Veľké upratovanie robím na jar, keď vykukne slniečko, ktoré ma doslova nabíja energiou. Poumývam okná, ktorých máme na dome požehnane, nerobím to však naraz, lebo by toho bolo veľa. Záclony mi dajú najviac zabrať. Pomáha mi však rebrík a môj manžel. Dobre, že vymysleli automatickú práčku. Teraz je to hračka, vyložím ich skoro suché. Voľakedy to bola poriadna fuška. Škrobila som ich a vyvesila von na šnúru, aby odtiekli a uschli, až potom som ich dala na okná. O prachu ani nehovorím, je všade. Môžem chodiť z izby do izby. Kým upracem poslednú, môžem začať znovu. Bez vysávača si neviem upratovanie predstaviť. A prišla som na to, že čím ďalej tým máme menšie koberce. Najskôr boli po celej miestnosti a postupne sa zmenšujú. Teraz máme v hale najmenší. Synov mám už dospelých, každý má na starosti svoju izbu. Ja s manželom ostatné. A upratujeme stále, vždy je čo robiť. Varím, pečiem, takže sa realizujem...Na jeseň robím ďalšie veľké upratovanie, aby som mala aj cez zimu pocit, že všetko je na poriadku a môžem sa venovať svojim ručným prácam, pri ktorých relaxujem a samozrejme pri dobrej kávičke.
Jarnú únavu nejak nepociťujem. Začíname s prácami v záhrade, takže nudiť sa nemám kedy. Práve sa chystám vysiať mrkvu a petržlen, vysadiť cibuľku, atď. Hrášok a mak už schádza, takže nudiť sa určite nebudem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte