzovi facku vratit. tak dostal aj on, az padol na kapotu. a poskodeny sofer z parkoviska viditelne upokojeny odisiel.
a teraz otazka - mal na to pravo?
hmm.. podla mna moralne ano..skym to nejde po dobrotky..
Hm... A kde to v tom príbehu od Magic niekto skúšal po dobrotky?
no ja som to pochopila asi tak ze pan sa najprv skusal s dotycnymi dohodnut normalne,ale ked niekto ani vystupit nechce aj ked je evidentne ze sposobil skodu,tak ju nebudem lutovat.. magic nepisala ze by jej struhol ihned ako vystupila,tak snad spolu najprv hovorili.. ale to su vsetko moje dohady..ved magic upresnii..
neviem, mozno sa skusal najprv dohodnut, ze mu zaplatia skodu. mozno rovno zvolil dusevnu terapiu, lebo vytoceny bol urcite. moznomu to stalo aj za tie peniaze, ktore musel potom aasi vysolit za opravu z vlastneho vrecka.
jedna vec je ale zaujimava na evkinej facke. ona fackala milenku, kdezto ja by som napr. vyfackala manzela. ked uz by som mala taku zlost, tak na neho.
magic som zvedavá čo ti odpíše evka...
no bolo by treba skôr vyjasniť pojmy...pýtame sa či má niekto právo takto konať?
...alebo si kladieme otázku prečo niekto konal práve takto, aké emócie ho k tomu viedli a máme v sebe rozmer ktorý dáva priestor na pochopenie, porozumenie takémuto konaniu?Nie tolerancia takéhoto konania, no ľudský rozmer takéhoto konania, pozadie toho čo človeka vedie k tomu, že koná skratovo, čo človeka vedie k tomu, že koná skratovo a pritom sa mu ešte aj uľaví...Či je takéto konanie človečenské? Či je to konanie ktoré hovorí o tom, že nie sme bytosti dokonalé,ale bytosti s chybami...a možno nebyť tých dvoch faciek tak evka nikdy nezistí čoho je schopná a možno si nikdy nepovie urobila som to a uľavilo sa mi a už by som to ale nikdy takto neriešila, žiaden chlap, žiadna žena mi za to nestojí...
Evka to tu kľudne aj napísať nemusela...priznala sa so svojou slabosťou, priznala sa svojmu zlyhaniu, ktoré v danej chvíli vnímala ako úľavu...Tu sa hocikto môže urobiť krajším, lepším ako v skutočnosti je a ona to neurobila...
Sme v pozícii "sudcov"? Alebo sme v pozícii "psychológov".Na jeden a ten istý problém by mal iný názor sudca,vyšetrovateľ, iný názor psychológ...
Uvediem extrém- týraná žena zabije svojho manžela- tyrana v afekte...Mala na to právo? Mala právo siahnuť na život svojmu tyranovi? Nemala sa dávno spod jeho nadvlády oslobodiť? Budeme moralizovať čo mala a čo nemala urobiť?...Sudca ju odsúdi...psychológ sa bude snažiť nájsť cestu k jej duši aby jej pomohol...
Súdime? Alebo hľadáme ľudský rozmer našich zlyhaní?
Podľa mňa šofér nemal právo vylepiť dotyčnej ktorá ohrozovala jeho život, možno život celej jeho rodiny facku, evka nemala právo vylepiť facku milenke svojho muža...bláznivá ženská nemala právo svojou bláznivou jazdou ohrozovať iných vodičov na životoch a ženy by si svoju ženskosť nemali dokazovať na ženatých mužoch a otcoch detí, ktorý fungujú v rodine, možno v rodine, ktorá má problémy, ale v rodine, ktorá poskytuje zázemie viacerým ľuďom aj v čase kedy nie je celkom funkčná,alebo v čase kedy zápasí s problémami...
Ak chceme byť ľudskí a uhovievaví k slabostiam iných nemali by sme selektovať kto si našu ľudskosť zaslúži a kto nie...
Veľmi ľahko sa hovorí o tom ako by sa asi mala zachovať podvádzaná žena, na čo má a nemá právo, facka je niečo čo uráža, niekto nás fyzicky udrie a ideme sa z toho pototo...a facka na duši? Facka na duši sa ako zvláda? Nie je ju vidno a preto nemusíme nad ňou premýšľať? Ani zákony nemusia myslieť na takúto alternatívu.Keď nás niekto napadne fyzicky na to máme zákony.A čo bolesť duše? Čo bolesť podvádzaných žien? Nedá sa zmerať, nedá sa dokázať tak nie je? Kde sú zákony ktoré by chránili pred fackami na duši? Či to už je iný rozmer bytia?Toho sa nedá dožadovať? S tým sa dá len nejako vyrovnať, alebo nevyrovnať...Taká facka na duši niekedy bolí viac ako tá telesná...
Akosi tieto slová zo mňa spontánne vyleteli...tak nejak to cítima vnímam ja...
každá akcia vyvoláva reakciu...ak sa chceme tak veľmi správať zodpovedne konajme tak aby reakcie na nás boli len tie najúžasnejšie...potom nebudú lietať ani facky...hurá buďme dokonalí...žiadne šialené šoférky, žiadne milenky waaaau...
Klódik, keď chceš, aby si ľudia neubližovali na duševnej úrovni, najprv by mali pochopiť, že nie je v poriadku, ak si (akokoľvek) ubližujú na tej fyzickej.
Inak je to tak, ako keby si sa snažila vysvetliť prváčikovi kvadratické rovnice.
A? Takže to čo som napísala nemá svoj zmysel, význam? Podľa jednej napríklad evkinej reakcie vieme posúdiť či je ona prváčik ktorému chcem vysvetliť kvadratickú rovnicu,alebo je v úplne inom leveli? Alebo komukoľvek čokoľvek ak chcem vysvetliť...
Všetko so všetkým súvisí...
Keď budem vnímať prváčika, ktorému môžem vysvetliť kvadratickú rovnicu,a viem, že ju pochopí tak mu ju vysvetlím...nebudem postupovať podľa štandardov, budem sa riadiť srdcom...načo by som ho zdržiavala...
Ale v podstate máš gaeorgina pravdu...ty si človek systematický, máš rada fakty...-čo ťa mám možnosť poznať podľa písmeniek...ja sa nechávam viesť srdcom, nemám rada systematickosť, mám rada slobodu, voľnosť, spontánnosť keď mi myšlienky voľne prúdia, nie sú zviazané...teším sa keď nájdem prváčika ktorému môžem vysvetliť kvadratickú rovnicu...
myslím, že v tom čo som napísala si niekto niečo nájde, niekomu to zmysel dá tak ako to dáva zmysel mne...
Takže to čo som napísala nemá svoj zmysel, význam?
Ale má, Klódik, má.
To, čo som napísala ja, má však zmysel tiež. Sú to len dva pohľady na tú istú vec. Každý z úplne inej strany.
To je všetko.
vďaka georgina...takto to vnímam aj ja a je to veľmi obohacujúce...
Prepáč, zle som to zaradila.
Anka, myslím že sa snažiš pochopiť, ale vieš ak vyhlasuješ že facka v manželskom trojuholníku je násilie, tak potom je to pre mňa dosť ťažké pochopiť. Jednoducho nemalo by sa isť do extremov a j v násilí.
K tomu duchovnu alebo prvenstva v týraní. Ja som pracovala s rôznými ženami a ja mužmi a nakoniec sme dospeli k tomu, že najskôr bolo nejaké zosmiešnenie, alebo také veľké citové priputanie v najintimnejších chvíľach a potom už bolo čo si mi sľúbila a bitka je až za tým. Len veľmi často prehliadame tie signály, lebo je to ešte v stave veľkej lásky.
Môj muž povedal, že to bola ta hranica, ktorú som si mala stanoviť a ja som pochopila, že má pravdu, aj ked u nás išlo o to, že jeho mama do mňa stále vtlkala, že ja som na vine a mám byť k nemu milá a nevidieť určité veci.
Aj môj muž veľmi chcel zmenu, veľmi to chcel zmeniť a ja som stále uverila, no vždy to rýchlo vzdal aj manželskú poradňu. Jednoducho som bola vydierateľná a to bolo to čo som ja dovolila.
Ešte k tomu čo sa Evka pýta - prečo????
Aj ja po tom čo som prežila desať rokov s takým človekom sa pýtam prečo? Teraz ale vidím všetky aspekty a nie som na to hrdá, ale ak to hovorím niekomu kto za mnou prišiel, aby som mu pomohla a ja hovorím, prečo to trpíte, on sa nezmení, prečo to nechcete zmeniť? Niektorí to pochopili a nastupili na novú cestu. Viete čo je najlepšie v takomto zväzku? - ked sa niekde týraný človek dostal, či už do nemocnice alebo na liečenie a tam niekoho spoznal a potom odrazu začne vidieť aj iné veci. Ja som poznala paniu, ktorá dobitá od manžela sa dostala do nemocnice a tam do náručia iného chlapa, nebol to správny výber a napriek všetkému jej to pomohlo, lebo odrazu už nechcela pri nikom preživať niečo také a tak vzťah ukončila, no už ako rozvedená ačuduj sa svete, ani muž sa nezabil, ani ju nezabil a tak všetky strachy ktoré prežívala boli zbytočné. Viem, niekedy to môže byť aj hrozivé.
U mňa to boli moje deti, bol veľmi dobrý otec, venoval sa deťom a ja som si myslela že by som ich ochudobnila a tak je lepšie vydržať, no stačila veta - ak mate v rodine problém, bude vaša dcéra mať následky na celý život a odrazu mi nezáležalo na ničom a odišli sme so školskými taškami a jednou igelitkou, nočnou hodinou.
Margori, nesúhlasím, ale nebudem to tu už rozoberať. Už 6.3. som sem napísala, že debata ide mimo témy, Plačko sa dokonca nahnevala, že som jej odporučila vlastný blog.
Teraz už je tu z toho dokonalý chaos - a ani sa nečudujem. Zvyčajne to tak dopadne, ak sa začnú iné témy v rámci jedného blogu.
Adaja je tu nová a na (momentálnom) konci blogu dnes napísala, že táto debata o fackách ju nazaujíma. Je vcelku fuk, či nemala doteraz čas moderovať svoj blog, alebo to nevedela, alebo rezignovala...
Podstatné je, že tu chcela preberať niečo úplne iné.
Je fajn, ak sa v debate vyskytne nejaký nový "prvok". Ale ak sa tak stane, je najlepším riešením založiť novú tému.
Ak niekto chce preberať fyzické násilie ako také, duchovné násilie, ne/nároky jednotlivých zúčastnených a tak podobne - super. Budem rada, ak ten niekto založí novú diskusiu, rada sa zapojím.
Opísala si to veľmi pekne Klodik, takto to cítim a vnímam aj ja. ďakujem
Geo čo sa týka duchovnej roviny, ta je v prvom rade až potom príde fyzická, takže je to trochu opačne. Preto aj podľa psychologov je lepšia ta facka, ako nenávisť dusená v sebe. To sa nakoniec nabalí takým veľkým množstvom rovnakých vibracií, že človek z toho len veľmi ťažko vycúva. Škoda že nechcete vidieť obidve strany, ten kto chce pomáhať najskôr by mal pochopiť a mal by mať zdravý úsudok, ale zrejme ten kto nič také nezažil, nemôže pochopiť takéto emocie.
Ak by ľudia konali podľa svojho srdca, žilo by sa nám oveľa ľahšie, ako náhle žijeme v zájatí príkazov a pod drobnohľadom médiii a všetkého, chceme byť in, lebo sme svetoví tak je to všetko na figu. Je to ako na mojej srdcovke, veľkej pardubickej, ked som videla ako tie ušľachtilé zvieratá museli postrieľať, lebo ochrancovia išli brániť konské práva. Nikto ich zrejme nepotrestal, ved je to moderné isť v chomute a kričať.
Potom neublížme nikomu, nezabime komára, či voš, ved čo nech nas všetci žožerú, ale my budeme farizeji a budeme svetoví.
...čo sa týka duchovnej roviny, ta je v prvom rade až potom príde fyzická, takže je to trochu opačne.
Podľa toho, o čo sa jedná.
Škoda že nechcete vidieť obidve strany, ten kto chce pomáhať najskôr by mal pochopiť a mal by mať zdravý úsudok, ale zrejme ten kto nič také nezažil, nemôže pochopiť takéto emocie.
Máš pocit, že nechcem vidieť obe strany? Že nechcem chápať?
Hm...
Mňa ešte napadla jedna vec: "skončilo" sa to fackou ohrdnutej manželky. Ale mohlo to mať aj úplne iný spád. Milenka mohla byť iná nátura a mohla zareagovať tak, že by facku vrátila... A potom? Aj potom by prišla úľava? Zadosťučinenie?
Neodsudzujem konanie nikoho, len sa snažím myslieť na následky.
Fany každý sme jedinečný...je možné, že aj v takom prípade by prišla úľava...možno nie, a možno áno...záleží od situácie, od človeka, od fázy poznania a vnímania v ktorej sa práve v danom momente nachádza konkrétny človek...
sama som sa pár krát dostala do situácií kedy som konala skratovo,moje konanie sa mi vrátilo niekoľkonásobne silnejšie no mala som aj tak pocit zadosťučinenia a dnes na základe toho viem kde sú moje hranice, kam nechám druhých ľudí zájsť, čo si kto môže a nemôže ku mne dovoliť...a vnímam to ako neoceniteľnú životnú skúsenosť...napriek nepríjemnostiam ktoré mi to v živote prinieslo, prinieslo to aj mnoho poznania samej seba a som rada, že som sa nie vždy kontrolovala, že som nie vždy konala podľa toho ako je správne konať, ako je očakávané od iných ľudí, že budem-e konať...
to záleží možno od toho z akých pohnútok človek koná tak ako koná...niekedy je ten moment že konáme prekvapivo sami pre seba veľmi obohacujúci, aj napriek tomu, že sa nám konané vráti v podobnej, alebo v inej forme...
nie vždy je to tak, že ak konáme skratovo neuvedomujeme si aj dôsledky našich činov, niekedy si ich uvedomujeme veľmi presne, aj s následkom vrátenia facky, aj s následkom podania trestného oznámenia a pod.No stále to proste stojí za to...stojí za to spoznať svoju vlastnú hranicu...
Nemyslím tým stav riešiť problémy hlava nehlava násilým fyzickým, psychickým...možno tým myslím stav kedy sa bránime aj za cenu prekročenia svojich vlastných hraníc, prekročenia hraníc iných ľudí, za účelom vytýčenia presných hraníc kam tí druhí vo vzťahu k nám môžu zájsť...
"Uvediem extrém- týraná žena zabije svojho manžela- tyrana v afekte."
Klodik, poznam taku zenu aj cely jej pribeh. Neraz sme jej pomahali. Ta beznadej, kam sa podeje s detmi, on ju vsade najde,znasilnovanie, surove bitky, policajti necinni, zavolani k tyraniu si dali S NIM za poharik, kazdeho poznal, mnohi sa ho bali, nikto nic neriesil....zabila ho a odvtedy je to spokojna, vyrovnana zena, ktora prekvita. Ona si pravo na spokojny zivot vykupila mozno vycitkami na cely zivot, mozno podla niekoho sa bude smazit v pekle - podla mna to peklo uz prezila s nim...neviem.
Ale je stastna.
A nesudim. Je to jej boj.
linda©
linda
v takýchto prípadoch cítm obrovskú pokoru, pokoru k životu ako takému, pokoru k ceste ktorou prechádzajú iní ľudia...
linda©
ano, pytam sa, ci ma niekto takto pravo konat.
nie, ludia nemusia byt dokonali, ale mali by si byt vedomi istych hranic, za ktore sa nechodi, nech ich topanka akokolvek tlaci. mali by poznat x sposobov, ako toto prekonat. ze napr. samonasierkovanie nie je dovod na fackanie mileniek.
ze ak tieto hranice prekrocia, musi to byt skutocne extrem, co ich donuti. nemalo by sa tak diat podla hesla - ucel svati prostriedky, potrebujem zo seba dostat spravodlivy alebo "spravodlivy" hnev, a preto to urobim.
a ano, evka mohla mlcat, nikto by nic nevedel. dala vsak tym podnet na diskusiu. myslim, ze si bola toho vedoma vo chvili, ked to pisala, ze tu bude x ludi, co nebude suhlasit. je to predsa len dost nestandardne riesenie problemu.
ani ona sama tu facku nepovazuje za extra spravnu vec. hoci sa za nu nehanbi a pomohla jej.
mna napriklad zaujima, ci by v takej situacii zase siahla po facke (ked by ju napr. opustil aj dalsi manzel pre milenku). a preco fackovala milenku a nie manzela. alebo preco teda nie aj manzela, ked uz ju. cim si v jej ociach vysluzila tu poctu (bez ironie), ze pre nu znamenala viac ako byvaly manzel.
