Zaujímalo by ma...

... trosku ma prekvapuje, ze vysledky IQ testov su povazovane za nejaku "objektivne meratelnu" velicinu. Neviem sa s tym stotoznit - sama som ich v priebehu cca 20 rokov absolvovala 3 krat a vysledky sa dost lisili. Teda aspon mne pride rozpatie 27 bodov ako vyrazne.

Zda sa mi, ze akosi sa v praxi (a nielen pri merani IQ) zabuda, ze clovek je dost zlozity komplex vzajomne prepojenych a vyrazne sa ovplyvnujucich zloziek a ze napr. vysledky akychkolvek testov su podmienene tolkymi roznymi faktormi, ze hovorit o nejakej "objektivne zmeranej" hodnote je prosto zavadzajuce...

a odpovede na otazky:
1) je pravdepodobnejsie, ze s ludmi s vysokym IQ sa budem moct porozpravat o nejakej otazke "komplexnejsie", ze budeme schopni vidiet dany problem z roznych stran, nachadzat viacero moznych rieseni a brat do uvahy aj dalsie mozne varianty vyvoja. A naopak, clovek s nizkym IQ ma zvacsa pevnejsie stanovene "hranice mozneho", ktore prosto nie je schopny prekrocit.

2) ano, poznam takych - dozvedela som sa to casom, ako priamu odpoved na moju priamu otazku

3)IQ podla mna je iba jeden z "nastrojov", ktory clovek pouziva pri "tvorbe" svojho zivota.
A ci je tak zivot lahsi, ci tazsi? to zalezi predovsetkym od toho, ako ten "nastroj" pouziva, co zasa (podla mna) suvisi predovsetkym s tym, co clovek, jeho najhlbsia podstata, chce na tomto svete skusit. Je to ako s autom - je jasne, ze na vykone zalezi a moc. No este viac zalezi na vodicovi, lebo naozaj dobry vodic sa bezpecne (aj ked zrejme nie tak rychlo) prepravi z jedneho miesta do druheho aj v aute so slabsim vykonom, no "blby" vodic (ci uz neskuseny, roztrzity, arogantny...) ani v silnom aute nemusi tu cestu zvladnut bez nehody...

.

Dievčatá , musím ísť, cestujem za mangelom s deťmi do čiech a čaká ma trojhodinová cesta. Rada som si s vami pokecala na danú tému, obohatila ma.
Prajem všetkým pekné Vianoce.

Adriana

Pridám svoju skúsenosť. 11 ročný syn mojej kamarátky. Od malička veľmi vnímavý, zvedavý, ustavične sa na niečo pýtal, museli sme mu do detailov vysvetliť všetko čomu nerozumel a čo ho zaujímalo. Vyžadoval si neustálu pozornosť. Niekto by povedal "ako každé iné dieťa". No opak je pravdou. Pred dvoma rokmi začal mať problémy v škole, zlé známky, každý deň poznámka, nešťastní učitelia, ktorí z neho urobili pomaly dieťa zrelé na polepšovňu. On prišiel domov zo školy, urobil si úlohy, naučil sa všetko sám a bez pomoci. Keďže problémy v škole sa stupňovali, jeho mame to nedalo a navštívila detského psychológa. Prebehli nejaké vyšetrenia, testy, zistili mu nadpriemerné IQ (číslo neviem ale opýtam sa) a ešte k tomu hyperaktivitu. Keďže bežná základná škola si s takýmito deťmi neporadí, matke doporučlili špeciálnu školu. Malý sa do novej školy zamiloval po prvom týždni. V triede je len 6-8 detí. Učitelia mu venovajú pozornosť akú potrebuje, za jeden školský rok stihol učivo čo jeho rovesníci za 2 alebo až 3 školské roky. Deti v škole ho milujú, chodia za ním so svojimi problémami, on ich vypočuje, poradí a porozpráva sa s nimi. Ale to je škola, tam sú deti ako on. No v normálnom svete "na ulici" ma síce veľa kamarátov, idú hrať hokej, futbal, chodia spolu na karate, ale tí chlapci nie sú na debaty, ktoré on potrebuje. Ťažko je teraz povedať aký bude keď vyrastie, no už teraz sa s ním dá porozprávať na akúkoľvek tému, miluje dvoj-troj hodinové rozhovory, všetko rozoberieme zo všetkých strán a do detailov. Neuveriteľné, to treba zažiť. Je citlivý, náladový. Keď sa stane niečo zlé, bude sa trápiť a trápiť ale nesťažuje sa, neplače. Za mnou chodí veľmi často, asi som jeho krvná skupina. Mám ho rada a neviem či ma každý pochopí, ale rozhovor s ním mi občas dá viac ako debata s dospelou osobou. Má síce len 11 , myslím, že bude mať veľký problém nájsť si kamarátov "svojho druhu" , no je na dobrej ceste, my čo ho poznáme ho maximálne pomáhame a venujeme mu pozornosť.
A keď prejdem do sveta dospelých, tiež mám zopár takých známych a teraz keď rozmýšľam, vychádzame spolu veľmi dobre a milujem nekonečne dlhé rozhovory s nimi. Takže po novom roku sa idem vážne venovať svojmu IQ. To som zvedavá.
Prajem pekné a ničím nerušené sviatky

