Zaujímalo by ma...

Mne sa páči čo napísala lydusha. Prvé čo ma napadlo- môj syn Filip.Od bábätka, malinka mala niečo majstroval, šróboval,rozoberal vydržal celé dni za mnou chodiť so skladačkami so slovným spojením:mama daj...Vždy mal v hlavičke predstavu čo chce poskladať a keď som to chcela nejako zjednošiť tak to nebolo ono, nasledoval plač a zase len mama daj...Občas ma oslobodil manžel keď prišiel večer z práce a skladal si s ním...Potom prišla škola a on bol úplne stratený. Zo začaitku sa pár krát pocikal lebo sa nevedel v škole zorientovať, nacvičovala som s ním ktorým smerom má ísť v škole na WC,a vzťahy s učiteľmi a spolužiakmi neboli o nič lepšie...Roztržitý,nevedel si ani veci prichystať na lavicu, učiteľka pochybovala o jeho školskej zrelosti, lebo jemu unikali úplne bežné veci...Bežné bolo ak prišiel v zime, v mraze domov bez bundy, len vo svetríku s vysvetlením, ale maminka mne nebola zima...A pritom do matematiky kreslil planéty, slnečnú sústavu a mal vedomosti o ktorých sa jeho spolužiakom ani nesnívalo....Neviem aké má môj syn IQ a ani ma to nezaujíma.A ani neviem povedať akí su takíto ľudia s nadpriemerným IQ. Mňa ale teší, že nejakým zázrakom, možno je to aj mojím prístupom sa zvýšila Filipkova Emočná inteligencia-ak to môžem takto povedať a zhodnotiť. Pre mňa ako matku je to veľmi dôležité...Že už nie je medzi ľuďmi taký stratený, že kedysi sa nevedel so mnou ani porozprávať a teraz úžasne komunikuje...Že nielenže mu to páli,ale aj cíti...cíti a vníma inak ako kedysi...Neviem či sú ľudia s napriemernym IQ šťastnejší spokojnejší...myslím si že šťastnejší a spokojnejší sú ľudia s dostatočne rozvinutou Emočnou inteligenciou.

toto je diskusia na cele strany, pravdupovediac sa mi nechce, idem spat zacala by som extremom ... v mojom okoli je clovek, neustale studuje, zhana knihy. ma peknu zbierku titulov zo skol s najrozlicnejsim zameranim. technicke, prirodne, socialne vedy. posobi ako siva myska, na ulici si ho nevsimnete. upozornila ma na neho mama, roky pracovala v knihkupectve, vedela o co sa zaujima a preco. clovek v nohaviciach, topankach a bunde - nic viac by som vam o nom nevedela povedat. jeho duchovny zivot ostaval ukryty, bola to jeho potreba - zivit mozog, ambicie a moznost aplikovat vedomosti v praci alebo nejak inak - verejne ci spolocensky, uz nemal.

velmi sa mi paci lydushin opis - reakcie inteligentneho cloveka na klamstva. oni naozaj klamat a intrigovat nepotrebuju. vsetko je jasne, zahmlievanie ci chodenie okolo horucej kase pre nich neprichadza do uvahy. v ziadnom pripade nechcem zovseobecnovat, su to len moje skusenosti. niektori su mili - ini arogantni vo svojej podstate, no vsetci natolko inteligentni, ze vedia, ze na kazde klamstvo sa da prist a su proti nemu z vnutorneho presvedcenia alebo z rozumu

1. vyssie IQ je dar i prekliatie. cim vyssie, tym su tieto dva extremy vvyraznejsie. vyssie IQ sa obvykle prejavi hlavne v nejakej oblasti, kde su tito ludia schopni rychlejsie si vytvarat (logicke) spojitosti a tak rychlejsie sa ucit a napredovat, ci reagovat. problem je v tom, ze cim je dana oblast vyraznejsia, tym viac ina strada. obvykle hlavne citova, resp. spolocenska (chovanie). akoby aj city chceli nejak sputat logikou alebo naopak, su vcelku jednoducho manipulovatelni (do chvile, kym vas odhalia). jednoducho akoby rastuce IQ utlacalo EQ.
2. mam brata s IQ 136. a poznam dalsich par ludi. vsetci su to mili, inteligentni, vtipni, zabavni ludia, no obcas urobia vec, ktora sa vymyka beznemu spolocenskemu priemeru a chapaniu a pritomnych tym dost zaskocia. a tak su oblubeni, no zaroven obavani spolocnici.
3. a prave preto vyssie uvedene maju medzi nami trochu stazeny zivot. ide vsak len o to, aby nasli tu svoju "krvnu skupinu" priatelov, ktora ma bud podobne myslenie alebo je chapava, pretoze priatelstvo prevysi obcasne nedostatky. potom je vsetko OK.

Baby krasne ste to vsetky napisali
Nechcem aby to tu vyzeralo ako moje chvalenie ale ja mam 139 IQ. A žiť s tým vôbec nie je ľahké.
Ako ten pán v kníhkupectve - nikto si ho ani nevšimol, taká sivá myška.
Seba by som opísala podobne. Navonok som obyčajný človek. A pritom nie som ako ostatní, (teraz sa neurazte ale hlavne nie som ako ostatné baby, šminky, slipové vložky a také "babské témy" ma vôbec nezaujímajú.)
Chýba mi veľa vecí, alebo informácii. Neviem spoločensky konverzovať, neviem slovne odrážeť slovné útoky. Som viac agresívna ako bežní ľudia, mám fobie a možno povedať že istým smerom zdeformovanú osobnosť.(Preto v mojom minulom blogu boli narážky na moju trapnosť - čo uznávam že sa mi zadari)
S kamarátením alebo chodením je to tiež kríž. Musím si nájsť "svojich" a ani s tými si často nesadnem. Sme príliš veľkí individualisti, osobnosti, kde jedna druhú nepustí za určitú hranicu, dochádza k stretom(rozumej hádkam)ironickým trojzmyslom a tak.
Citovo našťastie nestrádam, lebo mám rozvinuté ako IQ tak aj EQ ale naopak sa rýchlo upnem a keď niekomu poviem ľúbim ťa nie je to to čo sa väčšinou hovorí.Nerobí mi problém dôjsť za sympatickou triednou ktorá sa rozvádzala a objať ju a povedať jej že ju ľúbim a že som tu pre ňu keď bude potrebovať, ona to zobrala ok, decká v triede aspon mali čomu pripísať moju inakosť - vraj som príliš teplá
Ale z môjho pohľadu si myslím že povaha, EQ a IQ sú tri rôzne veci takže ľudia s tými istými číselnými hodnotami sú ale úúúúplne rozdielni.

Z mojich osobných skúseností viem, že ľudia s vysokým IQ majú problémy v praktických veciach. Ja som mala napríklad problém ísť niečo vybaviť ako 18 ročná.Prečo ? Jednoducho som domýšľala čo by bolo key bolo, ako to budem riešiť atď. Večne zahrabaná v knihách - to bol môj život, vysoká škola jedna - načo ? Veď sa dajú študovať aj dve naraz. Väčšina žien na okolí sa mi zdala nemožná a v tom veku aj hlúpa.
Ale výber životného partnera- katastrofa.
Keď sa mi narodil syn, jeho vývoj išiel strašné rýchlo, ten pohybový. Avšak do 2,5 roka sa pocikával, nehovoril len ukazoval. Dostala som strach. Detí sa v tom období stránil , neustále si pozeral knihy a staval stavebnice, zaujímali ho filmy o žralokoch, harpiách, veľrybách.
Prvá súvislá veta - mám málo kníh. V škôlke katastrofa - vystriedali sme tri škôlky- buď agresivita alebo totálne stránenie sa. Kresba k veku vynikajúca.Nakoniec mi doporučili pedopsychologické vyšetrenie. Bola som a psychologička mi vtedy povedala že nie je normálny, že jednoducho má tak vysoké IQ, že v určitých oblastiach bude mať problémy a aj má.
Lenže on na rozdiel od iných ľudí vie klamať a to dosť prefíkane, pretože to domyslí do najmenších detailov, nejaký poriadok - šumafuk, večne čaká na usmernenie. To ako chodí zo školy rozgajdaný a s trčiacim tričkom a tielkom ani nemusím hovoriť. Šnúrky sa naučil zaväzovať omnoho neskoršie ako jeho rovesníci- načo veď sú lepky, bicykel- veď by sa mohol zraniť.Ako som písala život s ním nie je jednoduchý.

No dozvedela som sa to na výške. Len tak zo srandy som sa dala otestovať v psychologickej poradni, pretože som mala nejaké problémy. To čo som sa dozvedela,bolo síce príjemné avšak pre mňa nepodstatné. Druhýkrát som sa dala otestovať keď som si to chcela len potvrdiť, testovala ma kamarátka- psychologička. Mensa ? Neťahá ma do nej, chcemn si žiť svoj život.
Pri testoch som mala množstvo obrázkov, vkladanie, rozdiely, ale hlavne tam boli logické sledy obrázkov, číselných radov, slovných spojení.

Nič o ňom neviem a ani sa nezaujímam. Nepociťujem tú potrebu. Ak má niekto potrebu takto sa včleniť medzi ostatných s vysokým IQ, tak je to jeho čisto súkromná vec. Ja svoje IQ využívam predovšetkým v pracovnm živote, ale niekedy je to problematické, pretože nachádzam komplikácie aj tam kde ostatným je to jasné. Jednoducho určeté okruhy máš lepšie prepojené ako bežná populácia. Avšak aj medzi nami je dostatok pokrivených ľudí, veď len vezmi koľko masových vrahov pri testovaní dosiahlo prekvapivo vysoké IQ.

Moje záujmy sú absolútne bežné - čítanie na kvantá ale nie bežnej literatúry,
varenie, pečenie, golf, riešenie hlavolamov pre zábavu,šachy.
Som úplne normálny človek, so svojimi starosťami a radosťami. Akurát rýchlo počítam, veľmi rýchlo čítam, nachádzam spojitosti medzi jednotlivými vecami a slovami a to všetko uplatňujem vo svojej práci.
Je fakt, že ma to ťahá k inteligentným ľudom, nijako však nepodceňujem ľudí s nízkym IQ, sama mám takú dcéru.
Okrem toho Ľudia s vysokým IQ nie všetky oblasti majú tak extrémne vyvinuté, v niektoých dosahujú výsledky geniality, v niektorých priemerné až podpriemerné. Napríklad, ja bez navigátora ani na krok.

Zväčša kupujem hlavolamy z časopisu krížovky, potom keď bežalo v Slovenke nejaká súťaž hlavolamy, to som riešila a tak. Na internete som to ešte nerobila , ale pohľadám.

A k tým nevýhodám : neviem žiť prítomnosťou zo dňa na deň a svojich mužov s tým doháňam do šialenstva. Na všetko mám plán a presný postup. Ak sa odkloním od nejakého bodu, hneď mám prichystané riešenie B.
Neustále sa zaberám čo bude , ako bude a ako to budem riešiť.
Napríklad muž povie : Postavíme dom. Ja už rozmyšľam kde, ako to budeme financovať, kto bude robiť projekt, kde zoženiem architekta, z čoho ho postavíme atď. Neviem si užiť len to slovo - postavíme dom.
Na všetko mám plány, postupy a takmer diagramy. Ďaleko viac ma trápi globálne otepľovanie, pretože rozmýšľam čo moje prapravnúčatá a vtedy budem asi už zahrabaná.
Znervózňujem ľudí keď čítam s nimi nzaraz, pretože ja som už na konci a oni niekde v polovičke. Nečítam po riadkoch ale mapovo, teda dve vety naraz.
Ale orentácia horšia ako u sliepky, som schopná sa stratiť aj vo vlastnom byte.