Dobry den, chcela by som sa opytat, ked som bola cerstvo vydata,bola som "hotova" z jedneho muza, aj ked nic medzi nami nebolo - nic fyzicke. Ale vzdy som sa tesila, ked ho uvidim. Viem, platonicka laska.... Ale zaspavala som s myslienkami na neho. Boli sme spolu raz na sluzobke, niekto iny by uz nieco spolu prezili, ale ani tam nic nebolo. Len tie myslienky na neho bolo caste. Prilis caste. Bol slobodny. Ja vydata. Nic. Nic nebolo. Ked si našiel dievca, tak som bola nestastna, hoci sme spolu nechodili. Len sa videli (v praci) A ked sa ozenil, trhalo mi to srdce a citila som, ze ho stracam. Strasne ma to bolelo. Ako zenaty ma vyhladaval. Asi citil, ze ma strasne pritahuje. Ale stale nic nebolo medzi nami. Vlastne som ani nechcela podviest manzela. Nie fyzicky. Ked som sa rozviedla, tak som po case s nim po 15-stich rokoch mala romanik - bozky, tajne stretnutie - nic viac nebolo.... on bol zenaty. Ale stale tam bola ta taka tuzba... Nevysvetlitelna. Z obochstran, ja som sa branila, niecomu viac. Stale. Teraz sme obaja rozvedeny, a hoci ma stale pritahuje a aj ja jeho, z jeho strany to nikdy nebolo zaujem o vazny vztah. Skoda, ze mi to doslo po 20-tich rokoch
Pekny den
Dobrý deň,
zdá sa, že ešte stále je to vo Vás živé. Viete, keď čítam Vaše riadky, je v tom niečo tragicko-romantické, melancholicko sladkobôľne. Chcem ho tak strašne, ale nemôžem ho mať. Ako Rómeo a Júlia, je v tom akoby nejaká vnútorná neuspokojená vášeň, vzrušenie. Tak sa vkráda otázka, čo Vám tento nenaplnený vzťah, toto ovocie ktoré nemôžete odtrhnúť, dával a dáva do života? Alebo ešte inak: čo Vám v živote chýbalo a tu to v takej či onakej forme bolo (alebo aspoň nádej na to)?
Na túto otázku si pokojne skúste odpovedať sama. Čo Vám dal a čo zobral? Čo Vám táto túžba dáva teraz, a čo berie? Beztak na to môžete prísť iba Vy, takže si pokojne môžete spraviť hoci aj teraz tichú meditáciu:).
Ale môžem Vám napísať ešte pár úvah.
I keď nikdy nič nebolo, tak Vám dáva do života toľko emócií, fantázií a vzrušenia. Niektorí ľudia pozerajú telenovely. Reálne vzťahy a svet sú proste príliš nudné a tie vzťahy tých krásnych ideálnych (a zidealizovaných) ľudí v telenovelách sú obohatením emočného života a rozžiarením dennej šedi a rutiny. Niekto pozerá Poštu pre teba, alebo Reflex. Poznáte to, emócie, príbehy a tak, oni vedia že ľudia to potrebujú. Zamilovanosť vyprchá a ostanú povinnosti, obetovanie sa,... . Človek lepšie cíti, že žije keď zažíva niečo silné. A keď je ovocie v susedovej záhrade, veríme že musí chutiť božsky (silne).
Tiež si viem predstaviť terapeutickú prácu, jedna z možností je prežiť si, akú potrebu takýto stav v živote uspokojuje, preskúmať pocity v tele, emócie, a potom hľadať, kde inde sa človek takto cíti? Tzn. ako inak vie uspokojiť túto potrebu? Je to dobrý smer uvažovania, pokiaľ sa chcete niečoho na čom ste závislá alebo naviazaná zbaviť. Z Vašej otázky som ale nepochopil, či sa toho zbaviť chcete.
Zaujalo ma tiež, že teraz, keď by ste spolu mohli byť, zábranou to uskutočniť je to, že "on nechce vážny vzťah". S týmto poznaním na Vás doľahol pocit, že celé tie roky ste žila v ilúzii ktorá nebola dosiahnuteľná, lebo on nechcel to, čo ste od neho potrebovali Vy/čo ste si s ním vysnívali (?).
Premýšľam ale, čo presne pre vás znamená "vážny vzťah"? Pokojne si spíšte na papier čo najkonkrétnejšie, čo očakávate, že ľudia majú robiť vo "vážnom vzťahu"?
Napadá ma, že vzťah môže mať veľa rôznych podôb. Od vážneho cez priateľsko-intímno-romantický cez nezáväzný až po fantazijný. Predsa nemať "vážny vzťah" ako sa tradične chápe nemusí hneď znamenať ťahať vo vzťahu s ním za kratší koniec, či nebodaj a byť využívaná. Taký vzťah, ktorý nemá ustálené spoločenské normy, však vyžaduje viac komunikácie o tom, "čo medzi nami vlastne je", a dobré povedomie o svojich vlastných potrebách. A tým prináša aj viac strachu a neistoty, ale aj vzrušenia a hĺbky prežívania.
Možno pre Vás je dôležitá výhradnosť vzťahu, aby ste cítili, že nikto iný také postavenie nemá a ani nebude mať, ako Vy v živote toho muža. Môžete to brať ako ďalší námet na uvažovanie, že možno predsalen v nejakej forme môžete dostať to, po čom dvadsať rokov túžite. Možno sa stačí len otvoriť novým možnostiam. Prehodnotiť kritériá pre "výber partnera" a očakávania od vzťahu. Predsa len už ste v inej životnej situácii, než keď ste si hľadali toho koho ste si nakoniec vzali. Teraz pre Vás vzťah znamená niečo iné, potrebujete od neho niečo iné, než vtedy, nie je tak?
Otázne je, či by ste tak neprišli o niečo, čo Vám dáva tá platonickosť toho vzťahu tak ako je teraz. Inak povedané: či to skutočne chcete.
A ešte jedna vec: Nepoložili ste mi otázku, jediná je v nadpise. Pýtate sa či je to ilúzia. Nuž, To čo cítite a prežívate nie je ilúzia, je to absolútne skutočné. To je jediné, čím som si naozaj istý.
Dúfam, že po toľkom čakaní na moju oneskorenú odpoveď to nie je sklamanie:).
S prianím pekného dňa,
Ivan Vyskočil
Komentáre
Ja som bola do neho strašne zaľúbená a riadne to mnou vtedy zalomcovalo. Nikdy vo mne žiaden muž toto nevyvolal. Manžela som mala rada, ale necítila som nič tak silné. A môj ošiaľ - moje platonické vzplanutie mi zničilo manželstvo. "Stratila som hlavu"....
Možno preto, že manžel bol hneď krátko po svadbe agresívny a veľmi mi ublížil ako tehotnej... Možno som si myslela, že daného muža ľúbim. Možno mi platonická láska pomáhala "prežiť". Lebo od manžela som chcela odísť kvôli agresivite-len som sa nedokázala od manžela dostať preč. Ale to už je iná téma...
Krásny deň a vďaka za Vaše slová. Cením si to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Predsa ešte jedna vec ktorú som zabudol v predošlej reakcii. "Ten cit k tomu chlapovi mi zničil vzťah" a "manžel bol agresívny a ubližoval mi", tieto výroky mi nejako nejdú dokopy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máte pravdu. Uvedomila som si to. Keďže môj už bývalý manžel bol od začiatku agresívny, tak mi nezničila moja platonická láska manželstvo. Nemala čo zničiť. Pekný deň a vďaka.
A čo mi chýbalo? Opak agresie. A cit. Ten muž so mnou rozprával úplne inak, ako môj (už bývalý) manžel. Preto som sa cítila dobre v jeho spoločnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Užasna odpoved.
Maruška prajem ti pokoj v duši s vysnívanou láskou, alebo aj bez nej. Niekedy je možno iskrivé pritaľstvo viac ako vážny vzťah, len to chce asi spokojného človeka, ktorý si je vedomý, že naša spokojnosť a šaťstie závisi len a len na nás. Skvelý partner k tomu je len bónus, ale nie nutná podmienka. Veľmi dlho som sa k takému dopracovávala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Kamilka.
Ten mi chýbal v manželstve najviac (ten pokoj...). Možno mi platonická láska a kamarátstvo, ani neviem, ako to nazvať, otvorilo oči, alebo nakoplo ma to odísť zo zlého vzťahu s agresorom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi sa mi páči odpoved a som rada že niekto takú otázku aj dal.
Prečítala som jedným dýchom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý večer,
v prvom rade ďakujem za povzbudivé reakcie všetkým:)
A Maruška, viete čo, nejdem teraz k tomu čo ste napísali moc písať. Som rád ak Vám moje slová niečo dali. Mám dojem, že momentálne je pre Vás dôležitá tá prvá časť. Možno skúste sa k mojej reakcii vrátiť o nejaký čas, ak budete mať chuť. O týždeň, o mesiac... . Možno Vám padne do oka iná časť.
Myslím si, že by ste tu vedeli spraviť veľa práce, bola by to dobrá téma do terapie. Nie preto, že máte problém, a nie len preto, že by sa Vám táto dlhoročná dilema a rozpoltenosť možno vyriešili, ale preto, že so sprevádzaním človek pri takýchto témach môže veľmi "osobnostne rásť" ako sa teraz hovori:). Tak držím palce na Vašej ceste.
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milý pán Vyskočil,
dali mi veľmi veľa Vaše slová. Najmä nad tou prvou časťou som včera uvažovala.
Tento platonický "vzťah" mi pomáhal prežiť.... Ukázal mi aj iných mužov... nie len agresorov, napríklad.
Možno som si daného muža zidealizovala. Ale mne to naozaj pomáhalo. Viem, je to divné. Ale išla som do svojho vnútorného sveta, ktorý som si takpovediac vytvorila.... Posledné roky som sa snažila o to, aby som žila reálnejšie. Preto som mala v poslednej dobe trocha chaos. Ale snažím sa to lepšie pochopiť.
To zvláštne priateľstvo mi dávalo to, že som sa naučila už nenadávať na mužov, že som sa snažila ich postupne prestať sa ich báť. Áno, báť. Pretože som sa manžela bála. Ale to je iná téma ( pár rokov po rozvode som chodila na terapiu asi1 rok, aby som sa z najhoršieho dostala...)
Som vďačná za pohľad a názor muža odborníka, nakoľko som k nim nemala dôveru... či odvahu. Asi sa jej pomaly učím. Veľmi pomaly...
Pekný deň a veľa šťastia prajem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, súhlasím s tebou...odpoveď je úžasná...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...odpoveď som si prečítala dvakrát...pofajčím a prečítam ešte raz...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý deň, čo tu bolo? Hm, veľmi mi chýbala láska a cit. Je to zvláštne? Čo mi chýbalo, a tu to v takej, či onakej miere sa mi dostávalo??
Bola som síce vydatá, ale ak žena necíti lásku zo strany manžela, naopak, bojí sa ho a pýta sa Boha, prečo????? Čo som komu urobila????
Viem, že to nebola láska(medzi mnou a kolegom) - Ale mne to na VAŠE počudovanie, pán Vyskočil - stačilo, JEHO pohľad, viete, keď sa žena doma cíti akoby ubitá, nešťastná a túži po láske po cite, i keď má doma svojho chlapa.... ktorý nemá pre ňu (mňa) pekné slovo....
Dávalo mi to sny. Snívala som o ňom, aspoň som si ulietavala do snov a "odchádzala" do svojho sveta....
Veľmi mi chýbala neha ale mne stačil jediný pohľad muža....kolegu - hoci nenaplnená platonická láska....
Viete, mala som doma manžela,ale keď ten manžel je dominantný a žena nevie, ako odísť, tak sa vrhne do - aspoň do kamarátstva z kolegom,aby na chvíľu zabudla,že jej chlap- je agresor
Možno druhá by sa dávno vyspala s iným,ja som to nedokázala....
Neviem,čo je vážny vzťah, neviem, lebo som mala jediný vážny vzťah ( s bývalým manželom) a aj to bol zlý...
Viem len že mi chýbala láska a to kamarátstvo-či priateľstvo s mužom mi pomáhalo prežiť....
ČO MI TO DÁVALO??? Neviem to nazvať. Pocit šťastia - možno niekto by ma vysmial. Ale tak to bolo.
A čo mi dáva teraz? Hm. Viem, že nie je ideálny, cítim pri ňom napätie. Ešte neviem čo urobím. Možno sa nechám tíško viesť intuíciou.
