reklama

Naše sny

Pridal/a magnet dňa 25. 06. 2007 - 14:55

reklama

Milé priateľky, dúfam že Vás tak môžem oslovovať. Myslím že som si tu prečítala veľmi veľa, všetky Vaše starosti ( nie je ich málo ) a hlavne Vaše radosti. Chcem Vám za túto stránku poďakovať, pretože mi veľakrát pomohla dívať sa na môj život z úplne inej perspektívy.
Nepatrím zrovna k ženám, ktoré rozprávajú o svojich problémoch a trápeniach len tak hocikomu , skôr by som povedala že som skôr typ ženy (bútľavej vŕby), ktorá všetkých vypočuje a snaží sa všetkým pomôcť (niekedy si pripadám ako totálny blbec pretože za cenu pomoci niekomu druhému som schopná zo seba spraviť totálneho vola), čo sa mi už viac krát podarilo. Možno vždy tajne dúfam, že raz sa mi to možno vráti a niekto mi podá pomocnú ruku a zodvihne ma z tých mojich depresií bez toho aby som vysielala SOS. Ale prečo zrovna teraz reagujem ???? Možno ani sama neviem, ale rada by som Vás všetky podporila.
Každý človek má ťažké obdobia, a veľakrát nevie ako z toho všetkého von. Mňa vždy prekvapí, keď stretnem človeka o ktorom si myslím, že je úplne v pohode a nemá nejaké zvláštne starosti. Keď ho napokon spoznám lepšie, zistím že to tak nie je. Ešte viac ma prekvapí človek, ktorý vyzerá že ho zlomí úplne každý vánok (každý problém) a zistím že tento človek prechádza ozajstným peklom v živote a na moje počudovanie to zvláda tak že pred ním sa cítim neschopná.. Tieto zistenia ma myslím vedia posilniť a hovorím si vtedy že človek musí naozaj bojovať celý život. Viete som vydatá už skoro 12 rokov. Milujem svojho muža a myslím že on miluje mňa. Dokonca viem i to že lepšieho manžela a otca mojich detí by som určite nikde nenašla. Možno to znie ako rozprávka ale je to skutočnosť, tým ale nechcem povedať že je vždy všetko dokonalé a krásne. Aj my sa vieme pohádať a dokonca mávame aj tiché domácnosti. Z času na čas sa to pritrafí. Neskôr si človek uvedomí kde sa stala chyba ale myslím že nikto si ju v daný okamih neprizná. Je to naozaj všetko o rešpektovaní jeden druhého a tiež o akceptovaní našich chýb pretože tie chyby nemajú len naše polovičky ale máme ich aj my. Viem že si ich každá prizná, ale možno iba vo svojom duchu . Vo vzťahu nie je nikto sám vždy sú tam dvaja poprípade plus deti . Veľakrát som si myslela že toto už naozaj ďalej nezvládnem a že nemám žiadnu oporu a podporu , že celý môj život je zlý sen. Je to tak, že človek je raz hore a potom prudký pád dole. Hlavne tie nárazy sú dosť tvrdé. Ale keď ste zrovna pozitívne naladení a všetko vám krásne vychádza je život ten najkrajší a najružovejší sen nech sa deje čokoľvek. Možno je to všetko preto že rada snívam. Nie je to zrovna najlepšia vec pretože tie sny nie sú vždy reálne, je pekné keď Vám niekto povie že svoje sny dokáže premeniť na realitu. Ja osobne im neverím, pretože hmotné veci do mojich snov nepatria a preto si myslím že sny ohľadne nášho života síce žijeme vo veľmi veľkej miere aj usmerňujeme a ovplyvňujeme ale nikdy nebudú stále krásne, stále plné slnka, šťastia zdravia a tdˇ.... možno niekedy skončia aj smutne. Vtedy to všetko cítime ako nesmiernu nespravodlivosť obviňujeme všetko a všetkých vôkol a obviňujeme ich že to spôsobili oni, že by to všetko mohlo byť inak, keby ........ Možno to poviem dosť filozoficky ale ľudia musia zažívať aj tie zlé veci, tie smutné chvíle kedy sú zo silami už na konci a nevidia nijaké východisko pretože potom príde niečo čo nás naštartuje Nemusí to byť zrovna niečo krásne môže to byť aj úplne bezvýznamná vec Keby existovalo len to dobré nevedeli by sme že je to dobré a určite by sme si toho nevážili ale považovali to za úplnú samozrejmosť, ale určite by existovalo zasa niečo iné čo by nám vadilo a ubližovalo pretože všetko má dve strany je dobro a je zlo, Niekto je pekný a vo vnútri to môže byť tá najväčšia príšera akú ste kedy stretli a taktiež naopak niekto kto vám je vyslovene odporný môže mať v sebe toľko krásy že ste z toho naozaj dezorientovaní. Chcela som pôvodne písať o niečom inom, ale nejak som sa rozpísala a musím sa stopnúť. Viem že píšem dosť chaoticky pretože v hlave mám veľmi veľa myšlienok a tie sa tlačia na povrch. Je to asi o tom, ktorá myšlienka je silnejšia tá sa dostane von. Chcela by som týmto všetkým len povedať to, že všetko záleží len od nás. Žiadny vzťah nie je dokonalý a myslím že ani nebude stále dokonalý, ale záleží na tom ako ho prežijete a prekonáte tie problémy a všetky prekážky ktoré Vám život bude hádzať pod nohy .Viem že krásne a s ľahkosťou kecám a realita je neúprosná a tvrdá, ale život je o tom aby sme ho žili a nie sa iba viezli. Skúste niekedy vnímať veci a problémy zo strany Vášho partnera. Možno mu nejako ubližujete a neviete o tom a taktiež to môže byť aj z jeho strany. On to nemusí vedieť že ste smutná a že Vám nejako ubližuje. Veľa vecí sa dá povedať i keď máte pocit že je to akoby ste hádzali hrach na stenu predsa len možno nejaký padne do úrodnej zeme a všetko sa zmení.
Už radšej budem končiť pretože mám pocit, že to všetko čo tu píšem nemá hlavu ani pätu a už ani sama tomu nerozumiem. Ospravedlňujem sa za to, ale neviem to dať tak pekne zrozumiteľne do hromady. Verím že sa Vám všetkým bude dariť lepšie a Vaše životy budú ako v tom najkrajšom sne.


