ako ďalej?

Máme dvoch synov, do dovŕšenia puberty normálny rodinný život, práca okolo rodinného domu, záhrada, každý rok aspoň 1 dovolenka.
Po kúpe počítača začal starší syn stále viac času tráviť na počítači, nesedel už s nami pri stole, nemá chuť hrať s nami karty atď.
Mne sa to nepozdávalo, no keď som upozornil manželku, to má dnes budúcnosť, aj iný ho chvália /učitelia 50 a viac ročný/.
Postupne sme sa za šesť rokov dostali do situácie, skoro vôbec nekomunikujeme, resp. sme sa rozpadli ako rodina.
Starší syn sa stal závislím na počítači, chodil som k psychiatrovi podla manželky som neni normálny, kde sa rozprával s každým z rodiny. Nakoniec on vystavil potvrdenie, že syn je závislý.Riešila to dočasným odsťahovaním.
Teraz sú znova doma, keď chcem hovoriť s ňou o synovi, čo by sa dalo ešte skúsiť, nechce sa o tom rozprávať, snaží sa poukazovať, kde som ja pochybil /niekedy trepne blbosť/. Sama si žiadnu chybu neprizná, no keď reve poňej syn /dosť často/, plače, celé dni skoro nič nehovorí, vraj nechce sa jej rozprávať.
Mladší syn má pomerne vela záujmov,pomaly ale isto sa vypracoval. Venuje sa hudbe, robí techniku, spieva vo dvoch spevokoloch aj sólo.
Starší ho nenávidí, pretože nechápe prečo keď spočiatku ho podporovali v tom čo robí, teraz sa vie frajeriť nanajviš pred puberťáčkami.
Mladšísyn lipne na mne, už sa viackrá spítal prečo sa nerozvediem.
Manželka je šikovná gazdiná, vie udržať poriadok, aj financie, no citovo je úplne sama. Nevie hovoriť o problémoch, nevie sa tak vyrozprávať, buď rozdá rozkazy, alebo si ide po robote a nestará sa o toho druhého.
Už som aj ja tak že sa jej vyhíbam, aspoň sa nehádame.