Ste ozajstná naničmama?

Zuzi pevne nervy a hlavne klud.Pokial nejde o zivot nejde o nic a vsetko sa da zvladnut.Drzim palce

http://www.nanicmama.sk/prakticke/sedem-etap-materstva

Zuzi, tazka etapa ale iskierka humoru este svieti, to je dobre. Nadej zomiera posledna, ze sa raz vyspime aj dychat nam dovolia ..., ale ako by sme sa bez nasich slniecok nudili. Drzim palce.

Ten pociatocny chaos v dusi pozname asi vsetky, ale po case, ked sa vsetko utrasie, aj na toto obdobie spominame s laskou
Eva

Neboj o pár rôčkov budeš zbierat plody tvojej starostlivosti a lásky...vychutnávaj si že máš vedla seba krásne životaschopné dietatko...

Ahoj Zuzka,dnes rano si mi svojim clankom vycarila usmev na perach Strapata som i nadalej lebo moja rocna certica stale spekuluje,stavia sa,vsetko chce spapat..Ked velkodusne cez den zaspi na dve hodky,lietam s vysavacom,hrncami a pijem uz studenu kavu...Som vsak stastna nanicmama lebo je zdrava

Sonia má pravdu, ja sa teraz tiež podvedome usmievam, aj keď vtdy mi to nebolo jedno (dnes ale zodpovedne môžem potvrdiť to staré známe: malé deti - malé starosti; veľké deti - veľké starosti )
Tiež som mala pomaly dojem, že mi pri odchode dieťa zamenili, lebo kým v nemocnici spinkalo ako anjelik (bola pri mne, tak som to vedela posúdiť), keď prišla DOMOV! tak bola ako vymenená. Keď som sa sťažovala manželovi mal k tomu vcelku vtipný komentár - veď ona nevie, že tu je DOMA, doteraz poznala len tú nemocnicu, ona si iste myslí, že tam bola doma, tak sa nečuduj
Problém to síce nevyriešilo, ale aspoň mi to trochu zdvihlo náladu. A tiež pomohlo pochopiť, že ono sa to časom utrasie...
Držím palce, želám veľa zdravia a nech ti to malô rastie ako z vody

Zuzi, tie starostí pominú ani sa nenazdáš a neskôr si budeš priať, aby sa čas vrátil, aby si si to mohla vychutnať ešte raz.

zuzi nezabúdaj, patríš medzi najlepšie naničmami na svete a to ten tvôj drobček vie najlepšie,len ťa skúša--deti sú už také

a svokry.ktoré nevedia,ako treba pomáhať a robia len galibu..nech idú do r...!

Myslím, že ty nie si naničmama. No ja sa za ňu pokladám. Hlavne mám výčitky, pretože som nekričala na malú včera ako ešte nikdy v živote. Myslím, že hoci som ju potom objala a vybozkávala nebolo to celé správne. Musím sa naučiť svoje problémy a pocity predýchať tak aby drobec zbytočne netrpel.

Zuzana, každý začiatok je ťažký ... všetky matky to poznajú ... a ja mám skutočne pocit, že čím je drobec väčší, tým viac ho ľúbim . Je to ťažké a krásne byť matkou.
Betty, nerob si príliš výčitky, späť to nevrátiš žiaľ Aj ja to poznám - riešim si svoje "depky" cez malého veľakrát. Jednoducho, keď je človek vyčerpaný, tak je veľmi ťažké sa ovládať.
Držme si palce, naničmamy, aby sme všetky situácie, ktoré nám život a deti prinesú, zvládali s nadhľadom a v pohode.

Tto bolo super vystihnuté.Nepísala som to náhodou ja?

tak toto poznam aj aj ...tiez som bola zufala ...mala nehcela papat z prsnika a ani spat..ani sa vozit v kociku, mala som pocit ze iba place a place...esteze ten cas tak neskutocne leti a uz bude mat skoro 2 roky a je uzasna.
A svokry a mamy, naozaj mozu narobit viac zla ako osohu. ..poznam to z vlasnej skusenosti. Mne mama povedla: ako to ze nekojim, ze ona kojila aj cuzdie deti v porodnici (to bol potom pocit nanic mamy).
Ke dplakala tak mi ju kazdy chce utisit a tiez mi tvrdili ze u nich neplace. Teraz sa nad tym len pousmejem ale boli to o hubu.
Drzim pale a treba len vydrzat cas naozaj leti a deti a ich mamy su uzasne.

ahojte nanicmamicky, som rada, ze nie som sama. Zuzi, Tvoj clanok je presne to, co prezivam... + dvaja takmer pubertaci (takmer 11 a 13 rokov) - porodnica bola rajom na zemi a clovek sa tak tesil domov... Paci sa mi, ze to vsetko este beries s humorom, citanie Tvojho prispevku ma niekolkokrat rozosmialo aj ked cez slzy - ta "hormonalna nerovnovaha" to je proste katastrofa. Clovek si vysniva pokojny a pohodovy zivot a ono sa to s nim hra podla inych pravidiel. Cas leti ako voda a tak dufam, ze na vsetko zachvilu budeme spolocne spominat v usmevom na tvari. Dcerka sa budi, som na tahu. Ahojte a prajem vela siiiiiiil.... Zuzana

Uplne rovnaky pocit mam aj ja.Sme doma od stredy,nocne vstavanie,zurivy plac,tiez sa malinka nevie poriadne prisat a tak si odsavam a davam jej z flasky..cakam kedy sa jej ustaly rezim a budem si moct konecne plnohodnotne pospat..