Prajem pekný deň. Maruška
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý deň,
neviem či tie veci ktoré píšete v tomto príspevku sú pre Vás nejak nové. Ale zdá sa, že súčasná Maruška už lepšie rozumie tej vtedajšej. Nevidím z toho čo píšete, či sa na ňu hnevá, alebo ju prijala. Ani o koľko múdrejšia sa tá súčasná cíti byť.
Skoro všetko čo ste napísali je však o minulosti ktorú máte za sebou. Mne už len ostáva otázka čo ďalej? Čo ale vidno dosť jasne z toho čo píšete je, že ste uzavreli jednu etapu a teraz pôjdete "cestou nevyšlapanou". Zdá sa, že to čo vy vo vzťahu skutočne potrebujete ešte neviete, máte viac nezodpovedaných otázok vo vzťahu k mužom, aj k vzťahu s mužom. Na nevyšľapanej ceste je veľa neistoty a strachu, ale aj slobody a šťastia- môžete sa totiž rozhodnúť, kade sa vydáte. A kým budete skutočne kráčať, verím že Vaša vnútorná intuícia Vás nenechá sa stratiť. K tomu sú ale potrebné skutočné činy a krôčiky, je potrebné žiť svoj život a získavať skúsenosti, ktoré Vaša intuícia ako aj rozum môžu spracúvať a učiť sa z nich, aby v budúcnosti bolo ešte lepšie. Tiež je veľmi dôležité často sa samej seba pýtať, čo to vlastne potrebujem? A aj za tým ísť (vedeli ste že ste nešťastná ale nešli ste za šťastím, dovolili ste si len fantáziu). Toto Vám pôjde veľmi ťažko, lebo ste to nevedeli a ani teraz si tým nieste istá. Z môjho pohľadu to znamená pre Vás len to: pýtať sa to tak často ako viete. A začať ich tak jasnejšie vnímať- to čo chcete.
Čo môžete skúsiť je si občas predstaviť, aký vzťah by ste chceli. Alebo ešte lepšie, ako by vyzeral Váš život keby Vám bolo dobre? O päť, o desať rokov? Čo malé pre to viete spraviť už dnes? Doteraz ste boli veľmi skromná, stačil Vám pohľad, lebo ste mali tak málo. Možno je čas začať chcieť viac. Svojim potrebám môžete dôverovať. Povedú Vás.
Na záver len dodám, že osobné stretnutia so psychoterapeutom (mužom?) by boli veľmi prínosné. Vyhľadali ste ich keď ste na tom boli zle, ale môžu Vám pomôcť aj mať sa lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrý deň,
veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď, veľmi si to cením. A Vy to viete, myslím, že to cítite.
Vezmem si k srdcu Vaše slová. Na starú Marušku sa už nehnevám. Ale priznám sa, bola som na ňu dlho nahnevaná... Postupne po veľmi veľmi fakt veľmi dlhom čase som sa snažila prijať to a pochopiť... Prijať samu seba a to, ako som sa správala a reagovala.
Cítim na sebe zmenu, vnútri, cítim, že som sa zmenila. Ale viem, aj si uvedomujem, že je to začiatok. Ale som rada, že som dokázala vstať. (Nikdy som neverila - pred tým, že to dokážem...) Takže som rada, že som sa niekam posunula.
Prajem krásny deň a srdečná VĎAKA.
Maruška
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To znie ako výborná životná skúsenosť "dokázala som vstať aj keď som neverila že to dokážem".
Rado sa stalo a krásny deň aj Vám!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.
Ale preto, že je to prejdené.... odstáte 
Viem, to by bolo na román
Máte pravdu, je to také živé. Možno preto, že to bolo v mojom srdci, najprv som na neho chcela zabudnúť, prestať na neho myslieť, ale čím viac som to potláčala, tým viac sa mi vynárali spomienky na neho. Tak som to prijala. Tie svoje pocity a spomienky.
Stále k nemu ma niečo tiahne, ale myslím, že je neskoro niečo budovať... Nejaký vzťah.
A aj keď ma láka niečo s ním prežiť, tak sa mi vidí neskoro. Nie preto, že nemám už 20 rokov
Ale je tam tá túžba. Neuspokojená vášeň. Presne ste vystihli moje vnútro. Klobúk dolu!