reklama

reklama

filipka, Po, 25. 06. 2007 - 21:16

z tvojich slov cítim pokoj, ktorý asi v tebe vládne.
Súhlasím, že v živote si človek musí prežiť zlé i dobré, že prekážky a problémy sa majú prekonávať a že na spolužitie s mužom sa treba občas pozrieť jeho očami. Čo však, keď pri zdolávaní problémov si idem dolámať krky a na spolužitie sa po rokoch už nevládzem pozerať očami partnera!
Nečakám od teba odpoveď, to len konštatujem.

A ospravedlňovať sa nemusíš. Kľudne napíš svoje postrehy i nabudúce.

magnet, Ut, 26. 06. 2007 - 07:28

Milá Filipka, určite vo mne nevládne pokoj práve naopak. Ja som veľmi rozporuplný človek, moje nálady sa menia ako aprílové počasie.
Možno sa mi to zdá, ale z teba mám pocit že nehádžeš flintu len tak do žita a stojíš pevne nohami na zemi. Ver mi aj keď sa zdá že nemám problémy mám ich vyše hlavy a začínajú pretekať. Zisťujem že ja osobne veľmi veľa vecí prehltnem alebo sa otrasiem a idem ďalej ale prídem k nejakému zlomu (môže to byť úplná banalita) a ja vybuchnem tak strašne že nespoznávam sama seba. Možno aj to ma ťaží pretože to všetko nedokážem zvládnuť chladnou hlavou. Keď si môžem nájsť trocha kľudu sama pre seba a môžem nad tým všetkým rozmýšľať tak je to v poriadku, ale ak mám reagovať v daný moment na danú sitúáciu som úplne mimo.

Amalka, Po, 25. 06. 2007 - 21:31

ahoj magnet, dakujem za pekne a uprimne slova :) patria do rubriky Pohladenia duse, tu moju urcite pohladili. Pis castejsie, myslim, ze nebudem sama, koho potesia.