Mojej dcérke diagnostikovala psychologička pred nástupom do školy nadpriemernú inteligenciu. Napriek svojmu vysokému IQ je moje dieťa v tomto svete úplne stratené a ešte veľmi dlho asi potrvá, kým si v ňom nájde miesto. Svoj dar nevie v tomto systéme, do ktorého sa narodila, využiť, a zatiaľ ho vníma skôr ako danajský dar.
Ďalší takýto troška stratený človiečik s nadpriemerným IQ je môj manžel, ktorý si tu tiež dlho nevedel nájsť to svoje miestečko a svoje nadanie, neuveriteľné logické a analogické myslenie sa mu podarilo využiť až po dlhých rokoch. Inak je tiež múdry, citlivý a empatický a dá sa s ním plnohodnotne rozprávať na akúkoľvek tému.

georgína, som rada, že si otvorila túto tému. Mám totiž syna, ktorý má IQ 155 a trvalo mi veľmi dlho, kým som pochopila jeho inakosť.(A niečo som pochopila až tu). Vie rýchlo myslieť, počítať, má skvelú pamäť atď., ale je nekonečne nepraktický. Presne ako to opisovala Klódik 22. dec. 22:17. Takže si myslím, že ako deti majú takíto ľudia jednoznačne oveľa ťažší život ako ich rovesníci. Môj syn sa napríklad nevie prinútiť robiť veci, ktoré ho intelektuálne neoslovia. A toho je strašne veľa: obliekanie, umývanie, udržiavanie poriadku a mnohokrát aj jedenie. Je to práca pre fakt nesmierne trpezlivú matku, naučiť tieto "jednoduché" veci svoje dieťa robiť. Teda tieto deti sa toto všetko naučia robiť ihneď, len to potom nerobia - nie je to pre nich zaujímavé. A preto pôsobia často v priemernej populácii ako zaostalí.
A to s chápaním sociálnych vzťahov tiež platí - majú problém ich pochopiť, pretože fungujú zvykovo a nie sú často logické.
Môj syn chodí našťastie do triedy pre mimoriadne nadané deti a tam ho chápu a má tam aj rovnakých kamarátov. Škoda, že takých tried nie je po Slovensku viac - viem si predstaviť aké môžu mať takéto deti v priemerných triedach problémy - ako s učiteľmi, tak i so spolužiakmi.

nikdy som to u nikoho neskúmala. u mňa to skúmali v 2. triede základnej školy, lebo som sa nevedela zaradiť a "milá" pani učiteľka s ktorou sme si nesadli ma poslala na testy, lebo dúfala že ma preradia do špeciálnej školy (ale nie pre tie mimoriadne nadané ) chodila som k psychologičke - boli tam aj tie testy... "žiaľ" pre pani učiteľku, moje výsledky neboli vhodné pre osobitnú školu - práve naopak. Viem, že je to viac ako priemer, ale nejak to neriešim, netrápi ma to u mňa a tak isto ma to netrápi ani u iných.
ale je pravda, že inteligencia sa prejavuje zmyslom pre humor a myslením dopredu... aspoň tak som to niekde čítala. Hlupáci obyčajne nie sú vtipný...
A ešte: milujem foresta gumpa
toľko môj prudko inteligentný odveci komentár

Georgina, nebudem odpovedať na tie tvoje otázky tak ako si ich napísala , teda v presnej postupnosti, dúfam, že nevadí.

