Takže u nás to bol silný hydinový vývar a kura na smotane, myslím že to bolo mäso z toho vývaru. Viem že sa nepridavali žiadne korenia okrem rasce a soli. To nosila kmotra, doma sa varila rascovka na mlieko, neskôr vtačie mlieko. Jedlo nemalo byť ani mastné, takže žiadne zabijačkové veci. Ta hydina bola naj pre mamičku.
Ano, rasca na mlieko, to je u nás veru klasika najklasickejšia.
Len žena v šestonedelí by asi nemala ani veľmi po reštauráciach behať? Či?
Čo sledujem, tam je to s varením trochu inak, ako u nás. Tam sa poväčšine stravujú na uliciach, pre nich je reštaurácia ale len dva stoly v garáži. Kuchyne v bežných bytoch absolútne nevyzerajú tak, ako u nás. Nehovorím, že nie sú aj výnimky, ale oveľa častejšie je to varič na plynovej bombe niekde na dvore. A na tom sa varí všetko... Proste iný kraj, iný mrav
U nás to bola tiež rascová - vajcová (neľúbim ju, aj keď manželová mama ju robila aj so zemiakom a troškou cibuľky a to je iná polievočka, takú ľúbim) a ešte čierne pivko - ale max malé. No a potom taká nemocničná klasika, ktorú som ja vždy ľúbila - biela káva (melta).
No a čo si pamätám ako decko, tak sa robili "opáčky", starká to tuším aj ruže volala - v podstate božie milosti (fánky), ale do takej naberačky sa to dalo v tvare gule smažiť a pocukrovalo sa to. To sa nosilo na prvú návštevu bábätka.
Jak som mohla na malé čierne zabudnúť 
Fánky sú hodne podobné ako šišky. Žeby to bolo tým, že naše regióny sú neďaleké? Respektíve stále je to Považie, od slova Váh?
Toto je špecialita kopaníc - Brezová pod Bradlom a aj Myjava ( som googlila ten názov, lebo som poznala len "ruže a božie milosti". Ono tie šišky sú tak vždy možno urobiteľný koláč, že sa mohli robiť v každom ročnom období.
Nevieme, či ti malé čierne odpustíme. Vidíš! Odtiaľto mala Coco nápad, že čo sa vždy hodí - malé čierne ... akurát, že ona nemyslela pivko 
.
Ja si hlavne z mojej mladosti pamätám, jak ženy išli domov z práce na družstve, zastavili sa v krčme na jedno malé, do ktorého sa spúšťal štamperlík naplnený sirupom Lesná zmes. Potom si niekde v Nemecku zmiešali pivo so 7-upom, dali tomu meno radler a myslia si, že sladké pivo vymysleli oni
A ja urobím ešte historickú kulinársku vložku, aby sme už úplne boli presné. Moja nemčinárka hovorila, že chodili do Nemecka na stáž ako študenti a keďže nebolo penez, tak sa šetrilo na jedle. Chudí boli všetci jak prútik. No ale večer, aby vládali na druhý deň, tak si spomenuli na ten zvyk tetiek z družstva a tiež chodili na jedno malé točené a ulievali si tam sirup. No a to URČITE inšpirovalo Nemcov, predtým ako dali ochrannú známku Radleru ... takže takto sa od slovenských dojičiek dostal recept do Nemecka.
Pche - my sme koncom 90tych rokov chodili na výstavy do Mníchova a tam sme ich v hotely učili robiť rezané. V jeden večer sme si vypýtali také pivo, kukali jak puci. Tak sme sa postavili k pípe a pomaly ho namiešali. Oči si išli vyočiť. Na druhý deň poobede, keď sme sa vrátili z kontraktov pred hotelovým barom bol taký ten stojan s ponukou a tam "špecialita dňa - rezané pivo" . Ale províziu z nápadu sme nedostali 
... ani len to pivo zadarmo!
Často sledujem v telke TV kanál o varení. Mnohé programy sú skôr cestopisy ako presné recepty.
Tak aj dnes, už ani neviem, z ktorej krajiny boli dnes, tuším Malajzia. Upozornili na ich špecialitu - reštaurácie pre čerstvé mamičky. V kultúre týchto ázijských krajín (Vietnam, Indonézia, Thajsko a Malajzia) je špeciálna starostlivosť o mamičky. Trvá rôzne, od 30 do 45 dní. Mamičkám sa podávajú presne stanovené jedlá, dokonca sa najímajú opatrovateľky, ktoré sa venujú nielen bábätkám, ale aj varia pre mamičky tieto výživné jedlá. Aké sú to jedlá som sa teda nedozvedela....
Po pravde, niečo podobné bolo vlastne kedysi dávno aj u nás. Teda hlavne asi na dedine, šestonedieľke sa varil silný kurací vývar, aby zosilnela. Zasmažená polievka na mlieko. A u nás sa nosili aj šišky. Malo to tuším aj presne stanovený dôvod, ale to si už veru nepamätám. A nie je to dotiahnuté do stravovania v reštauráciach. Aj keď to je asi celkovo o inej kultúre stravovania