Tak som sa rozhodla...
Nedávno som si na sebe všimla fakt hnusnú "vec"
, že sa nechávam vytáčiť zo všetkým a od všetkých. Rozčuľovali ma ľudia so svojím správaním v obchode, na ulici, vonku, vnútri
... vytáčali ma moje deti svojím "salámistickým" postojom k povinnostiam, hnevalo ma manželovo správanie raz "porobím si čo potrebujem a neriešim nič viac" a inokedy nervačením na všetko... Menila som sa na uzlíček nervov, ktorý všetko analyzoval, všetko chcel stihnúť, zvládnuť, urobiť sám a keď to nešlo alebo sa nedalo tak explózia hnevu, frflanie, mrmlanie... Menila som sa na niekoho alebo niečo, čo z duše neznášam
.
A tak som sa rozhodla...
Niekde vo vnútri som zatiahla "ručnú brzdu" a namiesto toho, aby som s každým "robila poriadky" som začala pozorovať ich správanie a uvedomila somsi TO! Veď to nie oni sa správajú neprimerane, veď je to vlastne ich úžasný spôsob, akým sa majú radi. Veď kým ja sa snažím stihnúť päť vecí naraz v čo najkratšom časovom horizonte a následne si naváľať ďalších minimálne desať povinností, kým infarkt mi ide po krku /či po srdci 
/ a po tom krku zas poškuľuje seknutie zo stresu... v tej istej chvíli si moji drahí určia priority, usporiadajú ich podľa dôležitosti a koľko stihnú, toľko bude, veď keď nejde o život, nejde o nič. Nevreštia ako zmyslov zbavení /ako ja /, nestresujú sa či majú všetko čo potrebujú /nechali to na mňa 
/, oddýchnu si, keď sú unavení a hlavne SÚ AJ SAMI PRE SEBA DOSTATOČNE DÔLEŽITÝ a podľa toho sa aj inštiktívne chovajú.
A tak som sa rozhodla...
Neumyjem riad hneď ako sa naobedujeme... počká si na mňa tak či tak .Neupratujem sama, pretože ani bordel sama nerobím. Navarím, keď budem vedieť čo a keď budem mať po ruke všetko čo potrebujem k tomu. Do obchodu okrem mňa môžu zbehnúť ďalší traja členovia rodiny. Nie je dôvod nepožiadať niekoho o pomoc a nenechám sa vytočiť tým, že si dajú načas. Ak niekomu prekáža neporiadok, neumytá dlážka, neumytý riad - dve zdravé ruky ho predurčujú k tomu, aby daný "problém" odstránil - moje nové heslo...
A tak som sa rozhodla...
Že je fajn narobiť litre bazového sirupu, vyskúšať novú farbu na vlasy /trochu som oblonďavela 
/, potriediť šatník podľa svojho gusta /a bez potreby počuť hodnotenie iných/, umyť okná keď mám čas a nie keď sa blížia sviatky, že je fajn robiť veci podľa seba.
A tak po mojom rozhodnutí sa rozhostil v mojej duši pokoj
. A tak som si uvedomila, že tu nie som len pre všetkých, ale som tu aj sama pre seba a nemienim sa cítiť previnilo, ak si odkrojím trochu času pre seba, keď samu seba pochválim aj pred ostatnými, keď sa nechám rozmaznávať...
Všetko muselo prísť po lekciách od života, ktorý ma z nejakého dôvodu nenapĺňal, keď som si stavala méty príliš vysoko, keď som mala potrebu napĺňať predstavy spoločnosti, priateľov, blízkych... tak som sa rozhodla žiť sama so sebou v súlade a byť tu pre iných nie vždy toľko koľko potrebujú, ale hlavne toľko koľko vládzem aj ja.
Zatiaľ si tento stav mojej mysle vychutnávam, už len verím, že mi vydrží nadlho a pokiaľ začnem pozorovať znovu na sebe tú "hnusnú vec" ... prídem, prečítam si tieto riadky a snáď sa rozpomeniem na tento krásne sladkopokojný čas.
Blahoželám k poznaniu. A aj ku zmene.
Niečím podobným som prešla aj ja. Len teda, mne ku tomu musela dopomôcť choroba. Takže sa už snažím svoje okolie nestresovať tým, ako si všetko predstavujem ja, že má ísť. Ale nechávam to aj na nich, prípadne na Toho hore, alebo na náhodu, osud...
Nedoniesol si špinavé prádlo do koša? Mne to nevadí, ty nebudeš mať čisté ponožky. Nevieš, čo by si chcel na obed? Uvarím, na čo mám chuť ja ....
Je to v mnohom oslobudzujúce.
Chcem, aby bolo okolo baraku poriadok? Nesťažujem sa, nevyvolávam ostatných na brigády, ale idem a čo mi vadí a je v mojich silach, urobím sama.... Aj za cenu pár mozoľov z dlhohodinového zametania.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podobne som na tom bola pred narodením dcérky, keď na niekoľko týždňov seklo v krku a ja som s golierom okolo krku chodila, ležala, fungovala maximálne na 10%... vtedy prišla prvá STOPKA a ja som začala myslieť viac na seba a na svoje dievčatko... prešli roky a pohoda odišla kým som sa znova nezbadala... na tej ceste som už bola viedla len k bolesti a sklamaniu... takže ďalšia STOPKA
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, dievcata, asi by som si z vas mala zacat brat priklad. Ale uz sa lepsim v tom, ze som konecne zacala robit aj nieco pre seba. Dvakrat do tyzdna nechavam deti na hodinku MM a chodievam cvicit, po velmi dlhej dobe som si zacala kupovat veci pre seba nie z nutnosti (potrebujem bundu, idem si ju kupit), ale len tak pre radost (ta bluzicka je krasna, kupim si ju) a splnila som si jeden sen (este by ho bolo potrebne dotiahnut do konca). My, zeny, casto berieme ohlad na vsetko a na vsetkych a na seba casto zabudame. Vidim to od detstva u zien vo svojom okoli a sama som sa pristihla pri tom, ze som rovnaka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, nielen, že berieme ohľad na všetkých okolo seba, ale čo je horšie, očakávame za to aspoň vďačnosť, uznanie, .... Že si proste niekto všimne, čo všetko robíme. Ale žiaľ - takto to nefunguje,
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A preto som sa naučila od svojej babky jednu vec, pochváliť samu seba. Kedysi sa mi to zdalo čudné, ale dnes už ju chápem, prečo to robila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne, moje slová...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
v tomto som asi ina. ja mam tu klapku v sebe a ani nie umyselne, ale podvedome mam take total ignore obdobie ked treba. keby som prelistovala maily, urcite sa tam niekde najdem 30 neprecitanych za sebou 
vidim ako mi kamaratky kolabuju od vycerpania. ako kolegovia vyhoria. nejdu na dovolenku lebo "nevychadza". ani v piatok vecer von, lebo resetovat zvladnu bez aktivity pred tv. dieta si mozu dovolit tiez len jedno. mam pocit, ze decka, ktore nemaju toko zodpovednosti su vystresovanejsie nez ja. a to ja nie som flegmatik, som cholerik. mozno je to tym, ze som na dieta sama a nemozem si taky kolaps s trojtyzdnovym pobytom na nervovom dovolit. tak priority mam poprehadzovane inak ako vysavac, hrnce s varechami a co na to povedia.
anjeli, znie to velmi dobre
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem. Je to oslobodzujúce. Človek by nemal byť otrokom povinností. Myslím si, že veľa stresu si ľudia robia dobrovoľne. Často to súvisí s tým, že sa porovnávajú s ostatnými a nehľadia na to, čo vlastne oni sami potrebujú, čo je pre nich dobré. Zmierniť tempo nie je nikdy na škodu. Ako sa vraví, každý je nahraditeľný. Len ľudia to väčšinou zistia až keď je neskoro.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pravdivé, každý by si to mal uvedomiť a aspoň tak trochu sa oslobodiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anjeli:a čo takto kvôli času,úspore energií,chrbtici,hebkým ručičkám kúpiť umývačku?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
SUPER!!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čítala som akurát v jednej knihe vetu - myslím, že sa sem dobre hodi:
"Zoberte si radosť tam, kde ju nájdete, a vytvorte si ju tam, kde sa to dá"
Ak by niekto chcel vediť zdroj, tak kniha od Tish Jettovej Navždy šik
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Obdivuhodne ze si to dokazala,veru treba mysliet aj na seba,drzim palce aby sa "hnusna vec" nedostavila