Moje Valentínske zamyslenie

Hoci som vo svojom živote isto aj ja prežila kopec romantických zážitkov, pri ktorých sa " chvela zem ", bohužiaľ, žiadny z nich mi natoľko neutkvel v pamäti, aby som teraz mala z čoho čerpať námet na romantický Valentínsky blog. Asi už starnem.

Dva roky späť som zažila romantiku napríklad v podobe nočného prespávania na brehu Jandanského mora. Je to asi smiešne, ale tento zážitok nevznikol ako spontánny nápad urobiť niečo bláznivo - romantické, ale skôr ako východisko z núdze. Naši priatelia ubytovaní v susednom apartmáne mali totiž na izbe malých škorpiónov a hoci ich naši domáci hostitelia uisťovali, že sú títo škorpióni neškodní, oni odmietali vo svojom apartmáne prespávať. Preto vznikla myšlienka, aby spali s našimi deťmi v našom "bezškorpiónovom" apartmáne a my s manželom sme sa uskromnili s prespávaním v spacákoch na betónovej pláži na brehu mora, čo v konečnom dôsledku vypálilo ako jeden z romanticko- dobrodružných zážitkov po rokoch manželského stereotypu.

Vzrušenie som paradoxne nepociťovala zo samotnej prítomnosti manžela ( z ktorého sa mi po rokoch manželstva logicky už nemôžu triasť kolená ), ako skôr z pohľadu na východ slnka, na hladinu mora a biele čajky pobehujúce v našej tesnej blízkosti hneď pri rannom zobudení. Bolo to proste milé, romantické a ja som si tieto okamihy vychutnávala najviac, ako sa dalo.

Aj keď sa máme s manželom aj po rokoch spoločného rodinného života stále radi, je asi úplne prirodzené, že takáto láska je už skôr o dôvere, kompromisoch,priateľstve, než o pocitoch chvejúcej sa pôdy pod nohami. Ako asi v každom manželstve,aj u nás zaniká vzrušenie a romantika v mori každodenných problémov a povinností. Napriek tomu je nám spolu dobre a myslím,že by sme nemenili, aj keď hovoriť môžem iba sama za seba.

Manžel ma aj po rokoch ešte stále milo prekvapuje kytičkami kvetov ( nielen na Valentína, či iné sviatky,ale proste iba tak spontánne) a ja to beriem od neho, ako milé gesto. Najviac sa mi však ráta, keď mi povie: "Mám Ťa rád!" Po pätnástich rokoch manželstva to znie naozaj romanticky. To by však za touto vetou už nemohol nevyslovovať so svojím šibalským úsmevom ešte malý nevinný dodatok : " V podstate."

Asi som sklamala čitateľky, keď som spolu so svojimi písmenkami nepriniesla žiadny vzrušujúci romantický príbeh. Zimomriavky pri čítaní môjho blogu sa proste konať nebudú.

Pre mňa je dôležité, že mám šťastné manželstvo, že mám svoju rodinku a deti, že sme relatívne zdraví a v podstate nám nič nechýba. Po dlhoročnom vzťahu muža a ženy dokážu vyvolať romantické pocity už aj také maličkosti, ako napríklad prichystané raňajky na stole, alebo kávička do postele.

Veď život sa predsa skladá z maličkostí.