som v papradí

terka3, Ut, 26. 06. 2007 - 08:34

ahojte magnet ja len tolko keby si dávala častejšie prechod svojim emociam aj tym malym a menej významným myslím že tých výbuchov ktoré sa ti zdaju strašné a kedy nespoznávaš samu seba by bolo menej prečo dusit svoj hnev a nedat ho najavo prave vtedy ked ho pocitujeme? Ved to nemusi byt krikom ide to aj v klude a vydiskutovat si svoje pocity a tých vybuchov ubudne len z toho principu že nebudeš hnev zadržiavať v sebe ale daš mu možnosť a vyčistiš si hlavu. Ahojte pekný deň

andrda, Ut, 26. 06. 2007 - 09:08

ahoj magnet, naučiť sa reagovať hneď na daný moment nie je ľahké. ale chce to len tréning. je to len o tom uvedomiť si z ktorého uhlu pohľdu sa na vec pozrieš. a záleží to len a len od Teba. zastava sa porozmýšľaj: keď sa na to pozriem z tej lepšej stránky aký bude výsledok, alebo si môžeš vybrať tú hrošiu a zase si uvedom čo bude potom. zhodnoť si čo môžeš stratiť a čo získaš oboma pohľadmi. najskôr to budeš musieť robiť v situáciach pri ktorých budeš mať viac času na to aby si si v duchu povedala obe možnosti, a potom Ti to pôjde samo. a je len na Tebe či si vyberiš tú krajšiu pozitívnu možnosť, alebo tú negatívnu. skús to na deťoch, tie sú ako radary hneď postrehnú zmenu a Ty tiež:) viem, niekedy je toho veľa, ale pribrzdi urči si rebríček hodnôt a zistíš že veľa vecí ktorými sa zaoberáš sa poriešia aj same bez Tebe a Ty si môžeš šetriť sily na veci ktoré sa Ti páčia. ponáhľať sa skutočne nie je kam.... prajem Ti veľa úspechov a trpezlivosti :)

magnet, Ut, 26. 06. 2007 - 09:09

Ahoj Terka, máš pravdu. Viem to aj ja, ale bohužiaľ ja som človek už od prírody taký, ktorý ľuďom radšej veľa vecí prepáči. Nie že by som bola ticho, vždy sa snažím povedať svoj názor alebo pripomienku, ale poviem ju v dobrom aby som nikomu neublížila a to nie každý pochopí správne. Mám ale pocit, že nikto z nás nemá právo niekomu diktovať čo môže a čo nemôže. My môžeme len usmerniť. Viem že je to málo nato aby bol človek spokojný s daným efektom. Ale keď si predstavíš že Ti bude stále niekto niečo diktovať a presadzovať si svoj názor (aj keby mal na 100% pravdu) spravíš si aj tak po svojom. Myslím že to tak platí i v manželstve. Myslím že tu nejde o výchovu alebo prevýchovu manželov, preto že ja si myslím že keď sme si ich brali boli určite fajn. Možno je problém v tom že chceme aby výsledný efekt, ktorý chceme dosiahnuť bol hneď, bez akýchkoľvek diskusií a názorov tej druhej strany. Ale myslím, že keď ja nedokážem vypočuť moju druhú polovičku nebude toho schopný ani on. Určite to nie je ľahké.

simona, Ne, 01. 07. 2007 - 23:21

Ahojik , aj ja velmi pekne dakujem za tvoje slova .Prave teraz mame v manzelstve mensiu krizu .A tak sme si zacali nechavat na nete odkazy , nejako sme si to z oci do oci nevedeli povedat..... ,prchke povahyÚsmev A teda napisal mi pozri sa na to aj mojimi ocami , a este ma chces iba menit a co Ty ? Takze som si vstupila aj ja do svedomia a obaja sme spravili kompromis a dufam ,ze to aj vydrzi , lebo to pomohlo a teraz nam to klape .A vsetci sme happy ....Úsmev

Zuzana, Po, 02. 07. 2007 - 18:42

Ahoj Magnet,
pises to co citis a to je podla mna spravne...ked sa same myslienky nukaju na papier a Ty si len pero, ktore ich pise....Netreba sa ospravedlnovat a ani ....ved vies, co myslim.
Ja som zastanca otvorenych vztahov, mozno aj odutostiVyplazený jazyk ...ta u nas funguje tak max...1/2-1 hodinu...a ako dobre, ze spime v jednej posteli a tam nevieme byt odutiÚsmev...nase ruky sa vzdy stretnuVeľký úsmev
Ale paci sa mi, ze hladas to dobre a vies si uvedomit, o com je naozaj zivot...
Ked mame vsetko poruke...niekedy si to nevsimame...ale ked nam osobka, s ktorou sme spojili nas zivot musi odist na par alebo viac dni...az vtedy zistime, koho mame vedla seba.
Zivot by bol nudny, keby sme boli dokonali a bez chybMrkám
A kazda udalost v nasom zivote nas posuva dopredu...ci uz pozitivna alebo negativnaVeľký úsmev
Vela stastiaÚsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama