...neviem ako mam dalej pokracovat,chcely by som aby sa vratil,nic som mu nespravila,vsetko bolo doma v poriadku,tak preco...
Plačko, prosím ťa, nechceš radšej popísať vo vlastnom blogu? Tuto preberá svoj problém Adaja...
Rozvod ako blesk z jasneho neba
reklama
reklama
placko, ak si aj predtym byvala taka lutostivejsia nad negativnejsimi vecami, tak asi preto ma inu.
ale daj to do ineho blogu. tu s to pomiesa s ajade.
prepacte ze som nieco napisala
Plačko, prosím ťa, neurážaj sa. Nikto ti nič zlé nenapísal. Ide len o to, že keď sa takto stretnú dva problémy v jednom blogu, sú z toho len zmätky. A toto je blog Adaje. Ak chceš prebrať svoj problém, nikto ti nijako nebráni, aby si si založila svoj blog.
A čo, zomrel???
Keď miluješ, bojuj o neho.
Bojovať o niekoho kto o to nestojí,dá sa to vôbec?
Dá sa to.Nemusí sa podariť ale stratiť už nemá čo.Samozrejme neskĺznuť do ponižovania.Ale musí predsa vedieť kde má slabú strunku a na tú udrieť.
Nechať svoju lásku len tak ísť, sklopiť uši a tváriť sa že to prebolí je podľa mňa choré.Byť milšia, dobrá v ečera možno prekvapenie....hocičo sa dá skúsiť.
Len nie nechať svoju lásku ísť bez toho, aby sa aspoň obzrel.
andrda
má priateľku, s ktorou sa zoznámil tento rok,ona má hrozné manželstvo,od Teba chce odísť po 20tich rokoch a desať rokov trpí 
?? toto je len jeho veľmi rýchly pohľad cez veľmi ružové okuliare. jeho milenke je totiž určite úúúúúúplne jedno kto to bude ak je len o trošičku lepší ako jej manžel. určite sa tomu Tvojmu posťažovala, on jej porozprával o svojich "problémoch" /doma bol zbabelý o nich rozprávať, lebo to neboli problémy, len jeho nespokojnosť o ktorej sa stačilo pobaviť/ a tomu hovoria láska, neboj, 20 rokov sa nedá len tak zahodiť. rozprávajú sa vlastne len o svojich nemožných partneroch a zabúdajú, že vlastne o sebe nič nevedia,iba to aký sú doma nepochopený. nepotrvá dlho a Tvoj drahý príde s prosíkom o odpustenie, a zistením že sa mýlil. ver mi. Ty buď len silná! objednaj si dovolenku s dcérou hneď po maturitách a dobre si ju užite! keď sa vrátite bude už doma 
viem, ze je to tvoj nazor. ale aj tak by som oponovala dalsim ruzovym okuliarom, ktore ponukas - nestavala by som na tom, ze sa s prosikom vrati. skor na tom, ze co dalej, ak fakt odide. ale to ostavat co najviac v klude, je inak dobra rada. len nie kvoli istote, ze sa vrati.
lebo ak sa nevrati, bude to dalsia rana pre adaja a jej sebavedomie. on kludne moze zistit, ze terajsia priatelka je omyl a nechce ju. a moze si najst tretiu, lebo to moze byt aj tak, ze k adaja naozaj citi uz len malo.
ked sa bude pripravovat na zivot bez neho a on sa s prosikom vrati - bude to bonus navyse, ktory si bude moct adaja uvazit, ci prijme alebo nie.
andrda a Ty ako vieš tak rýchlo zanalyzovať jeho milenku? Ty ju poznáš? Poznám zopár manželstiev, ktoré vznikli na "na druhý pokus" a klape im to. Takže, nemyslím si, že to musí zákonite skončiť tak, že príde s prosíkom. Môže to byť aj tak, že s milenkou bude šťastný. Ale to nikto dopredu nevie.
andrda
dulka, nepoznám jeho milenku,ale obja sú ešte v manželskom zväzku, pokiaľ som to pochopila. myslím si že ich vzťah naozaj vznikol v rozhovoroch o ich partneroch. porozprávali si čo sa im na nich nepáči a oni sa teraz budú snažiť tým chybám vyhnúť. ale nebude to len prispôsobovanie sa? je to láska? alebo len porozumenie? jasne že fungujú manželstvá na druhý krát. sama som vydatá druhý krát a som teraz spokojná, ale boli sme už obaja rozvedený a nehľadali sme porozumeni, ale lásku, spoločné záujmy a rozprávali sme sa o sebe, nie o našich partneroch. je to len môj názor, takto to cítim. a adaje by som odkázala nech "nasadne" do vrtuľníka a na všetko nech sa pozrie z veľkej výšky s nadhľadom. adaja predstav si že Tvoj manžel išiel na ďalekú cestu ako napríklad lekár do Afriky zachraňovať ľudské životy. rozhodol sa sám. Je teraz na Tebe ako sa rozhodneš Ty. pekne sa obleč, choď do spoločnosti, bav sa. spokojných a šťastných ľudí má každý rád a sú ako magnet. uvidíš, šťastie priťahuje šťastie a príde samo. držím Ti palce!
Andrda, ja si určite nedovolím na základe tohto článku posudzovať či ide o lásku, o prispôsobovanie, alebo o niečo iné. Takže určite by som nedávala také jasné vyhlásenia ako Ty a hlavne: "Počkaj, však on sa vráti." Pretože on sa vrátiť jdenoducho nemusí, lebo bude teraz šťastný. A preto by som jej skôr poradila, začni žiť sama pre seba a nestrať roky tým, že budeš čakať ... lebo to môže byť aj čakanie na Godota a Ty zbytočne stratíš roky čakaním, ktoré si mohla stráviť možno už po boku niekoho iného a možno sama, ale oveľa hodnotenjšie ako čakaním. Takže tak.
Je to moje zelanie, no nevidim to tak ruzovo. Preco by sa chcel rozvadzat? Po niekolkych rozhovoroch z neho vlastne vyslo, ze som si ho nevazila, spravala som sa nadradene, nic mi nebolo dobre, atd. Je mu to luto, no bohuzial, musi odist. Nemozem sa s nim uz o to ani rozpravat, pretoze je na to uz alergicky - stale pocuva to iste. Tak som s tym prestala. Chystaju sa spolu do prenajateho bytu, ide to tam prerabat - kupelku - aby sa tam dalo fungovat, maju uz vybrane kachlicky...Tesi sa ako male decko. To, co sme sa dohodli, ze do maturity bude doma je nerealne, pretoze by byval v podnajme s nou a domov by chodil kazde dva tyzdne - dcere sme chceli povedat, ze pracuje mimo mesta a ze sa mu neoplati stale dochadzat. No potom ked som o tom rozmyslala, je to vlastne hlupost. Ma zamestnanie, ze chodi pracovat po celom meste a urcite by ho dcera niekolkokrat videla. A potom co? Domov sa mu neoplati ale po meste beha? Takze jej to povieme po pisomnych maturitach, snad sa to do ustnych trochu vstrebe... 1.4.odchadza. ... definitivne 
Neboj moja
bude aj lepšie, ale to len čas ukáže.
Nerozumiem, preco dcere tajite co sa deje. Nie je male decko. Okrem toho, je to vas problem, nie medzi nou a otcom. Tam vztah nicim neutrpi na ujme.
K tým fackám. Nesúdim, len ja mám na to takú vetu: "Kto nemá v hlave, má v rukách!"
Dievčatá čo to tu riešite. Ak je niekto v takej situácii tak mu naozaj pomôže dať tu facku a prečo rozoberáte to či by dal niekto oznámenie. Veď v pohode ak by dala aspoň by verejne pred nejakou komisiou mohla dostať zo seba ten pocit ublíženia. To či je to správne alebo nie? no a čo, robíme v živote iba tie správne veci. Ja s ňou súhlasím, aj mne by zrejme bolo rýchlejšie odľahlo ak by som tak urobila, len škoda že dve zaucha nedostal aj manžel, potom by to bolo fifty fifty. Raz jeden svetový prominent povedal niečo v tom zmysle - vždy som sa snažil dodržiavať bonton, bol som veľmi na očiach ale nič som v živote neurobil lepšie ako to, že som svojej ex vylepil zaucho, aj keď som mal potyčku zo zákonom kvôli tomu. Boli to najlepšie vyhodené peniaze, najlacnejšia psychoterapia.
Žiť iba podľa určitého kódexu o ktorom tu píšete je ilúzia a nikldy sa nemôže naplniť, sme osobnosti a každá reaguje inač v každej situácií a preto nikto nech nehovorí slová...ja by som sa neponižila, ja by som to neurobila, lebo to sa robí veľmi ľahko, verte a zariekaného chleba najväčší kus
"Žiť iba podľa určitého kódexu o ktorom tu píšete je ilúzia a nikldy sa nemôže naplniť, sme osobnosti a každá reaguje inač v každej situácií a preto nikto nech nehovorí slová...ja by som sa neponižila, ja by som to neurobila, lebo to sa robí veľmi ľahko, verte a zariekaného chleba najväčší kus.....Gitka
Pekne si to Gitka napísala,tiež som si myslela,že v živote by som sa tak neponížila a vidíš stalo sa.Nevyfackala som ju ale môjho muža,necítila som sa pri tom ako hrdinka bola to len moja reakcia ako mi neustále ubližuje jeho správaním.Bola to úplná bezmocnosť keď už človek nevie čo má robiť lebo ten druhý sa stále správa ako majster sveta a pritom si vôbec neuvedomuje ako ubližuje svojej rodine.Jednoducho som nezvládla situáciu.V tom momente som absolutne nebola schopná rozmýšlať nad nejakými následkami a už vôbec nie nad tým či by dával niekto na mňa trestné oznámenie.Adaja je na tom aspoň tak že manžel jej povedal prečo,aj keď si myslím že je to len také chabé ospravedlnenie jeho konania,možno sa potrebuje ospravedlniť sám pred sebou aby mal dôvod.
margori vystihla si to suprovo...
Nuž moja, som dosť stará, aby som vedela, že v živote nič nie je nemožné aj zhovadiť sa, ale ak to aspoň trošku uľaví, prečo nie, prežila som toho dosť na desať životov a niekedy by možno ta facka bola pomohla.
Margori, ja sa na to pozerám ale z tej druhej strany. Môj bývalý mal podľa neho tiež na facku "pádny" dôvod, ale ja som sa na to pozerala inak. On si uľavil a čo ja? A ako som napísala: nesúdim...
Dievcata, odklonili ste sa od mojej temy, riesite tu fackovanie, a to dost dopodrobna. Ja viem, ze moj osud to nezmeni, ale o tomto si tu citat nechcem... Tych reakcii na moj problem bolo dost, som rada a za to dakujem.
Prepáč Adaja, ale vyjadrovali sa tu aj tie čo majú podobnú skúsenosť, no a zrejme sa ti zdá, že tebe bolo reakcii menej, ale ak niekto dá takýto problém je to dosť háklivé a aj dosť pravdepodobné že je tu dosť takých, ktorým sa ten problém stal. Maš možnosť blog zmazať ak ti to nevyhovuje. Ja si myslím, že bol veľmi dobrý a aj so širokou tématikou, ale aspoň vieš, že ty sa k fackám nepridaš.
Držím palce, nech ti všetko dobre dopadne.
Myslim, ze tato diskusia ma nieco do seba - ako samozrejme kazda... Kazdy si z nej nieco odnesie, a preto je to dobre, mozno mi este niekto napise na mail, mozno sa spoznam s niekym, s kym si uz nebudem lizat rany ale ma presvedci o tom, ze zivot ide aj napriek tomu dalej - sice uz bez muza, ktoreho som lubila... pojde inym smerom, dufam, ze takym, ktory chcem ja. Ak nie, mam smolu alebo musim cakat a pracovat na tom. Teraz mi uz ide o existenciu, city musia ist bokom. Bude to tvrdy boj, chcem z neho vyjst ako sa len najlepsie da, bez nakladenych polien pod nohami, elegantne a hrdo. Pôjde to?
Neviem ako by som mala tuto diskusiu moderovat a usmernovat, no v ziadnom pripade ju nebudem mazat.
Pôjde to, možno ti niekedy bude na figu a nebude sa ti chcieť ani dýchať, ale to prejde, ty si už začala. Nezabudni aj poľutovať sa treba, ale sebaľútosť ak prekročí hranice je ničivá, uteču od teba všetci. Viem že to zvládneš.
Som rada, že to nejdeš mazať, to moderovanie - no vieš, väčšinou ak niečo napíše, chodí na svoj blog a kočíruje ho, prispieva komentármi. No jednoducho si to mohla napísať aj skôr, ale ja si naozaj myslím že to bola dobrá diskusia, vieš sú rôzne príbehy a preto to možno niekomu pomôže.
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Ahojte, priatelka mi odporucila tuto stranku, trochu som si tu pocitala a rozhodla som sa, ze napisem o sebe.
Sme spolu dvadsat rokov, v januari sme si rezervovali letnu dovolenku a dva tyzdne na to mi povedal, ze ma priatelku a chce sa rozviest. Na ten pohlad sa neda zabudnut, stala som v kuchyni ako prikovana, potom som zacala chodit a pytat sa preco, preco, preco, stale dokola. A jeho reakcia? "Ani pre mna nebolo toto rozhodnutie lahke. Desat rokov som trpel, spravala si sa ku mne ako keby si si ma nevazila, mali ste vsetko a ty si chodila domov stale nervozna, neusmiala si sa a stale si na mňa stekala." Nechapala som, preco mi to nepovedal skor, preco sa to nesnazil riesit, ja som si to vobec neuvedomovala. Jeho odpoved bola kruta - ze vraj to nemalo vyznam, aj tak by som si robila po svojom. A mne sa zrutil svet, bola som na neho naviazana, stale sme spolu niekam chodili, do obchodu, do lesa, dokoncili sme rekonstrukciu bytu...
Zacala som sa pozerat na svet inymi ocami, strasne to boli, nemozem sa z toho spamatat, aj ked kazdy vravi, ze cas vsetko vylieci, ja nechcem, aby cas nieco liecil, chcem ho naspat. Dcera teraz maturuje, tak sme sa dohodli, ze do marca zostane doma a potom pôjde robit mimo mesta a bude dochadzat kazde dva tyzdne. Nechcem ju este do toho zatahovat, doma to vyzera, ako keby bolo vsetko ok. No po jej maturite definitivne odchadza. Ale je mi tak smutno a citim taku prazdnotu... V praci si poplacem len sem-tam, ale prichadzam domov a nevidim tam auto, bodne ma pri srdci, ze zase je s nou, je stastny a vesely, zamilovany a spokojny. A ja? Ani vyplakat sa doma nemozem...