Veľká posteľ

http://www.nanicmama.sk/deturence/velkacska-postielka

Ahoj Akira. mi mame 2.5 rocneho drobca a vo velkej posteli vo svojej izbe zacal spavat nieco pred druhymi narodeninami. Mi sme kupovali klasicku postel s drevenym ramom a do nej madrac podla hmotnostnej zataze (pre deti je maksi -zataz asi do 30 kg). Aby nam nespadol tak sme mu spravili klasicku zabranu z dosky (predavaju napr. IKEA) asi do vac ako 1/3 postele a ja som este na zem davala pre istotu vankus. Zatial nespadol a to tam spi uz vyse pol roka.
Co sa tyka utekania z postele tak u nas sa stale uspava stylom rozpravka a lezat pri malom kym nezaspi.
Ak by som sa mal znova rozhodovat tak zase by som kupila klasicku velku postel a nie prechodnu, lebo tie vydrzia tak 2-3 roky a treba kupovat novu aby drobcom netrcali nohy .
Tak taku mam aspon ja skusenost.

Ja mám síce už väčšie deti,ale veľká posteľ prišla na rad,keď sa mi mala narodiť dcéra a syn mal vtedy 1,5 roka.Celkom jednoducho som mu vysvetlila,že do postieľky pôjde spinkať bábätko a on bude mať veľkáčsku.A aby z nej nespadol,naučili sme ho spať bližšie k stene a s vyliezaním sme tiež nemali problém.Ja v tom problém nevidím,len sa netreba báť.

No, ja mám medzi deťmi 3 ročný rozdiel, takže u nás to tak akosi prirodzene vyplynulo, že s detskej postieľky sa do veľkej "sťahovalo" +/- v 3 rokoch a to rovno do "veľkej". Nejako podivným spôsobom sme to zvládali dokonca aj bez zábran a podobných vecí - aj keď inak by som vôbec nepovedala, že mám kľudné deti, v spánku sa zrejme skľudniť dokázali. Uspávanie typu ľahnúť si s dieťaťom do postele a čakať kým nezaspí som nikdy nepoznala - prečítala som rozprávku a dovidenia. Jasne že niekedy vyliezali, ale nikdy to nebolo také, že by sa to nedalo zvládnuť. Dobrá finta bola dovoliť im zaspávať v našej posteli a potom keď zaspali, tak som ich preniesla do ich postele.
Máme ešte jednu vec, ktorá je dobrá pre domácnosti, kde sú deti (baby-friendly domácnosť ) a to sú vypínače na svetlo vo výške tak asi keď sa dospelý človek rovno postaví, ruky spustené rovno pri tele a potom "capne" na stenu - tak tam nájde vypínač. Takže je to výška, ktorú zvládne aj dieťa (samozrejme, nie úúúplne maličké) a tým nebol nikdy problém, ak sa aj v noci zobudili, vedeli docupitať k vypínaču a zasvietiť si, ísť napríklad na WC-ko alebo k nám do spálne posťažovať sa, že bolí bruško,... - proste čokoľvek. Prišiel s tým môj muž (už mal skúsenosť ) a dodnes som mu za ten nápad vďačná.

Aki, u nás (v bojových podmienkach ) malý spáva na matracoch (dve poschodia). Keď sa aj skotúľa, ani si nevšimne, lebo spadne len na deky, ktorými mu vystielam okolie (jeho izbička je jedno veľké takmer jednoúrovňové ihrisko). Večery sa delia na dva typy:
a)keď je mama v robote a uspáva Ondrík - Ondrík zavelí: do postele a Jakubko poslušne odpochoduje, vyberie si rozprávku na počúvanie a ležká v posteli
b)keď je doma mama, dospelí zavelia: spať a Jakubko pokojne odpochoduje do postele a o minútu vyjde, lebo je smädný, o dve, lebo je hladný, o tri, lebo ho bolia nohy a potrebuje pomasírovať, o štyri, lebo mu je zima, o päť, lebo ho škrábu pančuchy/slipy/pyžamo/vankúš..., o šesť, lebo ešte potrebuje cikať... A tak ďalej. Mama sa s ním pokúša dve hodiny dohodnúť - po dobrom, nekonečným vysvetľovaním, kompromismi, ústupkami... až napokon celá zmorená rezignuje a urobí naoko kompromis, ktorý je však značne výhodnejší pre mladšiu stranu.
No a na dôvažok - odkedy nie je "za mrežami", večne sa nadránom (niekedy už po polnoci) odplychtí medzi nás a kope, prehadzuje sa, kradne paplón... až do rána
Ale vyciká sa sám a my ani nevieme. No pravdou tiež je, že občas sa mu podarí aj pocikať a mám podozrenie, že z čistej lenivosti. No nestáva sa to často, mnoho ráz sama počujem, že šiel cikať, takže neviem, čím to je, že niekedy stihne a niekedy nie. Uvidíme ako to bude v novej izbinke. Tam bude mať nízku poschodovú postieľku (takú s domčekom pod ňou). Uvidíme, čo sa zmení.
Akuš, dosť záleží aj na povahe deťúšika. Nicolka je pokojná, tichučká, poslušná, takže to s ňou budeš mať ľahšie. Jakubko s nami dosť cvičí. Nemysím, že by nebol dobre vychovaný, má spôsoby, vie sa podeliť (aj keď dakedy trucuje), je priateľský... no i tak tvrdohlavý, prefíkaný, už teraz vie hrať slovné súboje, vie obrátiť proti mne situáciu... Raz neviem, či niektoré veci hrá, či naozaj sa stali.

Čaute babenky.
Aj ja by som chcela prispieť, ak môžem.
Malý bol naučený zaspávať sám a potme najprv v spálni a potom sme ho presunuli do jeho izby-v dvoch rokoch.
S týmto problém nebol-no keďže spáva ako "buldozér" (neuveríte, ale strieskal sa aj s postielky, keď mal vybraté tri tyčky), tak sme museli riešiť akú postel.
Viem, že sa dajú dokúpiť v Ikei zábrany, ale nakoniec sme našli auto postel so zábranami po oboch stranách.
Malý je z nej hotový.
A zaspáva takým spôsobom, že najprv sa v nej pohrajká s autíčkami, "prečíta" rozprávku a potom príde, že ide búvať-chce uložiť. Má 2,5 roka.
PS:poslala by som Vám fotku, ale neviem, ako nato-som technický analfabet!

Ešte som zabudla-tá postel je veľká-ako klasická dospelácka.

Môj synček bude mať v júni dva rôčky a tiež už premýšľam,ako ho presťahovať do jeho izby.Ja som rozmýšľala,že najprv ho tam dám,aj s postielkou,aby si zvykol,na izbu.On je veľmi živé dieťa a najnovšie mi nechce chodiť večer spať,až kým všetci nepôjdeme alebo zaspí pri telke,z čoho nie som vôbec nadšená.Do teraz mi chodil sám spať do postielky a posledné mesiace nechce vôbec spať.Tak neviem,ako ho dám do detskej izby.Keďže už dosiahne aj na kľučku,tak asi bude z nej utekať.Poradte,ako na to?

ja som tu uz pisala o tom ze chcem maleho prestahovat na 2narodeninky do vlastnej izbycky a tiez do velkej posteli.ako taky rozhlad som si uz urobila a nasla som jednu suprovu co sa da "stiahnut a roztiahnut"tak je to vyhoda kym je dietatko mensie tak nezaberie tolko miesta a pomaly sa bude roztahovat a da sa na klasiku do 200cm!je tam matrac ktory je tomu prisposobeny a potom ked uz bude naozaj VELKY tak sa mu do toho kupi len novy madrac!!!!je co cenovo pristupne a myslim ze svoj ucel to urobi! Paťka

nazdar Akira, mne sa prcek do postielky nezmesti - spava uz takmer rok vo velkej manzelskej posteli so mnou (chodim po obchodoch, pozeram pre nas dve postele, co by sa nam vosli do izby, ale pokial sa mienim flakat po NM stretkach tak asi na postele nenasetrim ) vlastnu izbu tak skoro mat nebude ... to hadam prezijeme.

zaspava sam. naje sa, napije, pohra sa trochu. potom vycistime v posteli uz v pyzame zuby, pomodlime sa k anjelikovi a potom sa spi. sem tam ma zavola - ale jedine, co moze je este sa trosku napit, alebo ak ho treba prikryt tak ho prikryjem. na jeho strane zabrana proti padnutiu nie je. uz sa aj zgulal z postele - odvtedy ma vacsi cit pre priestor ked spi a kraju sa vyhyba. ked sa mu nechce spat (ale ozaj nechce, nie ked je chory alebo ked ma nejake male strachy) neriesim to. nech si spieva a huka a hra, no asistovat mu pri tom nebudem. este strazim za dverami ako vlcica a nepustim k nemu zvysok rodiny aby ho nerozptylovali "pred spanim". ked je chory alebo bojazlivy vyhoviem, ale nezneuziva to. zatial tak sa drzte