Ako spíte v cudzej posteli?

No jasne, je leto a teda aj častejšie cestujeme a prespávame kade tade. Dlho, predlho mi trvalo, kým som si uvedomila, že prvá, ešte aj druhá noc na novom mieste, v inej posteli je pre mňa tak trochu utrpenie. Veľmi ťažko zaspávam, mám pocit, že sa neustále budím.

Spomínam si, že som to mala rovnako ako malé dieťa. Mám dva zážitka z času, keď som ešte nechodila do školy. Bola som v nemocnici. V noci som sedela pri okne, pozerala na svietiace mesto a predstavovala si, že ráno otvorím oči budem doma. A potom ma zobrala teta na "prázdniny". Bolo to iba do susednej dediny. Okná mali do hlavnej cesty. Nebolo to také, ako dnes, ale aj tak si spomínam na svetlá nočného autobusu, ktoré sa pomaly posúvali po plafóne.

Kedysi som vstávala po takejto noci dobytá, unavená. Dnes viem, že to dospím, nezaťažujem sa tým. Občas si dokonca chystám témy, o ktorých budem premýšľať. Už sa takých nocí nebojím.

Vraj celé toto budenie u časti ľudí súvisí s nejakými dávnymi inštinktami. Podvedome sa obávame, že na neznámom mieste nás niečo napadne. A tak potrebujeme kontrolovať situáciu. Zobudí nás aj najmenší šramot.

 

Diskusie Naničmama.sk: 

Tak tie pradavne inštinkty fungujú zaručene aj u mňa.Dlho zaspávam a každú chvíľu sa budim, ale aspoň vsom sa naučila, ze vzdy ked sa dá, ideme autom, beriem si svoj mini vankúš, ale mam aj cesrovnu alternatívu, veľký vankúš je pre mňa problem. A ešte ma zvyknu dojat spoločné periny, to nedám, ja sa potrebujem krútiť okolo svojej periny Hambím saTa už na dovolenky balim aj tenky velky uterák. Hambím sa

My presne naopak, doma spíme pod jedným paplónom a keď máme na posteli dva, tak vždy sa s tým nejak bijeme. Nedokážeme dať tomu rady ÚsmevÚsmev

Ja spím jak špalek. Zvyčajne líham do postele absolútne uťahaná.

Najviac cudzích postelí som si užila na služobkách pred koronou. A nemocníc počas tehotenstva.

Musím povedať, že v hoteloch s posteľami som problém nemala, dokonca ani zvuky z vonku na nerušia. Zato doma som jaaaaak pradávny lovec. Všetko ma zobudí. Chichocem sa

Som si to tak nedávno rozoberala v hlávke, že odkedy som porodila pred 17timi rokmi prvého syna, tak môj spánok je hooooodne plytký. Aká som ja na seba bola pyšná. Že na všetko reagujem, aj vyspato sa cítim relatívne. Do tejto nedele. Zalomila som vo vlaku z Piešťan, kontaktné šošovky v očiach a chaloši ma budili na začiatku Trenčína. Váľam sa od smiechu po podlahe

U mna spať nie je problém...

horšie je to isť sa na WCko vyprázdniť sa!doma ako hodinky a ked niekde prídem(hoci aj k deťom!) keď aj len na 3-4dni absolútne nič!až 5ty deń čosi-a prichodím domov tak to už do tej určenej miestnosti doslova letím ..nevyzutá v kabáte,vetrovke..

dufam,že som vás neznechutila..

no veru, toto je častý problém, možno raz aj na samostatnú tému to vydá ÚsmevÚsmev

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok