Ahojte všetci čo radi čítate tieto blogy a túto stránku. Som doma už 9.rok, pre niekoho veľmi veľa, pre iného málo. Na 1.materskú som nastúpila pre 9.rokmi, kedy sa nám narodila 1.dcérka 
, bola som šťastná, aj keď malá bola veľmi náročná, takmer stála plakala, málo spala, iba na rukách, ale aj vtedy to nebolo bohviečo. 
, ale vládli sme to, potom prišla druhá dcérka, takže sa nástup do práce odkladal,mne to nevadilo, bola som rada, aj keď sme nato samy s manželom,starých rodičov máme ďaleko. Život plynul, boli skvelé dni, ale dni kedy som sa ani nestačila prezliecť, ale malé vyrástli a všetci čakali, že nastúpim do práce, mne sa nechcelo aj som sa toho bála a život vyriešil, čakala som 3.dievčatko 
.Dievky prijali bábätko skvele, aj keď niekedy povedali, že ju nechcú, a prečo nás je toľko, veď aj ich bratranec je sám a môže ísť s rodičmi na dovolenku k moru a my opäť nie.Bolelo to, ale na ďaľší deň by to bábo od lásky vybozkávali . Takže super. Dievčatá boli dobré sestry aj kamarátky, jasné, že sa vedeli aj vedia riadne pohádať, vyplazia si jazyk..., ale odpustia si, odprosia.
Keď sa mi blížil koniec tretej rodičovskej dovolenky, všetci v robote sa tešili a moji rodičia dúfali, že pôjdem do práce. Ja som o tom nebola presvedčená a ani som to veľmi nechcela, bála som sa, čo s deťmi,ako zvládneme prázdniny, kde ich dáme... Dúfala som, že sa nám podarí ešte jedno bábo, manžel bol za a vďaka Pánu Bohu, ktorý si pomohol aj pomáha som otehotnela a teraz máme 6-týždňovú dcérku. naše tri "veľké" baby ju zbožňujú, najmä najmladšia, ktorá je ešte doma veľmi pomáha, nosí plienky, mastičky... Niekedy,je to teraz náročné, manžel chodí do práce o 5 ráno príde o 5-6 a tak je všetko na mne, aj keď mi večer pomôže dať spať dcérky a aj rád varí, čo je super, najmä cez víkend, verí takmer stále on, čo je pre mňa veľká pomoc. .
keď som čakala 4.dieťatko všetci krútili hlavami, že prečo, veď dnes... Ale ja teraz aj keď je to náročné ďakujem, že to vyšlo a som šťastná, že mám 4.krásne dcérky. Aj keď pred týždňom najmladšej dcérky na krku vyrástol nejaký útvar, ktorý praskol a začal krvácať, lietali sme po doktoroch, ale zatiaľ nevieme, snáď to nebude nič vážne. "útvar sa zmenšil, je malinký, nerastie, tak to snáď bola, len nejaká nepodstatná kožná vec. Dúfam, ale vtedy som si uvedomila, že život je krátky a treba ho žiť,veľmi sa bojím, aj keď pre všetkými sa robím silná, ale tajne si hlavne v noci poplačem, nerada hovorím otvorene o svojich pocitoch a trápeniach, skôr sa uzavriem a prežívam to sama. Aj najstaršia dcérka mi robí starosti, máva "záchvaty" plaču z ničoho nič, vlastne pre ňu ano, lebo nemôže niečo nájsť, alebo strašne odvráva, musí mať posledné slovo, no niekedy je to hrozné. Mňa to bolí, ako matku, aj sa spolu porozprávame, sľúbi, že fajn, ale. Inak je veľmi šikovná, v škole super, aj mimo, iba občas..žeby už puberta? Niektorý deň si pripadám ako najhoršia mama na svete, aj na nich pokričím, potom ma to mrzí, ale osttné dni ktorých je omnoho viac sú super a som naozaj šťastná, že mám veľkú super rodinu, nedala, by som ich za nič. O tri roky už asi do práce pôjdem, teraz ale nad strachom neuvažujem a užívam si ako najlepšie viem tých krásnych deväť rokov so svojimi deťmi, ktoré nadovšetko milujem aj manžela. Prajem všetkým krásne dni plné radosti a smiechu. 
Ahoj , ja som si sama vybrala byť toľko rokov doma a som rada, že mi to vyšlo, aj keď... finančne si nevyskakujeme, žijeme z manželovho platu, ktorý nie je veľmi vysoky, ale dá sa... a mojej materskej a rodičovského príspevku neskôr.Vieš žijeme v dvojizbovom byte, ktorý sme si teraz trochu upravili, ale dá sa to, dievčatá sú spokojné, čo je fajn, na dovolenky a letné prázdniny chodíme k starým rodičom na východné slovensko, pri mori sme ešte neboli. Takže finančne nie sme na tom najlepšie, ale ani najhoršie, máme čo potrebujeme aj dievčatám sa snažíme vyhoviem ak to ide, hračiek majú a hlavne knižiek, veľmi rady čítajú a počúvajú rozprávky. ja som spokojná, že som sa rozhodla pre deti a iné zatiaľ-kariéra ide bokom, budem ju riešiť potom o tri roky... rajem pekný deň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klobúk dole pred tebou 
So štyrmi deťmi si aj zaslúžiš byť doma a starať sa o ne. Veď ty máš dvadsaťštyri hodín, čo robiť. Tak to nerieš a teš sa z harmonického manželstva, krásnych detičiek. To, že sa vyskytnú preblémiky? Nuž to je úplne normálne a prirodzené, život nie je vždy prechádzka ružovou záhradou. Podstatne je, že to všetko zvládaš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vo vela veciach som sa nasla, aj ked mam len 3 deticky. A nieco podobne ako zazivas s najstarsou, zazivame aj my s najstarsim. Ja asi viem v com je problem, chyba mu mat rodicov chvilu sam pre seba. Aj ked sa akokolvek snazime, nejde to tak ako by sme si predstavovali. Ale ked si vyhradim chvilu len na neho, vidim tu zmenu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za odozvy, ja sa snažím byť s najstaršou aj sama, rada sa k nám túli aj v noci k nám príde spať,snáď tie výbuchy plaču a odvrávanie postupne sa zmiernia, budeme sa snažiť... . Majte sa pekne a prajem všetkým pekné slnečné dni a radosť z každého dňa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som doma už 25 rokov.Posledných 15 rokov nedobrovolne.Keby MM nepodnikal a ja som musela sedieť len doma,tak to nezvládnem.Takto každý týžden vypadnem na nejaké trhy.Ked dcéry majú v práci volno,vypadnem z domu na den-dva ku kamarátkam.Tak rada by som šla niekde pracovať,byť v kolektíve.Pri 24 hod.starostlivosti môjho večného dietka to nejde.Nikdy som nebola domácky založená a už aj rodičovská dovolenka bývala pre mna väzením.Preto som pomedzi materské aj pracovala.
Moja mama sa občas usmeje že to mi len život pristrihol krídla,lebo som mala od prírody túlavé topánky a domácnosť som brala ako väzenie.
Nič však nebanujem.Moja velká a stále sa rozrastajúca rodina je pre mna všetkým.Tak si užívaj krásne roky s deťmi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem k rodinke, my máme zas opačný problém, máme jedného syna a ten veľmi chce súrodenca, tak neviem či to ešte vyjde. Najprv som dieťa nechcela, mala som rizikové tehorenstvo, skoro celé preležané, tak som sa bála, že ako nechám syna a pôjdem do nemocnice, potom sa nedala z finančných dôvodov, stavali sme dom a teraz sa akosi nedarí, takže tíško závidím (ale v dobrom) rodinky, ktoré majú viac detičiek, lebo je to lepšie ako mať jedináčika, treba sa s ním stále hrať, alebo niekoho mu volať domov, má teraz skoro všetko, len ten súrodenc mu chýba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, ja som bola na materskej 10 rokov a boli to najkrajšie roky môjho života .