Katka, vo svojom príspevku si napísala, že by si chcela vidieť ženu, ktorá by podala trestné oznámenie za to, že ju prefackala manželka jej milenca. No, tak Lydusha by v tomto prípade (samozrejme keby sa do tejto situácie dostala) to trestné oznámenie podala, takže asi preto
Dulka, tá ženská nemala červené líce, nemala odreniny...mala len zranenie na egu. Ako by dokazovala facky???? Ja som mala zranenie na duši...ak vieš čo to je. Psychologička mi to schválila a necítim sa úboho ani víťazne. Tu totiž nie je víťazov ani porazených....
Evka, bavili sme sa o tom čisto hypoteticky. Stačil by svedok - na ulici by sa nejaký iste našiel (príp. manžel, ak bol pri tom). Išlo o to, či by sa v tomto prípade niekto zaoberal trestným oznámením.
Verím Ti, že si mala zranenie na duši - asi by bolo divné, keby nie. O nikom nepíšem ako o víťazovi, či porazenom. A neviem ani to, ako by som sa ja v takej situácii zachovala. Naozaj neviem. Možno by som sa zachovala ako Ty, možno úplne inak. Takže si netrúfam v tomto prípade súdiť
ja som tu uz pisala pred dvoma tyzdnami asi aky mam problem,stale som mimo z toho uz dva tyzdne nedosiel za malu,teraz je chora,chcela som aby dosiel piatok a bol do utorka snou doma lebo zajtra idem do roboty,on napisal ze pride rano o 5 pondelok,a utorok odide a ze 150 eur bude mat z bytocne v riti ked pojde domov,nesuhlasila som aby takto dosiel,mala by si ho neuzila,on je tam scudziu babu a deckom a tu ma dcerku ktora sa na neho stale pyta a ta ho vobec nezaujima,neviem ani co ja budem robit,pisem mu stale sms ako sme si pisavali,rano aj vecer a si prdstavte ze uz aj ta je jaeho laska mi zacala pisat,myslite si ze jej to neleze na nervy?aj ho prezvanam pretoze pet rokov sme si stale prezvanali,proste robim stale to co sme robili,vsetko mi je strasne luto puka mi(brokenheart) je mi hrozne neviem ako mam dalej pokracovat,chcely by som aby sa vratil,nic som mu nespravila,vsetko bolo doma v poriadku,tak preco
Ahojte, priatelka mi odporucila tuto stranku, trochu som si tu pocitala a rozhodla som sa, ze napisem o sebe.
Sme spolu dvadsat rokov, v januari sme si rezervovali letnu dovolenku a dva tyzdne na to mi povedal, ze ma priatelku a chce sa rozviest. Na ten pohlad sa neda zabudnut, stala som v kuchyni ako prikovana, potom som zacala chodit a pytat sa preco, preco, preco, stale dokola. A jeho reakcia? "Ani pre mna nebolo toto rozhodnutie lahke. Desat rokov som trpel, spravala si sa ku mne ako keby si si ma nevazila, mali ste vsetko a ty si chodila domov stale nervozna, neusmiala si sa a stale si na mňa stekala." Nechapala som, preco mi to nepovedal skor, preco sa to nesnazil riesit, ja som si to vobec neuvedomovala. Jeho odpoved bola kruta - ze vraj to nemalo vyznam, aj tak by som si robila po svojom. A mne sa zrutil svet, bola som na neho naviazana, stale sme spolu niekam chodili, do obchodu, do lesa, dokoncili sme rekonstrukciu bytu...
Zacala som sa pozerat na svet inymi ocami, strasne to boli, nemozem sa z toho spamatat, aj ked kazdy vravi, ze cas vsetko vylieci, ja nechcem, aby cas nieco liecil, chcem ho naspat. Dcera teraz maturuje, tak sme sa dohodli, ze do marca zostane doma a potom pôjde robit mimo mesta a bude dochadzat kazde dva tyzdne. Nechcem ju este do toho zatahovat, doma to vyzera, ako keby bolo vsetko ok. No po jej maturite definitivne odchadza. Ale je mi tak smutno a citim taku prazdnotu... V praci si poplacem len sem-tam, ale prichadzam domov a nevidim tam auto, bodne ma pri srdci, ze zase je s nou, je stastny a vesely, zamilovany a spokojny. A ja? Ani vyplakat sa doma nemozem...