Poznám jednu osobu s nadpriemerne vysokým IQ, IQ neviem či merali, asi áno, pretože v minulosti pracoval ako vojak z povolania, dosiahol vysoký post, ale presné číslo jeho IQ neviem. V súčasnosti sa už zaoberá niečim celkom iným, v podstate už roky sa živí sám a v živote dosiahol to, čo málokto. Táto osoba ma veľmi láka, vždy sa teším na spoločné debaty. Dá sa s ním komunikovať o akejkoľvek téme, má prehľad, ku všetkému sa vie vyjadriť, má naštudované fakty, čo je úžasné, že keď sa s ním dostanem do slovnej bitky, vie argumentovať. (nemám rada rozhovor s osobami, ktoré argumentujú slovom "myslím si" - teda nič nepodložené ). Takže pre mňa je to úžasný človek. Úžasné na ňom je, že nielen že vie skvelo komunikovať, ale vie aj počúvať. Má otvorenú myseľ. Zaujíma sa nielen o pozemské veci ale aj o duchovno, sám zvažuje, tápa, sám argumentuje, rozvíja, spája všetko so všetkým atd. Je úžasné ho počúvať.
Má 50 rokov, je to môj bývalý šéf, teraz svokor .

Neviem, či majú títo ľudia život ťažší alebo ľahší, je to podľa mňa zle položená otázka, nedá sa to zovšeobecniť, lebo ľudia s vysokým IQ nie sú zvieratká , tiež majú nielen IQ, ale aj povahu, záľuby, zamerania atd...

Ja sa pýtam - Prečo sa pýtaš???

georgina , ja som svoj názor na toto písala niekoľkokrát. Jednoducho mozog funguje trocha inak a trocha inak sú prepojené spoje v ňom. Ak nie v tomto bloku tak v inom.
Príroda sa snaží o rovnováhu a tam kde niekde pridá tak inde uberie.
Čo sa týka našich odpovedí, hodnotiť ich takto nie je zrovna od teba korektné.

No moja zlatá to keby som vedela presne ako . neviem prečo si taká vykoľajená, pretože toto som už spomínala. ja zas neviem pochopiť ako niekto nevie vyyriešiť pre mňa základnú matematickú úlohu, keď mne to je také jasné.
Čo myslíš aké on má teda spoje keď jemu to nejde ?
Jednoducho mozog je tak zložitá hmota, že sa len teoretizuje o tom prečo človek s vyšším IQ má problémy v absolútne normálnych a pre vás nepochopiteľných veciach. Ja pozriem doľava doprava a som v prdeli. Aj u ľudí ktorí sú dys mozog funguje odlišne , pričom na magnetickej rezonancii sa nenachádzajú žiadne malformácie a ani odlišnosti.
Teória o tom ako sa rodia nadpriemerne intelignetný ľudia je v tom,že dieťa je počas vnútromaternicového života vystavené väčšej dávke testosterónu. Čítala som to kedysi dávno v časopise Dieťa
Som síce chlpatejšia a musím si holiť nohy, ale inak som normálna žena

Zapojím sa dodatočne. Dlho som tento blog neotvárala, lebo má na môj vkus a čas, ktorý mám k dispozícii, priveľa reakcií. Ale dnes som sa prelúskala k záveru. A zapojím sa.

Najviac ma zaujal Svetlanin link. Vyriešenie úlohy mi zabralo niekoľko minút a A4 papier s dvoma tabuľkami a dostala som sa k úspešnému koncu i s dieťatkom na rukách a s podnetnými hakmi-bakmi cez moje tabuľky No problem. Chvíľu som zvažovala možnosť tipnúť napríklad národnosť k farbe domu, keď už ostávali len dve možné farby, s tým, že buď sa dopracujem k správnemu výsledku alebo začnem od tohoto miesta znova s druhým tipom, ale odolala som, pretože som si bola istá, že je aj iné riešenie. A som so sebou spoko-spoko

Ako sa dá napríklad dozvedieť o výške IQ:
U nás v škole vybrali pár žiakov s rôznymi výsledkami na vysvedčku a testovali nás v psychologicko-neviem akej poradni na mestskom úrade (bol to nejaký širší prieskum; viem, že sa ho zúčastnili aj decká napr z učňoviek a t ď). Triedna vybrala rôzne /možno niečím extrémne/ osobnostné typy (tipujem ). No v každom prípade sme z našej triedy "postúpili" (medzi inými) ja a moja celkom dobrá kámoška - jednotkárka. A na 2x po nejaké tri hoďky sme robili dlhé testy zamerané na rôzne oblasti (každý sám - v 1 miestnosti s psychologičkou, ktorá si zatiaľ písala svoje veci); spomínam si na:
-matematické úlohy zamerané na logiku (postupnosti, doplň číselný rad...)
-rôzne i expresívne výrazy zo slovenského jazyka - nadväznosti, postupky, čo nepatrí do radu...
-úlohy na predstavivosť (typu kocka z človeče rôzne pootáčaná... plášť zložitého útvaru - čo z neho poskladáte... orientácia v priestore...)
-slovné úlohy
-cvičenia na pamäť
A iné. Bolo toho mnoho a hlavne to bolo hróóózne dávno

V našej triede (5 či 6 kusov testovaných) vyšli teda prekvapivé výsledky. Niektorí sme si ich povedali (hlavne tí, ktorí mohli byť spokojní ), niektorí zaryto mlčali, iní to vyhlásili za totálnu hovadinu Jednotkárke vyšiel priemerný priemer, mne - dvojkárke a z času na čas (napr z chémie) aj trojkárke vyšiel mimoriadne pozitívny vásledok. Psychologička ma potom pozývala na sedenia a snažila sa dopátrať, prečo využívam svoj potenciál tak málo a občas sme kecli aj o iných témach zo života a tak. Raz som vynechala sedenie a potom mi už bolo blbé tam ísť, takže nemôžem podať nejakú podrobnú správu, ako sa ona zo svojho odborného hľadiska na veci dívala. V každom prípade, išlo o dajaký prieskum a testy boli siahodlhé, takže ich považujem viac-menej za objektívne alebo precíznejšie a spoľahlivejšie ako rôzne IQ testy, ktoré si napr s obľubou robím na nete, pretože ma priaznivé výsledky tešia . A vcelku im prikladám dôležitosť . Tá hodnota IQ je jedna z mála mojich istôt; vecí, ktoré v svojej nevyrovnanej hlávke nemôžem spochybniť.

Na naničmame sú dámy, ktoré by podľa mňa v týchto testoch nedopadli /nazvime to/ dobre alebo výnimočne a mnoho ráz majú k témam (podľa mňa) oveľa trefnejšie postrehy ako tie, ktoré sa považujú a snažia vykresľovať ako študované a "múdre" (ba priam až všetku múdrosť sveta zožravšie ). Povedala by som, že porovnateľnou mernou jednotkou "hodnotného ´k veci´ prispievateľa a poradcu" je, popri spomenutom IQ a EQ, praktická životná skúsenosť (nesúvisí LEN s vekom).

Považujem sa za totálne nevhodnú osobu do dnešného sveta a úspechy mojich ´priemerných´ ( ) spolužiakov ďaleko prekročili tie moje /otázka možno stojí: čo je úspech? pre mňa bude úspech vytvoriť rodinné teplo i pre detičky, čo som si nevynosila v bruchu sama... čo bude raz a bude to podľa mňa hodnotnejšie ako štúdium na prestížnej univerzite a veľká kariéra napr. v oblasti reklamy.../

A tak. Chápem obe hádajúce sa (diskutujúce?) strany. V každom prípade - mali sme super inteligentného spolužiaka, ktorý naše rady aj opustil, pretože šiel na prestížnejší gympel a tak ďalej... a v bežnom živote je úúúúplne nepoužiteľný Podľa mňa je vysoké IQ blížiace sa ku genialite a ťažké začleňovanie sa do bežnej spoločnosti veľmi častý jav. Možno by bolo dobré rozlišovať nadpriemerné IQ a blížiacu sa genialitu; to prvé je zrejme praktickejším darom dostaným do vienka.

Skoro každú vetu by som ešte rozvila, aby som výstižnejšie obsiahla to, čo myslím, ale aj tak je toho už dosť Snáď nebude nikto do mňa pichať svoje žihadielka; už si ich hádam osičky všetky vypichali.