Nie každá žena je na materskej šťastná,síce miluje svoje dieťa,chce s ním byť, ale chýba jej prítomnosť dospelých, práca, ktorú pred tým robila. Úplne to chápem, aj keď ja patrím do druhej skupiny, po desiatich rokoch som sa síce do práce tešila, ale bolo mi aj ľúto za tými dňami, keď som si užívala s deťmi 
.
Tiež mám 4 deti, tri dievky a jedného chalana, medzi dvoma najstaršími dcérami bol vekový rozdiel iba 1,5 roka, najstaršia aj žiarlila, to obdobie po narodení ďalšieho dieťaťa je ťažké, musíte sa všetci zosúladiť, urobiť si režim, aby si mala čas aj na staršie deti a nezabúdať aj na manžela .
Viem, že je to teraz ťažké, ale keď bude najmladšia väčšia, skús si to občas zorganizovať tak, aby si nejaký čas strávila len s najstaršou dcérou,že by ste spolu išli napr. do kina, máte malé bábätko, možno s tým nie je celkom stotožnená a proste žiarli. Je to už slečna, skús sa s ňou osamote porozprávať a vysvetliť jej, že práve ona prišla prvá na svet, ukázala ti krásy materstva a aj keď nemáš teraz toľko voľného času, sestrička povyrastie a bude to lepšie.
Mojej najstaršej napr. veľmi pomohlo ( to už bola v puberte ), keď sme išli samé dve po obchodoch, to sa jej veľmi rátalo, že aspoň raz za čas neťaháme za sebou celú perepúť .
Teraz už má sedemnásť a najväčšiu radosť jej urobím, keď ideme samé dve na kávu, vtedy sa konečne môže poriadne vykecať .
Inak u nás je najväčší problém práve to, že sme všetci ukecaní, večer, keď sa stretneme, každý chce niečo povedať, takže si to vieš predstaviť.
My tiež nechodíme k moru, boli sme len raz autom v Chorvátsku, ale chodievame na dovolenky po Slovensku a je to super.
Želám ti, aby si to všetko zvládla, viem, že niekedy musíš byť poriadne unavená, ale neboj, deti povyrastú, bude to lepšie ( potom príde puberta 
), hlavne nech ste zdraví, potom ide všetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem za krásne slová, potešila si ma. Budem sa snažiť ísť von s tou najstaršou iba my dve, aj keď sa to teraz nedá, lebo bývame samy bez rodičov a príbuzných, ale cez víkendy, keď manžel bude s mladšími, tak pôjdeme iba my dve. Ja som doma s deťmi šťastná aj keď niekedy mi "rupnú" nervy. Prajem pekný deň a nech sa Tebe aj celej rodinke všetko vydarí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem .
To je normálne, že si niekedy podráždená, unavená, ja tiež, keď už veľmi po deckách kričím, viem, že si mám dať pohov a nájsť si chvíľu pre seba.
Ono sa to ľahko hovorí, ťažšie praktizuje, ale ty potrebuješ mať aj nejaký čas pre seba a byť len sama so sebou. Teraz to nejde, ale keď bude bábätko staršie, určite popros manžela, aby niekedy cez víkend zobral všetky deti na celé poobedie von, aby si mohla byť sama a trošku sa zrelaxovať.
Hlavne sa nesnaž byť super vo všetkom. Ja som chcela byť najlepšia mama aj manželka, doma tiptop, vo všetkom najlepšia, ale ono sa to nedá, nie sme stroje.
Treba všetko brať s nadhľadom, aby sme sa nezbláznili .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj,podla mna nadpis mal zniet inak,ved co koho do toho kolko rokov si doma-nikto ta neživí...Poznám aj také čo sú dvadsat rokov doma,živia ich manželia a vobec to neriešia.Ak vám to finančne vychádzalo,mohla si si dovolit ten "prepych" byt s detičkami dlhšie doma,keby ste na tom neboli finančne až tak najlepšie,myslím že by si neriešila kolko rokov byt či nebyt doma.Inak gratulujem k štvrtému dievačatku.My sme tri sestry a je to super
,hlavne teraz v dospelosti,ako deti sme sa tiež sem-tam poklbčili ale teraz nedáme jedna na druhú dopustit 
...